2 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo (podľa § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.
O.s.p.) v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní žalovaného a dospel k záveru, že odvolaniu nemožno priznať úspech. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia § 250ja ods. 2 vety prvej O.s.p. s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk.. Rozsudok bol verejne vyhlásený 28.2.2018 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O.s.p.). V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb, ako aj rozhodnutí, ktorými práva a právom chránené záujmy týchto osôb môžu byť priamo dotknuté (§ 244 ods. 1 a 2 O.s.p.). V prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu, súd postupuje podľa ustanovení druhej hlavy piatej časti O.s.p. (§ 247 ods. 1 O.s.p.). Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa piatej časti druhej hlavy Občianskeho súdneho poriadku je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúce vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.). Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 1 prvá veta O.s.p.). Preto v správnom súdnictve súd dokazovanie zásadne nevykonáva, vykonáva len také dokazovanie, ktoré je nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia, t.j. jeho rozsah je obmedzený účelom správneho súdnictva (§ 250i ods. 1 veta druhá O.s.p.). Je to tak preto, že úlohou súdu v správnom súdnictve (prvostupňového ani odvolacieho) nie je nahradzovať činnosť správnych orgánov pri zisťovaní skutkového stavu dopĺňaním rozsiahleho dokazovania, ale preskúmať zákonnosť ich rozhodnutí, teda to, či kompetentné orgány pri riešení konkrétnych otázok vymedzených žalobou rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy, t.j. preskúmať aj postup, ktorý predchádzal vydaniu týchto rozhodnutí s prihliadnutím na záväznosť zisteného skutkového stavu, ktorý tu bol v čase ich vydania. Podľa § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona. Odvolací súd vyhodnotil rozsah a dôvody odvolania vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu po tom, ako sa oboznámil s obsahom administratívneho a súdneho spisu, a s prihliadnutím na ustanovenie § 219 ods. 2 O.s.p. dospel k záveru, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v dôvodoch napadnutého rozsudku, ktoré vytvárajú dostatočné východiská pre vyslovenie výroku rozsudku. S týmito sa odvolací súd stotožňuje v celom rozsahu. S poukazom na uvedené potvrdil odvolaním napadnutý rozsudok krajského súdu ako vecne správny (§ 219 ods. 1 a 2 O.s.p.). Na doplnenie a k jednotlivým odvolacím dôvodom najvyšší súd uvádza, že v odvolacom konaní neboli vznesené také námietky, ktorými by sa nezaoberali správne orgány v administratívnom konaní a krajský súd v súdnom prieskumnom konaní. Žalobca opakovane namieta, že povolením stavby v rozsahu vydaného stavebného povolenia dôjde k úplnému narušeniu architektonickej a urbanistickej homogenity prostredia, ktoré sa skladá zo série dvojdomov, na preukázanie čoho predložil rozsiahlu fotodokumentáciu okolitých budov pohľadom „z ulice". Okrem toho, že stavebný úrad postupoval pri vydávaní stavebného povolenia v zmysle platného územného plánu Mesta Poprad a v súlade s ustanoveniami stavebného zákona, vzhľadom na charakter jednotlivých stavieb a stavebného projektu, nemožno sa stotožniť ani so subjektívnym hodnotením žalobcu, nakoľko zo stavebnej dokumentácie, ktorá korešponduje so žalovaným stanovenými podmienkami konkretizovanými rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa, ako aj zo žalobcom predloženej fotodokumentácie (hrubá stavba, stav ku 20.10.2014) vyplýva, že charakter stavby zostáva pri pohľade „z ulice", ktorý je v prejednávanej veci pre posúdenie architektonickej a urbanistickej homogenity prostredia rozhodný, zachovaný, a oproti čelu pôvodnej stavby sa výrazne neodlišuje. Možno skonštatovať, že vzhľadom k tomu, že pomyselná stavebná čiara zostala zachovaná, ako aj hrubé črty čela stavby zostali zachované, predmetná stavba zohľadňuje požiadavku zachovania architektonickej a urbanistickej homogenity prostredia. Námietka žalobcu ohľadne nesprávneho právneho posúdenia stavby ako samostatného rodinného domu potom v kontexte s vyššie uvedeným neobstojí, keď práve z dôvodu zachovania architektonickej a urbanistickej homogenity prostredia sa vyžadovalo, aby spôsob zástavby a uplatnenia v urbanistickej štruktúre - dvojdom, zostal zachovaný. Ako vyplýva zo samotnej príslušnej technickej normy STN 73 4301 Budovy na bývanie, napriek tomu, že rodinné domy možno deliť na podkategórie (o. i. dvojdom), pri všetkých rodinných domoch zostáva základný charakter funkčnosti a urbanisticko-architektonických požiadaviek zachovaný. Nemožno súhlasiť so žalobcom, že stavebník stavia nový „samostatný" rodinný dom, a to ani napriek skutočnosti, že oproti odstránenej časti dvojdomu pôdorys nezostal zachovaný, nakoľko podkategóriu rodinných domov „dvojdom" je potrebné vykladať ako dva samostatné rodinné domy, ktorých definujúcim znakom je spoločná stena. S ohľadom na uvedené potom neprichádza do úvahy, v časti, v ktorej dochádza ku stretu budov, uplatňovať a dovolávať sa reštrikcií vyplývajúcich z ustanovení vyhlášky č. 532/2002 Z.z. o odstupových vzdialenostiach medzi domami. K odvolacím námietkam žalobcu, že krajský súd sa dostatočne nevysporiadal s jeho námietkami, prečo nebolo v tomto prípade nutné vykonať miestne zisťovanie tiež sa dostatočne nevysporiadal so škodami, ktoré činnosťou stavebníka žalobcovi vznikli a ďalej môžu vzniknúť, ani s obmedzovaním vlastníctva žalobcu a nelegitímnym zvýhodnením stavebníka postavením zamýšľanej stavby, odvolací súd uvádza, že predmetné odvolacie námietky nie sú dostatočne určité a podložené tak, aby boli spôsobilé spochybniť rozhodnutie či už žalovaného správneho orgánu alebo napadnuté rozhodnutie súdu. Rozhodnutie o tom, či správny orgán pristúpi k miestnemu zisťovaniu je výlučne v kompetencii správneho orgánu, pričom v ďalšom konaní samotnú skutočnosť, či miestne zisťovanie vykonané bolo, nemožno namietnuť, namietnuť možno výlučne závery prijaté správnym orgánom. S námietkami voči záverom správneho orgánu, čo do skutkových zistení sa dostatočným spôsobom vysporiadal krajský súd. Navyše, v priebehu konania vyplynulo, že v súvisiacej veci bola správnym orgánom na danom mieste vykonaná miestna obhliadka, na základe čoho možno skonštatovať, že o skutočnosti, že pomery staveniska sú správnemu orgánu dobre známe, nie je dôvod pochybovať. Stavebná dokumentácia poskytnutá stavebníkom navyše vzhľadom na svoj rozsah a dôslednosť poskytovala dostatočný podklad pre posúdenie stavby. Projektová dokumentácia a samotné stavebné povolenie nepredpokladá vznik so stavbou priamo súvisiacich škôd na susedných pozemkoch a nehnuteľnostiach. V prípade ak v súvislosti so stavbou škody na susedných pozemkoch a nehnuteľnostiach vzniknú, tieto budú výsledkom porušením právnej povinnosti zo strany stavebníka. Správny orgán pri svojom rozhodovaní nemôže preventívne predpokladať, resp. počítať s porušením povinností tretej osoby. Prípadné škody, ktoré žalobcovi v súvislosti s výkonom práv stavebníka z dôvodu porušenia právnej povinnosti vzniknú, si môže uplatniť priamo u osoby zodpovednej za škodu. Navyše z predloženého výpočtu údajných škôd vyplýva, že tieto vznikli v súvislosti s likvidáciou stavby, ktorej odstránenie bolo stavebným úradom povolené v inom konaní (č. 38908/3241/2013-OSP-Mz zo 6.5.2013, právoplatné 11.6.2013), ktoré nie je predmetom prieskumu v tomto konaní. Za relevantnú nemožno považovať ani námietku žalobcu, že vzhľadom na charakter a rozsah stavby dôjde k zvýšeniu zatienenia pozemku. Vychádzajúc z normy Budovy na bývanie STN 73 4301 čl. 4.2.1.7, priame denné osvetlenie musia mať len všetky obytné miestnosti vrátane obytnej kuchyne s podlahovou plochou väčšou ako 12m2, pričom podľa Štúdie zatienenia vypracovanej Ing. T. K., (súčasť podkladovej stavebnej dokumentácie) navrhovaná novostavba rodinného domu neovplyvní žiadnym spôsobom zatienenie obytných miestností domu žalobcu a tým nijako nezhorší hygienické podmienky bývania v tomto rodinnom dome. Zvýšenie zatienenia pozemku spôsobuje zásah do vlastníckeho práva žalobcu k predmetnému pozemku, avšak nemožno sa stotožniť s názorom žalobcu, že v stavebnom konaní došlo k povýšeniu záujmu jedného vlastníka nad záujmy vlastníka druhého, nakoľko zásah je minimálny a zásadným spôsobom neovplyvňuje vlastnícke právo žalobcu. Akákoľvek činnosť vlastníkov susedných pozemkov zasahuje do vlastníckeho práva žalobcu, rovnako, ako akákoľvek činnosť žalobcu zasahuje do vlastníckeho práva vlastníkov susedných pozemkov. Uvedené zásahy zodpovedajú výkonu vlastníckeho práva a týmto nemožno zabrániť. V rámci stavebného konania bol preto správny orgán oprávnený posudzovať výlučne proporcionalitu týchto zásahov tak, aby bol dodržaný účel zákona a zároveň rovnosť účastníkov (vlastníkov). Stavebné povolenie bolo vydané za zohľadnenia proporcionality týchto zásahov a v súlade s príslušnými zákonmi. Žalobca spolu so žalobou predložil „koncept" znaleckého posudku č. 57/2014 vypracovaného znalcom Ing. T. L. (ktorý neobsahuje zákonom predpísané náležitosti, a ktorý následne napriek prísľubu žalobcu nebol súdu v čistopise predložený), podľa ktorého zaokrúhlená všeobecná hodnota nehnuteľnosti k 29.5.2014 (stav pred zahájením stavby) je vo výške 67.500,- eur. Z uvedeného znaleckého posudku ani z následných podaní a prednesov žalobcu však nevyplýva, akým spôsobom má dôjsť k zníženiu hodnoty nehnuteľnosti v priamej príčinnej súvislosti s realizáciou predmetnej stavby. Žalobca poukazuje jednak na narušenie architektonickej a urbanistickej homogenity prostredia, jednak na predpokladané a reálne škody, ktoré vznikli/vzniknú v súvislosti so stavbou, ako aj na zníženie hodnoty pozemku v súvislosti so zvýšením zatienenia. Všetky žalobcom uvádzané škody sú však v teoretickej rovine, bez predloženia akéhokoľvek relevantného dôkazu a majú čisto subjektívny charakter. K otázke narušenie architektonickej a urbanistickej homogenity prostredia a k vzniku škôd najvyšší súd poukazuje na svoje závery vyjadrené vyššie. Ku škodám, ktoré vzniknú v priamej príčinnej súvislosti so zvýšením masy stavby, najvyšší súd jednak poukazuje na svoj záver, že zásah je minimálny a zásadným spôsobom neovplyvňuje vlastnícke právo žalobcu, a jednak dáva do pozornosti, že rozhodnutím správneho súdu nie sú dotknuté jeho práva, ktoré si môže uplatniť v civilnom súdnom konaní (uplatnenie nároku na náhradu škody, poskytnutie jednorazovej náhrady za zníženie hodnoty nehnuteľnosti a pod.). Záverom odvolací súd na námietku žalobcu, že navýšením výšky nového rodinného domu oproti pôvodnej výške dvojdomu je súčasné riešenie (pôvodne spoločného) komínového zvodu, v súčasnosti výlučne využívané len zo strany žalobcu, v rozpore s príslušnými technickými normami, z čoho vyvstáva žalobcovi priame riziko vzniku škody na majetku a zdravia žalobcu, a ktorú žalobca v konaní uplatnil prvý krát až v odvolacom konaní, a aj to bez akéhokoľvek dôkazu, resp. odborného posúdenia, uvádza, že technická realizácia stavby, ktorá nad rámec stavebného konania vyžaduje certifikované a odborné posúdenie, nie je predmetom súdneho prieskumu rozhodnutia. V prípade, ak došlo k akémukoľvek zásahu do komína, je povinnosťou vlastník nehnuteľnosti túto udržiavať skolaudovanú v dobrom technickom stave a v zmysle príslušných vyhlášok musí mať platné revízie stavebných prvkov (ako je napríklad komín), tzn. je povinný zabezpečiť revíziu v zmysle príslušných vyhlášok a iných technických noriem. V prípade, ak došlo k zásahu do stavebného prvku nehnuteľnosti žalobcu v príčinnej súvislosti s konaním stavebníka, tento zodpovedá za škody spôsobené porušením právnej povinnosti, pričom však nezbavuje vlastníka nehnuteľnosti povinností vyplývajúcich z realizácie vlastníckeho práva. Vychádzajúc z uvedeného Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok krajského súdu ako vecne správny podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. s použitím § 250ja ods. 3 vety druhej O.s.p. potvrdil. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p.
1 vetou prvou O.s.p. a § 224 ods. 1 O.s.p. tak, že žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože nebol v odvolacom konaní úspešný, a žalovanému ani ďalším účastníkom ich náhrada zo zákona neprináleží. Odvolací súd v odvolacom konaní postupoval podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, ktorý bol zrušený zákonom č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (§ 473), ktorý nadobudol účinnosť dňa 1.7.2016. Dňom 1.7.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok, ktorý v § 491 ods. 1 ustanovil, že ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 492 ods. 2 Správneho súdneho poriadku odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov. V súlade s vyššie uvedenými prechodnými ustanoveniami odvolací súd v predmetnej veci postupoval podľa doterajšieho predpisu, Občianskeho súdneho poriadku. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v danej veci rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011). Poučenie: Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.