Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 9So/200/2016 Identifikačné číslo spisu: 7016200571 Dátum vydania rozhodnutia: 28.02.2018 Meno a priezvisko: JUDr. Judita Kokolevská Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2018:7016200571.1 Rozsudok Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Judity Kokolevskej a členov senátu JUDr. Viery Nevedelovej a Mgr. Viliama Pohančeníka v právnej veci navrhovateľky V. L., bytom L. XX, XXX XX W. proti odporkyni Sociálnej poisťovni, ústrediu, Ul.
- augusta 8, Bratislava, o vdovský dôchodok, na odvolanie navrhovateľky proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach zo 17.06.2016, č. k. 7Sd/23/2016 - 10, jednomyseľne takto rozhodol: Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo 17.06.2016, č. k. 7Sd/23/2016 - 10 mení tak, že rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X z 23.03.2016, zrušuje a vec jej vracia na ďalšie konanie. Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. Odôvodnenie Krajský súd rozsudkom zo 17.06.2016, č. k. 7Sd/23/2016 - 10, potvrdil rozhodnutie číslo XXX XXX XXXX X z 23.03.2016, ktorým odporkyňa podľa § 293dm ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona 407/2015 Z. z. (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z. z.") a § 46 ods. 5 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 100/1988 Zb.") zamietla žiadosť navrhovateľky o vdovský dôchodok. Z odôvodnenia rozsudku krajského súdu vyplýva, že nárok navrhovateľky na vdovský dôchodok posúdil podľa zákona č. 100/1988 Zb. v súvislosti s ustanovením § § 293dm ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 407/2015 Z. z., keďže manžel navrhovateľky zomrel dňa XX.XX.XXXX v čase účinnosti zákona č. 100/1988 Zb. Krajský súd sa stotožnil s názorom odporkyne, že nárok na vdovský dôchodok navrhovateľke nevznikol z dôvodu, že nesplnila podmienky uvedené v § 46 ods. 5 zákona č. 100/1988 Zb., keďže nežila s manželom dlhší čas pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti, ich manželstvo neplnilo svoju spoločenskú funkciu a zomretý manžel navrhovateľky nemal voči nej určené výživné. Navrhovateľka v odvolaní proti rozsudku krajského súdu tvrdí, že odporkyňa ani súd nezohľadnili ňou uvádzané okolnosti životných podmienok v ktorých nebohý manžel žil a ktoré boli príčinou ich odlúčenia. Z toho dôvodu žiadala o upustenie od tvrdosti zákona a zohľadnenie aj jej nepriaznivej finančnej situácie. Odporkyňa vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľky nepovažovala jej dôvody za opodstatnené. Trvala na správnosti svojho rozhodnutia s tým, že už navrhovateľke prvú žiadosť o vdovský dôchodok podanú po úmrtí manžela dňa 9.2.1998 zamietla dňa 15.6.1998 z rovnakých dôvodov. Navrhla napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť. Dňom 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „S.s.p."). V zmysle § 492 ods. 1 S.s.p. konania podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho po riadku, začaté predo dňom účinnosti tohto zákona (pred
- júlom 2016), sa dokončia podľa doterajších predpisov. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 10 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p."), v súlade s § 250ja ods. 2 O.s.p., preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľky je dôvodné. Predmetom konania bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporkyne označenej ako žiadosť navrhovateľky o vdovský dôchodok. Z predložených spisov odvolací súd zistil, že navrhovateľka si nárok na vdovský dôchodok prvýkrát uplatnila po úmrtí manžela (9.2.1998), kde v žiadosti (spísanej 22.1.1998) zrozumiteľne popísala okolnosti ich spolužitia a navrhla spôsob riešenia veci s apelom zohľadnenia ojedinelosti daného prípadu. Z obsahu spisov ďalej vyplýva, že odporkyňa pred rozhodnutím vykonala šetrenie za účelom zistenia spôsobu spolužitia manželov a plnenia spoločenskej funkcie ich manželstva dopytom na Sociálnu poisťovňu - pobočku Košice (podľa miesta bydliska manželky) a Obecný úrad Hažín nad Cirochou (podľa miesta bydliska manžela). Po zistení, že manželia dlhší čas nežili v spoločnej domácnosti a ich manželstvo neplnilo spoločenskú funkciu, resp. že nebohý manžel navrhovateľky nemal voči nej určené výživné, odporkyňa zamietla žiadosť o vdovský dôchodok dňa 15.6.1998 z dôvodu nesplnenia podmienok uvedených v § 46 zákona č. 100/1988 Zb.; navrhovateľka sa voči tomuto rozhodnutiu neodvolala. Dňa 28.1.2016 navrhovateľka opakovane požiadala o priznanie vdovského dôchodku, ktorý jej bol z totožných dôvodov ako prvýkrát (15.6.1998) zamietnutý (§ 46 ods. 5 zákona č. 100/1988 Zb., v spojitosti s § 293dm ods. 1) zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 407/2015 Z. z.). Krajský súd sa v odvolacom konaní celkom stotožnil s postupom i s úvahou odporkyne. V odvolaní voči rozsudku krajského súdu navrhovateľka jasnejšie sformulovala svoju požiadavku o odstránenie tvrdosti zákona práve s poukazom na nejednoznačnosť nároku o ktorom nemala od počiatku pochybnosti. Podľa § 293dm ods. 1) zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 407/2015 Z. z., teda v znení účinnom od 1.1.2016, vdova, ktorej manžel zomrel pred 1.7.2003 a zanikol jej nárok na vdovský dôchodok, má nárok na vdovský dôchodok, ak spĺňa podmienky nároku na vdovský dôchodok a jeho výplatu podľa predpisov účinných pred 1.1.2004; na lehotu dvoch rokov alebo piatich rokov podľa predpisov účinných pred 1.1.2004 sa neprihliada. Suma vdovského dôchodku podľa prvej vety sa určí podľa predpisov účinných pred 1.1.2004 vrátane úpravy a zvýšenia vdovského dôchodku podľa predpisov účinných pred 1.1.2016, ktoré by patrili odo dňa splnenia podmienok nároku na vdovský dôchodok. Suma vdovského dôchodku sa z dôvodu súbehu s príjmom zo zárobkovej činnosti neznižuje. K uvedenému ustanoveniu je potrebné uviesť, že ide o ustanovenie prechodného charakteru, ktoré nadobudlo účinnosť od 1.1.2016 a prostredníctvom tohto ustanovenia by bolo možné v tejto veci postupovať iba v tom prípade, ak by navrhovateľke v relevantnom čase (t. j. dňom úmrtia) vznikol nárok na vdovský dôchodok po zomrelom manželovi a potom by jej medzičasom zanikol; podľa citovaného ustanovenia by tento nárok znovu vznikol iba za podmienky, že navrhovateľka by spĺňala podmienky nároku na vdovský dôchodok a jeho výplatu už podľa predpisov účinných v čase úmrtia manžela, t. j. pred 1.1.
- Z obsahu spisu však bolo jednoznačne preukázané, že navrhovateľke nárok na vdovský dôchodok nevznikol ani v čase prvého posudzovania (§ 46 zákona č. 100/1988 Zb.), preto uvedené ustanovenie na danú vec nebolo možné aplikovať. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že navrhovateľka nesplnila zákonné podmienky (v zmysle ustanovenia § 46 ods. 5 zákona č. 100/1988 Zb.) vzniku nároku na vdovský dôchodok. Navrhovateľka je však toho názoru (a to od počiatku, t. j. už od prvej žiadosti uplatnenej v roku 1998), že dané prekážky k nárokovateľnosti vdovského dôchodku je potrebné odstrániť osobitným prístupom, čo podľa odvolacieho súdu v konečnom dôsledku smeruje k zmierneniu „tvrdej" aplikácie zákona č. 100/1988 Zb. Tvrdosti, ktoré sa vyskytnú pri vykonávaní tohto zákona (zákona č. 100/1988 Zb.), môže odstrániť v rozsahu svojej pôsobnosti minister práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, resp. ministrom poverený orgán sociálneho zabezpečenia, ktorý rozhodnutie aj vydal (§ 176 podľa 100/1988 Zb.). Zo znenia § 176 zákona o sociálnom zabezpečení vyplýva podmienka, že subjekt, ktorý o odstránenie tvrdosti žiada, nemá podľa zákona právo na poskytnutie konkrétnej dávky, pretože nespĺňa (v celom rozsahu) podmienky pre jej poskytnutie. Odvolací súd osobitne zdôrazňuje, že nejde o vynútiteľnosť pozitívneho rozhodnutia v prospech žiadateľa, ale len o jeho možnosť. Nárok na dávku teda nevyplýva zo zákona, ale z rozhodnutia príslušného orgánu sociálneho zabezpečenia, ktoré má pre poberanie dávky konštitutívny význam. Keďže nejde o zákonný nárok na dávku, nemožno sa jej dovolávať na súde.(§ 248 ods. 2 písm. i/ O.s.p.). Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd dospel k záveru, že odporkyňa v danom prípade vec nesprávne právne vyhodnotila resp. vo veci rozhodla predčasne, keď si riadne neujasnila, že čoho sa navrhovateľka v skutočnosti už od počiatku domáhala/domáha. V ďalšom konaní sa preto odporkyňa bude musieť vysporiadať predovšetkým s otázkou, či navrhovateľka opakovane (za nezmenených faktických a právnych podmienok) požiadala o priznanie vdovského dôchodku o ktorej žiadosti odporkyňa už raz právoplatne rozhodla (15.6.1998) alebo či žiada o odstránenie tvrdosti zákona. Následne vo veci rozhodne. Účastníkom konania odvolací súd nepriznal právo na náhradu trov odvolacieho konania, lebo navrhovateľka v odvolacom konaní úspech síce mala avšak zo spisu nevyplýva, že by jej nejaké trovy vznikli a odporkyňa úspešná nebola. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:
- Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je opravný prostriedok prípustný.