← Slovensko

o invalidný dôchodok

9So/75/2010 R O Z S U D O K V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Nevedelovej a členov senátu JUDr. Ľubice Filovej a JUDr. Jany Henčekovej, PhD. v právnej veci navrhovateľky I. H. proti odporkyni Sociálnej poisťovni, ústrediu, Ul.

  1. augusta 8, Bratislava o invalidný dôchodok, na odvolanie navrhovateľky proti výroku I. rozsudku Krajského súdu v Trenčíne z
  2. marca 2010, č.k. 14Sd/141/2008-88, takto r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne z
  3. marca 2010, č.k. 14Sd/141/2008-88, v napadnutej časti týkajúcej sa výroku I. m e n í tak, že rozhodnutie odporkyne z
  4. marca 2008 číslo X.X. a rozhodnutie odporkyne z
  5. februára 2010 číslo X.X. p o t v r d z u j e . Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. O d ô v o d n e n i e Krajský súd rozsudkom z
  6. marca 2010, č.k. 14Sd/141/2008-88, potvrdil rozhodnutie odporkyne z
  7. marca 2008 číslo X., ktorým odporkyňa podľa § 54 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zák.č. 100/1988 Zb.“) a podľa § 112 ods. 4 a § 269 ods. 1 zák.č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z.z.“) 9So/75/2010 2 zamietla žiadosť navrhovateľky o zvýšenie invalidného dôchodku z dôvodu jediného zdroja príjmu. Uvedené rozhodnutie krajský súd potvrdil v spojení s rozhodnutím odporkyne z
  8. februára 2010, ktorým odporkyňa zmenila svoje rozhodnutie z
  9. júna 2007 o znížení sumy invalidného dôchodku. Súčasne krajský súd vo výroku II. rozsudku zastavil konanie vo veci preskúmania rozhodnutia odporkyne zo
  10. augusta 2007 a
  11. februára 2008 z dôvodu späťvzatia návrhu. Účastníkom konania náhradu trov konania nepriznal. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že odporkyňa rozhodnutím z
  12. marca 2008 zamietla žiadosť navrhovateľky o zvýšenie invalidného dôchodku z dôvodu jediného zdroja príjmu. Rozhodnutím z
  13. februára 2010 zmenila rozhodnutie z
  14. júna 2007 o znížení sumy invalidného dôchodku. Krajský súd tieto rozhodnutia považoval za vecne správne, keď sa stotožnil s dôvodmi uvedených rozhodnutí. Navrhovateľka v odvolaní proti rozsudku krajského súdu namietala, že jej invalidný dôchodok má byť od februára 2008 zvýšený z titulu jediného zdroja príjmu, lebo žije s maloletou dcérou, ktorá je odkázaná na jej dôchodok. Poukázala na skutočnosť, že invalidný dôchodok jej bol správne znížený, keď sa vydala, avšak po rozvode nastala u nej zmena situácie a invalidný dôchodok by jej mal byť od
  15. februára 2008 opäť zvýšený z dôvodu jediného zdroja príjmu. Z obsahu odvolania vyplýva, že smerovalo proti rozsudku len v časti výroku I. a v tejto časti len proti výroku rozsudku, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie odporkyne z
  16. marca
  17. Voči rozhodnutiu z
  18. februára 2010 navrhovateľka nemala námietky. Odporkyňa odvolanie navrhovateľky nepovažovala za opodstatnené a navrhla napadnutý rozsudok krajského súdu potvrdiť. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 10 ods. 2 O.s.p. preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu napadnutom odvolaním a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľky nemožno vyhovieť. Predmetom konania bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporkyne o zamietnutí žiadosti navrhovateľky o zvýšenie invalidného dôchodku z dôvodu jediného zdroja príjmu. 9So/75/2010 3 Z obsahu spisov vrátane administratívneho spisu odporkyne vyplýva, že navrhovateľka je od
  19. júna 1990 poberateľkou invalidného dôchodku, priznaného podľa § 29 zák.č. 100/1988 Zb.. Invalidný dôchodok jej bol od
  20. mája 2003 upravený podľa § 54 zák.č. 100/1988 Zb.. Na základe oznámenia navrhovateľky z
  21. mája 2007, že dňa
  22. mája 2007 uzavrela manželstvo s R. H., odporkyňa právoplatným rozhodnutím z
  23. júna 2007 podľa § 112 ods. 4 a § 269 ods. 1 zák.č. 461/2003 Z.z. a podľa § 54 zák.č. 100/1988 Zb. znížila invalidný dôchodok navrhovateľky od
  24. augusta 2007 na sumu 5 988 Sk mesačne. Ďalším rozhodnutím z
  25. júna 2007 (zmeneným rozhodnutím zo
  26. augusta 2007) odporkyňa podľa § 236 ods. 1 písm. b/ zák.č. 461/2003 Z.z. uložila navrhovateľke povinnosť vrátiť 6 160 Sk ako neprávom vyplatenú sumu na invalidnom dôchodku za obdobie od
  27. mája 2007 do
  28. augusta
  29. Navrhovateľka po rozvode manželstva žiadosťou zo
  30. februára 2008 požiadala o opätovné zvýšenie invalidného dôchodku z dôvodu jediného zdroja príjmu, na ktorý je odkázaná i jej maloletá dcéra, a to od
  31. februára
  32. Zvýšenie dôchodkových dávok z dôvodu jediného zdroja príjmu bolo do
  33. decembra 2003 upravené v § 54 zák.č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov. Podľa § 269 ods. 2 zák.č. 461/2003 Z.z. ak bol invalidný dôchodok upravený do
  34. decembra 2003 z dôvodu jediného zdroja príjmu poberateľa tohto dôchodku a jeho rodinného príslušníka, tento dôchodok sa vypláca po
  35. decembri 2003 za podmienok ustanovených predpismi účinnými do
  36. decembra 2003, a to v sume, v akej patril k
  37. decembru
  38. V ustanovení § 269 ods. 2 zák.č. 461/2003 Z.z. zákonodarca upravuje podmienky nároku na výplatu dôchodku, zvýšeného z dôvodu jediného zdroja príjmu dôchodcu a jeho rodinného príslušníka a jeho sumu na obdobie po
  39. decembri
  40. Nárok na výplatu dôchodku, v sume upravenej (zvýšenej) z dôvodu jediného zdroja príjmu, bol teda aj po
  41. decembri 2003 podmienený splnením podmienok, uvedených v § 54 zák.č. 100/1988 Zb.. 9So/75/2010 4 Podľa § 112 ods. 4 zák.č. 461/2003 Z.z. sa dávka vypláca v nižšej sume, ak sa zmenia skutočnosti rozhodujúce na nárok na výplatu dávky. Zo spisov vyplýva, že nárok navrhovateľky na úpravu invalidného dôchodku podľa § 54 zákona č. 100/1988 Zb. zanikol z dôvodu uzavretia manželstva s R. H.. Z dôvodu zániku tohto nároku bol invalidný dôchodok navrhovateľky znížený právoplatným rozhodnutím odporkyne z
  42. júna
  43. Zákon č. 461/2003 Z.z. neprebral inštitút úpravy dôchodku z dôvodu jediného zdroja príjmu, a preto za jeho účinnosti, bez ohľadu na rozvod manželstva navrhovateľky s R. H., už navrhovateľke od
  44. februára 2008 nemohol vzniknúť nový nárok na zvýšenie jej dôchodku z dôvodu jediného zdroja príjmu dôchodcu, na ktorého je odkázané mal. dieťa. Z uvedených dôvodov aj odvolací súd považoval rozhodnutie odporkyne z
  45. marca 2008 za zákonné. Krajský súd vo výroku I. napadnutého rozsudku potvrdil rozhodnutie odporkyne z
  46. marca 2008 v spojení s rozhodnutím z
  47. februára 2010, ktorým odporkyňa pozmenila rozhodnutie z
  48. júna 2007 o znížení sumy invalidného dôchodku. Rozhodnutie z
  49. marca 2008 je však samostatným rozhodnutím o nároku na zvýšenie dôchodku z dôvodu jediného zdroja príjmu od
  50. februára
  51. Toto rozhodnutie nesúvisí s rozhodnutím odporkyne z
  52. júna 2007, zmeneného rozhodnutím z
  53. februára 2010, lebo týmito rozhodnutiami odporkyňa rozhodla o zániku nároku na zvýšenie dôchodku podľa § 54 zák.č. 100/1988 Zb. a znížení invalidného dôchodku od
  54. augusta
  55. Keďže rozhodnutie z
  56. marca 2008 nesúvisí s rozhodnutím z
  57. júna 2007 a rozhodnutím z
  58. februára 2010, odvolací súd zmenil rozsudok krajského súdu vo výroku I. tak, že samostatne rozhodol o potvrdení rozhodnutia z
  59. marca 2008 ako aj rozhodnutia z
  60. februára
  61. Účastníkom konania odvolací súd nepriznal právo na náhradu trov odvolacieho konania, lebo navrhovateľka nebola úspešná ani v odvolacom konaní a odporkyni trovy nevznikli. 9So/75/2010 5 Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že ak invalidný dôchodok navrhovateľky nedosahuje výšku životného minima pre dve spoločne posudzované osoby, navrhovateľka má možnosť prostredníctvom Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny požiadať o dávky v hmotnej núdzi. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
  62. februára 2011 JUDr. Viera Nevedelová, v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Anna Koláriková

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.