1 S. s. p. konania
tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku, začaté predo dňom účinnosti tohto zákona (pred 1. júlom 2016), sa dokončia
doterajších predpisov. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací
2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.") preskúmal napadnuté rozhodnutie krajského súdu a dospel k záveru, že odvolaniu je potrebné vyhovieť. Predmetom konania bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 30.07.2015, ktorým zamietla žiadosť navrhovateľky o priznanie invalidného dôchodku, pretože miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola u navrhovateľky určená na 30 %, a teda nedosahuje viac ako 40 %. Navrhovateľka sa domáhala priznania vyššej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a uznania invalidity. Domáhala sa tiež určenia iného rozhodujúceho zdravotného postihnutia.
1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
3 veta prvá zákona o sociálnom poistení pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby.
4 zákona o sociálnom poistení pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.
5 zákona o sociálnom poistení miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje
druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú. Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú
odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (§ 71 ods. 6 až 8 zákona o sociálnom poistení).
9 zákona o sociálnom poistení, ak v prílohe č. 4 nie je uvedené zdravotné postihnutie, ktoré je príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, určí sa miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách
takého zdravotného postihnutia uvedeného v tejto prílohe, ktoré je s jeho funkčným dopadom najviac porovnateľné. Posudkoví lekári ako rozhodujúce zdravotné postihnutie navrhovateľky vyhodnotili degeneratívne zmeny chrbtice a medzistavcových platničiek s miernym funkčným postihnutím, s prejavmi nervového a svalového dráždenia v zmysle kapitoly XV, oddielu E položky 3 písm. b) prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Posudkový lekár ústredia v posudku z 02.03.2016 uviedol, že u navrhovateľky je plánované objednanie na operáciu chrbtice, pričom po operácii sa očakáva zlepšenie stavu. Zdravotný stav je klinicky charakterizovaný bizarnými ťažkosťami, objektívny neurologický nález je však kompletne negatívny, čo overila aj hospitalizácia na neurológii; je prítomný cervikobrachiálny a cervikokraniálny syndróm, ktorých explicitné posúdenie patrí do položky XV, oddiel E, bod 3, písm. b). Vzhľadom na vysokoškolské vzdelanie nie je odôvodnená horná hranica zákonom stanoveného rozmedzia, tiež klinický stav nie je ťažký, nie je prítomný radikulárny syndróm ani parézy periférnych nervov. Pripomenul, že podporné RTG, MR a CT vyšetrenia slúžia odborným lekárom na určenie diagnózy a nepoužívajú sa na určenie invalidity, pre ktoré je rozhodujúci funkčný stav a v ňom je prítomné len ľahké obmedzenie rotácií, príp. úklonov krčnej chrbtice s terminálnym obmedzením ľavého ramena, ktoré navrhovateľka nezdvihne nad horizontálu. Rôzne bizarné ťažkosti na horných končatinách sú potencované zvýšeným prežívaním ochorenia na podklade dokázaného psychiatridkého - neurotického ochorenia. Ostatné ochorenia sú posudkovo nevýznamné - ako bolo už uvedené, pohyblivoasť ľavého ramena je ľahko obmedzená, psoriáza je aktuálne
dermatológa bez výsevu, reumatologická hospitalizácia klinicky artritídu nepotvrdzuje, prítomná je len synovitída drobných kĺbov prstov. Kardiológ dokumentuje dobrú funkciu ľavej komory na ECHO KG, pri 24-hodinovom monitoringu
Holtera dňa 04.08.2015 boli zistené len nevýznamné ektopie,
erogometrie zo dňa 25.01.2015 je bez významnej patológie - preto nie je možné navýšenie rozhodujúceho postihnutia jednotlivo alebo vo vzájomnej súvislosti uvedených ochorení. Aj pri hospitalizácii na neurológii do 04.11.2014 bol objetívny nález v norme a MR vyšetrenie C a LS chrbtice bolo bez jednoznačnej herniácie a bez útlaku miechy. Pokiaľ ide o požiadavku navrhovateľky na hodnotenie
kapitoly XV, oddielu A, položky 1 písm. c) prílohy č. 4, k tejto námietke posudkový lekár uviedol, že v žiadnom prípade nejde o ťažké formy infekčných, reaktívnych, zápalových alebo metabolických artropatií, nie je dokázaná trvalá zápalová aktivita laboratórne, nie je konštatovaná ťažká ovplyvniteľnosť liečbou a v žiadnom prípade nejde o deštruktívne RTG nálezy viacerých kĺbov, preto posúdenie v tejto položke nie je opodstatnené. Aj odvolací súd mal na základe uvedeného posudku preukázané, že zdravotný stav navrhovateľky bol vyhodnotený v súlade so zákonnými kritériami, je kompletný, objektívny a presvedčivý a nevidel dôvod na zrušenie rozhodnutia odporkyne a nariadenie znaleckého dokazovania. Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že v súdnom konaní súdy preskúmavajú rozhodnutia správnych orgánov ku dňu ich vydania (§ 250i ods. 1 O. s. p.). To znamená, že pre posúdenie zákonnosti rozhodnutia odporkyne bol rozhodujúci zdravotný stav navrhovateľky v čase, kedy bolo toto rozhodnutie vydané. Preto navrhovateľkou novo predkladané lekárske správy (aj v odvolacom konaní) je potrebné vziať do úvahy len z toho hľadiska, či preukazujú nejaké nové skutočnosti spätne ku dňu vydania rozhodnutia odporkyne, t. j. ku dňu 30.07.2015, prípadne najneskôr ku dňu posúdenia u posudkového lekára ústredia (02.03.2016). Vzhľadom na množiace sa prípady opakovaného predkladania novších a novších lekárskych nálezov aj v odvolacom konaní najvyšší súd ustúpil od svojej, i tak výnimočnej, predchádzajúcej rozhodovacej praxe a v uvedených prípadoch na novšie lekárske nálezy (po vydaní rozhodnutia odporkyne) neprihliada. V tejto súvislosti však považuje za potrebné uviesť, že neúspešný žiadateľ o invalidný dôchodok má kedykoľvek možnosť znovu požiadať o priznanie invalidného dôchodku, a to aj spätne, a v novom správnom konaní žiadať o posúdenie zdravotného stavu aj na základe týchto neskorších odborných lekárskych nálezov. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozhodnutie odporkyne považoval za súladné so zákonom, preto rozsudok krajského súdu
3 v spojení s § 219 O. s. p. potvrdilo. Náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd navrhovateľke v zmysle § 250k ods. 1 v spojení s § 250l ods. 2 O. s. p. nepriznal, pretože si ich neuplatnila. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom v pomere hlasov 3 : 0: Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.