Najvyšší súd 6 Cdo 241/2010 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol v právnej veci ţalobkyne Z., s.r.o., so sídlom v B., zastúpenej JUDr. F. N., advokátom so sídlom v B., proti ţalovanému V. J., bývajúcemu v K., podnikajúcemu pod obchodným menom V. J. D., IČO : X., o zaplatenie 945,97 EUR s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Zvolen pod sp. zn. 13 C 168/2009, o dovolaní ţalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici z
- apríla 2010 sp. zn. 12 Co 79/2010 rozhodol t a k t o : Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici z
- apríla 2010 sp. zn. 12 Co 79/2010 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie. O d ô v o d n e n i e Ţalobou podanou na Okresnom súde Zvolen 15.7.2009 sa ţalobkyňa domáhala voči ţalovanému zaplatenia sumy 945,97 EUR pozostávajúcej z poplatku z omeškania vo výške 662,18 EUR a z úrokov z omeškania vo výške 283,79 EUR. Uplatnený nárok odôvodnila tým, ţe zmluvou o postúpení pohľadávok uzavretou s P. D. Z. P. nadobudla pohľadávky na dlţné poistné a na poplatok z omeškania, ktorých zaplatenie bolo ţalovanému uloţené platobnými výmermi zo dňa 14.3.2005 vydanými touto poisťovňou. Tým, ţe tieto pohľadávky neboli uhradené riadne a včas (boli uhradené aţ dňa 27.8.2008), vznikol jej nárok na sankcie a to na poplatok z omeškania za dobu od 15.3.2005 do 27.8.2008 (podľa § 23 ods. 2 zákona č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení) a na úroky z omeškania za dobu od 15.3.2005 do 27.8.2008 (podľa § 517 ods. 2 Obč. zákonníka). Okresný súd Zvolen rozsudkom z
- novembra 2009 č. k. 13 C 168/09-42 ţalobu zamietol a ţalovanému nepriznal náhradu trov konania. Uplatnený nárok na poplatok z omeškania povaţoval za neopodstatnený z dôvodu, ţe ţalobkyňa jednak nie je zdravotnou poisťovňou pretoţe nemôţe odvodzovať nárok na poplatok z omeškania z § 23 ods. 2 zákona 2 6 Cdo 241/2010 o Zdravotnom poistení, a jednak platobným výmerom uţ bol tento poplatok vyrubený a aj zaplatený. Za nedôvodný povaţoval aj nárok na úroky z omeškania poukazujúc na to, ţe takáto sankcia bola uţ uloţená práve platobným výmerom o povinnosti zaplatiť poplatok z omeškania. Na odvolanie ţalobkyne Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom z
- apríla 2010 sp. zn. 12 Co 79/2010 rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil. Zároveň rozhodol, ţe ţalovanému sa nepriznáva náhrada trov odvolacieho konania. V odôvodnení svojho rozsudku poukázal na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 86/2010, v ktorom bolo konštatované, ţe postavenie orgánu verejnej správy, ktoré by oprávňovalo správcu konkurznej podstaty na vydávanie individuálnych správnych aktov – platobných výmerov, by mohlo byť dané len právnou úpravou, ktorá by mu expressis verbis priznala takéto oprávnenie; pokiaľ však takúto právnu úpravu právny poriadok neobsahuje, správca konkurznej podstaty nie je oprávnený vydávať individuálne akty, ktoré sú exekučným titulom. Vyslovil preto názor, ţe platobné výmery vydané v predmetnej veci správcom konkurznej podstaty zdravotnej poisťovne boli nulitnými aktmi, preto nemohli byť exekučnými titulmi, a neoprávňovali toho, na koho boli pohľadávky z týchto výmerov postúpené, ţiadať priznanie či uţ poplatku z omeškania alebo úrokov z omeškania. Ďalej uviedol, ţe okrem dôvodov, na ktoré poukázal prvostupňový súd, sú práve tieto dôvody, vychádzajúce zo záveru Ústavného súdu, pre zamietnutie ţaloby rozhodujúce. Proti tomuto rozsudku krajského súdu ako odvolacieho súdu podala dovolanie ţalobkyňa. Navrhla, aby dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu ako i rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Prípustnosť dovolania odôvodnila ustanovením § 237 písm. f/ O.s.p., t. j. tým, ţe jej postupom odvolacieho súdu bola odňatá moţnosť konať pred súdom. Uviedla, ţe odvolací súd potvrdil rozhodnutie súdu prvého stupňa z iného dôvodu ako prvostupňový súd, čím stratila moţnosť vyjadriť sa k dôvodu zamietnutia ţaloby, ktorý odvolací súd povaţoval za významný, a ktorý sa dovtedy v spore neobjavil. Zároveň uviedla, ţe rozsudok je aj nejasne a teda nedostatočne odôvodnený, pokiaľ zamietnutie ţaloby bolo odôvodnené platobnými výmermi ako nulitnými aktmi. Ţalovaný vo vyjadrení k dovolaniu ţiadal tento mimoriadny opravný prostriedok ako nedôvodný zamietnuť. 3 6 Cdo 241/2010 Najvyšší súd ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe dovolanie podala včas účastníčka konania, preskúmal napadnutý rozsudok odvolacieho súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, ţe ho treba zrušiť. Podľa ustanovenia § 236 ods. 1 O.s.p. moţno dovolaním napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa. Občiansky súdny poriadok upravuje prípustnosť dovolania proti rozsudku odvolacieho súdu v ustanoveniach § 237 a §
- Dovolanie proti rozsudku odvolacieho súdu je v prvom rade prípustné (a súčasne dôvodné) vtedy, ak je konanie postihnuté vadami taxatívne uvedenými v § 237 O.s.p., ktoré spôsobujú tzv. zmätočnosť rozhodnutia odvolacieho súdu. K týmto vadám prihliada dovolací súd – ak je dovolanie podané včas a na to oprávneným subjektom – z úradnej povinnosti (§ 242 ods. 1 veta druhá O.s.p.). Existenciu vád konania uvedených v § 237 O.s.p. ţalobkyňa tvrdila, a to konkrétne vadu uvedenú pod písm. f/. Podľa ustanovenia § 237 písm. f/ O.s.p. je dovolanie prípustné proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak sa účastníkovi konania postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom. Odňatím moţnosti konať pred súdom sa rozumie postup súdu, ktorým znemoţnil účastníkovi konania realizáciu tých procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok dáva (napr. právo zúčastniť sa pojednávania, robiť prednesy, navrhovať dôkazy, vyjadrovať sa k vykonaným dôkazom, vykonávať svoje práva a povinnosti prostredníctvom zvoleného zástupcu, namietať v opravnom prostriedku správnosť skutkových a právnych záverov súdu prvého stupňa, právo na presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia a pod.). Podľa názoru dovolacieho súdu konanie pred odvolacím súdom je takouto vadou vyplývajúcou z uvedeného ustanovenia postihnuté. Odvolací súd totiţ potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa o zamietnutí ţaloby zásadne z iného právneho dôvodu, neţ ktorým odôvodnil zamietnutie ţaloby prvostupňový súd, a to bez toho, aby umoţnil ţalobkyni vyjadriť sa k moţnosti takéhoto iného právneho posúdenia veci. Za rozhodujúcu skutočnosť 4 6 Cdo 241/2010 odôvodňujúcu zamietnutie ţaloby povaţoval na rozdiel od súdu prvého stupňa nulitu platobných výmerov ukladajúcich ţalovanému zaplatenie postúpených pohľadávok, keďţe boli vydané správcom konkurznej podstaty, ktorý nemal zákonom dané postavenie orgánu verejnej správy oprávneného vydávať takéto individuálne správne akty. Odvolací súd bol síce oprávnený potvrdiť rozsudok súdu prvého stupňa, ak bol vo výroku vecne správny (§ 219 ods. 1 O.s.p.), no zároveň, ak bol toho názoru, ţe je potrebné vec posúdiť podľa ustanovení právneho predpisu, ktoré pri doterajšom rozhodovaní veci neboli pouţité a sú pre rozhodnutie vo veci rozhodujúce, bol povinný vyzvať účastníkov konania, aby sa k moţnému odlišnému právnemu posúdeniu vyjadrili (§ 213 ods. 2 O.s.p.). Tým, ţe odvolací súd takto nepostupoval, nerešpektoval zásadu dvojinštančnosti občianskeho súdneho konania, v dôsledku čoho bola ţalobkyni odňatá moţnosť konať pred súdom. V uvedenom prípade nemoţno hovoriť ani o tom, ţe odvolací súd vyuţil moţnosť tzv. skráteného odôvodnenia rozhodnutia v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. Podľa tohto ustanovenia ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotoţňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môţe sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie jeho správnosti ďalšie dôvody. Odvolací súd totiţ v odôvodnení rozsudku jednak výslovne uviedol, ţe potvrdzuje prvostupňový rozsudok, pretoţe je vo výroku (teda nie v celom rozsahu) vecne správny, a jednak len veľmi nejasne poukázal i na dôvody prvostupňového rozsudku, pričom ale za rozhodujúce (nie doplňujúce) pre zamietnutie ţaloby povaţoval svoje dôvody vychádzajúce z vyššie označeného uznesenia Ústavného súdu. Odôvodnenie rozsudku odvolacieho súdu je aj čiastočne nepreskúmateľné, pretoţe v ňom nie je dostatočne presvedčivo objasnená logická spojitosť medzi záverom o nulite platobných výmerov a existenciou či neexistenciou postúpených pohľadávok, ktorých príslušenstva sa ţalobkyňa domáhala. Pretoţe odňatie moţnosti účastníkovi konať pred súdom, znamenajúce porušenie práva na spravodlivý proces, zakladá nielen prípustnosť dovolania, ale aj jeho dôvodnosť, dovolací súd podľa § 243b ods. 1 O.s.p rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 5 6 Cdo 241/2010 V ďalšom konaní bude povinnosťou odvolacieho súdu prejednať odvolanie ţalobkyne z hľadiska správnosti procesného postupu súdu prvého stupňa ako aj správnosti jeho skutkových a právnych záverov a v novom rozhodnutí rozhodnúť znova aj o trovách pôvodného a d ovolacieho konania (§ 243d ods. 1 O.s.p.). P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
- marca 2011 JUDr. Rudolf Č i r č, v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová