1, ods. 2 písm. b) Tr. zák. a iné, o dovolaní obvineného, podanom prostredníctvom obhajcu, proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne z 13. júla 2015, sp. zn. 23 To 124/2014,
por., takto rozhodol:
c/ Tr. por. dovolanie obvineného F. G. sa o d m i e t a . Odôvodnenie Obvinený F. G. bol uznaný vinným rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica, sp. zn. 1 T 187/2007, zo dňa 16.02.2009 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn. 23 To 10/2009, zo dňa 18.06.2009 z pokračovacieho zločinu vydierania
1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. v bodoch 1/, 3/, 5/, zločinu vydierania
1 Tr. zák. v bode 4/, prečinu nebezpečného vyhrážania
1, ods. 2 písm. a), písm. e) Tr. zák. v bode 6/ a zločinu lúpeže
1 Tr. zák. v bode 7/ a po povolení obnovy konania bol za to odsúdený rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica z
2, § 38 ods. 2, § 36 písm. d), § 37 písm. h), § 41 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. k úhrnnému nepodmienečnému trestu odňatia slobody v trvaní 4 rokov, 10 mesiacov a 22 dní.
2 písm.
1 Tr. zák. bol uznaný vinným a odsúdený rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica z 29.04.2014 k nepodmienečnému trestu odňatia slobody v trvaní 6 rokov. K uloženiu úhrnného trestu Okresným súdom Považská Bystrica v konaní, sp. zn. 1 T 187/2007, nemalo dôjsť, keďže malo dôjsť k uloženiu súhrnného trestu odňatia slobody
zák. za súčasného zrušenia predchádzajúceho rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica z 29.04.2014, sp. zn. 2 T 83/2014. K spáchaniu trestných činov, za ktoré Okresný súd Považská Bystrica 02.06.2014 ho odsúdil, došlo skôr, ako bol súdom prvého stupňa v konaní 2 T 83/2014 vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin. Skutočnosť, že bol v konaní 1 T 187/2007 uznaný vinným už rozsudkom prvostupňového súdu zo 16.02.2009 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne z 18.06.2009, sp. zn. 23 To 10/2009, keďže v časti výroku o treste bol rozsudok zo 16.02.2009 zrušený uznesením Okresného súdu Považská Bystrica z 20.03.2014, sp. zn. 2 Nt 4/2014, ktorým súd povolil obnovu právoplatne skončeného trestného konania 1 T 187/2007, ako argument neobstojí a nemôže byť dôvodom pre odmietnutie použitia súhrnného trestu
zák. Keďže Okresný súd Považská Bystrica rozhodoval v konaní 1 T 187/2007 o treste za trestné činy spáchané pred vydaním rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica z 29.04.2014, sp. zn. 2 T 83/2014, mal zvážiť uloženie súhrnného trestu
zák. Tento súd bol povinný na hlavnom pojednávaní vykonať dokazovanie prečítaním podstatného obsahu spisov o predchádzajúcich odsúdeniach, čo neurobil, aby aj negatívny záver súdu o tom, že súhrnný trest nemožno uložiť, mal oporu vo vykonanom dokazovaní na hlavnom pojednávaní a nevychádzal len zo všeobecných odborných znalostí a úvah súdu. Krajský súd pri rozhodovaní o odvolaní obvineného pri svojej prieskumnej povinnosti nezistil chyby, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania
1 Tr. por. V prvom rade mal preskúmať rozsudok Okresného súdu Považská Bystrica, sp. zn. 1 T 187/2007, ktorý bol prvýkrát vyhlásený 16.02.2009 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn. 23 To 10/2009, z 18.06.2009 a dospieť k záveru, že tento rozsudok je neústavný a protizákonný a až po podaní návrhu na obnovu konania sa napravili chyby nezákonnosti, na základe rozhodnutia Ústavného súdu SR., keďže tieto skoršie rozsudky boli protiústavné. Z toho vyplýva, že na tieto rozsudky sa nemôže ani zákonne prihliadať ako na rozsudok vyhlásený prvýkrát, keďže sú neústavné. Tento rozsudok sa stal zákonným až rozsudkom prvýkrát vyhláseným 02.06.2014. Rozsudky vyhlásené 16.02.2009 a 18.06.2009 boli nálezom Ústavného súdu SR, pri úprave tzv. asperačnej zásady, ktorej pôvodné znenie bolo v rozpore s princípmi právneho štátu. Bol to práve štát, ktorý protiústavnosťou normy vytvoril stav, ktorý ovplyvnil rozsudok Okresného súdu Považská Bystrica, sp. zn. 1 T 187/2007, zo 16.02.2009 ako aj Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn. 23 To 10/2009, z 18.06.2009 vedeného proti nemu v jeho neprospech. Tým došlo k porušeniu jednej zo základných zásad trestného konania upravenej v ustanovení § 2 ods. 7 Tr. por. (každý má právo, aby jeho trestná vec bola spravodlivo a v primeranej lehote prejednaná súdom). Zmena hmotnoprávnej normy po náleze Ústavného súdu SR pri úprave tzv. asperačnej zásady, ktorej znenie bolo v rozpore s princípmi právneho štátu, nemôže táto skutočnosť byť pripísaná v neprospech dovolateľa. Pokiaľ boli vyhlásené rozsudky v roku 2009 za použitia tzv. asperačnej zásady, boli protiústavné a nemôže sa na ne prihliadať ako na zákonné prvýkrát vyhlásené. Navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky
1 Tr. por. vyslovil rozsudkom, že právoplatným rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica z 02.06.2014, sp. zn. 1 T 187/2007, a uznesením Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn. 23 To 124/2014, zo dňa 13.07.2015 bol porušený zákon v ustanoveniach § 41 ods. 1, ods. 2, § 42 ods. 1, ods. 2 Tr. zák., a to v neprospech odsúdeného.
2 Tr. por. zrušil napadnuté rozhodnutia vo výroku o treste a
1 Tr. por. prikázal Krajskému súdu v Trenčíne, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol. Dovolanie obvineného a jeho doplnok boli doručené prokurátorovi Okresnej prokuratúry Považská Bystrica na vedomie, ku ktorému sa vyjadril 17.03.2017. V tomto vyjadrení prokurátor poukázal na to, že Okresný súd Považská Bystrica rozsudkom, sp. zn. 1 T 187/2007, zo 16.02.2009, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn. 23 To 10/2009, z 18.06.2009, uznal obvineného F. G. vinným z pokračovacieho zločinu vydierania
1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. v bode 1., 3. a 5., pokračovacieho zločinu vydierania
1 Tr. zák. v bode 4., prečinu nebezpečného vyhrážania
1, ods. 2 písm. a), písm. e) Tr. zák. v bode 6. a zločinu lúpeže
1 Tr. zák. v bode 7., ktoré skutky sa stali v priebehu roka 2007, za čo mu bol uložený úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 7 rokov, pre výkon ktorého bol zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Okresný súd Považská Bystrica rozsudkom, sp. zn. 2 T 83/2014, z 29.04.2014, kedy nadobudol právoplatnosť, uznal Obvineného F. G. vinným zo zločinu lúpeže
1 Tr. zák., za čo mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 6 rokov, pre výkon ktorého bol zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Predmetný skutok sa stal 06.12.
ktorého odsúdeným sa na účely tohto zákona rozumie páchateľ, ktorý bol právoplatným rozsudkom uznaný za vinného. Aplikácia súhrnného trestu predstavuje pre páchateľa nepochybne priaznivejší prístup, nakoľko namiesto uloženia samostatného trestu za každý zo spáchaných trestných činov sa mu uloží jeden súhrnný trest, a to v rámci trestnej sadzby vzťahujúcej sa na trestný čin z nich najprísnejšie trestný. Zmyslom ustanovenia o súhrnnom treste je zohľadniť skutočnosť, že trestné činy zbiehajúce sa do viacčinného súbehu, za ktoré súd súhrnný trest ukladá, boli všetky spáchané pred vyhlásením odsudzujúceho rozsudku. Páchateľ v čase ich spáchania ešte nebol vystavený výchovnému momentu, ktorý má predstavovať uznanie jeho viny súdom, čím sa odôvodňuje miernejší postih. Ak sa však dopustí ďalšieho trestného činu po tomto okamihu, teda po vyhlásení odsudzujúceho rozsudku, je zrejmé, že prejednanie predchádzajúcej trestnej činnosti páchateľa súdom a vyslovenie jeho viny nevyvolalo predpokladaný efekt, teda nie je ani daný dôvod na priaznivejší prístup súdu, ale je potrebné uložiť mu samostatný trest. Ďalší trestný čin spáchaný tým istým páchateľom v období nasledujúcom po vyhlásení odsudzujúceho rozsudku, ktorým bol uznaný za vinného za predchádzajúci trestný čin, a ktorý následne aj nadobudol právoplatnosť,
teórie trestného práva nezakladá viacčinný súbeh trestných činov, ale recidívu. Pre ich odlíšenie je z časového hľadiska určujúce vyhlásenie prvého odsudzujúceho rozsudku súdom prvého stupňa, a to aj v prípade, ak bol tento rozsudok v dôsledku podaného riadneho alebo mimoriadneho opravného prostriedku zrušený, ale konanie skončilo právoplatným odsúdením páchateľa. Tento záver je potvrdený aj ustálenou judikatúrou, napr. R 41/1968, uverejnené v Zbierke súdnych rozhodnutí č. 8/68 str. 446, v zmysle ktorého: „Keď páchateľ spáchal ďalší trestný čin po právoplatnosti prvého odsudzujúceho rozhodnutia súdu prvého stupňa, hoci bol tento rozsudok v neskoršom konaní zrušený a v tej istej veci bol vyhlásený nový rozsudok, ktorému spáchanie ďalšieho trestného činu predchádzalo, nejde o súbeh trestných činov, ale o recidívu a uloženie súhrnného trestu nie je možné. Z výkonu trestu odňatia slobody v trvaní 7 rokov bol obvinený 13.09.2012 podmienečne prepustený a dňa 06.12.2013 sa dopustil ďalšieho trestného činu, za ktorý bol právoplatne odsúdený k trestu odňatia slobody v trvaní 6 rokov. Z hmotnoprávneho hľadiska je vylúčené, aby sa tieto trestné činy mohli posudzovať v súbehu a boli všetky pokryté jedným súhrnným trestom. Vzájomný vzťah trestných činov obvineného spáchaných v roku 2007 k trestnému činu zo 06.12.2013 v podobe recidívy je nemenne daný vyhlásením odsudzujúceho rozsudku zo 16.02.2009, ktorý následne aj nadobudol právoplatnosť. Na tejto skutočnosti nič nezmenila ani obnova konania povolená vo veci, pretože bol zrušený iba výrok o treste a výrok o vine zostal nedotknutý. Súd pri rozhodovaní o novom treste bol viazaný právoplatným výrokom o vine, teda už bol odsúdený (§ 128 ods. 6 Tr. zák.). Súd pred vyhlásením ostatného rozsudku vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom spisov, sp. zn. 1 T 187/2007, 2 Nt 4/2014 a 2 T 83/2014. Tým mal nesporne preukázaný dátum vyhlásenia prvého odsudzujúceho rozsudku voči obvinenému, rozsah jeho zrušenia pri obnove konania a dátum spáchania ďalšieho trestného činu, čo sú všetky skutočnosti potrebné na posúdenie, či sa jedná o viacčinný súbeh trestných činov alebo o recidívu, a teda či sú splnené podmienky pre aplikáciu ustanovenia o ukladaní súhrnného trestu. Napadnuté rozhodnutie súdu je založené na skutočnostiach, ktoré boli zistené a preukázané bez dôvodných pochybností a v dostatočnom rozsahu, rovnako považuje za správnu aj úvahu súdu pri vyhodnocovaní dôkazov a použitie príslušných hmotnoprávnych ustanovení. Dôvody dovolania
1 písm. h), písm. i) Tr. por., na základe ktorých sa obvinený domáha zrušenia napadnutých rozhodnutí vo výroku o treste, však nie sú splnené. V závere prokurátor preto navrhol dovolanie postupom
a), písm. b), písm. d), písm.
1 Tr. por. dovolanie možno podať, ak
por. dovolací súd je viazaný dôvodmi dovolania, ktoré sú v ňom uvedené. Obvinený v dovolaní v podstate namieta iba to, že mu nebol uložený súhrnný trest odňatia slobody vo vzťahu k trestu odňatia slobody uložený mu v trvaní 4 rokov, 10 mesiacov a 22 dní a trestu odňatia slobody v trvaní 6 rokov za trestný čin lúpeže
1 Tr. zák.., hoci pre to boli splnené všetky zákonné podmienky v zmysle § 42 Tr. zák. Najvyšší súd v tejto súvislosti po preskúmaní poukazuje na napadnutý rozsudok okresného súdu a uznesenie krajského súdu ako aj na vyjadrenie prokurátora, v ktorých sa správne poukazuje, že pre uloženie súhrnného trestu odňatia slobody nebol dôvod. Z tam uvedenou argumentáciou sa dovolací súd v celom rozsahu stotožňuje a v podrobnostiach na ne odkazuje. Odôvodnenia napadnutých rozhodnutí logicky a v dostatočnom rozsahu preukazujú, že v danom prípade nebolo možné obvinenému uložiť súhrnný trest odňatia slobody, ako sa toho domáha obvinený v dovolaní. Okresný súd ako aj odvolací súd v napadnutých rozhodnutiach jednoznačne poukazujú na to, že predchádzajúcim právoplatným rozsudkom krajského súdu ohľadne viny obvineného boli viazaní. Rozhodovali iba o novej výmere trestu odňatia slobody. Dovolací súd pre zvýraznenie iba zdôrazňuje, že zrušenie skoršieho rozsudku, bez ohľadu na dôvod, ktorý k zrušeniu viedol, nemá žiadny vplyv na rozhodnutie o novom treste. Spravidla totiž k zrušeniu predchádzajúceho rozsudku dochádza z dôvodu, že došlo k procesným alebo hmotnoprávnym chybám, ktoré bolo potrebné napraviť. Obdobne tomu bolo aj v danom prípade, kedy na základe nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky z 28.11.2012, sp. zn. PL. ÚS 106/2011, bola povolená obnova konania s povinnosťou súdu rozhodnúť o novom treste
pozmenenej asperačnej zásady na podklade predtým uznanej viny, ktorou boli súdy viazané. Nemohli totiž zmeniť túto právoplatnú právnu kvalifikáciu, nakoľko neboli k tomu oprávnení a z toho dôvodu nemôže dôjsť k naplneniu dovolacieho dôvodu
1 písm. i) Tr. por. Trest bolo možné uložiť iba
2 Tr. zák. (najprísnejšia trestná sadzba),
ktorého bolo a je možné páchateľovi uložiť trest odňatia slobody od 4 rokov do 10 rokov. Z dôvodu, že súd nemohol uložiť súhrnný trest odňatia slobody aj k výroku o treste odňatia slobody v trvaní 6 rokov, ktorý mu bol uložený za trestný čin spáchaný po vyhlásení predchádzajúceho rozsudku (tak ako je to podrobnejšie uvedené v napadnutých rozhodnutiach a vo vyjadrení prokurátora), bol obvinenému uložený úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 4 rokov, 10 mesiacov a 22 dní. Uložený druh trestu a jeho výmera je zákonný, uložený na spodnej hranici zákonnej trestnej sadzby. Preto nie je naplnený ani dovolací dôvod
1 písm. h) Tr. por, ktorý obvinený, nad rámec dovolacieho dôvodu
1 písm. i) Tr. por. uplatnil. Rozsah dokazovania súd vždy stanovuje vo vzťahu k predmetu veci, v danom prípade bolo jeho povinnosťou rozhodnúť o novom treste po povolení obnovy konania. Nikdy nie je povinnosťou súdu rozsah dokazovania stanoviť aj ku skutočnostiam, ktoré neprichádzajú do úvahy tak, ako sa toho domáhal obvinený v podanom dovolaní. Nakoľko súdy nezistili podmienky pre ukladanie súhrnného trestu, nebolo ich povinnosťou robiť podrobnejšie dokazovanie k obsahu spisu Okresného súdu Považská Bystrica, sp. zn. 2 T 83/2014, postačovalo oboznámenie s obsahom tohto spisu v rozsahu, ako to urobil tento súd. Najvyšší súd nezistil žiadne také pochybenie, pre ktoré by bolo potrebné napadnuté rozhodnutia zrušiť a napraviť. Na základe uvedeného dovolací súd zistil, že dovolanie obvineného nie je dôvodné, lebo nie sú naplnené dovolacie dôvody, ktoré obvinený uplatnil. Na neverejnom zasadnutí v zmysle § 381 Tr. por. preto dovolanie obvineného
c) Tr. por. odmietol. Na podklade týchto úvah Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol spôsobom uvedeným vo výrokovej časti tohto uznesenia. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.