príslušných ustanovení všeobecných obchodných podmienok povinný zaplatiť žalobcovi škodu na majetku v celkovej sume 24 233,18 eur. Žalobca zaslal žalovanému finančné vysporiadanie, v ktorom je uvedený celkový prehľad vzájomných nárokov vyplývajúcich z leasingovej zmluvy ako aj výzva žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy 24 233,18 eur. Uvedené finančné vysporiadanie bolo žalovanému doručené
1 Obch. zákonníka režimom Obch. zákonníka. Keďže svojím obsahom je leasingová zmluva spotrebiteľským úverom, nie je možné, aby sa vzťahy z neho vzniknuté spravovali Obch. zákonníkom a z dôvodu rozporu leasingovej zmluvy so zákonom je absolútne neplatným právnym úkonom. Žalobca naviac odmietol udeliť žalovanému plnomocenstvo na zastupovanie proti spoločnosti UNIQA poisťovňa, a.s. za účelom vymáhania poistného vinkulovaného v prospech žalobcu.
havarijnej zmluvy bolo poistné vinkulované v prospech žalobcu a aby sa žalovaný mohol domáhať od poisťovne zaplatenia tohto poistného plnenia, potreboval súčinnosť žalobcu. Žalobca pritom sám nežaluje poisťovňu, ale plnenie vymáha od žalovaného. Žalovaný sa preto dostal do situácie, že nemá ukradnuté vozidlo, nemôže žiadať plnenie od poisťovne na základe havarijnej zmluvy a má ako spotrebiteľ platiť žalobcovi.
poistiek č. XXXXXXXXXX a č. XXXXXXXXXX vydaných UNIQA poisťovňou, a.s. bol poistníkom Peter Porubčan, vinkulácia bola v prospech žalobcu a predmetom poistenia bolo motorové vozidlo Volkswagen Passat 2,0 TDI DSG, rok výroby 2010. Z obsahu uzavretej leasingovej zmluvy je zrejmé, že obsahuje prvky nájomnej, úverovej, kúpnej a poistnej zmluvy. Súd prvej inštancie posúdil leasingovú zmluvu ako nepomenovanú zmluvu
2 Obch. zákonníka, pričom žalovaný ju uzavrel ako podnikateľ. Žalovaný neuzavrel leasingovú zmluvu v postavení spotrebiteľa, preto ju nie je možné posudzovať ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Naviac
2 písm. e/ zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do
čl. VI bodu 10 všeobecných obchodných podmienok uhradiť žalobcovi zostatok nesplatenej istiny a zmluvné úroky z omeškania. Žalobu o zaplatenie sumy 24 233,18 eur s príslušenstvom nepovažoval súd za výkon práva v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku. Skutočnosť, že žalobca si neuplatnil práva z poistnej zmluvy pre havarijné poistenie voči poisťovni na súde, nie je spôsobilá privodiť zánik záväzku žalovaného. Žalovaný sa stále mohol určovacou žalobou domáhať proti poisťovni určenia, že tu určité právo je, alebo tiež uloženia povinnosti poisťovni na poistné plnenie (nie povinnosť plniť žalobcovi), alebo náhrady škody. Súd v konaní nezistil nedostatok pasívnej vecnej legitimácie žalovaného namietanej žalovaným, preto žalobe vyhovel. 5. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal odvolanie žalovaný, v ktorom navrhol napadnutý rozsudok vo všetkých výrokoch na základe odvolacích dôvodov
2 písm. a/, b/, c/, d/ a f/ zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „O. s. p.“) a
1 písm. h/ O. s. p. zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, eventuálne aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok tak, že žalobu zamietne a súčasne rozhodne o trovách konania. Súd prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil, čo má za následok nesprávne a nespravodlivé rozhodnutie vo veci. Odôvodnenie rozhodnutia je naviac neurčité, nezrozumiteľné a s nedostatkom právnych argumentov. Súd prvej inštancie sa vôbec nezaoberal skutkovou a právnou argumentáciou žalovaného v písomných podaniach a v záverečnom návrhu. Za nesprávny právny názor súdu považoval žalovaný posúdenie leasingovej zmluvy ako zmluvy nepomenovanej, kombinujúcej v sebe prvky nájomnej, úverovej, kúpnej a poistnej zmluvy. Z dikcie § 269 ods. 2 Obch. zákonníka síce vyplýva možnosť uzavrieť zmluvu, ktorá nie je ako zmluvný typ upravená, nie je tak však možné urobiť kombináciou troch alebo štyroch právnych inštitútov s navzájom si odporujúcim zmyslom a účelom. Žalovaný ďalej poukázal na to, že uzavretiu leasingovej zmluvy predchádzalo uzavretie kúpnej zmluvy medzi predávajúcim spoločnosťou AUTOMONT J.M. s.r.o. a žalobcom ako kupujúcim, predmetom ktorej bolo motorové vozidlo Volkswagen Passat za kúpnu cenu, ktorá je zároveň aj cenou obstarávacou.
žalovaného uzavrel žalobca a žalovaný na základe obsahu leasingovej zmluvy zmluvu o kúpe prenajatej veci
ust. § 489 a nasl. Obch. zákonníka s právom žalovaného kúpiť predmet nájmu. Súd prvej inštancie sa
názoru žalovaného nevysporiadal s tým, že žalobca sa domáhal aj náhrady škody. Ďalej poukázal na skutočnosť, že sám nedisponuje poistnou zmluvou na havarijné poistenie vozidla a ani poistnou zmluvou na povinné zmluvné poistenie vozidla. Súd prvej inštancie sa nevysporiadal so vzájomnou prepojenosťou žalobcu a spoločnosti UNIQA poisťovňa, a.s. na základe zmluvy o vzájomnej spolupráci pri uzatváraní poistných zmlúv a správe poistení číslo 800 266, ktorú uzavreli žalobca, UNIQA poisťovňa, a.s. a maklérska spoločnosť Optimalit Slovakia, s.r.o., pričom leasingovú zmluvu a poistnú zmluvu robil neznámy maklér spoločnosti Optimalit Slovakia, s.r.o. Rovnako súd prvej inštancie nechal bez povšimnutia, že žalobca odmietol splnomocniť žalovaného na zastupovanie proti spoločnosti UNIQA poisťovňa, a.s. a oznámil, že nesúhlasí s devinkuláciou poistného plnenia v prospech žalovaného. Spoločnosť UNIQA poisťovňa, a.s. na základe uzavretej poistnej zmluvy so žalovaným za súčasnej vinkulácie poistného plnenia v prospech žalobcu bezdôvodne odmietla poskytnúť žalobcovi poistné plnenie a žalobca sa napriek existujúcej poistnej zmluve rozhodol vymáhať svoju pohľadávku od žalovaného. Vo vzťahu k podpisom spoločnosti Optimalit Slovakia, s.r.o. žalovaný spochybnil, či osoba zmluvy podpisujúca bola oprávnená konať v mene tejto spoločnosti. Súd prvej inštancie mal preto ako predbežnú otázku posúdiť platnosť leasingovej zmluvy a poistnej zmluvy. 6. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že leasingovú zmluvu je potrebné v súlade s ustálenou judikatúrou a odbornou literatúrou posudzovať ako nepomenovanú zmluvu s tým, že práva a povinnosti subjektov sa riadia najmä ustanoveniami zmluvy a obchodnými podmienkami. Preto súd prvej inštancie správne uzavrel, že ide o nepomenovanú zmluvu, v ktorej si účastníci dostatočne určili vzájomné práva a povinnosti v zmysle § 269 ods. 2 Obch. zákonníka. Pokiaľ súd konštatoval, že leasingová zmluva obsahuje prvky nájomnej, úverovej, kúpnej a poistnej zmluvy uvedené znamená len to, že v leasingovej zmluve a obchodných podmienkach sú obsiahnuté niektoré dojednania zmluvných strán typické pre rôzne zmluvné typy, pričom jednotlivé práva a povinnosti zmluvných strán nie sú vo vzájomnom rozpore, ako sa mylne domnieva žalovaný. Rovnako nie je správny záver žalovaného o potrebe posudzovať uzavretú leasingovú zmluvu ako zmluvu o kúpe prenajatej veci
ust. § 489 Obch. zákonníka. Vo vzťahu k odvolacej námietke žalovaného o existencii poistného vzťahu medzi ním a UNIQA poisťovňou, a.s. a o nedostatku súčinnosti žalobcu pri prešetrovaní vzniknutej poistnej udalosti žalobca uviedol, že rozhodnutie poisťovne o výsledku šetrenia poistnej udalosti nemôže žiadnym spôsobom ovplyvniť a nie je vzhľadom na poistný vzťah medzi žalovaným a poisťovňou ani schopný poskytnúť žalovanému právne relevantnú súčinnosť, pretože žalobca nie je účastníkom poistnej zmluvy. Domáhať sa vyplatenia poistného plnenia mohol iba žalovaný, ktorý však príslušné konanie voči poisťovni sám dobrovoľne zastavil. Námietky žalovaného opakovane uplatňované považuje žalobca za nedôvodné a nesúvisiace s prejednávanou vecou a povinnosťami žalovaného na zaplatenie žalovanej sumy z titulu leasingovej zmluvy. Pokiaľ žalovaný namieta, že mu nie je známe, kto a či vôbec oprávnene podpísal leasingovú zmluvu a poistnú zmluvu na poste makléra spoločnosti Optimalit Slovakia, s.r.o. poukazuje žalobca na ust. § 205a O. s. p.,
ktorého skutočnosti, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvej inštancie môžu byť odvolacím dôvodom iba za podmienok stanovených v tomto ustanovení a keďže žiadna z týchto podmienok splnená nie je, pripustenie nových tvrdení žalovaného by bolo v rozpore s týmto ustanovením. Spôsob uzatvorenia a obsah poistných zmlúv naviac nie je predmetom tohto konania a ani prípadná neplatnosť poistnej zmluvy by nijak neovplyvnila nároky žalobcu z titulu leasingovej zmluvy, keď žalobca navyše ani nie je účastníkom poistnej zmluvy. Vo vzťahu k uzavretiu leasingovej zmluvy uviedol, že túto podpísal za žalobcu zamestnanec K. F., ktorý mal oprávnenie na podpisovanie leasingových zmlúv a nie maklér spoločnosti Optimalit Slovakia, s.r.o. ako tvrdí žalovaný. Vzhľadom na vyššie uvedené navrhuje odvolaciemu súdu, aby rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil a žalobcovi priznal náhradu trov odvolacieho konania vo výške 494,08 eur.
názoru dovolateľa posúdil vec predčasne bez zodpovedania všetkých právnych otázok, najmä bez vyriešenia prejudiciálnej otázky, či ide o leasingovú zmluvu a nie o úverovú zmluvu, ďalej bez posúdenia skutočnosti, že poistnú zmluvu uzatváral žalovaný, ale poistné plnenie bolo vinkulované v prospech poisťovne a rovnako sa nezaoberal ani tým, že žalobca znemožnil neudelením plnomocenstva žalovanému ako splnomocnencovi podať žalobu proti poisťovni, ktorá bezdôvodne odmietla poskytnúť poistné plnenie a žalobca sa ani poistného plnenia nedomáhal. Odvolací súd naviac nesprávne vyriešil právne otázky týkajúce sa prejudiciálnej otázky, či ide o leasingovú zmluvu, ďalej týkajúce sa skutočnosti, že odcudzením predmetu leasingu leasingová zmluva zanikla a s tým súvisiacimi právnymi následkami zániku zmluvy, žalobca odcudzením predmetu leasingu mal hmotnoprávny nárok iba na vysporiadanie leasingových vzťahov po zániku zmluvy, teda nemal hmotnoprávny nárok na zaplatenie žalovanej dlžnej sumy, ako keby leasingový vzťah trval a že žaloba pre neexistenciu hmotnoprávneho nároku žalobcu na zaplatenie dlžnej sumy mala byť zamietnutá. Odvolací súd
názoru žalovaného vec nesprávne posúdil, keď uzavrel, že medzi účastníkmi bola uzavretá nepomenovaná zmluva ako kombinácia štyroch právnych inštitútov s prvkami nájomnej, úverovej, kúpnej a poistnej zmluvy. Odvolací súd vo svojom rozhodnutí ako individuálnom akte aplikácie práva neaplikoval právo, ale vytvoril „precedens anglo-saského právneho systému“, keď skĺbil do jednej nepomenovanej zmluvy práva a povinnosti súčasne z týchto štyroch zmluvných typov.
dovolateľa sa však prvky nájomnej zmluvy navzájom vylučujú s úverovou zmluvou a kúpna zmluva sa vylučuje so zmluvou nájomnou. Zo znenia § 269 ods. 2 Obch. zákonníka vyplýva, že subjekty môžu uzavrieť aj zmluvu, ktorá ako zmluvný typ upravená nie je, avšak nie ako kombináciu troch alebo štyroch upravených zmluvných typov, s navzájom si odporujúcim zmyslom a účelom. Keďže predmetná leasingová zmluva je vlastne zmluvou o kúpe prenajatej veci upravenou v § 489 a nasl. Obch. zákonníka, nebolo možné ju uzavrieť ako zmluvu nepomenovanú. Dovolaciemu súdu navrhuje, aby zmenil napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne a žalovanému prizná náhradu trov prvoinštančného, odvolacieho ako aj dovolacieho konania.
1 C. s. p. je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súd záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. 14.
1 C. s. p. dovolanie prípustné
možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. 15.
2 C. s. p. dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. 16. Žalovaný v dovolaní odvodzuje prípustnosť dovolania od ust. § 421 ods. 1 písm. a/, b/ a súčasne c/ C. s. p. Už uvedená argumentácia žalovaného je zjavne protichodná a logicky nekompaktná, keď na jednej strane dovolateľ tvrdí, že právna otázka ním vymedzená, bola odvolacím súdom vyriešená rozdielne od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, zároveň že táto právna otázka dovolacím súdom ešte vyriešená nebola a že je v rámci dovolacieho súdu rozhodovaná rozdielne. Žalovaný ani v ďalšom texte dovolania nešpecifikoval, ktorý dôvod prípustnosti dovolania uplatňuje, len pristúpil k strohému vymenovaniu právnych otázok, ktoré odvolací súd
jeho názoru posúdil nesprávne, prípadne sa nimi odvolací súd vôbec nezaoberal. K týmto dovolateľom vymedzeným právnym otázkam je potrebné uviesť, že nespĺňajú zákonom stanovenú požiadavku kladenú na spôsob ich vymedzenia
2, keď okrem jednej otázky (posúdenia leasingovej zmluvy ako zmluvy nepomenovanej) žalovaný neuviedol právne posúdenie veci, ktoré považuje za nesprávne spolu s odôvodnením, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Vo vzťahu k dovolateľom vymedzenému nesprávnemu posúdeniu leasingovej zmluvy ako zmluvy nepomenovanej najvyšší súd uvádza, že aj táto bola dovolateľom vymedzená nezrozumiteľne, keď na jednej strane v dovolaní uvádza, že odvolací súd ju vo svojom rozhodnutí nevyriešil a zároveň, že odvolací súd ju vyriešil, ale nesprávne. Vo vzťahu k súčasnému uplatneniu protichodných dôvodov prípustnosti dovolania
ust. § 421 ods. 1 písm. a/ až c/ C. s. p. je potrebné prihliadnuť aj na závery veľkého senátu občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyjadrených v uznesení z 19. apríla 2017, sp. zn. 1VCdo/2/2017,
ktorých zásada, že dovolateľ nemôže uplatniť popri sebe viaceré, navzájom protichodné alebo logicky sa vylučujúce dôvody prípustnosti dovolania, sa neuplatňuje iba vo vzájomnom (horizontálnom) vzťahu ustanovení § 420 C. s. p. a § 421 C. s. p., ale tiež vo vnútri týchto ustanovení (vo vertikálnom usporiadaní jednotlivých dôvodov prípustnosti dovolania v rámci toho istého ustanovenia). Bolo by preto potrebné skúmať len dovolateľom označený dôvod prípustnosti dovolania
1 písm. a/ C. s. p., pričom dovolateľ mal v takom prípade okrem konkretizácie právnej otázky (nesprávne) vyriešenej odvolacím súdom uviesť aj v čom sa riešenie právnej otázky odklonilo od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu s označením konkrétneho rozhodnutia a uviesť, ako mala byť táto otázka správne riešená (viď napr. rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 3Cdo/6/2017). 17. Z uvedeného je zrejmé, že argumentácia dovolateľa je nezrozumiteľná, vzájomne si odporujúca a preto neumožňuje vykonať najvyššiemu súdu dovolací prieskum vo veci. Nie je úlohou dovolacieho súdu interpretovať a dopĺňať nesprávne naformulovanú špecifikáciu dovolacích dôvodov a zvažovať všetky možné alternatívy, ktoré mohol mať dovolateľ pri spisovaní dovolania na mysli. Žalovaný v dovolaní ani nepoukázal na rozhodovaciu prax dovolacieho súdu (keď uplatnil dovolanie
1 písm. a/ C. s. p.), ktorá by jeho argumentáciu potvrdzovala. Vymedzenie dovolacích dôvodov nezodpovedá zákonným požiadavkám
p. 18. Keďže dovolacie dôvody nie sú vymedzené spôsobom uvedeným v § 431 až 435 C. s. p., je dovolanie žalovaného potrebné
f/ C. s. p. odmietnuť.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.