← Slovensko

určenie neplatnosti zmluvy

Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 3Cdo/219/2016 Identifikačné číslo spisu: 1708203649 Dátum vydania rozhodnutia: 22.02.2018 Meno a priezvisko: JUDr. Elena Siebenstichová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:S

§ 470ods.

1 CSP), rešpektuje ale procesný účinok tých dovolaní uvedených v bode 8.1., ktorý zostal zachovaný aj po 30. júni 2016 (

§ 470ods.

2 CSP). V dôsledku toho platí, že ustanovenia novej, od 1. júla 2016 účinnej, právnej úpravy o dovolaní a dovolacom konaní sa v prípade týchto dovolaní nemôže uplatniť v plnom rozsahu hneď od uvedeného dňa, v celej šírke a so všetkými dôsledkami. Úplná aplikabilita týchto ustanovení novej právnej úpravy sa uplatní až pri dovolaniach podaných od uvedeného dňa. Opačný záver by bol porušením právnej istoty a legitímnych očakávaní strán, lebo ten, kto konal na základe dôvery v platný a účinný zákon, nemôže byť vo svojej dôvere k nemu sklamaný (

tiež závery vyjadrené v rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 36/1995).

  1. Podľa právneho stavu účinného do
  2. júna 2016 bolo dovolaním možné napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu iba vtedy, pokiaľ to zákon pripúšťal (

§ 236ods.

1 O.s.p.). Dôvody prípustnosti dovolania proti rozsudku vymedzoval § 238 O.s.p. a proti uzneseniu § 239 O.s.p. Dovolanie bolo prípustné proti každému rozhodnutiu tiež vtedy, ak v konaní došlo k závažnejším procesným vadám uvedeným v § 237 O.s.p. I.

  1. Dovolanie žalobcov smeruje proti rozsudku, ktorý nemá znaky rozsudkov, proti ktorým bolo dovolanie v zmysle § 238 O.s.p. prípustné. Ich dovolanie teda v zmysle ustanovenia § 238 O.s.p. nevyvolalo účinky, ktoré by podľa právneho stavu do
  2. júna 2016 umožňovali uskutočniť meritórny dovolací prieskum.
  3. Dovolanie žalobcov by bolo prípustné, iba v prípade, že v konaní došlo k procesným vadám uvedeným v § 237 ods. 1 písm. a/ až g/ O.s.p. Dovolatelia procesné vady konania v zmysle § 237ods. 1 písm. a/ až e/ a g/ O.s.p. nenamietali a vady tejto povahy ani nevyšli v dovolacom konaní najavo.
  4. Žalobcovia tvrdia, že im bola odňatá možnosť pred súdom konať v zmysle § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p. Za právneho stavu do
  5. júna 2016 sa odňatím možnosti konať pred súdom v zmysle tohto ustanovenia rozumel procesne nesprávny postup súdu znemožňujúci účastníkovi konania realizáciu jeho procesných oprávnení [v zmysle ustanovenia § 18 O.s.p. mali účastníci rovnaké postavenie a súd bol povinný zabezpečiť im rovnaké možnosti na uplatnenie ich práv -

napríklad právo účastníka vykonávať procesné úkony vo formách stanovených zákonom (§ 41 O.s.p.), nazerať do spisu a robiť si z neho výpisy (§ 44 O.s.p.), vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k všetkým vykonaným dôkazom (§ 123 O.s.p.), byť predvolaný na súdne pojednávanie (§ 115 O.s.p.), na to, aby mu bol rozsudok doručený do vlastných rúk (§ 158 ods. 2 O.s.p.)]. 14. Podľa dovolateľov k odňatiu ich možnosti konať pred súdom došlo tým, že súd prvej inštancie nedostatočne odôvodnil svoje rozhodnutie a tým došlo k porušeniu ich práva na spravodlivý proces. Dovolateľmi namietaná nepreskúmateľnosť rozhodnutia bola už dávnejšou judikatúrou najvyššieho súdu považovaná nie za procesnú vadu konania v zmysle § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p., ale za tzv. inú vadu konania, ktorá prípustnosť dovolania nezakladá (

R 111/1998). Na tom zotrvalo aj neskoršie zjednocujúce stanovisko R 2/2016. Podstata tohto stanoviska je aktuálna aj za účinnosti CSP. V danom prípade odvolací súd v odôvodnení napadnutého rozsudku citoval ustanovenia zákona, ktoré aplikoval a z ktorých vyvodil svoje právne závery; vysvetlil tiež dôvody, so zreteľom na ktoré považoval za nedôvodné odvolacie námietky žalobcov, ktorými sa podľa neho nepodarilo spochybniť dôvod zamietnutia ich žaloby. Podľa presvedčenia dovolacieho súdu má odôvodnenie dovolaním napadnutého rozsudku náležitosti vyplývajúce z § 157 O.s.p. a žalobcovia neopodstatnene namietajú jeho nepreskúmateľnosť. Odvolací súd v danom prípade zrozumiteľným a jednoznačným spôsobom uviedol dôvody, ktoré ho viedli k rozhodnutiu; jeho postup vo vzájomnej súvislosti s konaním a rozsudkom prvoinštančného súdu nemožno považovať za zjavne neodôvodnený alebo arbitrárny. Odvolací súd nekonal procesne nesprávne spôsobom, ktorým by založil vadu konania v zmysle § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p. Pokiaľ odvolací súd - ako tvrdia žalobcovia - založil svoje rozhodnutie na nesprávnej interpretácii alebo aplikácii niektorého ustanovenia zákona, je jeho rozhodnutie vecne nesprávne a spočívajúce na nesprávnom právnom posúdení (k tomu

tiež ďalej), žalobcami vytýkaná nesprávnosť právneho posúdenia veci ale nie je procesnou vadou zmätočnosti a nezakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p. Za procesnú vadu konania v zmysle tohto ustanovenia nemožno považovať to, že odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv dovolateľov. Dovolací súd v súvislosti s týmito závermi poukazuje na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 551/2012, v zmysle ktorého sa „väčšinovým názorom svojich senátov priklonil k tej judikatúre najvyššieho súdu, ktorá prijala záver, že nedostatok riadneho odôvodnenia rozsudku nezakladá vadu konania podľa § 237 písm. f/ O.s.p., ale len tzv. inú vadu konania podľa § 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.“.

  1. Najvyšší súd pre úplnosť dodáva, že prípustnosť dovolania v zmysle § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p. nezakladalo ani nedostatočné zistenie rozhodujúcich skutkových okolností, nevykonanie všetkých navrhovaných dôkazov alebo nesprávne vyhodnotenie niektorého dôkazu. V tomto smere najvyšší súd poukazuje na naďalej opodstatnené závery vyjadrené v judikátoch R 37/1993 a R 125/1999, R 42/1993, ako aj v rozhodnutiach najvyššieho súdu sp. zn. 1 Cdo 85/2010, 2 Cdo 29/2011, 3 Cdo 268/2012, 3 Cdo 108/2016, 2 Cdo 130/2011, 5 Cdo 244/2011, 6 Cdo 185/2011, 7 Cdo 38/2012 a pre úplnosť poznamenáva, že do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky nepatrí právo procesnej strany vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (porovnaj I. ÚS 97/97).
  2. Podľa názoru žalobcov došlo k odňatiu ich možnosti konať pred súdom aj tým, že ich súd prvej inštancie (údajne) nepoučil v zmysle § 120 ods. 4 O.s.p., v súlade s ktorým bolo povinnosťou predsedu senátu poučiť prítomných účastníkov pred skončením dokazovania o potrebe predložiť alebo označiť všetky dôkazy skôr, ako bude vyhlásené rozhodnutie vo veci samej, pretože na dôkazy označené a predložené neskôr súd neprihliada. Zo zápisnice o pojednávaní pred súdom prvej inštancie z
  3. marca 2012, na ktorom bol vyhlásený rozsudok, ale vyplýva, že súd dôsledne postupoval podľa § 120 ods. 4 O.s.p. a procesné strany poučil o povinnosti predložiť alebo označiť všetky dôkazy najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože na dôkazy označené alebo predložené neskôr súd nebude prihliadať. Právni zástupcovia oboch procesných strán však návrhy na doplnenie dokazovania nepodali (

č.l. 91 spisu). Navyše, už predvolania strán na pojednávanie

  1. mája 2010 a tiež na pojednávanie
  2. marca 2012 obsahujú riadne poučenie podľa § 120 ods. 4 O.s.p.
  3. Žalobcovia tiež namietajú, že sú nesprávne právne závery týchto súdov a že ich rozhodnutia spočívajú na nesprávnom právnom posúdení sporu. Podľa ich presvedčenia neboli dané dôvody pre zamietnutie ich žaloby. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý) právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Najvyšší súd už podľa predchádzajúcej úpravy dospel k záveru, že realizácia procesných oprávnení sa účastníkovi neznemožňuje právnym posúdením (

R 54/2012 a 1 Cdo 62/2010, 2 Cdo 97/2010, 3 Cdo 53/2011, 4 Cdo 68/2011, 5 Cdo 44/2011, 6 Cdo 41/2011, 7 Cdo 26/2010 a 8 ECdo 170/2014).

  1. Pokiaľ dovolatelia podaním doručeným súdu prvej inštancie
  2. augusta 2016 doplnili svoje dovolanie z
  3. júna 2016 tak, že jeho prípustnosť vyvodzovali z § 421 ods. 1 písm. c/ CSP, dovolací súd poukazuje na to, že právne účinky spájané s podaním dovolania nastali za právnej úpravy účinnej do
  4. júna 2016, v dôsledku čoho prípustnosť tohto ich mimoriadneho opravného prostriedku (prípadne aj jeho dôvodnosť) nemôže byť posudzovaná podľa úpravy účinnej po uvedenom dni.
  5. Z týchto dôvodov dospel najvyšší súd k záveru, že dovolanie žalobcov, ktoré je podľa právnej úpravy účinnej do
  6. júna 2016 procesne neprípustné, nevyvolalo účinok umožňujúci uskutočnenie meritórneho dovolacieho prieskumu. Najvyšší súd preto ich dovolanie odmietol podľa ustanovenia § 447 písm. c/ CSP. II.
  7. Dovolanie žalovaného 1/ smeruje proti výroku rozsudku odvolacieho súdu o trovách odvolacieho konania. Napadnutým je rozhodnutie, ktoré je síce súčasťou rozsudku odvolacieho súdu, má ale charakter uznesenia (§ 167 ods. 1 O.s.p.); prípustnosť dovolania žalovaného 1/ bolo preto potrebné posudzovať podľa ustanovení, ktoré vymedzujú prípustnosť dovolania proti uzneseniu. Dovolanie žalovaného 1/ nesmeruje proti uzneseniam uvedeným v § 239 ods. 1 a 2 O.s.p. (navyše, prípustnosť dovolania proti uzneseniu o trovách bola vylúčená ustanovením § 239 ods. 3 O.s.p.).
  8. Dovolanie žalovaného 1/ by vzhľadom na vyššie uvedené vyvolalo ním sledovaný procesný účinok iba vtedy, ak v konaní došlo k procesným vadám zmätočnosti uvedeným v § 237 ods. 1 O.s.p. Dovolateľ procesné vady konania vymenované v ustanovení § 237 ods. 1 písm. a/ až e/ a g/ O.s.p. nenamietal a vady tejto povahy ani nevyšli v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť dovolania odôvodňuje odňatím možnosti konať pred súdom (k tomu

bod

  1. tohto uznesenia dovolacieho súdu).
  2. Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaný 1/ vo vyjadrení k odvolaniu žalobcovz
  3. augusta 2012 (č.l. 152 spisu) podal návrh na náhradu trov odvolacieho konaniam bez vyčíslenia trov konania; trovy ale vyčíslil dodatočne podaním zo
  4. septembra 2012 (č.l. 154 spisu). Skutočnosť, že odvolací súd na včas podané vyčíslenie trov odvolacieho konania neprihliadol a požadovanú náhradu trov mu nepriznal s odôvodnením, že žalovaný 1/ trovy včas nevyčíslil, odňal žalovanému 1/ možnosť konať pred súdom konať (v časti rozhodovania o trovách odvolacieho konania).
  5. Rozhodovacia prax najvyššieho súdu sa do
  6. júna 2016 ustálila na tom, že ak v konaní došlo k procesnej vade zmätočnosti uvedenej v § 237 ods. 1 O.s.p, dovolaním napadnuté rozhodnutie treba bez ďalšieho zrušiť (

1 Cdo 44/2015, 2 Cdo 111/2014, 3 Cdo 4/2012, 4 Cdo 263/2013, 5 Cdo 241/2013, 6 Cdo 591/2015, 7 Cdo 212/2014, 8 Cdo 137/2015). Dovolací súd preto podľa § 449 ods. 1 a § 450 CSP rozsudok odvolacieho súdu zrušil vo výroku, ktorým bolo rozhodnuté o náhrade trov odvolacieho konania žalovaného 1/; vec v rozsahu zrušenia vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie .

  1. Ak dovolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec odvolaciemu súdu alebo súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne tento súd o trovách pôvodného konania aj o trovách dovolacieho konania (§ 453 ods. 3 CSP).
  2. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 :
  3. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.