rozhodnutia Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia č. 65407023905809/2-VUSZ/DO2 zo dňa 03.02.2005 mu bol priznaný výsluhový dôchodok od 01.01.2005
2 a § 38 zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „zákon č. 328/2002 Z. z.“). Pre nárok na výsluhový dôchodok a stanovenie jeho sumy mu bola zhodnotená doba výkonu základnej vojenskej služby od 01.08.1978 do 31.07.1980 v I. kategórií funkcií, doba služobného pomeru od 01.08.1980 do 01.09.1987 v I. kategórii funkcií, od 02.09.1987 do 31.12.1992 v II. kategórii funkcií, doba služobného pomeru od 01.01.1993 do 31.12.1999 v I. kategórii funkcií, doba služobného pomeru od 01.01.2000 do 31.12.2003 v III. pracovnej kategórii a doba služobného pomeru od 01.01.2004 do 31.12.2004 bez kategórie. Je nesporné, že navrhovateľ odpracoval v služobnom pomere 26 rokov a že bol zaradený do I. pracovnej kategórie po dobu 16 rokov a 35 dní, do II. pracovnej kategórie po dobu 5 rokov a 123 dní. Ďalej je nesporné, že zo služobného pomeru bol prepustený dňom 31.12.2004 a od 01.01.2005 poberá výsluhový dôchodok. S poukazom na § 15 zákona č. 100/1988 Zb. je pritom nepochybné, že zamestnanie vykonávané po 31.12.1999 sa na účely dôchodkového zabezpečenia považuje za zamestnanie III. pracovnej kategórie. Nevyhnutnou podmienkou na vznik nároku na starobný dôchodok
1 písm.
1 písm. b) zákona č. 100/1988 Zb., lebo nebol ku dňu prepustenia zaradený do I. kategórii funkcií, keďže tieto boli zrušené od 01.01.2000, a to bez ohľadu na námietku navrhovateľa, že k zrušeniu kategórií funkcií nedošlo jeho zavinením. Z uvedeného dôvodu považoval krajský súd napadnuté rozhodnutie odporcu za jasné a zrozumiteľné. Proti rozsudku krajského súdu podal navrhovateľ v zákonnej lehote odvolanie a žiadal, aby odvolací súd zrušil rozsudok krajského súdu a vec mu vrátil na nové rozhodnutie, resp. aby zmenil rozsudok krajského súdu tak, že zruší napadnuté rozhodnutie odporcu a vec mu vráti na ďalšie konanie. Nesúhlasil s tým, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia odporcu je dostačujúce, preskúmateľné a jednoznačné. Je nesporné, že odpracoval v služobnom pomere 26 rokov a tiež je nesporné, že bol zaradený do I. pracovnej kategórie po dobu 16 rokov a 35 dní a do II. pracovnej kategórie po dobu 5 rokov a 123 dní, čo vyplýva aj z Osobného listu dôchodkového poistenia. V I. pracovnej kategórii bol zaradený aj ku dňu 31.12.1999. Od 01.01.2000 už boli všetky povolania zaradené do III. pracovnej kategórie (táto zmena vyplýva z § 15 zákona č. 100/1988 Zb.). Rovnako je zrejmé, že zo služobného pomeru profesionálneho vojaka bol prepustený v dôsledku zníženia početného stavu ozbrojených síl alebo v dôsledku organizačných zmien, čo znamená, že mu vznikol nárok na starobný dôchodok vo veku 55 rokov po odpracovaní 25 rokov, pretože bol najmenej 15 rokov zamestnaný v I. pracovnej kategórii. V tejto súvislosti poukázal na názor Najvyššieho súdu SR spočívajúci v potrebe zachovávania nárokov vyplývajúcich zo zaradenia doby služby do I. a II. pracovnej kategórie funkcií, ktoré spočívajú v určení „nižšieho“ dôchodkového veku v závislosti od rozsahu doby služby získanej v I. alebo II. kategórii funkcií. Nesúhlasil s konštatovaním odporcu a krajského súdu, že mu nevznikol nárok na starobný dôchodok k XX.XX.XXXX z dôvodu, že nebol zaradený do I. kategórie funkcií k 31.12.2004, t. j. ku dňu prepustenia zo služobného pomeru, pretože túto požiadavku kladenú odporcom nebolo možné naplniť v dôsledku zrušenia pracovných kategórií. Napadnuté rozhodnutie odporcu a rozsudok krajského súdu majú za následok, že nároky vyplývajúce navrhovateľovi zo zákona č. 100/1988 Zb. a súvisiace so zvýhodnením dosiahnutia nižšieho dôchodkového veku v dôsledku zaradenia do I. a II. pracovnej kategórie mu boli odopreté, čo nie je možné považovať za správne a zákonné. Odporca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol, aby odvolací súd potvrdil rozsudok krajského súdu z dôvodu jeho vecnej správnosti. Dôvody, ktoré uviedol navrhovateľ v odvolaní, nepovažoval za opodstatnené. Mal za to, že krajský súd správne zistil skutkový stav veci, na základe ktorého vec náležite právne posúdil, pričom nezistil nezákonnosť napadnutého rozhodnutia odporcu. Keďže navrhovateľ bol zo služobného pomeru prepustený až k 31.12.2004, kedy sa už zamestnania nezaraďovali do pracovných kategórií (keďže boli zrušené od 01.01.2000), nemohol byť prevedený ani uvoľnený z pracovnej kategórie, a teda nesplnil podmienku vzniku nároku na starobný dôchodok
1 písm.
461/2003 Z. z. priznaný od XX.XX.XXXX. starobný dôchodok v sume 328,80 eur mesačne. Navrhovateľ v podaní zo dňa 09.01.2017 oznámil odvolaciemu súdu, že trvá na podanom odvolaní proti rozsudku krajského súdu z dôvodu, že toto konanie sa týka nepriznania starobného dôchodku od XX.XX.XXXX, pričom priznanie starobného dôchodku odporcom od XX.XX.XXXX nemá vplyv na jeho nepriznanie od XX.XX.XXXX. Dňom 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej aj len „S.s.p.“). V zmysle § 492 ods. 2 S.s.p. odvolacie konania
piatej časti Občianskeho súdneho poriadku, začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, sa dokončia
doterajších predpisov. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok a konanie mu predchádzajúce bez nariadenia pojednávania v súlade s § 250ja ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa nemožno vyhovieť. Kľúčovou otázkou vo veci je posúdenie, či navrhovateľ splnil podmienky na vznik nároku na dôchodkovú dávku so znížením dôchodkového veku.
1 a ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z., poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek. Dôchodkový vek je 62 rokov veku poistenca, ak tento zákon neustanovuje inak.
1 zákona č. 461/2003 Z. z., nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie sa priznávajú do 31.12.2023. „Ustanovenie § 274 ods. 1 zákona č.461/2003 Z. z. zakotvuje zásadu zachovania získaných nárokov, rešpektujúc predchádzajúcu právnu úpravu (zákon č. 100/1988 Zb.),
ktorej sa nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie zachovávajú do 31.12.
4 zákona č. 100/1988 Zb., ako zamestnanie zaradené do I. (II.) pracovnej kategórie sa za dobu pred 01.01.2000 hodnotí služba vojakov z povolania zaradená do I. (II.) kategórie funkcií, ak nevznikol nárok na dôchodok
piatej časti tohto zákona. Služba zaradená do I. kategórie funkcií sa v týchto prípadoch hodnotí ako zamestnanie I. pracovnej kategórie uvedené v § 14 ods. 2 písm. b) až h).
1 písm.
1 zákona č. 100/1988 Zb., vojak z povolania má nárok na starobný dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň
1 zákona č. 100/1988 Zb. občan, ktorý vykonával pred 01.01.2000 zamestnanie I. pracovnej kategórie, prípadne službu I. alebo II. kategórie funkcií, má po 31.12.1999 nárok na starobný dôchodok tiež, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň
1 zákona č. 100/1988 Zb. je, že zamestnanie I. pracovnej kategórie alebo služba I. alebo II. kategórie funkcií trvali k 31.12.
právneho poriadku Slovenskej republiky do I. a II. pracovnej kategórie až do 31.12.1999, bolo umožniť skorší vznik nároku na starobný dôchodok len u tých občanov, ktorí po 31.12.1999 dovŕšia príslušný vek a boli zamestnaní stanovenú dobu v zamestnaní uvedenom v § 14 zákona č. 100/1988 Zb., resp. vykonávali službu v I. alebo II. kategórii funkcií, ak toto zamestnanie, resp. služba trvali do 31.12.1999, pričom práve z dôvodu zrušenia pracovných kategórií od 01.01.2000 nemohli objektívne až po 31.12.1999 splniť podmienku trvania takého zamestnania, resp. služby v potrebnom rozsahu“ (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9So/87/2014 zo dňa 25.11.2015). Z dávkového spisu odporcu mal odvolací súd za preukázané, že navrhovateľ žiadosťou zo dňa 04.08.2014 požiadal o priznanie starobného dôchodku od XX.XX.XXXX, teda odo dňa dovŕšenia veku 55 rokov. Z rozhodnutia Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia č. 65407023905809/2-VUSZ/DO2 zo dňa 03.02.2005 je zrejmé, že mu bol od 01.01.2005 priznaný výsluhový dôchodok. Za účelom posúdenia nároku na výsluhový dôchodok bola navrhovateľovi zhodnotená doba: - od 01.08.1978 do 31.07.1980 v I. kategórii funkcií - základná vojenská služba; - od 01.08.1980 do 01.09.1987 v I. kategórii funkcií - služobný pomer; - od 02.09.1987 do 31.12.1992 v II. kategórii funkcií - služobný pomer; - od 01.01.1993 do 31.12.1999 v I. kategórii funkcií - služobný pomer; - od 01.01.2000 do 31.12.2003 v III. pracovnej kategórii - služobný pomer a - od 01.01.2004 do 31.12.2004 doba služobného pomeru bez pracovnej kategórie. Z uvedeného vyplýva, že navrhovateľ získal v zamestnaní zaradenom v I. kategórii funkcií 16 rokov a 35 dní. Z rozhodnutia o priznaní výsluhového dôchodku mal odvolací súd za preukázané, že navrhovateľ získal 26 rokov služby. Vek 55 rokov dosiahol dňom XX.XX.XXXX. Nemožno súhlasiť s tvrdením navrhovateľa, že splnil podmienky nároku na starobný dôchodok pri dosiahnutí dôchodkového veku 55 rokov
1 zákona č. 461/2003 Z. z. v spojení s § 14 ods. 4 a § 21 ods. 1 písm. b) zákona č.100/1988 Zb. „
1 písm.
100/1988 Zb. považujú za zamestnanie III. pracovnej kategórie. Na zníženie dôchodkového veku navrhovateľa sa preto vzťahuje § 174 ods. 1 písm. b) zákona č. 100/1988 Zb.“ Navrhovateľ preto nesplnil podmienky pre priznanie starobného dôchodku
1 písm.
3 v spojení s § 219 ods. 1, 2 O.s.p. ako vecne správny. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol
1 O.s.p. v spojení s § 250l ods. 2 a § 250k ods. 1 O.s.p. tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku, lebo navrhovateľ nebol v tomto konaní úspešný. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.