osobitného predpisu je miestne príslušný krajský súd, v obvode ktorého má žalobca adresu trvalého pobytu. 2.
šetrenia súdu, má žalobca trvalý pobyt na adrese: F., okres F. teda v obvode Krajského súdu v Trenčíne, pričom sa toho času nachádza v Ústave ZVJS Kráľová. 3. Krajský súd v Trenčíne ako správny súd, ktorému bola vec postúpená predložil vec na rozhodnutie Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky, pretože nesúhlasí so svojou miestnou príslušnosťou. Svoj nesúhlas odôvodnil tým, že žalobca sa podanou žalobou domáha preskúmania opatrenia - listu žalovaného, ktorý bol reakciou na jeho odvolanie proti prvostupňovému fiktívnemu rozhodnutiu
zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o slobode informácií“).
jeho názoru zrejmé, že ak žalovaný v predmetnej právnej veci nerozhodoval o poskytnutí právnej pomoci žalobcovi, ale predmet konania sa týka poskytovania informácii
zákona o slobode informácií, kde Centrum právnej pomoci vystupuje ako subjekt povinný poskytnúť informácie, ktoré žiada oprávnená osoba, nejde o rozhodovanie
zákona č. 327/2005 Z.z. 5. Krajský súd v Trenčíne uzavrel, že ak v merite veci nejde o prieskum rozhodnutia žalovaného vydaného
zákona č. 327/2005 Z.z., teda o poskytnutie právnej pomoci, nie je pre určenie miestnej príslušnosti podstatná adresa trvalého pobytu žalobcu. Miestna príslušnosť má byť určovaná
1 SSP. V obvode Krajského súdu v Trenčíne nemá žalovaný (ktorý vydal napadnuté opatrenie a mal rozhodovať vo veci žiadosti
zákona o slobode informácií ako orgán prvého stupňa) svoje sídlo. Z tohto dôvodu bola vec postúpená krajskému súdu nesprávne. Konštatoval, že záver Krajského súdu v Nitre, že nie je miestne príslušným súdom na prejednanie a rozhodnutie o veci, je preto nesprávny. 6.
1 SSP, konanie sa uskutočňuje na tom správnom súde, ktorý je vecne, miestne a kauzálne príslušný. Príslušnosť sa určuje
okolností existujúcich v čase začatia konania a trvá až do jeho skončenia. 7.
1 SSP, miestne príslušným je krajský súd, v ktorého obvode má sídlo orgán verejnej správy, ktorý rozhodol v prvom stupni, ak tento zákon neustanovuje inak. 8.
3 SSP, v konaní o správnej žalobe proti rozhodnutiam o poskytovaní právnej pomoci
osobitného predpisu, v konaniach
2 písm.
2 SSP, ak správny súd zistí, že nie je vecne, miestne alebo kauzálne príslušný, postúpi vec uznesením príslušnému správnemu súdu. 10.
3 SSP, ak správny súd, ktorému bola vec postúpená správnym súdom tej istej inštancie, nesúhlasí so svojou miestnou príslušnosťou alebo kauzálnou príslušnosťou, predloží vec na rozhodnutie najvyššiemu súdu. Rozhodnutím najvyššieho súdu sú nižšie správne súdy viazané.
príslušného zákona o slobode informácií. 15. Najvyšší súd sa stotožňuje s názorom Krajského súdu v Trenčíne, že ak žalovaný nerozhodoval v prejednávanej právnej veci o poskytnutí právnej pomoci žalobcovi, ale predmetom konania je poskytnutie informácii
zákona o slobode informácií, kde Centrum právnej pomoci vystupuje ako subjekt povinný poskytnúť informácie, ktoré od neho žiada oprávnená osoba, nejde o rozhodovanie
zákona č. 327/2005 Z. z. 16. Na základe vyššie uvedeného potom neprichádza do úvahy aplikácia ust. § 13 ods. 3 SSP, ktoré stanovuje kritérium osobitnej miestnej príslušnosti
adresy trvalého pobytu žalobcu, kde je predmetom preskúmania rozhodnutie o poskytnutí právnej pomoci, ale aplikácia všeobecného ust. § 13 ods. 1 SSP, v zmysle ktorého je kritériom pre určovanie miestnej príslušnosti sídlo správneho orgánu, ktorý rozhoduje v prvom stupni. Keďže žalovaný má sídlo v Nitre, na konanie je miestne (aj vecne ) príslušný Krajský súd v Nitre. 17.
1 SSP, ak tento zákon neustanovuje inak, použijú sa na konanie pred správnym súdom primerane ustanovenia prvej a druhej časti Civilného sporového poriadku okrem ustanovení o intervencii. Ak niektorá otázka nie je riešená ani v Civilnom sporovom poriadku, správny súd postupuje primerane
základných princípov konania tak, aby sa naplnil účel správneho súdnictva. 18.
3 CSP, na najvyššom súde koná a rozhoduje senát alebo veľký senát. 19.
1 CSP, senát sa skladá z predsedu senátu a dvoch sudcov. 20. Zloženie senátu v tejto veci najvyšší súd odvodil z ustanovenia § 25 veta prvá SSP a § 44 ods. 3 Civilného sporového poriadku ( ďalej len „CSP“) v spojení s § 46 ods. 1 CSP, v ktorých je upravené zloženie senátu najvyššieho súdu tak, že sa skladá z predsedu senátu a dvoch sudcov. Zároveň vychádzal i z obsahu dôvodovej správy k SSP, z obsahu ktorej vyplýva, že v správnom súdnictve päťčlenný senát najvyššieho súdu rozhoduje
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.