1 písm. b) zákona č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zák. č. 404/2011 Z.z.“) na čas nevyhnutne potrebný, najviac do 25.02.2018. V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia uviedol, že sťažovateľ sa dňa 23.08.2017 počas pravidelnej kontroly na Letisku M. R. Štefánika v Bratislave, po prílete pravidelnej linky W64613 z Tuzly (Bosna a Hercegovina) do Bratislavy, preukázal svojim pravým cestovným pasom Tureckej republiky č. J. XXXXXXXX, v ktorom bolo nalepené falošné vízum Švédskeho kráľovstva a falošné vízum Francúzskej republiky, ktoré použil ako pravé verejné listiny, pričom išlo o úplný falzifikát. Sťažovateľ svojim konaním spáchal prečin falšovania a pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate, úradnej uzávery, úradného znaku a úradnej značky
1 Trestného zákona, za čo bol Trestným rozkazom č. 0T/294/2017 odsúdený
1 Trestného zákona s použitím § 353 ods. 2 Trestného poriadku, § 36 písm. l) a § 38 ods. 3 Trestného zákona k trestu odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov.
1 písm. a), § 50 ods. 1 Trestného zákona bol sťažovateľovi tento trest podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 18 mesiacov. Trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť dňa 25.08.
Štvrtej hlavy Tretej časti zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „S.s.p.“) s nasledujúcimi žalobnými bodmi (§ 182 ods. 1 písm. e/ S.s.p.): - podmienky pre zaistenie
1 písm. b) zák. č. 404/2011 Z.z. musia byť splnené kumulatívne, aby išlo o zákonné zaistenie; - bolo povinnosťou žalovaného uviesť v rozhodnutí skutočnosti, ktoré je potrebné v konaní o azyle zistiť; - od 19.09.2017 (vykonania osobného pohovoru) objektívne neexistuje potreba zisťovania skutočností, na ktorých je založená žiadosť o udelenie azylu, a teda odpadol aj účel samotného zaistenia; - riziko úteku nie je predpokladom alebo prezumpciou vo vzťahu k utečencovi, ale vždy je ho potrebné preukázať a s ohľadom na individuálne okolnosti prípadu odôvodniť. Sťažovateľ počas svojho pobytu aktívne spolupracuje so žalovaným, Migračným úradom Slovenskej republiky ako aj s Útvarom policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov a svojim správaním žiadnym spôsobom neodôvodňuje obavu, že by odmietol rešpektovať zákony Slovenskej republiky a pokúsil sa ujsť do zahraničia, má záujem zotrvať na území Slovenskej republiky a nechce opustiť jej územie počas azylového konania, k jeho osobe sa vyjadrila Slovenská informačná služba listom zo dňa 18.09.2017, pričom uviedla, že nemá k dispozícii žiadne informácie, ktoré by odôvodňovali záver o trvajúcom riziku úteku žalobcu; - poukázal na to, že sa zmenila situácia ohľadom alternatív zaistenia, nakoľko je schopný zabezpečiť finančne svoj pobyt na území Slovenskej republiky, nakoľko disponuje finančnou hotovosťou cca 890 eur a vie si zabezpečiť aj ďalšie finančné prostriedky prostredníctvom svojho príbuzného v Nemeckej spolkovej republike. 5. Krajský súd v Bratislave v konaní
ust. § 221 a nasl. S.s.p. pri neformálnom posudzovaní žaloby (§ 206 ods. 3 S.s.p.) zistil, že jej nebolo možné vyhovieť z nasledujúcich dôvodov: - konanie sťažovateľa je účelové, s cieľom oddialiť alebo zmariť jeho administratívne vyhostenie, resp. teda nezačať v danom konaní; - k argumentácii sťažovateľa, že od 19.09.2017 neexistuje potreba zisťovania skutočností, na základe ktorého je založená jeho žiadosť o udelenie azylu, uviedol, že rozhodnutie vo veci azylovej procedúry sťažovateľa do dňa 30.11.2017 nebolo vydané; - sťažovateľ až po obmedzení na osobnej slobode, teda po zistení, že víza v jeho cestovnom doklade sú falošné, požiadal o azyl na území Slovenskej republike, cieľovou krajinou bola Nemecká spolková republika, kam sa chce dostať a kde chcel vykonávať pracovnú činnosť, ktorú má už aj zabezpečenú, ako aj Švajčiarska konfederácia, kde sa chce dostať na svadbu svojej sestry; - pred príchodom na územie Slovenskej republiky sa zdržiaval na území štátu, v ktorom nežiadal o medzinárodnú ochranu; - riziko úteku sťažovateľa vyplýva aj z jeho predchádzajúceho správania, teda, že ujde, resp. sa bude skrývať a z daného vyplýva riziko úteku, preto je nevyhnutné jeho zaistenie, čim je splnená podmienka nielen účelnosti, ale aj efektívnosti zaistenia - o uložení alternatívy zaistenia žalovaný rozhodol správne, nakoľko z vyjadrenia sťažovateľa v zápisnici vyplynulo, že má 890 €, ale nemá zabezpečené ubytovanie na území Slovenskej republiky; - k zabezpečeniu finančných prostriedkov od príbuzného sťažovateľa uviedol, že nie je isté, že finančné prostriedky, ktoré by, mali byť zasielané sťažovateľovi, pokryjú výdavky na zabezpečenie jeho pobytu na území Slovenskej republiky. III. Konanie na kasačnom súde A) 6. Proti rozsudku krajského súdu sťažovateľ v zákonnej lehote podal kasačnú sťažnosť z dôvodov uvedeného v - § 440 ods. 1 písm. f) S.s.p., t.j. krajský súd nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; - § 440 ods. 1 písm. g) S.s.p., t.j. krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci; - § 440 ods. 1 písm. h) S.s.p., t.j. krajský súd sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu. 7. Sťažovateľ v nasledujúcich sťažnostných bodoch v súlade s § 445 ods. 1 písm. c) S.s.p. najmä uviedol, že krajský súd nesprávne právne posúdil povahu súdneho konania
ustanovenia § 221 ods. 2 S.s.p., nakoľko posudzoval predmetné konanie ako konanie
ustanovenia § 221 ods. 1 S.s.p., teda ako konanie o zákonnosti rozhodnutia o zaistení. K podstate súdneho konania
ustanovenia § 221 ods. 2 S.s.p. poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 1Szak/17/2016 zo dňa 15.12.
sťažovateľa k takémuto záveru dospel krajský súd na základe nesprávneho právneho posúdenia veci a v prípade sťažovateľa už dňa 19.09.2017 odpadla potreba zistenia skutočností, na ktorých je založená žiadosť. K tomuto záveru sťažovateľ dospel výkladom § 88a ods. 1 písm. b) zák. č. 404/2011 Z.z.,
ktorého účelom zaistenia
predmetného ustanovenia nie je zabezpečenie azylanta pre potreby azylového konania až do právoplatnosti rozhodnutia o žiadosti o azyl, ale jeho zabezpečenie pre potreby azylového konania v prípade existencie potreby zistenia skutočností, na ktorých je žiadosť o udelenie azylu založená. Preto možno vyvrátiť argument krajského súdu, že účel zaistenia sťažovateľa
ustanovenia § 88a ods. 1 písm. b) zák. č. 404/2011 Z.z. je daný už len tým, že v azylovom konaní nebolo vydané rozhodnutie. V súvislosti s vyššie uvedeným poukázal na príručku UNHCR (str. 18 ; príloha č. 1) a judikatúru kasačného súdu (R 36/2017)
ustanovenia § 88a ods. 1 písm. b) zák. č. 404/2011 Z.z., pričom účelovosť žiadosti o azyl je dôvodom na zaistenie
ustanovenia § 88a ods. 1 písm. c) zák. č. 404/2011 Z.z.
ustanovenia § 221 ods.2 S.s.p. je zamerané na skúmanie trvania účelu zaistenia. Preto je podstatné, či sa stav v priebehu zaistenia zmenil, pričom krajský súd mohol okrem prepustenia sťažovateľa zo zaistenia tomuto aj uložiť miernejšie donucovacie opatrenia. Sťažovateľ predložil čestné vyhlásenie,
ktorého si vie finančne zabezpečiť svoj pobyt na území Slovenskej republiky prostredníctvom svojho rodinného príslušníka - M. J., ktorý mu vie predmetné finančné prostriedky poslať (príloha č. 5 žaloby o prepustenie zo zaistenia zo dňa 16.11.2017). Súčasne tiež sťažovateľ predložil vyhlásenie svojho strýka - M. J. zo dňa 14.11.2017, ktorým sa vyjadril, že bude finančne zabezpečovať pobyt sťažovateľa na území Slovenskej republiky sumou najmenej 200 € mesačne a potvrdenie o výške mzdy,
ktorého je jeho čistý mesačný príjem 4.843,42 €. Ďalej v prípade žiadateľa o azyl je alternatívou zaistenia aj pobyt v azylovom zariadení, resp. pobyt v azylovom zariadení bez priepustky (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sža/5/2015 zo dňa 10.02.2015).
1 v spojení s § 439 S.s.p. preskúmal prípustnosť kasačnej sťažnosti a z toho vyplývajúce možné dôvody jej odmietnutia. Po zistení, že kasačnú sťažnosť podala sťažovateľka v skrátenej lehote včas (§ 443 ods. 2 písm. b/ S.s.p.) s prihliadnutím na neformálnosť posudzovania kasačnej sťažnosti (§ 453 ods. 2 v spojení s § 206 ods. 3 S.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch) dospel k záveru, že napadnutý rozsudok krajského súdu je v zmysle § 462 ods. 1 S.s.p. potrebné zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. 19. Rozhodol v lehote vymedzenej v ustanovení § 458 ods. 2 S.s.p. bez nariadenia pojednávania (§ 455 S.s.p.) s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 1. februára 2018 (§ 137 ods. 4 v spojení s § 452 ods. 1 S.s.p.).
ust. § 221 ods. 2 S.s.p. žalobca sa môže správnou žalobou domáhať prepustenia zo zaistenia vykonaného
osobitného predpisu.
ust. § 225 ods. 2 S.s.p. správna žaloba
2 môže byť podaná kedykoľvek počas trvania zaistenia, a to aj opakovane. Ak správny súd rozhodol o zamietnutí žaloby, možno ďalšiu správnu žalobu bez uvedenia nových dôvodov podať až po uplynutí lehoty 30 dní odo dňa, keď rozhodnutie správneho súdu o predchádzajúcej správnej žalobe nadobudlo právoplatnosť. 20. Sťažnostný bod, v ktorom sťažovateľ namietal nesprávne právne posúdenie povahy súdneho konania
ustanovenia § 221 ods. 2 S.s.p. krajským súdom, nakoľko tento posudzoval predmetné konanie ako konanie
ustanovenia § 221 ods. 1 S.s.p., teda ako konanie o zákonnosti rozhodnutia o zaistení považoval kasačný súd za dôvodný.
ust. § 221 ods. 2 S.s.p. je zabezpečenie súdneho prieskumu trvania účelu zaistenia kedykoľvek v priebehu obmedzenia osobnej slobody štátneho príslušníka tretej krajiny. Uvedená možnosť vyplynula najmä zo skutočností majúcich vplyv na účelnosť zaistenia, ktoré môžu nastať kedykoľvek po vydaní rozhodnutia o zaistení, preto pokiaľ zaistený štátny príslušník tretej krajiny namieta zmenu skutkového stavu, prípadne produkuje nové dôkazy, na základe ktorých sa domáha prepustenia zo zaistenia, je povinnosťou správneho súdu tieto v konaní zohľadniť a v odôvodnení rozhodnutia sa s nimi náležite vysporiadať a v prípade potreby doplniť dokazovanie výsluchom obidvoch účastníkov konania.
4 S.s.p. pre správny súd je rozhodujúci stav veci v čase vyhlásenia alebo v čase vydania jeho rozhodnutia.
2 S.s.p. ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť správnej žaloby
2, rozsudkom
povahy veci
osobitného predpisu. 23. V konaní bolo podstatné ustáliť, či sa stav v priebehu zaistenia zmenil, pretože v zmysle § 230 ods. 2 písm. b) krajský súd môže okrem prepustenia sťažovateľa zo zaistenia tomuto aj uložiť miernejšie donucovacie opatrenia. Sťažovateľ so správnou žalobou predložil čestné vyhlásenie,
ktorého si vie finančne zabezpečiť svoj pobyt na území Slovenskej republiky prostredníctvom svojho rodinného príslušníka - M. J., ktorý mu vie predmetné finančné prostriedky poslať (č.l. 18), vyhlásenie svojho strýka - M. J. zo dňa 14.11.2017 (č.l. 19-20), ktorým sa vyjadril, že bude finančne zabezpečovať pobyt sťažovateľa na území Slovenskej republiky sumou najmenej 200 € mesačne a potvrdenie o výške mzdy (č.l. 21-22),
ktorého je jeho čistý mesačný príjem 4.843,42 €. Ďalej v prípade žiadateľa o azyl je alternatívou zaistenia aj pobyt v azylovom zariadení, resp. pobyt v azylovom zariadení bez priepustky (m.m. rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sža/5/2015 zo dňa 10.02.2015).
kasačného súdu nedostatočný, nakoľko je v rozpore s účelom konania
2 S.s.p. konštatovať zákonnosť zotrvania štátneho príslušníka tretej krajiny v zaistení namiesto uloženia miernejšieho donucovacieho opatrenia
2 písm. b) S.s.p. na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu veci. Krajským súdom naznačené pochybnosti bolo potrebné odstrániť prípadným vykonaním dokazovania. 25. Napokon krajský súd pochybil, pokiaľ sa nezaoberal ani čestným vyhlásením sťažovateľa, ktorý prehlásil, že neopustí územie Slovenskej republiky, vie si zabezpečiť pobyt na území Slovenskej republiky a je ochotný náležite spolupracovať so štátnymi orgánmi Slovenskej republiky. Krajský súd iba stroho konštatoval skutkový stav zistený správnym orgánom v čase začatia konania o zaistení a na základe tohto potvrdil existenciu rizika úteku u sťažovateľa. V danom prípade sťažovateľ dôvodne poukázal na rozhodnutie kasačného súdu sp.zn. 1Sza/16/2016 zo dňa 11.08.2016,
ktorého „Pri posudzovaní existencie rizika úteku a vyplývajúcej potreby zaistenia sa musí zohľadniť odmietnutie vstupu na hranici, existencia záznamu v SIS, chýbajúce doklady, chýbajúce miesto bydliska, absencia spolupráce a ďalšie relevantné náznaky/kritériá. Avšak aj v prípade prítomnosti uvedených indikátorov, tieto neodôvodňujú nevyhnutne opatrenie zaistenia per se. Vyššie uvedený zoznam kritérií by sa mal vziať do úvahy ako prvok pri celkovom posudzovaní jednotlivej situácie. Často kombinácia niekoľkých z vyššie uvedených kritérií poskytne základ pre oprávnený predpoklad „rizika úteku". Vyžaduje sa individuálne posúdenie každého prípadu, pričom dôležitým faktorom môže byť práve správanie zaistenej osoby v čase od vstupu na územie niektorého z členských štátov Európskej únie.“ 26. V súvislosti s vyššie uvedeným je teda na mieste, aby krajský súd individuálne posúdil osobu sťažovateľa, pričom je potrebné zohľadniť skutkový stav veci, zistený správnym orgánom, avšak dôležitú úlohu v konaní
2 S.s.p. zohrávajú vlastné zistenia krajského súdu, a to najmä pokiaľ ide o skutočnosti, ktorých vznik alebo zmena nastali v čase po vydaní preskúmavaného rozhodnutia, napr. spolupráca sťažovateľa so žalovaným, s Migračným úradom, resp. jeho vyhlásenia a vyhlásenia blízkych osôb o zabezpečení ubytovania a finančných prostriedkov. Napokon ani pôvodný cieľ cesty sťažovateľa do iných krajín Európskej únie bez ďalšieho nepredstavuje dostatočný predpoklad existencie rizika úteku (m. m. rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10Sza/8/2016 zo dňa 30.03.2016, sp. zn. 10Szak/3/2017 zo dňa 09.02.2017). Preto kasačný súd považoval záver o existencii rizika úteku za predčasný.
1 písm. b) zák. č. 404/2011 Z.z. policajt je oprávnený zaistiť žiadateľa o udelenie azylu, ak na dosiahnutie účelu zaistenia nie je možné využiť menej závažné prostriedky na účel zistenia tých skutočností, na ktorých je založená jeho žiadosť o udelenie azylu, ktoré by bez zaistenia nebolo možné získať, najmä ak existuje riziko jeho úteku. 28. Zo znenia predmetného ustanovenia, že účelom zaistenia
predmetného ustanovenia je zabezpečenie žiadateľa o udelenie azylu pre potreby konania v prípade existencie potreby zistenia skutočností, na ktorých je žiadosť o udelenie azylu založená. Nie je preto možné odôvodniť zaistenie žiadateľa o udelenie azylu iba tým, že v jeho veci ešte nebolo vydané rozhodnutie. V súvislosti s týmto sťažnostným bodom sťažovateľ poukázal na príručku UNHCR,
ktorej žiadateľ o azyl môže byť zaistený výlučne pre účel predbežného pohovoru za účelom zistenia základu žiadosti o azyl. (). 29. V súlade s § 206 ods. 4 S.s.p. mal krajský súd povinnosť tieto skutočnosti v rozhodnutí zohľadniť a na tento účel aj zaobstarať potrebné podklady.
platnej právnej úpravy obsiahnutej v S.s.p. (§ 230 ods. 2) je v jeho právomoci rozhodnúť na základe správnej žaloby podanej
2 S.s.p. o prepustení sťažovateľa a o prípadnom uložení miernejšieho donucovacieho opatrenia, preto v ďalšom konaní bude jeho úlohou posúdiť sťažovateľom namietané skutočnosti a svoje závery náležite odôvodniť v rozhodnutí. 30. Kasačný súd na základe vyššie uvedených úvah konštatuje, že záver o zamietnutí správnej žaloby, ku ktorému dospel krajský súd je predčasný a založený na nesprávnom právnom posúdení veci, preto považoval za potrebné rozhodnúť v zmysle § 462 ods. 1 S.s.p. tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
ust. 467 ods. 3 S.s.p. ak kasačný súd zruší rozhodnutie krajského súdu a vec mu vráti na ďalšie konanie, krajský súd rozhodne aj o nároku na náhradu trov kasačného konania. 31. Vzhľadom na vyššie citované ustanovenie krajský súd zároveň rozhodne aj o nároku na náhradu trov konania o kasačnej sťažnosti. Poučenie: Proti tomuto rozsudku riadny opravný prostriedok n i e j e prípustný.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.