Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 4Sžfk/12/2017 Identifikačné číslo spisu: 6016200378 Dátum vydania rozhodnutia: 06.02.2018 Meno a priezvisko: JUDr. Jana Zemková Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2

§ 46ods.

2. 5.25 Podľa § 48 ods. 2 daňového poriadku správca dane oznámi daňovému subjektu určovanie dane podľa pomôcok, ak nastanú skutočnosti uvedené v odseku 1, pričom dňom začatia určovania dane podľa pomôcok je deň uvedený v oznámení. Určovanie dane podľa pomôcok vykoná správca dane, ktorý doručil daňovému subjektu oznámenie podľa prvej vety. 5.26 Podľa § 48 ods. 3 daňového poriadku správca dane je pri určení dane oprávnený použiť pomôcky, ktoré má k dispozícii alebo ktoré si zaobstará bez súčinnosti s daňovým subjektom. Pomôckami môžu byť najmä listiny, daňové priznania, výpisy z verejných zoznamov, daňové spisy iných daňových subjektov, znalecké posudky, výpovede objasňujúce skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane, správy a vyjadrenia iných správcov dane, štátnych orgánov a obcí, záujmových združení, výpisy z účtov vedených v bankách a vlastné poznatky správcu dane zo zdaňovania dotknutého daňového subjektu, alebo podobných daňových subjektov. 5.27 Podľa § 48 ods. 4 daňového poriadku, ak daňový subjekt v priebehu určenia dane správcom dane podľa pomôcok predloží účtovné doklady a iné doklady, správca dane ich môže využiť ako pomôcky. Na prevzatie a vrátenie zapožičaných dokladov sa primerane vzťahuje § 46 ods. 6 a 7. 5.28 Podľa § 48 ods. 5 daňového poriadku pri určení dane podľa pomôcok je správca dane povinný prihliadnuť tiež na zistené okolnosti, z ktorých vyplývajú výhody pre daňový subjekt, aj keď ním neboli uplatnené. 5.29 Podľa § 49 ods. 1 daňového poriadku o určení dane podľa pomôcok správca dane vyhotoví protokol o určení dane podľa pomôcok, ktorý doručí daňovému subjektu spolu s výzvou na vyjadrenie. Na obsah tohto protokolu sa primerane vzťahuje § 47. Súčasťou protokolu o určení dane podľa pomôcok je aj súpis pomôcok, na základe ktorých správca dane určil daň. 5.30 Podľa § 49 ods. 2 daňového poriadku daňový subjekt je oprávnený písomne sa vyjadriť len k dodržaniu zákonných podmienok na použitie tohto spôsobu určenia dane a k dodržaniu postupu podľa § 48 ods. 5 najneskôr do 15 pracovných dní odo dňa doručenia výzvy správcu dane na vyjadrenie sa k protokolu o určení dane podľa pomôcok. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. 5.31 Podľa § 49 ods. 3 daňového poriadku určenie dane podľa pomôcok je ukončené dňom doručenia protokolu o určení dane podľa pomôcok podľa odseku 1. 5.32 Podľa § 68 ods. 1 veta prvá daňového poriadku ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak, vyrubovacie konanie začína nasledujúci deň po dni doručenia protokolu s výzvou podľa § 46 ods. 8 a § 49 ods. 1 a končí dňom doručenia rozhodnutia daňovému subjektu; vyrubovacie konanie nezačne, ak sa výzva podľa § 46 ods. 8 nezasiela. 5.33 Podľa § 68 ods. 1 písm.

1. c)daňového poriadku správca dane vydá rozhodnutie do 15 dní od uplynutia lehoty na vyjadrenie sa k protokolu podľa § 46 ods. 8 a § 49 ods. 1, ak sa daňový subjekt nevyjadrí k protokolu v lehote určenej správcom dane vo výzve; v tom prípade správca dane o tejto skutočnosti spíše úradný záznam. 5.34 Podľa § 72 ods. 1 daňového poriadku proti rozhodnutiu možno podať odvolanie, ak tento zákon neustanovuje inak alebo ak sa účastník konania odvolania nevzdal písomne alebo ústne do zápisnice. 5.35 Podľa § 74 ods. 5 daňového poriadku ak odvolanie smeruje proti rozhodnutiu o dani určenej podľa pomôcok, skúma odvolací orgán dodržanie zákonných podmienok na použite § 48. Ak odvolací orgán zistí, že tieto zákonné podmienky boli dodržané, odvolaniu nevyhovie a napadnuté rozhodnutie potvrdí. 5.36 Kasačný súd má z obsahu súdneho spisu, ktorého súčasťou sú aj administratívne spisy žalovaného preukázané, že Daňový úrad Bratislava dňa 17.03.2014 na základe oznámenia o začatí daňovej kontroly č. 91044403/5/476299/2014/KovK zo dňa 06.02.2014 (doručeného 26.02.2014) začal u daňového subjektu Aston Oil s.r.o., daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia január 2009 - december 2009 a január 2012 - december 2012. V oznámení správca dane požiadal daňový subjekt o predloženie všetkých dokladov potrebných na vykonanie daňovej kontroly. Žalobca listom zo dňa 03.03.2014 oznámil správcovi dane, že požadované doklady nemôže predložiť, pretože boli dňa 27.08.2013 zaistené KÚ FS Bratislava. Dňa 17.03.2014 vykonali zamestnanci správcu dane na adrese sídla žalobcu miestne zisťovanie, v priebehu ktorého zistili, že žalobca na adrese zapísanej v obchodnom registri nesídli. Správca dane telefonicky kontaktoval konateľa spoločnosti za účelom dohodnutia termínu ústneho pojednávania, pričom konateľ žiadal zaslať žiadosť správcu dane poštou. Zásielky správcu dane zo dňa 07.08.2013, 31.03.2013 a 20.05.2014 obsahujúce predvolania konateľa a výzvu na predloženie dokladov sa vrátili správcovi dane späť s poznámkou „zásielka neprevzatá v odbernej lehote". Na základe predvolania konateľa zo dňa 06.06.2014 sa konalo dňa 07.07.2014 u správcu dane ústne pojednávanie súvisiace s daňovou kontrolou. Správca dane listom zo dňa 07.07.2014 požiadal KÚ FS o zapožičanie dokladov daňového subjektu Aston Oil s.r.o., za kontrolované zdaňovacie obdobia, ktoré mu boli predložené dňa 17.07.2014 s poznámkou, že sa nejedná o kompletné účtovníctvo. 5.37 Správca dane zaslal dňa 05.09.2014 žalobcovi predvolanie na ústne pojednávanie v súvislosti s výkonom daňovej kontroly. Žalobca správcovi dane oznámil, že sa pojednávania dňa 24.09.2014 nemôže zúčastniť, nakoľko predvolanie prevzal v odbernej lehote už dňa 29.09.2014. V oznámení žalobca uviedol, že „rovnako ako na predchádzajúcom osobnom stretnutí, kontrola za zdaňovacie obdobia január až december 2009 a január až december 2012, nemôže byť z jeho strany plnohodnotne posúdená a potvrdená, z dôvodov neoprávneného narábania treťou stranou s účtovnými podkladmi, o čom bol informovaný KÚ FS". 5.38 Správca dane zaslal dňa 21.01.2014 žalobcovi výzvu (doručená dňa 18.12.2014) na predloženie dôkazov a vyjadrenia k poskytnutej prílohe - zoznamu dokladov za rok 2009 a 2012, ktoré správca dane prijal od KÚ FS a z ktorých mal žalobca identifikovať doklady spoločnosti Aston Oil s.r.o. Žalobca na výzvu reagoval písomným vyjadrením, že: „napriek vyvinutej snahe a úsiliu si nedovolím vierohodne identifikovať Vami predložený zoznam doklady, nakoľko doklady v ňom uvedené som nikomu protokolárne neodovzdal a nik ich odo mňa protokolárne neprevzal. Mám za to, že pri odovzdaní, prevzatí a zadržaní dokladov Aston Oil s.r.o. a iných došlo k závažnému porušeniu Ústavy SR, zákonov SR a európskych noriem". 5.39 Správca dane skutočnosť, že kontrolovaný daňový subjekt v priebehu daňovej kontroly nepreberal písomnosti a odmietol so správcom dane verifikovať doklady získané od tretej osoby, posúdil ako neumožnenie výkonu daňovej kontroly, čím boli naplnené dôvody pre určenie dane podľa pomôcok v zmysle ust. § 48 ods. 1 písm.
2. d)daňového poriadku. 5.40 Daňová kontrola bola ukončená oznámením o určovaní dane podľa pomôcok č. 9104403/5/5/84122/2015/KovK zo dňa 14.01.2015, ktoré správca dane zaslal žalobcovi na adresu sídla. V oznámení správca dane informoval žalobcu, že určovanie dane podľa pomôcok sa začne dňom nasledujúcim po dni doručenia oznámenia. Zásielka sa vrátila správcovi dane dňa 21.01.2015 s poznámkou „adresát neznámy". Správca dane ju uvedeným dňom v zmysle § 31 ods. 4 daňového poriadku považoval za doručenú. Určovanie dane podľa pomôcok začal dňa 22.01.2015. Žalobca podal daňové priznanie k DPH za zdaňovacie obdobie jún 2009, v ktorom si uplatnil právo na odpočítanie dane v sume 321.862,78 € a za zdaňovacie obdobie apríl 2012, v ktorom si uplatnil právo na odpočítanie dane v sume 7.012,52 €. Správca dane pri určení dane podľa pomôcok použil daňové priznanie a účtovné doklady predložené KÚ FS. Na základe vyššie uvedených skutočností vyrubil daňovému subjektu rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún 2009 vo výške 321.862,78 € a za zdaňovacie obdobie apríl 2012 vo výške 7.012,52 €. 5.41 Správca dane vypracoval protokol o určení dane podľa pomôcok č. 1095523/2015 zo dňa 06.07.2015, ktorý zaslal na adresu sídla žalobcu spolu s výzvou č. 1095665/2015 zo dňa 06.07.2015 na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole. V zmysle výzvy bol žalobca podľa § 49 ods. 2 daňového poriadku oprávnený písomne sa vyjadriť a to len k dodržaniu zákonných podmienok na použitie spôsobu určenia dane a k dodržaniu postupu podľa § 48 ods. 5 daňového poriadku, pričom vyjadrenie mal možnosť predložiť najneskôr do 15 dní odo dňa doručenia výzvy, t.j. do 19.08.2015. Nakoľko v tejto lehote nepredložil žiadne pripomienky k protokolu o určení dane o tejto skutočnosti spísal správca dane úradný záznam č. 1311859/2015 zo dňa 19.08.2015. 5.42 Kasačný súd dodáva, že určenie dane podľa pomôcok predstavuje náhradný spôsob určenia daňovej povinnosti. Podľa § 48 ods. 1 písm.
3. d)daňového poriadku správca dane k nemu pristúpi v prípade, ak daňový subjekt neumožní vykonať daňovú kontrolu; to neplatí,

§ 46ods.

2. 5.43 Táto forma určenia daňovej povinnosti preto nepredpokladá výkon ďalšieho dokazovania, ale je obmedzená iba na zhodnotenie podkladov, ktoré správca dane má k dispozícii, resp. ktoré si sám zaobstaral. Preto úloha žalovaného, ako odvolacieho orgánu, bola v tomto prípade obmedzená iba na skúmanie dodržania zákonných podmienok na použitie tohto spôsobu určenia dane. 5.44 Rozhodnutím č. 1342286/2015/9104403 zo dňa 27.08.2015 správca dane vyrubil žalobcovi za zdaňovacie obdobie jún 2009 rozdiel dane z pridanej hodnoty podľa pomôcok v sume 321.862,78 € a rozhodnutím č. 1342625/2015/9104403 zo dňa 27.08.2015 za zdaňovacie obdobie apríl 2012 rozdiel dane z pridanej hodnoty podľa pomôcok v sume 7.012,52 €. 5.45 Na základe žalobcom podaných odvolaní žalovaný - Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky rozhodnutím č. 107210/2016 zo dňa 02.02.2016 a rozhodnutím č. 121117/2016 zo dňa 05.02.2016 nevyhovel odvolaniam žalobcu a rozhodnutia správcu dane potvrdil. 5.46 Predmetom súdneho preskúmavacieho konania bolo preveriť zákonnosť žalobcom namietaného postupu správcu dane v súvislosti s tým, či správca dane v súlade so zákonom mohol pristúpiť k zisťovaniu základu dane a k určeniu dane podľa pomôcok, ako aj toho či žalovaný v súlade so zákonom odvolaniu žalobcu nevyhovel a rozhodnutie správcu dane potvrdil. 5.47 Účelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotno-právnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu, daňový poriadok obsahuje osobitnú úpravu zisťovania preverovania základu dane alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu. 5.48 Pokiaľ ide o dokazovanie v daňovom konaní, dôkaznú povinnosť má prioritne daňový subjekt. Správca dane dokazovanie vykonáva, vedie dokazovanie. Jeho úlohou je zistiť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane. 5.49 Daňové konanie nie je konaním vyhľadávacím. Z uvedeného vyplýva, že je to práve správca dane, kto rozhodne, ktoré dôkazy vykoná, akým spôsobom a či vôbec dokazovanie doplní, aké závery vyvodí z jednotlivých dôkazov. V daňovom konaní sa uplatňuje zásada voľného hodnotenia dôkazov a zásada objektívnej pravdy. V zmysle týchto zásad sú príslušné správne orgány povinné postupovať. 5.50 Podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sžf/30/2014 zo dňa 17.02.2015, aplikácia zásady voľného hodnotenia dôkazov nedáva správcovi dane právo na svojvoľné a účelové nakladanie so zisteniami získanými v rámci daňovej kontroly alebo daňového konania, ale táto podlieha zákonnom stanoveného postupu, keď je správca dane povinný hodnotiť každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti pritom prihliadať na všetkom, čo v daňovom konaní vyšlo najavo, pričom toto vyhodnotenie zistených skutkových okolností musí zodpovedať zásadám logického myslenia a správnej aplikácie relevantných zákonných ustanovení. Zásada objektívnej pravdy ovládajúca daňové konanie nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu ohľadne ním, v daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností, nakoľko daňové konanie nie je konaním vyhľadávacím. Preto je na správcovi dane vykonávajúcom dokazovanie a na jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť, akú dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania z nich vyvodí, a to predovšetkým s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré už má správca dane v priebehu konania k dispozícii. 5.51 V tejto súvislosti najvyšší súd poukazuje aj na rozsudok najvyššieho súdu vo veci sp. zn. 2Sžf/4/2009 zo dňa 20.06.2010 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu SR, č. k. III. ÚS 78/2011-17 zo dňa 23.02.2011, z odôvodnenia ktorého vyplýva, že: „Dôkazné bremeno je na daňovom subjekte - žalobcovi (§ 29 ods. 8 zákona č. 511/1995 Zb. v spojení s § 49 ods. 2, § 51 zákona č. 222/2004 Z. z.). Primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu žalobcu, ktorý disponuje svojim právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty (je iniciátorom odpočítania dane z pridanej hodnoty) a ktorý si aj tento nárok uplatnil; preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene a za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty uznaný ako oprávnený". 5.52 Z citovaných ustanovení daňového poriadku, ako aj z rozhodnutí Najvyššieho súdu SR, či Ústavného súdu SR má najvyšší súd za to, že dôkazné bremeno vo vyrubovacom konaní zaťažuje primárne daňový subjekt. 5.53 Kasačný súd dodáva, že určenie dane podľa pomôcok predstavuje náhradný spôsob určenia daňovej povinnosti. Podľa § 48 ods. 1 písm. d) daňového poriadku správca dane k nemu pristúpi v prípade, ak daňový subjekt neumožní vykonať daňovú kontrolu; to neplatí,

§ 46ods.

1. 5.54 Táto forma určenia daňovej povinnosti preto nepredpokladá výkon ďalšieho dokazovania, ale je obmedzená iba na zhodnotenie podkladov, ktoré správca dane má k dispozícii, resp. ktoré si sám zaobstaral. Preto úloha žalovaného, ako odvolacieho orgánu, bola v tomto prípade obmedzená iba na skúmanie dodržania zákonných podmienok na použitie tohto spôsobu určenia dane. 5.55 Zo skutkových zistení nesporne vyplýva, že správca dane v danom prípade k určeniu dane podľa pomôcok pristúpil až po zistení objektívnej nemožnosti určiť daň, z dôvodov neumožnenia daňovej kontroly žalobcom, nakoľko nepreberal písomnosti, nepredložil správcovi dane žiadne účtovné doklady a doklady, ktoré správca dane získal od KÚ FS odmietol verifikovať a vyjadriť sa k nim. 5.56 Najvyšší súd SR dáva do pozornosti žalobcu, že daňové úrady a Finančné riaditeľstvo SR chránia fiškálne záujmy štátu. Ich úlohou je vykonávať dozor, aby si daňové subjekty splnili v súlade s hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Je povinnosťou daňového subjektu preukázať, že skutočnosti, t.j. rozhodné údaje, ktoré majú vplyv na správne určenie dane, to platí aj pre údaje uvedené v daňovom priznaní, sú úplné a správne. Ak daňový subjekt nesplní svoju dôkaznú povinnosť pri určení výšky dane, daň určí správca dane podľa pomôcok. Správca dane pritom vychádza z dostupných podkladov. Ak daňový subjekt nesplní niektorú zo svojich zákonných povinností, v dôsledku čoho v súčinnosti s ním nemožno daň určiť (napr. nepodá daňové priznanie, urobí úkon dôsledkom, ktorého je zníženie dane alebo neumožní vykonať daňovú kontrolu a pod.), správca dane je oprávnený určiť daň sám, pričom vychádza z dokladov, ktoré má k dispozícii, alebo ktoré si sám zaobstará. 5.57 Kasačný súd sa stotožnil so záverom krajského súdu i žalovaného, že v preskúmavaných veciach daňový subjekt so správcom dane nespolupracoval adekvátnym spôsobom, t.j. zákonným nakoľko v priebehu výkonu daňovej kontroly, hoci síce sám nedisponoval účtovným dokladmi, odmietol tieto po ich predložení správcovi dane treťou osobou (KÚ FS) verifikovať a zistiť ich skutočný obsah, pričom vo svojich vyjadreniach uviedol, že kontrola účtovných dokladov nemôže byť z jeho strany plnohodnotne posúdená a to z dôvodov neoprávneného narábania s nimi treťou stranou. 5.58 Žalobca uviedol, že nerozumie postupu správcu dane, ktorý opakovane žiadal o verifikáciu dokladov a keď sa o to sťažovateľ pokúsil, bolo mu toto odmietnuté, následkom čoho pristúpil správca dane na určenie dane podľa pomôcok a v zmysle zákona ďalej dokazovanie nevykonával. Najvyšší súd SR sa v tejto súvislosti stotožnil s tvrdením žalovaného, že žalobca prejavil záujem o doklady zaslané KÚ FS, ktoré boli použité ako pomôcka pri určení dane až po prevzatí rozhodnutí správcu dane o určení dane podľa pomôcok, ktorými boli vyrubené rozdiely DPH, preto neobstojí tvrdenie žalobcu v kasačnej sťažnosti, že sa pokúsil o verifikáciu dokladov v priebehu daňovej kontroly, čo bolo správcom dane odmietnuté a správca dane následne prešiel na určenie dane podľa pomôcok a ďalej dokazovanie nevykonával. 5.59 Na doplnenie kasačný súd uvádza, že pri určovaní dane podľa pomôcok nedochádza k preverovaniu alebo zisťovaniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane, ale k samotnému určeniu dane podľa pomôcok. Takýto postup je dôsledkom nesplnenia si povinností daňovníka v zákonom určenom rozsahu a zákonom určených lehotách. Správca dane nie je povinný o pomôckach, ktoré má k dispozícii, informovať daňový subjekt, určuje daň podľa pomôcok ako dôsledok nečinnosti a nespolupráce samotného daňového subjektu t.j. bez súčinnosti daňového subjektu. 5.60 Najvyšší súd SR sa stotožnil s námietkou žalobcu, že došlo k porušeniu povinností zo strany správcu dane podľa § 45 ods. 1 písm. e) daňového poriadku, keď mu nebolo umožnené žalobcovi klásť otázky na ústnych pojednávaniach u správcu dane dňa 09.12.2014 a dňa 15.12.
2. Zo zápisnice z ústneho pojednávania zo dňa 09.12.2014 konanom na Daňovom úrade Bratislava vyplýva, že sa ho zúčastnili bývalí štatutárni zástupcovia spoločnosti JETOIL, SE p. E. a W.. X. za účelom preverenia zdaniteľných plnení a dodávateľsko-odberateľských vzťahov daňového subjektu JETOIL, SE za zdaňovacie obdobie január 2009 - december
3. Zo zápisnice z ústneho pojednávania zo dňa 15.12.2014 konanom na Daňovom úrade Bratislava vyplýva, že naň predvolaná W.. S. T., splnomocnená zástupkyňa daňového subjektu WLC, spol. s r.o. v konkurze za účelom preverenia zdaniteľných plnení a dodávateľsko-odberateľských vzťahov daňového subjektu WLC, spol. s r.o. v konkurze za zdaňovacie obdobie január 2009 - december
4. 5.61 Najvyšší súd SR sa nestotožnil s názorom krajského súdu a žalovaného, že v danom prípade nešlo o výsluch svedkov, ale o účastníkov konania, nakoľko tieto spoločnosti sú miestne príslušné daňové subjekty voči miestne príslušnému správcovi dane. Najvyšší súd konštatuje, že v danom prípade nešlo o použitie dôkazov získaných správcom dane pri výkone daňovej kontroly u daňových subjektov JETOIL, SE a WLC, spol. s r.o. v konkurze, preto argumentáciu žalovaného rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžf/80/2013 zo dňa 30.07.2014 považuje za irelevantnú, nakoľko v prejednávanej veci nešlo o totožný prípad. 5.62 Kasačný súd konštatuje, že výsluch svedkov, ktorý je obsahom zápisníc o ústnom pojednávaní pred správcom dane zo dňa 09.12.2014 a 15.12.2014 nebol vykonaný v súlade so zákonom, keď žalobca nemal možnosť sa tohto výsluchu zúčastniť a teda nemohol využiť svoje zákonné právo daňového subjektu klásť svedkovi otázky. V posudzovanej veci bolo potrebné vyhodnotiť či uvedené pochybenie správcu dane, má vplyv na zákonnosť rozhodnutia žalovaného ako aj rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu. 5.63 Kasačný súd dospel k záveru, že výpovede osôb, z ktorých neboli zistené žiadne relevantné informácie a neboli získané žiadne účtovné a daňové údaje, týkajúce sa obchodovania s kontrolovaným daňovým subjektom Aston Oil, s.r.o., ktoré by boli použité v ďalšom priebehu daňovej kontroly, alebo ako pomôcka v procese určenia dane podľa pomôcok, neboli dôvodom na zrušenie rozhodnutí žalovaného, nakoľko zhodne s názorom krajského súdu je potrebné konštatovať, že žalobca ako daňový subjekt uplatňujúci si nárok na odpočet DPH neuniesol dôkazné bremeno, keď jednoznačne a vierohodným spôsobom nepreukázal použitie tovaru na dodávku tovaru a služieb ako platiteľ, čím nesplnil jednu z dvoch zákonných podmienok zakotvených v ust. § 49 ods. 2 zákona o DPH. Najvyšší súd sa stotožnil so záverom krajského súdu, že nebolo povinnosťou správcu dane zabezpečovať si doklady od obchodných spoločností, ktoré mali byť dodávateľmi žalobcu v rozhodnom období, čo sa týka aj dodávateľa UNIVERSAL EXPORTS LTS, s.r.o. 5.64 Na základe vyššie uvedených dôvodov dospel kasačný súd k záveru, že v danom prípade boli dodržané zákonné podmienky pre určenie dane podľa pomôcok a správca dane dodržal zákonný postup pri určovaní dane podľa pomôcok v zmysle § 48 a 49 daňového poriadku. 5.65 K rozhodnutiu žalovaného kasačný súd dodáva, že ak odvolanie smeruje proti rozhodnutiu o dani určenej podľa pomôcok, skúma odvolací orgán dodržanie zákonných podmienok na použite § 48 daňového poriadku. Odvolací orgán v tomto prípade preveruje len to, či správca dane dodržal zákonné podmienky pre určenie dane podľa pomôcok. Ak tieto zákonné podmienky boli splnené, odvolací orgán odvolaniu nevyhovie a napadnuté rozhodnutie potvrdí (§ 74 ods. 5 daňového poriadku). 5.66 Najvyšší súd SR k návrhu žalobcu v kasačnej sťažnosti o výsluch svedka - správcu konkurznej podstaty spoločnosti WLC spol. s r. o. v konkurze uvádza, že na rozhodnutie kasačného súdu je rozhodujúci skutkový stav v čase právoplatnosti rozsudku krajského súdu. Pokiaľ teda krajský súd v tomto prípade vyhodnotil zákonné podmienky pre použitie spôsobu určenia dane podľa pomôcok za splnené a postup správcu dane a žalovaného pri určovaní dane podľa pomôcok za súladný so zákonom, nepochybil preto krajský súd, keď žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol. 5.67 Najvyšší súd Slovenskej republiky s poukazom na závery uvedené vyššie považoval námietky žalobcu vznesené v kasačnej sťažnosti za nedôvodné a preto kasačnú sťažnosť zamietol. Napadnuté rozhodnutie žalovaného bolo vydané v súlade so zákonom, z čoho ďalej plynie záver, že krajský súd nemohol postupovať inak, ako žalobu pre jej nedôvodnosť zamietnuť.
5. 6.1 O náhrade trov kasačného konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky tak, že kasačnému sťažovateľovi, ktorý v tomto konaní nemal úspech, ich náhradu nepriznal (§ 467 ods. 1 SSP a analogicky podľa § 167 ods. 1 SSP) a žalovanému ich nepriznal, lebo to nemožno spravodlivo požadovať (§ 467 ods. 1 SSP a analogicky podľa § 168 SSP). 6.2 Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky jednohlasne (§ 147 ods. 2 v spojení s § 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.