Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 5Obdo/38/2017 Identifikačné číslo spisu: 2107217820 Dátum vydania rozhodnutia: 25.01.2018 Meno a priezvisko: JUDr. Anna Marková Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2018:2107217820.1 Uznesenie Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: JUDr. Stanislav Volár, Kukučínova 11, Piešťany, správca konkurznej podstaty úpadcu VETES Vŕbové, s. r. o., M. R. Štefánika 174, Vŕbové, zastúpeného advokátkou JUDr. Barbarou Volárovou, Kukučínova 11, Piešťany, proti žalovaným: 1/ Ing. M. C., R., S., zastúpenému advokátom JUDr. Milošom Papcunom, Vajanského 5270/1A, Piešťany, 2/JUDr. L. D., Z., S., o zaplatenie 12.582,95 eur s prísl., vedenej na Okresnom súde Piešťany pod sp.zn. 7Cb77/2008, na dovolanie žalovaných 1/ a 2/ proti rozsudku Krajského súdu Trnava z
- novembra 2016, č. k. 21Cob 150/2015-369, takto rozhodol: I. Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie žalovaných 1/ a 2/ odmieta. II. Žalobca m á p r á v o na náhradu trov dovolacieho konania. Odôvodnenie
- Okresný súd Piešťany rozsudkom z
- októbra 2015, č. k. 7Cb 77/2008-324 uložil žalovaným 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi 12.582,95 eur s 9% úrokom z omeškania od
- 2010 až do zaplatenia. Vo zvyšku žalobu zamietol a o trovách si vyhradil rozhodnúť do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
- Rozhodnutie odôvodnil tým, že v zmysle záverov zrušujúceho rozhodnutia odvolacieho súdu doplnil dokazovanie. Z vykonaného dokazovania zistil, že rozhodnutím Správy finančnej kontroly Bratislava z
- 2003, č. 11/18/134/2003 bola spoločnosti VETES, s. r. o. uložená povinnosť odviesť do štátneho rozpočtu SR neoprávnene zadržiavané finančné prostriedky v sume 235.199 Sk a zaplatiť penále v sume 101.611 Sk z dôvodu porušenia rozpočtovej disciplíny pri čerpaní dotácii k cenám tepelnej energie za roky 1997 a
- Žalovaní 1/ a 2/ ako konatelia tejto spoločnosti nerešpektovali uvedené rozhodnutie, a preto spoločnosti VETES, s. r. o. vznikli trovy exekučného konania v sume 12.582 eur, čo prestavuje škodu, ktorú spoločnosti spôsobili. Súd mal ďalej za preukázané, že spoločnosť VETES, s. r. o., je spoločnosťou, ktorej jediným spoločníkom je mesto Vŕbové. Žalovaní sa v konaní bránili, že o tejto skutočnosti spoločníka informovali a to konkrétne Dr. N., ktorý bol v tom čase primátorom mesta Vŕbové. Dr. N., vypočutý v konaní ako svedok, túto skutočnosť poprel.
- Svedkyňa Ing. S.-členka dozornej rady a svedkyňa Ing. G. - ekonómka mesta Vŕbové uviedli, že primátor o exekúcii voči spoločnosti VETES, s. r. o. informoval pracovníkov mestského úradu na porade.
- Súd prvej inštancie poukazom na ustanovenia § 135 a § 135a Obchodného zákonníka v spojení s ustanoveniami § 757 a 373 Obchodného zákonníka zdôraznil, že zodpovednosť konateľov je objektívna, pričom konateľ nezodpovedá za škodu ak preukáže, že pri výkone svojej pôsobnosti postupoval s odbornou starostlivosťou a v dobrej viere a že konal v záujme spoločnosti. Ak spoločnosť preukáže porušenie povinnosti konateľa (§ 135a Obchod, zák.), tak konateľ zodpovedá za vzniknutú škodu, ak konal neodborne, resp. postupoval v rozpore so záujmom a pokynmi spoločnosti, čím jej spôsobil škodu. Úkony žalovaných súd prvej inštancie vyhodnotil ako neodborné, keď takýmto konaním spôsobili spoločnosti VETES, s. r. o. škodu, spočívajúcu v znížení jej majetku, pretože následkom nesplnenia povinnosti, uloženej rozhodnutím štátneho orgánu, došlo k exekúcii a s tou sú spojené naviac náklady, ktoré musela spoločnosť vynaložiť.
- K výške škody súd prvej inštancie uviedol, že sporná nebola, žiaden účastník ju nenamietal, preto súd vychádzal z podkladov a dôkazov, ktoré predložil žalobca. Nárok na náhradu škody nemá zmluvný charakter, z toho dôvodu súd prvej inštancie priznal úroky z omeškania odo dňa doručenia žaloby žalovaným s poukazom na ust. § 3 nar. Vlády SR č. 87/1995 Z.z. v spojení s § 369 ods. l Obchodného zákonníka.
- Na odvolanie žalovaných 1/ a 2/ vec prejednal Krajský súd v Trnave, ako súd odvolací a pro preskúmaní rozsudku v napadnutej časti a konania, ktoré mu predchádzalo, rozhodol rozsudkom z
- novembra 2016, č. k. 21Cob 150/2015-369 tak, že rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti potvrdil a žalobcovi priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania.
- V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa domáha náhrady škody, ktorú spôsobili žalovaní ako konatelia spoločnosti tým, že v čase svojho pôsobenia zanedbali povinnosti konateľov, nevykonali žiadne účelné a relevantné úkony, ktoré by viedli k splneniu uloženej povinnosti a tým škodu eliminovali, resp. vykonali úkony, ktoré by bolo možné považovať za liberačné, vzhľadom na ich objektívnu zodpovednosť. Za prečerpanie dotácií a tým porušenie rozpočtovej disciplíny pri čerpaní dotácii v cenovej tepelnej energii za rok 1997 a 1998 vo výške 101.611 Sk žalovaní konatelia nie sú zodpovední a ani nie sú z tejto škody žalovaní, ale znášajú zodpovednosť za náklady, ktoré vznikli spoločnosti v súvislosti s nesplnením povinnosti, vyplývajúcej z rozhodnutia Správy finančnej kontroly Bratislava z
- 2003 a v spojení s touto pasivitou vzniknuté trovy exekúcie.
- Ďalej uviedol, že súd prvej inštancie vykonal rozsiahle dokazovanie, ktoré považuje odvolací súd za dostatočné pre rozhodnutie vo veci. V prvom rade zdôraznil, že povinnosťou konateľov bolo konať s odbornou starostlivosťou, čo vyplýva zo zákona. Povinnosti konateľov sú upravené viacerými zákonnými ustanoveniami a prioritou je odborná starostlivosť, kedy sú konatelia povinní brať do úvahy všetky dostupné informácie, týkajúce sa záležitostí, o ktorých musia vzhľadom na svoje postavenie, rozhodovať. Súčasne sa predpokladá, že konatelia poznajú stav, potreby a záujmy spoločnosti, aby mohli s odbornou starostlivosťou konať. V čase uloženia povinnosti Správou finančnej kontroly Bratislava boli žalovaní v postavení konateľov. Obrana žalovaných, podľa ktorej im neboli predložené pri vzniku ich funkcie doklady o stave spoločnosti a dozvedeli sa o ňom až počas výkonu funkcie, ich zodpovednosti nezbavuje. Ako konatelia majú povinnosť zaobstarať si a zohľadniť všetky dostupné informácie, potrebné pre rozhodnutie (§ 135a Obchod, zák.), naviac nie je možné nikoho nútiť, aby v postavení konateľa aj proti svojej vôli zotrvával, ak nemá pre výkon tejto funkcie vytvorené podmienky. Zákon napokon počíta aj so situáciou, kedy konatelia nebudú za škodu zodpovedať, ak konali s odbornou starostlivosťou a v dobrej viere, že konajú v záujme spoločnosti. Dôkazné bremeno je na konateľoch takéto konanie preukázať, nepostačuje iba tvrdenie žalovaných, že nesplnenie povinností, ktoré vyvolali vznik exekučných nákladov a nárast penále, bolo zavinené správaním sa jediného spoločníka spoločnosti a mestom Vŕbové, ktorý spoločník tieto tvrdenia poprel. Odvolací súd vyslovil názor, že pasivitou konateľov, ktorí nekonali s odbornou starostlivosťou a v dobrej viere, vznikla spoločnosti VETES, s. r. o. škoda, pretože spoločnosť musela vynaložiť aj náklady spočívajúce v trovách exekúcie a nárastom penále z predlžovania plnenia uloženej povinnosti. Žalovaní nepredložili žiadny dôkaz o tom, že škoda mala byť výsledkom konania spoločníka, ktorý v jednoosobovej spoločnosti vykonáva aj funkciu valného zhromaždenia (§ 125 obchod. zák.) a že ako konatelia konali na základe rozhodnutia valného zhromaždenia, resp. rozhodnutia jediného spoločníka. Pritom treba vziať do úvahy, že ani valné zhromaždenie nemôže nútiť konateľa konať protiprávne.
- Odvolací súd vzal do úvahy aj odbornosť žalovaných a z pohľadu ich vysokoškolského vzdelania sa predpokladá istá vedomostná úroveň o vedení spoločnosti a povinnosti konateľov, ktoré im ukladá zákon a teda aj o dôkazoch, s ktorými musia disponovať, ak sa majú z objektívnej zodpovednosti vyviniť. Zodpovednosť konateľov za škodu vychádza z ust. § 757 Obchod, zák., podľa ktorého sa spravuje všeobecnými ustanoveniami zodpovednosti za škodu, upravenými v ust. § 373 a nasl. Obchod. zák. v rozsahu, v akom dopĺňajú osobitnú zodpovednosť vymedzenú v ust. § 135a Obchod, zák.
- Poukázal na list z
- 2003, značený ako „Oznámenie II", ktorým žalovaný 2/informoval primátora Peadr. N. o tom, že spoločnosť VESTS (zrejme ide o VETES, s. r. o.) Vŕbové, nie je schopná uhradiť prečerpané dotácie a penále, Zápisnicu zo zasadnutia Mestského zastupiteľstva Vŕbové, konaného
- 2000 a prezenčnú listinu z valného zhromaždenia, konaného
- 2002 (zrejme spoločnosti VETES, s. r. o.) s tým, že ak tieto doklady mali byť použité ako dôkazy, mali byť predložené v konaní na súde prvej inštancie, o čom boli súdom riadne a opakovane poučení, preto na ne odvolací súd už neprihliadal. Okrem toho odvolatelia v odvolaní ani neuviedli okolnosti, pre ktoré nemohli bez svojej viny tieto dôkazy súdu prvej inštancie predložiť.
- Odvolací súd viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie, napadnutý rozsudok potvrdil a úspešnému žalobcovi priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania.
- Proti rozsudku odvolacieho súdu podali žalovaní 1/ a 2/ dovolanie. Žiadali rozsudok odvolacieho súdu v spojení s rozsudkom súdu prvej inštancie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
- Prípustnosť dovolania vyvodili z porušenia práva na spravodlivý proces a z nesprávneho právneho posúdenia veci. Predovšetkým namietali, že konanie na Krajskom súde v Trnave prebehlo bez ich prítomnosti, čím im odvolací súd znemožnil obhájiť ich tvrdenia a predložené dôkazy a namietať nesprávne hodnotenie dôkaznej situácie súdom prvej inštancie.
- Poukázali na predchádzajúce rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktorým žalobu zamietol a toto rozhodnutie považujú za vecne správne, pretože v ňom bolo správne konštatované, že žiadnu povinnosť neporušili. Ďalej poukázali na uznesenie Okresného súdu Piešťany z
- januára 2011, č. k. 7Cb77/2008-67, ktorým bolo konanie zastavené pre nezaplatenie súdneho poplatku za žalobu, pretože za štyri roky nebolo schopné mesto Vŕbové a ani VETES, s. r. o. nájsť finančné prostriedky na zaplatenie súdneho poplatku. Podľa ich názoru súd správne konanie zastavil. Dňa
- júla 208 podal správca konkurznej podstaty úpadcu VETES návrh na pokračovanie v súdnom konaní, o čom žalovaní neboli vôbec informovaní. Podľa ich názoru došlo k zmene procesných pomerov a tým k novému návrhu . Vyslovili názor, že v čase podania návrhu správcom, t. j.
- júla 2008 bol skutok premlčaný.
- Ďalej namietali, že počas celého konania uvádzali, že sú v dôkaznej núdzi, lebo všetky dôkazy má žalobca a im je odobratá možnosť sa adekvátne brániť. Predložili všetky pre nich dostupné dôkazy. Primátora preukázateľne informovali, denne sa s ním stretávali a raz za týždeň bola porada, ktorá v ich prípade spĺňala aj valné zhromaždenie, kde bol informovaný o všetkom a vedel aj o zlej finančnej situácii v spoločnosti VETES, s. r. o., s čím sa aj súd prvej inštancie stotožnil. Na mestskom úrade sa od roku 2003 vymenili 4 garnitúry, nikto z nich im nechcel pomôcť a dozvedeli sa, že primátor Dr.. Borovský všetko po sebe spálil. Ďalej podrobne opísali finančnú situáciu v spoločnosti VETES, s. r. o. a vzťah s primátorom mesta Vŕbové a o jeho oboznámení sa s finančnou situáciou v spoločnosti VETES. Ako jediný spôsob, ako to čo nespôsobili mohli uhradiť, bolo uhradenie len z vlastných finančných zdrojov, avšak ani spolu takú sumu nemali. Podľa ich názoru sa Krajský súd v Trnave vôbec nezaoberal zodpovednosťou a právomocami primátora mesta Vŕbové v spoločnosti VETES, s. r. o.
- Vyslovili názor, že dôkazy, ktoré produkovali, boli účelovo povytŕhané a prekrúcané a tým im bola znemožnená rovnosť v dokazovaní. Vyslovili presvedčenie, že ako konatelia nespôsobili žiadnu škodu, prečerpanie dotácii spôsobili predchodcovia.
- Žalobca sa k dovolaniu nevyjadril.
- Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 35 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len C.s.p.) po zistení, že dovolanie podal včas účastník konania s vysokoškolským právnickým vzdelaní /§ 429 ods.2 písm. b/ C.s.p./, bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 443 C.s.p.) skúmal, či napadnuté rozhodnutie, proti ktorému je podané dovolanie, je rozhodnutím, proti ktorému je takýto mimoriadny opravný prostriedok prípustný.
- Dovolaním je napadnutý rozsudok odvolacieho súdu, ktorým potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie. Podmienky prípustnosti dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej upravujú ustanovenia § 420 C.s.p. a § 421 C.s.p.
- V zmysle ustanovenia § 420 C.s.p. možno podať dovolanie vtedy, ak rozhodnutie trpí niektorou z vád zmätočnosti uvedených pod písmenami a/ až f/ . Ide o prípady taxatívne vymenované a to: nedostatok právomoci súdu, nedostatok procesnej spôsobilosti, nedostatok spôsobilosti samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu, prekážka litispendencie alebo res iudicata, vo veci rozhodoval vylúčený sudca, alebo nesprávne obsadený súd a porušenie práva na spravodlivý proces.
- Dovolací súd, vzhľadom na zásadu zákazu odmietnutia spravodlivosti /denegatio iustitiae/ preskúmal rozhodnutie odvolacieho súdu a konanie, ktoré mu predchádzalo v dovolateľom namietanom rozsahu porušenia procesných práv žalovaných a to podľa ustanovenia §420 písm. f/ C.s.p.
- Ustanovenie § 420 písm. f/ C.s.p. zakladá prípustnosť a dôvodnosť dovolania v prípade, ak miera porušenia procesných práv strany v dôsledku nesprávneho procesného postupu súdu nadobudla intenzitu porušenia jej práva na spravodlivý proces. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle tohto ustanovenia treba rozumieť nesprávny procesný postup súdu, spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení procesných ustanovení, ktorý sa vymyká nielen zákonnému, ale aj ústavnému procesnoprávnemu rámcu a ktorý tak zároveň znamená aj porušenie procesných práv garantovaných Ústavou Slovenskej republiky.
- Podstatná časť argumentácie dovolateľov odôvodňujú aj prípustnosť a dôvodnosť dovolania smerovala k nesprávnosti postupu odvolacieho súdu. Dovolací súd sa osobitne zaoberal otázkou, či odvolací súd postupoval v súlade s ustanovením vtedy platného ustanovenia § 383 až 385 C.s.p. podľa ktorých mal odvolací súd nariadiť pojednávanie a zopakovať prípadne doplniť dokazovanie.
- Ustanovenie § 385 ods. l C.s.p. nepovažuje za nutné, aby sa spravidla vždy nariaďovalo pojednávanie, ktoré by zbytočne časovo predlžovalo konanie. Zakotvilo preto pravidlo, podľa ktorého bol odvolací súd povinný nariadiť pojednávanie iba v tomto ustanovení vymenovaných prípadoch, t. j. ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a ak to vyžaduje dôležitý verejný záujem. V ostatných prípadoch nariadenie pojednávania ponechal na vôľu súdu, preto ak odvolací súd v takýchto prípadoch rozhodol bez nariadenia pojednávania, nemôže isť o odňatie účastníkovi práva na spravodlivý proces.
- Žalovaní v dovolaní poukazujú na prvý prípad zákonom vymenovaný, kedy obligatórne musí byť odvolacím súdom nariadené pojednávanie a to, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie.
- V prejednávanej veci odvolací súd vo svojom odôvodnení jasne uviedol v bode
- rozsudku, že súd prvej inštancie vykonal rozsiahle dokazovanie, ktoré považuje za dostatočné. Z uvedeného je zrejmé, že nezistil potrebu zopakovať alebo doplniť dokazovanie, a preto vychádzal zo skutkového stavu tak, ako ho zistil súd prvej inštancie.Odvolací súd nezistil ani existenciu dôležitého verejného záujmu, a keďže nejde ani o jeden prípad zákonom vymenovaný, kedy by odvolací súd bol povinný obligatórne nariadiť pojednávanie, postupoval správne, keď pojednávanie nenariadil. Uvedeným postupom odvolacieho súdu nebolo žalovaným znemožnené uskutočňovať jemu patriace procesné práva v takej miere, žeby došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
- Ďalej dovolatelia namietali, že súd prvej inštancie uznesením z
- januára 2011, č. k. 7Cb 77/2008-
- konanie zastavil pre nezaplatenie súdneho poplatku v stanovenej lehote. Dovolatelia však opomenuli uviesť uznesenie Krajského súdu Trnava z
- júna 2011,č. k. 31Cob 49/2011-67, ktorým bolo uznesenie súdu prvej inštancie o zastavení konania zrušené a vec vrátená tomuto súdu na ďalšie konanie. Odvolací súd v zrušujúcom uznesení poukázal na ustanovenie §4 ods.2 písm. m/ zákona č. 71/1992 Zb. a na skutočnosť, že na majetok žalobcu bol vyhlásený konkurz, preto zo zákona v konaní pokračuje správca konkurznej podstaty a podľa § 5 ods.3 zák. č. 71/1992 Zb. poplatková povinnosť zanikla v tom rozsahu, v akom nebola splnená. Súd prvej inštancie a odvolací súd nepochybili, keď konali so správcom konkurznej podstaty úpadcu VTES, s. r. o. a keď v konaní pokračovali. Ani z uvedeného dôvodu konanie netrpelo vadou zmätočnosti v zmysle ustanovenia § 420 písm. f/ C.s.p.
- S postupom odvolacieho súdu sa dovolací súd v plnej miere stotožňuje. Poznamenáva, že rozhodnutie odvolacieho súdu je presvedčivé a podrobne sa zaoberajúce mierou zodpovednosti žalovaných.
- Z uvedeného dôvodu dovolací súd dospel k záveru, že dovolanie žalovaných podľa § 420 písm. f/ C.s.p. nie je procesné prípustné.
- So zreteľom na vyššie uvedené preto dovolací súd dovolanie žalovaných odmietol, nakoľko smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné (§ 447 písm. c/ C. s. p.).
- Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania najvyšší súdne odôvodňuje (§ 451 ods. 3 veta druhá C. s. p.). O výške náhrady trov konania žalobcu rozhodne súd prvej inštancie (§ 262 ods. 2 C. s. p.).
- Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 :
- Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.