Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 3Cdo/119/2017 Identifikačné číslo spisu: 1109240820 Dátum vydania rozhodnutia: 22.02.2018 Meno a priezvisko: JUDr. Elena Siebenstichová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:S

§ 470ods.

1 CSP), rešpektuje ale procesný účinok tých dovolaní uvedených v bode 8.1., ktorý zostal zachovaný aj po 30. júni 2016 (

§ 470ods.

2 CSP). V dôsledku toho platí, že ustanovenia novej, od 1. júla 2016 účinnej, právnej úpravy o dovolaní a dovolacom konaní sa v prípade týchto dovolaní nemôže uplatniť v plnom rozsahu hneď od uvedeného dňa, v celej šírke a so všetkými dôsledkami. Úplná aplikabilita týchto ustanovení novej právnej úpravy sa uplatní až pri dovolaniach podaných od uvedeného dňa. Opačný záver by bol porušením právnej istoty a legitímnych očakávaní strán, lebo ten, kto konal na základe dôvery v platný a účinný zákon, nemôže byť vo svojej dôvere k nemu sklamaný (

tiež závery vyjadrené v rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 36/1995). 10. Podľa právneho stavu účinného v čase podania dovolania bolo dovolaním možné napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu iba vtedy, pokiaľ to zákon pripúšťal (

§ 236ods.

1 O.s.p.). Dôvody prípustnosti dovolania proti rozsudku vymedzovalo ustanovenie § 238 O.s.p. a proti uzneseniu § 239 O.s.p. Dovolanie bolo prípustné proti každému rozhodnutiu tiež vtedy, ak v konaní došlo k závažnejším procesným vadám uvedeným v § 237 ods. 1 O.s.p.

1. V danom prípade je dovolaním napadnuté uznesenie, dovolanie ale nesmeruje proti uzneseniu so znakmi niektorého z uznesení uvedených § 239 ods. 1 a 2 O.s.p. Rozhodovacia prax najvyššieho súdu sa do
2. júna 2016 ustálila na názore, podľa ktorého zrušujúce uznesenie odvolacieho súdu bolo možné napadnúť iba z dôvodov relevantných podľa § 237 ods. 1 O.s.p. (

R 34/1995). Žalovaná v dovolaní nenamietala procesné vady konania v zmysle § 237 ods. 1 písm. a/ až d/ a g/ O.s.p. a vady tejto povahy ani nevyšli v dovolacom konaní najavo. 12. Dovolateľka prípustnosť svojho dovolania vyvodzovala z ustanovenia § 237 ods. 1 písm. e/ O.s.p., podľa ktorého je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný. Uvedené ustanovenie ale dopadalo na prípady, kedy súd prejednal a rozhodol vec, hoci nebola splnená jedna z procesných podmienok konania - nebol podaný (žiadny) návrh na začatie konania vo veci, ktorá nemôže začať bez návrhu. V danom prípade nedošlo k žalovanou namietanej vade zmätočnosti - konanie začalo na súde podaním žalobcovej žaloby (

bod

1. tohto uznesenia dovolacieho súdu).
2. Dovolateľka vyvodzovala prípustnosť podaného dovolania tiež z § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p., v zmysle ktorého bolo dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak sa účastníkovi konania postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom. V praxi súdov sa pod touto vadou rozumel procesne nesprávny postup súdu znemožňujúci účastníkovi konania (procesnej strane) realizovať jej patriace procesné oprávnenia. 13.
3. Procesnú vadu zmätočnosti v zmysle § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p. vyvodzovala žalovaná z toho, že napadnuté rozhodnutie je odôvodnené nedostatočne a nepresvedčivo. Už dávnejšia judikatúra najvyššieho súdu (R 111/1998) zastávala názor, že nepreskúmateľnosť rozhodnutia nezakladá zmätočnosť a prípustnosť dovolania; s tým názorom sa stotožnil aj Ústavný súd Slovenskej republiky (I. ÚS 364/2015, II. ÚS 184/2015, III. ÚS 288/2015 a I. ÚS 547/2016). Na zásade, podľa ktorej nepreskúmateľnosť zakladá (len) „inú vadu konania“ nezakladajúcu prípustnosť dovolania zotrvalo aj zjednocujúce stanovisko R 2/2016, právna veta ktorého znie: „Nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ Občianskeho súdneho poriadku. Výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p.“. Zmeny v právnej úprave dovolacieho konania, ku ktorým došlo s účinnosťou od
4. júla 2016, sa podstaty a zmyslu tohto stanoviska nedotkli, preto ho treba považovať aj naďalej za aktuálne. V danom prípade zo spisu nevyplýva žiadny dôvod opodstatňujúci uplatnenie druhej vety stanoviska R 2/2016, ktorá predstavuje krajnú výnimku z prvej vety a týka sa výlučne len celkom ojedinelých (extrémnych) prípadov so znakmi relevantnými aj podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva. O taký prípad ide napríklad vtedy, keď rozhodnutie súdu neobsahuje vôbec žiadne odôvodnenie, alebo keď sa vyskytli „vady najzákladnejšej dôležitosti pre súdny systém” (pozri Sutyazhnik proti Rusku, rozsudok z roku 2009), prípadne ak došlo k vade tak zásadnej, že mala za následok „justičný omyl“ (Ryabykh proti Rusku, rozsudok z roku 2003). 13.
5. Z vyššie uvedených dôvodov dospel dovolací súd k záveru, že žalovanou namietaná procesná vada nebola spôsobilá založiť prípustnosť jej dovolania podľa § 237 ods. 1 písm. f/ CSP.
6. Pre prípad, že žalovaná zastáva názor o odňatí jej možnosti pred súdom konať tiež tým, aké právne závery prijal odvolací súd a na akom právnom posúdení založil svoje rozhodnutie, dovolací súd uvádza, že § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p. dával odňatie možnosti konať pred súdom do súvislosti len s faktickou činnosťou súdu (procesným postupom, resp. procedúrou prejednania sporu), a nie s právnym posúdením veci (sporu), na ktorom spočíva napadnuté rozhodnutie. Nesprávne právne posúdenie veci ani do
7. júna 2016 nezakladalo prípustnosť dovolania v zmysle § 237 ods. 1 O.s.p. (

R 43/2003). V súvislosti s tým dovolací súd poznamenáva, že samo nesprávne právne posúdenie sporu nezakladá prípustnosť dovolania ani po tomto dni (R 24/2017).

1. Z vyššie uvedených dôvodov dospel najvyšší súd k záveru, že dovolanie žalovanej (procesne neprípustné podľa právnej úpravy účinnej do
2. júna 2016) nevyvolalo v danom prípade procesný účinok umožňujúci uskutočniť po tomto dni dovolací prieskum. Vzhľadom na to jej dovolania odmietol podľa § 447 písm. c/ CSP.
3. Dovolací súd rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 veta druhá CSP).
4. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 :
5. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.