Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 2Cdo/1/2018 Identifikačné číslo spisu: 7615212018 Dátum vydania rozhodnutia: 28.02.2018 Meno a priezvisko: JUDr. Mária Trubanová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:

§ 337

CSP), v priebehu konania, ako aj po jeho skončení (§

§ 338CSP).

Prostredníctvom nariadenia zabezpečovacieho opatrenia získa veriteľ postavenie záložného veriteľa a bude môcť pristúpiť k výkonu záložného práva na uspokojenie judikovanej pohľadávky v exekučnom konaní v súlade s § 343 ods. 3 CSP. Zabezpečovacie opatrenie pritom nie je možné stotožniť s exekučným záložným právom. Uviedol, že v posudzovanom prípade sú splnené všetky zákonné predpoklady, pretože žalobca podal návrh na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia (záložného práva), označil spôsobilý predmet záložného práva, ktorým sú nehnuteľné veci vo vlastníctve žalovaného, záložné právo zriadené prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia zabezpečuje peňažnú pohľadávku žalobcu, ktorá môže vzniknúť rozhodnutím súdu vo veci samej. Z celého obsahu spisu vyplýva, že peňažná pohľadávka žalobcu je dostatočne špecifikovaná, jeho peňažný nárok uplatnený v konaní trvá a či bude dôvodný, ukáže to až rozhodnutie súdu v merite veci. Čo sa týka obavy žalobcu zo zmarenia uspokojovania jeho peňažnej pohľadávky v exekučnom konaní, súd prvej inštancie vychádzal z konkrétnych skutkových okolností prípadu. Dokazovanie (ako to žiada žalovaný) sa v tomto prípade nevykonáva, ale súd ktorý rozhoduje o návrhu na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia musí mať osvedčenie, že existuje obava, že exekúcia bude ohrozená. Aj podľa názoru odvolacieho súdu z hľadiska osvedčenia relevantných skutočností žalobca poskytol také dôkazy, ktoré osvedčili potrebu neodkladnej úpravy pomerov v dôsledku hrozby zmarenia exekúcie, a to aj po tvrdení žalovaného v odvolaní, že jeho hospodárska situácia a kondícia sa zlepšila, čo však žalovaný nedoložil žiadnymi relevantnými dôkazmi, ide len o jeho tvrdenie. Záverom konštatoval, že pokiaľ žalovaný tvrdí, že má dostatok prostriedkov na uspokojenie pohľadávky žalobcu (v prípade, ak žalobca v konaní so svojím nárokom uspeje), nič mu nebráni pohľadávku uspokojiť. Ak žalobca nebude úspešný, odpadne dôvod, pre ktorý bolo zabezpečovacie opatrenie nariadené a žalovaný môže požiadať o jeho zrušenie (§

§ 334CSP).

1. Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podal žalovaný (ďalej aj „dovolateľ“) dňa
2. apríla 2017 dovolanie, ktoré odôvodnil tým, že v konaní došlo k procesnej vade uvedenej v § 420 písm. f/ CSP. Poukázal na to, že odvolací súd mu
3. januára 2017 zaslal podanie žalobcu (vyjadrenie) k jeho odvolaniu, prevzaté právnym zástupcom žalovaného dňa
4. januára 2017 (doručenka č. l. 100 spisu), avšak napadnuté uznesenie vydal krajský súd už
5. januára
6. V dôsledku toho nemal dovolateľ reálnu možnosť zaujať stanovisko k tomuto procesnému úkonu žalobcu. Na uvedenej skutočnosti podľa jeho názoru nemení nič fakt, že právny zástupca žalobcu vyjadrenie k odvolaniu zo dňa
7. januára 2017 poslal vopred na vedome v kópii e-mailu aj právnemu zástupcovi žalovaného. Nesprávny procesný postup videl aj v tom, že sa odvolací súd stotožnil s konkrétnymi skutkovými okolnosťami v konaní pred prvoinštančným súdom, ktoré mali odôvodňovať existenciu dôvodnej obavy, že exekúcia na majetok žalovaného bude ohrozená. Taktiež namietal, že sa odvolací súd nevysporiadal s finančným ukazovateľom uvedeným v odvolaní žalovaného a ak odvolací súd považoval skutkové tvrdenia žalovaného o zlepšení jeho hospodárskej situácie za nepodložené žiadnymi relevantnými dôkazmi, mal v danej situácii právo doplniť dokazovanie v odvolacom konaní. Konštatoval, že odvolací súd procesne pochybil, ak akceptoval skutkový stav zistený prvoinštančným súdom na podklade žalobcom subjektívne interpretovaných, z kontextu a časovo neaktuálnych finančných ukazovateľov o finančnej situácii žalovaného k
8. januáru
9. Ďalej uviedol, že na posúdenie finančných ukazovateľov o spoločnosti žalovaného boli jednoznačne potrebné odborné ekonomické znalosti. Odvolací súd potvrdil uznesenie okresného súdu bez toho, aby si v súlade s § 206 CSP vyžiadal vyjadrenie odborne spôsobilej osoby, čím podľa názoru dovolateľa porušil právo žalovaného na spravodlivý proces. Žiadal preto napádané rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Súčasne žiadal priznať žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov dovolacieho konania v rozsahu 100 %.
10. Žalobca sa k podanému dovolaniu písomne nevyjadril.
11. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie, ktoré má predpísané náležitosti (§ 428 CSP), podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana zastúpená v súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) dospel k záveru, že dovolanie je potrebné odmietnuť.
12. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
13. Podľa § 420 písm. f/ CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
14. Podľa § 447 písm. c/ CSP, dovolací súd odmietne dovolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné.
15. Základným (a spoločným) znakom všetkých rozhodnutí odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné podľa § 420 CSP je to, že ide buď o rozhodnutie vo veci samej alebo o rozhodnutie, ktorým sa konanie končí (porovnaj R 19/2017). Ak táto podmienka nie je splnená, dovolací súd už neposudzuje prípustnosť dovolania z hľadiska existencie dovolateľom namietanej vady zmätočnosti.
16. Dovolací súd sa preto v prvom rade zaoberal tým, či rozhodnutie odvolacieho súdu spĺňa atribút rozhodnutia vo veci samej alebo rozhodnutia, ktorým sa konanie končí a dospel k záveru, že v danom prípade rozhodnutie odvolacieho súdu takýto atribút nespĺňa.
17. V preskúmavanej veci z obsahu spisu vyplýva, že žalovaný okrem návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, podal aj žalobu vo veci samej, o ktorej súd prvej inštancie zatiaľ meritórne nerozhodol. Nejde preto o prípad zabezpečovacieho opatrenia, v ktorom by bola obsiahnutá vec sama, a teda o prípad, kedy by išlo o rozhodnutia odvolacieho súdu vo veci samej. Rozhodnutie odvolacieho súdu nie je ani rozhodnutím, ktorým sa konanie končí. Nie sú tak splnené podmienky prípustnosti dovolania vyplývajúce z ustanovenia § 420 CSP. Dovolateľ dovolaním napadol uznesenie odvolacieho súdu, proti ktorému dovolanie nie je v zmysle citovaného zákonného ustanovenia prípustné.
18. So zreteľom na uvedené najvyšší súd dovolanie žalovaného podľa § 447 písm. c/ CSP ako neprípustné odmietol.
19. O náhrade trov dovolacieho konania dovolací súd nerozhodoval, lebo konanie nie je doteraz skončené. Podľa § 262 ods. 1 CSP, ktoré sa v zmysle § 453 ods. 1 CSP primerane použije aj na dovolacie konanie, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Rozhodnutím, ktorým sa končí konanie u odvolacieho alebo dovolacieho súdu, sa rozumie len také rozhodnutie, ktorým sa končí konanie vo veci samej. Rovnako ako dovolací súd nerozhoduje o trovách dovolacieho konania v prípade, ak zruší rozhodnutie odvolacieho súdu (prípadne aj rozhodnutie prvoinštančného súdu) a vec vracia na ďalšie konanie (§ 453 ods. 3 CSP), tak nerozhoduje o trovách dovolacieho konania ani v prípade, ak dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nie je rozhodnutím, ktorým sa konanie končí (a ak konanie nebolo už skôr skončené). Dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvej inštancie, nepochybne nie je rozhodnutím, ktorým sa konanie končí. O trovách dovolacieho konania preto rozhodne súd prvej inštancie v rozhodnutí o uplatnenom nároku.
20. Toto uznesenie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 :
21. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.