1, ods. 2 Trestného zákona) a neskôr bol ďalším rozsudkom uznaný za vinného z trestného činu, spáchaného po vyhlásení prvého rozsudku a pred vyhlásením rozsudku, ktorým mu bol uložený súhrnný trest, nejde v prípade posledného odsúdenia o súbeh trestných činov, ktorý je nutným predpokladom uloženia súhrnného trestu, ale o recidívu, takže je potrebné uložiť samostatný trest. (R 34/1965) Ak obvinený po vyhlásení odsudzujúceho rozsudku súdu prvého stupňa spáchal nový trestný čin, nejde o súbeh, a to ani vtedy, ak boli obidve veci po zrušení pôvodného odsudzujúceho rozsudku spojené na spoločné prejednanie a rozhodnutie. V takom prípade je potrebné uložiť samostatné tresty a nie úhrnný trest. (R 42/1980) Ak bol trestný čin spáchaný po vyhlásení odsudzujúceho rozsudku súdom prvého stupňa, nejde o súbeh, a teda je vylúčené uloženie súhrnného trestu v zmysle § 35 ods. 2 TZ (
1, ods. 2 Trestného zákona), aj keď bol tento rozsudok v ďalšom konaní zrušený a nový odsudzujúci rozsudok súd prvého stupňa vyhlásil až po spáchaní trestného činu, za ktorý sa ukladá trest. (R 52/1971) Odsudzujúcim rozsudkom súdu prvého stupňa za iný trestný čin sa v ustanovení § 35 ods. 2 TZ (
1, ods. 2 Trestného zákona) rozumie prvý odsudzujúci rozsudok o inom trestnom čine, bez ohľadu na to, že v riadnom alebo mimoriadnom opravnom konaní bol tento rozsudok zrušený, pokiaľ sa toto opravné konanie skončilo právoplatným odsúdením páchateľa. (R 41/1968) V
prejednávanej veci je predmetom konania trestný čin (skutok) z
prejednávaným trestným činom z
1, ods. 2 Trestného zákona). Ak v novom konaní nedôjde k odsúdeniu obžalovaného a uloženie súhrnného trestu preto už neprichádza do úvahy, nemožno uložiť trest za trestné činy, z ktorých bol páchateľ uznaný za vinného predchádzajúcim rozsudkom, pretože obnovením platnosti výroku o treste v tomto rozsudku je i v tomto smere vec právoplatne rozhodnutá. (R 58/1977) Nie je prípustné, aby zrušením výroku o treste len v bezprostredne predchádzajúcom skoršom rozsudku zostal nedotknutý výrok o treste v jemu predchádzajúcom rozsudku, ktorého platnosť sa tým obnovila, v dôsledku čoho by tu boli vedľa seba jednak nový výrok o uloženom ďalšom súhrnnom treste a jednak pôvodný výrok o treste, ktorého právna moc bola obnovená (tento výrok tzv. „ožil“) zrušením predchádzajúceho výroku o uložení súhrnného trestu. Novo ukladaný súhrnný trest sa preto musí týkať celého súhrnu zbiehajúcej sa trestnej činnosti toho istého páchateľa, a je tak nevyhnutné učiniť aj tým, že súd ukladajúci (ďalší) súhrnný trest výslovne zruší všetky výroky o trestoch obsiahnuté vo všetkých skorších rozsudkoch, ktoré sa vzťahujú k tomuto celému súhrnu zbiehajúcej sa trestnej činnosti toho istého páchateľa (podobne NS ČR 8Tz/28/2012). V súvislosti s vyššie uvedeným treba mať na zreteli, že podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona spolu s uložením súhrnného trestu súd zruší výrok o treste uloženom páchateľovi skorším rozsudkom, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Rozhodnutiami obsahovo nadväzujúcimi v zmysle § 42 ods. 2 Trestného zákona sú rozhodnutia: - o zamietnutí odvolania (§ 316 Trestného poriadku, § 319 Trestného poriadku) - o započítaní väzby (§ 45 ods. 1 Trestného zákona) + (§ 414 Trestného poriadku) - o započítaní trestu (§ 45 ods. 2 Trestného zákona) + (§ 414 Trestného poriadku) - o nariadení výkonu trestu (§ 408 Trestného poriadku) - o odklade výkonu trestu (§ 409 Trestného poriadku, § 410 Trestného poriadku) - o zmene spôsobu výkonu trestu (§ 411 Trestného poriadku) - o prerušení výkonu trestu (§ 412 Trestného poriadku) - o upustení od výkonu trestu (§ 413 Trestného poriadku) - o podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody (§ 415 Trestného poriadku) - o (ne)osvedčení sa v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia (§ 419 Trestného poriadku) - rozhodnutie o amnestii, ak nebola amnestia alebo milosť vyhlásená s účinkami zahladenia. Ako je z ich štruktúry zrejmé, vždy ide len o rozhodnutia v tej istej veci a nasledujúce po odsudzujúcom rozsudku, čo napokon zodpovedá zneniu § 42 ods. 2 Trestného zákona a tam uvedenému slovnému spojeniu „všetky ďalšie rozhodnutia“. Preto prípadne odvolávanie sa na to, že súd zrušil (v poradí tretím rozsudkom) výrok o treste v predchádzajúcom rozsudku (v poradí druhom) a zároveň aj všetky ďalšie rozhodnutia .........a tak došlo k zrušeniu aj výroku o treste v prvom rozsudku nemôže obstáť nielen z právnych ale i logických dôvodov. Najvyšší súd nerozhodoval o väzbe obvineného T. Y., pretože menovaný vykonáva trest odňatia slobody vo výmere 11 rokov uložený mu rozsudkom Okresného súdu Prešov, sp. zn. 4T/48/2011, z 10. júna 2014 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 1To/48/2014, zo 14. septembra 2016, na ktoré rozhodnutia sa tento rozsudok nevzťahuje (nejde o pôvodný rozsudok v zmysle § 380 ods. 2 Trestného poriadku). V ďalšom konaní bude krajský súd povinný opätovne rozhodnúť o odvolaní prokurátora, poškodenej i obvineného v súlade s právnym názorom vysloveným najvyšším súdom v tomto rozhodnutí, pričom najvyšší súd poznamenáva, že procesný postup okresného i krajského súdu v súvislosti s oboznamovaním priložených spisov ale i v súhrne ako celok bol bezchybný a naprosto správny. Preto rozhodol najvyšší súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.