2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71, b)
2 písm. b) je daň uvedená v záznamoch podľa § 70, c)
2 písm. c) má faktúru od dodávateľa z iného členského štátu a v prípade premiestnenia tovaru platiteľa z iného členského štátu do tuzemska doklad o premiestnení tovaru, d)
2 písm. d) má dovozný doklad potvrdený colným orgánom, v ktorom je platiteľ uvedený ako príjemca alebo dovozca. 4.17 Podľa § 70 ods. 1 zákona o DPH, platiteľ je povinný viesť podrobné záznamy podľa jednotlivých zdaňovacích období o dodaných tovaroch a službách a o prijatých tovaroch a službách; osobitne vedie záznamy o dodaní tovarov a služieb do iného členského štátu, o nadobudnutí tovaru z iného členského štátu, o prijatí služieb z iného členského štátu a o dovoze tovaru. V záznamoch sa uvádzajú údaje rozhodujúce pre správne určenie dane. Na účely odpočítania dane vedie platiteľ záznamy v členení na tovary a služby s možnosťou odpočítania dane, bez možnosti odpočítania dane a s možnosťou pomerného odpočítania dane; v záznamoch platiteľ uvedie zdaňovacie obdobie, v ktorom vykonal odpočítanie dane alebo pomerné odpočítanie dane. Platiteľ vedie záznamy aj o platbách prijatých pred dodaním tovarov a služieb a o platbách poskytnutých pred dodaním tovarov a služieb. Člen skupiny je povinný viesť osobitne záznamy o dodaní tovarov a služieb ostatným členom skupiny. 4.18 Najvyšší súd SR potvrdzuje názor Krajského súdu v Žiline, ktorý vyslovil v odôvodnení predmetného rozsudku, a to, že zákonodarca požaduje (z titulu ľahkej zneužiteľnosti), aby platiteľ, ktorý nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočet stanovil. Ak si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené a to práve osobou uvedenou. Z tejto podmienky a povinnosti nie je možné ustúpiť. 4.19 Podľa názoru Najvyššieho súdu SR žalobca neuniesol v administratívnom ani v súdnom konaní dôkazné bremeno a nebolo možné súhlasiť tiež s jeho opakovanými námietkami, keď neuviedol žiadne také relevantné skutočnosti, s ktorými by sa daňové orgány a krajský súd nevysporiadali. 4.20 Dôkazné bremeno spočíva na daňovom subjekte a dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Žalobca v zmysle zákona nepreukázal, že samotné plnenie reálne nastalo, odkazovanie len na svedeckú výpoveď, v ktorej daný svedok nedokáže ani popísať bližšie aké konkrétne práce, na ktorých konkrétnych stavbách realizoval, nemôžu byť vyhodnotené ako spôsobilé na zmenu rozhodnutia. Naviac samotný žalobca sa nezúčastnil výsluchu svedka hoci bol riadne a včas na túto skutočnosť upozornený zo strany správcu dane. 4.21 K ostatným námietkam Najvyšší súd SR len stručne dodáva, že sa plne stotožňuje s názorom, ktorý vyslovil Krajský súd v Žiline vo svojom rozsudku. Vymedzenie predmetu, ako aj ďalšie skutočnosti uvádzané na faktúre v zmysle zákona o DPH sa na predmetnej faktúre nenachádzajú, vymedzenie predmetu plnenia „stavebné práce" nezodpovedá určeniu „rozsahu" a „druhu" služby, ktoré mali byť poskytnuté. Ohľadom námietky o zmätočnosti rozsudku Krajského súdu v Žiline, Najvyšší súd SR uvádza, že takéto tvrdenie je potrebné jednoznačne odmietnuť, nakoľko predmetný rozsudok Krajského súdu v Žiline je logický, riadne odôvodnený a to na základe dostatočne zisteného skutkového stavu, opierajúci sa o dostatočne uvedené právne posúdenie veci, s logickým záverom. 4.22 Najvyšší súd SR dodáva, ako už bolo vyššie uvedené, že každý subjekt pri svojom podnikaní musí byť dostatočne predvídavý a obozretný, aby reálny obsah plnení zaúčtovaných vo faktúrach mohol preukázať aj inými dôkazmi pred daňovými orgánmi, čo žalobca nesporne nepreukázal. 4.23 Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalobcu zamietol ako nedôvodnú podľa § 461 SSP. Rozhodnutia žalovaného a správcu dane obsahujú všetky zákonom požadované náležitosti, žalovaný pri hodnotení dôkazov postupoval v medziach zákona a logického uvažovania, všetky dôkazy hodnotil v ich vzájomnej súvislosti a prihliadal na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo. Z týchto podstatných dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť proti rozsudku Krajského súdu v Žiline č. k. 21S/2/2016-32 zo dňa 22.06.2016 podľa § 461 SSP zamieta. 5. 5.1 O náhrade trov kasačného konania Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP v spojení s § 467 ods. 1 SSP. Žalobca v kasačnom konaní úspech nemal a žalovanému náhrada trov kasačného konania zo zákona prislúcha len výnimočne (§ 168 SSP), preto žalobcovi ani žalovanému právo na náhradu trov kasačného konania súd nepriznal. Poučenie: Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.