4 Trestného poriadku rozsudok Krajského súdu v Žiline z 8. augusta 2017, sp. zn. Ntc/10/2017, sp. zn. Ntc/13/2017, sa z r u š u j e vo výroku o spôsobe výkonu trestu odňatia slobody. II.
2 Trestného poriadku a § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona odsúdený N. E., bude vo výkone trestu odňatia slobody pokračovať v ústave na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. III.
4, veta druhá Trestného poriadku odvolanie odsúdeného N. E. sa z a m i e t a. Odôvodnenie Krajský súd v Žiline (ďalej len „krajský súd“) rozsudkom z 8. augusta 2017, sp. zn. Ntc/10/2017,
1 zákona č. 549/2011 Z. z. o uznávaní a výkone rozhodnutí, ktorými sa ukladá trestná sankcia spojená s odňatím slobody v Európskej únii a o zmene a doplnení zákona č. 221/2006 Z. z. o výkone väzby v znení neskorších predpisov rozhodol tak, že rozsudok Okresného súdu v Českom Krumlove, č. k. 4T 45/2015-200, z
1 Trestného zákonníka Českej republiky, na skutkovom základe, že : v dobe od
1 písm. b) Trestného zákonníka Českej republiky, za ktorý bol už právoplatne odsúdený trestným rozkazom Obvodného súdu pre Prahu 9 z 23. júna 2014, sp. zn. 102T 58/2014,
1 s použitím § 43 ods. 2 Trestného zákonníka k súhrnnému trestu odňatia slobody v trvaní 10 (desať) mesiacov.
2 písm. c) Trestného zákonníka bol zaradený pre výkon tohto trestu do väznice s ostrahou. B. Vo výroku o vine trestný rozkaz Obvodného súdu pre Prahu 9, sp. zn. 102T 58/2014, z 23. júna 2014, ktorým bol N. E. uznaný vinným z prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia a vykázania
1 písm. b) Trestného zákonníka Českej republiky, na skutkovom základe, že : najmenej od
1 písm. b) Trestného zákonníka bol uložený trest vyhostenia na dobu troch rokov s lehotou vycestovania do 10. apríla 2014 na území Slovenskej republiky.
2 Trestného poriadku a § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona súd N. E. na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie prokurátor Krajskej prokuratúry Žilina doručené krajskému súdu 30. augusta 2017 v neprospech odsúdeného N. E. čo do výroku o vonkajšej diferenciácii trestu odňatia slobody.
názoru prokurátora odsúdeného E. bolo potrebné zaradiť na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia
2 písm. b) Trestného zákona aplikujúc kritériá rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 2 Urto 5/2013, publikovaného v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR 8/2014 pod. č. 122, v zmysle ktorého prevzatie výroku o treste rozhodnutia súdu cudzieho štátu, súdmi Slovenskej republiky, doplnené o výrok o zaradení odsúdeného na výkon trestu odňatia slobody do ústavu s príslušným stupňom stráženia musí zabezpečovať, aby uložená trestná sankcia nielen nezhoršila postavenie odsúdeného, ale aby aj v čo najväčšej miere zodpovedala pôvodne uloženej trestnej sankcii.
názoru prokurátora konkrétnym podmienkam spôsobu výkonu trestu vo väznici s ostrahou v Českej republike, ktorá je treťou najprísnejšou zo štyroch skupín v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky najlepšie zodpovedá zaradenie odsúdeného na výkon trestu do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Odsúdení v Českej republike zaradení do väznice typu s ostrahou sa vo väznici pohybujú organizovane a výhradne pod dohľadom zamestnanca väzenskej služby. Títo odsúdení pracujú na pracoviskách vnútri väznice. Návštevy odsúdených sa realizujú spravidla výhradne pod dohľadom zamestnanca väzenskej služby v návštevných miestnostiach väznice. Aj odsúdeným zaradeným do väznice s ostrahou môže byť riaditeľom väznice udelená disciplinárna odmena formou opustenia väznice v súvislosti s návštevou až na 24 hodín, avšak len v intervale maximálne 1x za dva mesiace. Vonkajšia a vnútorná diferenciácia výkonu trestu je v Slovenskej republike upravená zákonom č. 475/2005 Z. z. o výkone trestu odňatia slobody a o zmene a doplnení niektorých zákonov. V § 13 ods. 2 je upravený výkon trestu v ústave s minimálnym stupňom stráženia, kde spravidla - ubytovne odsúdených od budíčka do večierky sa neuzamykajú, v odôvodnených prípadoch môže riaditeľ ústavu rozhodnúť aj o uzamknutí ubytovní počas dňa s cieľom zaistiť poriadok alebo bezpečnosť - odsúdení majú povolený pohyb vo vymedzených priestoroch ústavu - odsúdení sa zaraďujú do práce na pracoviskách mimo ústavu - odsúdeným v súvislosti s plnením pracovných úloh pre potreby ústavu možno povoliť voľný pohyb aj mimo ústavu. Do tohto typu ústavu zaradil Krajský súd v Žiline aj N. E..
2 vyššie citovaného zákona v ústave so stredným stupňom stráženia sa spravidla - odsúdení uzamykajú v ubytovniach, nie však v celách alebo izbách; v odôvodnených prípadoch môže riaditeľ ústavu nariadiť aj uzamykanie ciel alebo izieb - odsúdení mimo ubytovní sa pohybujú pod dohľadom príslušníka zboru - odsúdení sa zaraďujú spravidla do práce na pracoviskách v ústave alebo mimo neho - odsúdeným sa spravidla voľný pohyb mimo ústavu nepovoľuje. Porovnávajúc podmienky pre zaraďovanie odsúdených na výkon trestu do jednotlivých typov väzníc v Českej republike a Slovenskej republike,
názoru prokurátora uloženej sankcii v Českej republike zodpovedá typ väznice so stredným stupňom stráženia v Slovenskej republike a pri zaradení N. E. do tohto typu ústavu na výkon trestu odňatia slobody by sa nezhoršilo postavenie odsúdeného. Najvyššiemu súdu navrhol, aby napadnuté rozhodnutie v časti napadnutej odvolaním zrušil a sám rozhodol o zaradení odsúdeného na výkon trestu do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. Odsúdený N. E. proti rozhodnutiu Krajského súdu v Žiline z
a) zákona č. 549/2011 Z. z. na účely tohto zákona sa rozumie rozhodnutím právoplatné odsudzujúce rozhodnutie pre trestný čin alebo iné právoplatné rozhodnutie vydané súdom štátu pôvodu v trestnom konaní, ktorým sa ukladá trestná sankcia spojená s odňatím slobody.
1 zákona č. 549/2011 Z. z. ak nie je dôvod na odmietnutie uznania a výkonu rozhodnutia
, súd rozhodne o uznaní takého rozhodnutia a súčasne rozhodne, že sa také rozhodnutie vykoná. Súd môže rozhodnúť o čiastočnom uznaní a výkone rozhodnutia len po predchádzajúcej dohode s justičným orgánom štátu pôvodu.
4 zákona č. 549/2011 Z. z. súd nesmie
odsekov 1 až 3 uložiť prísnejšiu trestnú sankciu z hľadiska jeho druhu alebo dĺžky, ako bola uložená v rozhodnutí.
549/2011 Z. z. ak tento zákon neustanovuje inak, na konanie
tohto zákona sa použije Trestný poriadok.
4 Trestného poriadku proti rozsudku o uznaní cudzieho rozhodnutia je prípustné odvolanie, ktoré môže podať odsúdený, prokurátor alebo minister spravodlivosti. Odvolací súd na neverejnom zasadnutí odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné. Ak odvolanie nezamietne, zruší napadnuté rozhodnutie a po doplnení konania, ak je potrebné, sám rozhodne rozsudkom, či sa cudzie rozhodnutie uznáva alebo neuznáva. Predmetom tohto konania bolo na podklade podaného odvolania prokurátora preskúmať, či boli splnené zákonné podmienky na zaradenie odsúdeného na výkon trestu do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia na podklade uznaného rozsudku Okresného súdu Český Krumlov, sp. zn. 4T 45/2015, z 12. októbra 2015 v spojení s uznesením Krajského súdu České Budějovice, sp. zn. 3To 780/2015, z 13. apríla 2016. Najvyšší súd (obdobne ako prokurátor vo svojom odvolaní) dáva do pozornosti rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 4. februára 2014, sp. zn. 2 Urto 5/2013, publikovaný v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky 8/2014 pod. č. 122, v zmysle ktorého ustanovenie § 29 zákona č. 549/2011 Z. z. podporne vo vzťahu k tomuto zákonu odkazuje na použitie Trestného poriadku, nemá však priamu nadväznosť na aplikáciu Trestného zákona, ktorý ako hmotnoprávny predpis upravuje zaradenie odsúdeného na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s príslušným stupňom stráženia. Trestný zákon nemá osobitné ustanovenie pre zaradenie odsúdeného na výkon trestu pre prípad, akým je prejednávaná trestná vec, kedy rozhodnutia súdov Slovenskej republiky majú v čo najväčšej miere zodpovedať uloženej trestnej sankcii (cudzieho rozhodnutia), avšak bez priamej aplikácie kritérií a podmienok stanovených ustanoveniami § 48 ods. 2 písm.
zákona č. 169/1999 Sb. o výkone trestu odňatia slobody a o zmene a doplnení niektorých súvisiacich zákonov v znení neskorších predpisov v spojení s vyhláškou Ministerstva spravodlivosti Českej republiky č. 345/1999 Sb., ktorou sa vydáva Poriadok výkonu trestu odňatia slobody v znení neskorších predpisov z hľadiska vonkajšej diferenciácie najlepšie zodpovedajú podmienkam, aké majú na Slovensku
zákona č. 475/2005 Z. z. o výkone trestu odňatia slobody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v spojení s vyhláškou Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 368/2008 Z. z., ktorou sa vydáva Poriadok výkonu trestu odňatia slobody v znení neskorších zmien, odsúdení vo výkone trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. Správne bolo preto potrebné postupovať
2 písm. b) Trestného zákona. K odvolaniu odsúdeného N. E. : Krajský súd v Žiline pri uznaní predmetného rozsudku Okresného súdu v Českom Krumlove z
1 zák. č. 549/2011 Z. z. Krajský súd v Žiline. Odsúdený N. E. je štátnym občanom Slovenskej republiky, má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, preto sa súhlas odsúdenej osoby na odovzdanie výkonu rozhodnutia do vykonávajúceho členského štátu - Slovenskej republiky s poukazom na čl. 6 bod 2 písm. a), písm. b) Rámcového rozhodnutia nevyžaduje. Skutky odsúdeného, právne kvalifikované rozsudkom Okresného súdu v Českom Krumlove z 12. októbra 2015, sp. zn. 4T 45/2015 ako prečin zanedbania povinnej výživy
1 Trestného zákonníka Českej republiky a trestným rozkazom Obvodného súdu pre Prahu 9, sp. zn. 102T 58/2014, z 23. júna 2014 ako prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia a vykázania
1 písm. b) Trestného zákonníka Českej republiky sú trestnými činmi aj
Trestného zákona Slovenskej republiky. K odvolacím námietkam odsúdeného je potrebné uviesť, že uznávacie konanie má špecifický, nostrifikačný charakter, v ktorom súd skúma iba objektívne skutočnosti, a to z úradnej povinnosti. Nostrifikácia tu spočíva v posúdení, či trestnému rozsudku cudzieho štátu možno priznať účinky na území Slovenskej republiky a v premene cudzieho rozhodnutia na rozhodnutie slovenské, ktoré nahrádza pôvodné rozhodnutie. Uznávajúci súd nesmie cudzie rozhodnutie preskúmavať vo veci samej, je viazaný skutkovými zisteniami odsudzujúceho súdu a slovenské orgány nenadobúdajú právo konať o podstate veci. Odsúdenému bola uložená trestná sankcia spojená s odňatím slobody, ktorá je zlučiteľná s právnym poriadkom Slovenskej republiky (§ 17 ods. 2 zákona), ktorá nezhoršila postavenie odsúdeného a zodpovedá pôvodne uloženej trestnej sankcii, ktorú nebolo potrebné primerane upraviť. Námietky, ktoré uvádza odsúdený v odvolaní, že môže stratiť zamestnanie, že je chorý, sú irelevantné. V zmysle § 20 zák. č. 549/2011 Z. z. o uznávaní a výkone rozhodnutí, ktorými sa ukladá trestná sankcia spojená s odňatím slobody v Európskej únii a o zmene a doplnení zákona č. 221/2006 Z. z. o výkone väzby v znení neskorších predpisov štát pôvodu, v ktorom bolo vydané rozhodnutie, ktoré má byť uznané a vykonané vo vykonávajúcom štáte bezodkladne informuje justičný orgán štátu pôvodu a ministerstvo o významných skutočnostiach, ktoré majú alebo môžu mať vplyv na konanie o uznaní a výkone rozhodnutia. Nakoľko odvolací súd takouto informáciou nedisponuje, odvolanie odsúdeného zamietol. Vzhľadom na uvedené skutočnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.