Obsah (5)

§ 387§ 432§ 421§ 357§ 447

Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 5Cdo/46/2017 Identifikačné číslo spisu: 7516204237 Dátum vydania rozhodnutia: 28.02.2018 Meno a priezvisko: JUDr. Helena Haukvitzová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:N

§ 387ods.

1 a 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“). V celom rozsahu sa stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, ako aj s právnymi závermi súdu prvej inštancie a s jeho odôvodnením. Uviedol, že dobrovoľná dražba, tak ako je definovaná v zákone č. 524/2002 Z.z. a ktorá predstavuje jeden zo spôsobov výkonu záložného práva, ktoré umožňuje vykonať civilný kódex (§ 151 ods. 1 Občianskeho zákonníka) je typická tým, že ju nesprevádza preventívna súdna kontrola o neprijateľnosti zmluvných podmienok. O tom, či sa dražba vykoná, o výške pohľadávky a pod. rozhodne súkromná osoba s tým, že dražbu vykoná ďalšia súkromná osoba, ktorá pri takejto činnosti sleduje zisk. Za takýchto okolností sa javí neodkladné opatrenie ako jediný efektívny prostriedok ochrany spotrebiteľa do času, kým súd vo veci samej nevykoná súdnu kontrolu neprijateľnosti zmluvných podmienok. Konštatoval, že za situácie, keď žalobkyňa poukázala na neprijateľné podmienky dojednané v zmluve o splátkovom úvere, kedy výkonom záložného práva žalovaného 1/ by sa vymohlo aj to, na čo nemá nárok, usúdil, že nariadenie predbežného opatrenia je na mieste. 4. Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podal žalovaný 2/ (ďalej len „dovolateľ“) dovolanie. Navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „dovolací súd“) napadnuté uznesenie odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Dovolanie odôvodnil dovolacím dôvodom

§ 432zákona č.

160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) s odôvodnením, že rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (napriek ustanoveniu § 421 ods. 2 CSP).

jeho názoru odvolací súd sa riadne nezaoberal jeho tvrdeniami a samotné rozhodnutie považuje za neodôvodnené, arbitrárne a v rozpore s princípom ústavnej konformity. K argumentácii žalobkyne týkajúcej sa neprijateľných podmienok uvedených v úverovej zmluve a vyslovením obavy, že dražbou by sa mohlo vymôcť viac ako je

nej zákonom dovolené (spracovateľský poplatok a poplatok za správu úveru), poukázal na to, že samotný zákon, na ktorý sa žalobkyňa odvoláva, definuje takéto poplatky za neprijateľné (ak sa tvrdenie preukáže) a v tejto časti zmluvu za neplatnú. Túto neplatnosť nemožno predsa vzťahovať na celú zmluvu, resp. takouto minoritnou neplatnosťou zdôvodňovať neodkladné opatrenie (zákaz výkonu záložného práva). Uvedená úvaha narušuje aj ústavný princíp právnej istoty, pričom dobrovoľná dražba je riadny a zákonný spôsob uspokojenia veriteľa. Ohrozenie neoprávneného vymoženia „minoritných poplatkov“ je v hrubom nepomere so zabezpečovanou pohľadávkou žalovaného 1/ a nemôže byť podkladom pre vydanie neodkladného opatrenia. Dovolateľ v rámci dovolania vo všeobecnosti ďalej poukázal na zabezpečovací inštitút výkonu záložného práva, ako aj s odvolaním sa na ustanovenia § 21 ods. 2, § 12 ods. 5 a § 3 ods. 6 zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách v znení neskorších predpisov. Pokiaľ žalobkyňa tvrdí, že v uvedených nehnuteľnostiach (rodinný dom) býva, tieto užíva, a teda vydražením by bolo priamo a bezprostredne ohrozené právo na obydlie, uviedol, že samotným vyhlásením dražby nie sú dotknuté jej práva, ba dokonca ani samotnou dražbou, ako aj jej prípadným následkom nie je dotknuté právo na obydlie. Ani zmenou vlastníctva k zálohu nemôže prípadný nový vlastník priamo, či bezprostredne ohroziť jej vyššie spomenuté práva, pretože jediným legálnym spôsobom „donútiť“ žalobkyňu opustiť obydlie je žaloba o vypratanie nehnuteľnosti, samozrejme ak žalobkyňa dobrovoľne neopustí obydlie. Samotné neodkladné (predbežné) opatrenie (ako aj dôvody v ňom uvedené) už len z tohto dôvodu je vydané predčasne a bezdôvodne. Okrem iného prostriedkom ochrany záložcu za predpokladu, že výkon záložného práva nie je v súlade so zákonom, je možnosť podania žaloby o neplatnosť dražby. Argument žalobkyne, že má záujem predať predmetné nehnuteľnosti mimo dražby, považoval za úmyselné oddialenie uspokojenia veriteľa. Mal za to, že v danom prípade neboli preukázané zákonné podmienky nevyhnutné na vydanie neodkladného opatrenia. Žalobkyňa vôbec neosvedčila naliehavosť potreby predbežnej úpravy pomerov, či akúkoľvek bezprostrednú ujmu a nebola tiež preukázaná nutnosť úpravy pomerov.

1. Žalobkyňa v obsiahlom písomnom vyjadrení k dovolaniu zopakovala podstatnú časť svojej argumentácie, ktorou odôvodňuje dôvodnosť podania žaloby vo veci samej. Nesúhlasila s tvrdeniami žalovaného 2/ uvedenými v dovolaní a poukázala na už ustálenú judikatúru týkajúcu sa zmluvných podmienok a ich neprijateľnosti. Rozhodnutia súdov oboch stupňov považovala za vecne správne a mala za to, že v danom prípade nariadenie neodkladného opatrenia sa javí ako jediný efektívny prostriedok dočasnej ochrany.
2. K vyjadreniu žalobkyne dovolateľ uviedol, že žalobkyňa účelovo a zavádzajúco tvrdí, že si nedohodla „zosplatnenie“ úveru (pre prípad nesplácania jednotlivých splátok), avšak svojim vlastnoručným podpisom na úverovej zmluve potvrdila oboznámenie sa so všeobecne záväznými podmienkami, sadzobníkom atď. Žalobkyňa na jednej strane poukazuje na jej ústavnú ochranu vlastníckeho práva, na druhej strane zabúda na ochranu vyplývajúcu z rovnakého ustanovenia týkajúcej sa jeho ochrany ako dovolateľa, keďže vlastnícke právo má rovnaký zákonný obsah a ochranu. V ďalšom sa opätovne vyjadril k otázke vlastníckeho práva v spojení s vypracovaním znaleckého posudku a ohľadne otázky neplatnosti dražby.
3. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana sporu, v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), zastúpená advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť. Na stručné odôvodnenie (§ 451 ods. 3 veta prvá CSP) dovolací súd uvádza nasledovné:
4. V zmysle § 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak to zákon pripúšťa. To znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu - ktorému rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421 CSP. 9.

§ 421ods.

1 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. 10.

§ 421ods.

2 CSP dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu

§ 357písm.

a/ až n/. 11.

§ 357písm.

d/ CSP odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia. 12.

§ 432ods.

1, 2 CSP dovolanie prípustné

§ 421

možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. 13. V danom prípade dovolateľ v dovolaní uplatnil dovolací dôvod v zmysle § 432 CSP, ktorý je vzájomne prepojený s § 421 CSP predstavujúc nesprávne právne posúdenie. 14.

§ 447písm.

c/ CSP dovolací súd odmietne dovolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné.

písm. f/ uvedeného ustanovenia, dovolací súd odmietne dovolanie tiež vtedy, ak nie je odôvodnené prípustnými dovolacími dôvodmi alebo ak dovolacie dôvody nie sú vymedzené spôsobom uvedeným v § 431 až

2. Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení je zrejmé, že na to, aby sa mohol dovolací súd zaoberať dovolaním, musia byť splnené predpoklady prípustnosti dovolania vyplývajúce z ustanovení § 420 a 421 CSP. Okrem toho dovolanie musí byť odôvodnené dovolacími dôvodmi vymedzenými spôsobom uvedeným v § 431 až 435 CSP.
3. V prejednávanej veci dovolateľ napadol dovolaním uznesenie odvolacieho súdu, ktoré odôvodnil nesprávnym právnym posúdením, ktorým odvolací súd rozhodol o odvolaní žalovaných 1/, 2/ proti uzneseniu súdu prvej inštancie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. V zmysle § 421 ods. 2 CSP ale dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol, okrem iného, aj o odvolaní proti uzneseniu o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia [§ 357 písm. d) CSP].
4. So zreteľom na uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie žalovaného 2/

§ 447písm.

1. c)CSP ako neprípustné odmietol. 18. Záverom dovolací súd dodáva, že dôvodom pre odmietnutie dovolania by bola tiež skutočnosť, že dovolateľom uplatnený dovolací dôvod nebol vymedzený spôsobom uvedeným v § 432 ods. 2 CSP v spojení s § 421 ods. 1 CSP. Dovolateľ zastúpený advokátom totiž označil za dovolací dôvod nesprávne právne posúdenie bez uvedenia, ktorý z dôvodov prípustnosti dovolania vymedzených v ustanovení § 421 ods. 1 pod písm. a),
2. b)a
3. c)CSP uplatňuje. Pokiaľ dovolateľ tiež namietal riadne neodôvodnenie a arbitrárnosť napadnutého rozhodnutia, uvedené by spadalo pod dovolací dôvod v zmysle § 420 CSP (tzv. vada zmätočnosti), avšak aj v tomto prípade by dovolací súd dospel k rovnakému záveru ohľadne posúdenia otázky prípustnosti dovolania ako pri dovolateľom vyslovenom namietaní

§ 432

CSP, nakoľko v danej veci uznesenie o neodkladnom opatrení nepredstavuje rozhodnutie, ktorým sa konanie končí.

1. Najvyšší súd rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania o dovolaní neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 veta druhá CSP).
2. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 :
3. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.