← Slovensko

vymoženie 1 910,31 eur s prísl.

Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 1Ndob/2/2018 Identifikačné číslo spisu: 6907215215 Dátum vydania rozhodnutia: 14.02.2018 Meno a priezvisko: JUDr. Jana Hullová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2018:6907215215.1 Uznesenie Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej C. U., nar. XX. E. XXXX, bytom E.. S.. R. XXXX/XX, XXX XX W., zastúpenej advokátom JUDr. Radkom Petruňom, so sídlom Tehelná 189, 960 01 Zvolen, proti povinnému H. P., nar. XX. I. XXXX, bytom E. XX, XXX XX E., zastúpenému D. P., bytom T. XXX, U., o vymoženie pohľádavky 1910,31 eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Rimavská Sobota pod sp. zn. 4Er/1860/2007, o návrhu povinného na prikázanie sporu z dôvodu vhodnosti Okresnému súdu Martin, takto rozhodol: Návrhu povinného na prikázanie sporu na ďalšie konanie Okresnému súdu Martin n e v y h o v u j e . Odôvodnenie

  1. Písomným podaním zo dňa
  2. septembra 2017 povinný navrhol prikázať spor Okresnému súdu Martin. Návrh odôvodnil tým, že Okresný súd Martin je vecne a miestne príslušný na konanie vzhľadom na jeho trvalé bydlisko.
  3. Oprávnená sa k návrhu nevyjadrila.
  4. Podľa ust. § 39 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) na návrh ktorejkoľvek zo strán možno spor prikázať inému súdu tej istej inštancie aj z dôvodu vhodnosti.
  5. Podľa ust. § 39 ods. 3 CSP o prikázaní sporu rozhoduje súd, ktorý je najbližšie spoločne nadriadený príslušnému súdu a súdu, ktorému sa má spor prikázať.
  6. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd najbližšie spoločne nadriadený Okresnému súdu Rimavská Sobota a Okresnému súdu Martin (§ 39 ods. 3 CSP) vec prejednal bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že návrh povinného na prikázanie sporu nie je dôvodný.
  7. Podľa ust. § 9a ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z., ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
  8. Prikázanie (delegácia) veci z dôvodu vhodnosti podľa ust. § 39 ods. 2 CSP predstavuje výnimku z ústavne zaručenej zásady, že nikto nemôže byť odňatý svojmu zákonnému sudcovi (čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky), ako aj výnimku zo zákonom definovaných kritérií miestnej príslušnosti súdu. Dôvody vhodnosti, opodstatňujúce prikázanie veci inému súdu, môžu mať rôznu povahu, môže ísť napríklad o dôvody finančné, zdravotné, sociálne a podobne. Vzhľadom k charakteru delegácie ako výnimky zo zásady, že vec prejednáva a rozhoduje súd, ktorého príslušnosť vyplýva zo zákonom stanovených kritérií, musí mať aj dôvod delegácie vždy výnimočný charakter, musí ísť teda o dôvod hodný osobitného zreteľa. Úvaha súdu o vhodnosti delegácie preto zahŕňa posúdenie predmetu konania, ako aj pomerov účastníkov na oboch procesných stranách tak, aby prípadná delegácia nebola na ujmu niektorého z nich. Pozitívne rozhodnutie o návrhu na prikázanie veci inému súdu je namieste iba vtedy, ak od takého postupu možno rozhodne očakávať hospodárnejšie, rýchlejšie alebo po skutkovej strane spoľahlivejšie a dôkladnejšie prejednanie veci iným súdom než je ten, ktorý je podľa zákona miestne príslušný na konanie v danej veci.
  9. Po oboznámení sa s obsahom spisu najvyšší súd dospel k záveru, že dôvody uvádzané povinným nevykazujú charakter takej výnimočnosti, aby bolo jeho návrhu možné vyhovieť. V čase začatia exekučného konania dňa
  10. novembra 2007 mal povinný bydlisko v obvode Okresného súdu Rimavská Sobota. Príslušnosť súdu bola určená v súlade s vtedy platnou a účinnou procesnou úpravou, ustanoveniami § 45 zákona č. 233/1995 Z. z. v spojení s § 85 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) a takto určená príslušnosť mala podľa § 11 ods. 1 OSP trvať až do skončenia konania aj v prípade, ak by došlo k zmene okolností, ktoré boli základom pre jej určenie. Po
  11. júli 2016, t. j. po nadobudnutí účinnosti CSP, je príslušnosť Okresného súdu Rimavská Sobota daná v zmysle prechodného ustanovenia § 470 ods. 4 CSP, podľa ktorého platí, že konanie začaté do
  12. júna 2016 na vecne, miestne, kauzálne a funkčne príslušnom súde podľa predpisov účinných do
  13. júna 2016 dokončí súd, na ktorom sa konanie začalo. Ustanovenie § 11 ods. 1 OSP sa do Civilného sporového poriadku prenieslo v podobe ustanovení § 36 ods. 1 a 2 CSP, podľa ktorých sa konanie uskutočňuje na súde, ktorý je na prejednanie príslušný. Príslušnosť sa určuje podľa okolností v čase začatia, takto určená príslušnosť trvá až do skončenia konania.
  14. Pokiaľ ide o dôvod, ktorým povinný odôvodnil svoj návrh na prikázanie sporu Okresnému súdu Martin, a to zmenu jeho bydliska v priebehu konania, tento podľa názoru Najvyššieho súdu nevykazuje v prejednávanej veci charakter takej výnimočnosti, aby bolo možné návrhu vyhovieť. Samotný povinný síce poukázal na zmenu svojho bydliska, nevysvetľuje však ako a v čom konkrétne prikázanie sporu Okresnému súdu Martin prispeje k rýchlejšiemu alebo hospodárnejšiemu prejednaniu a rozhodnutiu predmetného sporu v porovnaní s tým, keby sa spor viedol na miestne príslušnom súde. Pokiaľ mal povinný na mysli to, že bude musieť pri ceste na pojednávanie alebo v súvislosti s inými úkonmi súdu prekonávať väčšie vzdialenosti a vynakladať väčšie výdavky, Najvyšší súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa
  15. apríla 2015, sp. zn. 3Ndob/7/2015, uverejnené v Zbierke stanovísk NS a súdov SR č. 3/2016, z ktorého vyplýva, že iba tieto skutočnosti bez ďalšieho nemôžu odôvodňovať prikázanie veci inému súdu. Výsluch účastníkov, príp. svedkov zdržujúcich sa v obvode iného súdu, môže miestne príslušný súd zabezpečiť prostredníctvom dožiadania (§ 104 CSP). Najvyšší súd ďalej prihliadol na tú skutočnosť, že v prejednávanej veci povinný navrhol prikázanie veci nie v základnom, ale v exekučnom konaní, v ktorom súd nariaďuje pojednávanie a vykonáva dôkazy ojedinele iba v nevyhnutnom prípade a povinný je v tomto konaní navyše zastúpený zástupcom s bydliskom v obvode Okresného súdu Rimavská Sobota.
  16. Keďže so zreteľom na uvedené v danom prípade neboli splnené podmienky pre prikázanie veci inému súdu tej istej inštancie z dôvodu vhodnosti podľa § 39 ods. 2 CSP, Najvyšší súd návrhu povinného nevyhovel.
  17. Rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :
  18. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.