Obsah (4)

§ 470§ 236§ 219§ 447

Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 1Obdo/33/2017 Identifikačné číslo spisu: 6713213166 Dátum vydania rozhodnutia: 30.01.2018 Meno a priezvisko: JUDr. Jana Hullová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2

§ 470ods.

2, vety prvej CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Vzhľadom na prechodné ustanovenie § 470 ods. 2, vety prvej CSP, dovolací súd prípustnosť dovolania žalovaného posudzoval podľa procesnej úpravy platnej a účinnej v čase, keď žalovaný dovolanie podal, teda ust. § 236 a nasl. Občianskeho súdneho poriadku. 8.

§ 236ods.

1 OSP dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa. Dôvody prípustnosti dovolania proti rozsudku vymedzovalo ustanovenie § 238 OSP a proti uzneseniu ustanovenie § 239 OSP. Dovolanie bolo tiež prípustné proti každému rozhodnutiu vtedy, ak v konaní došlo k závažným procesným vadám, uvedeným v ustanovení § 237 ods. 1 OSP. 9. V preskúmavanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvej inštancie, ktorý však nevykazuje znaky rozsudku uvedené v ust. § 238 ods. 1, 2 a 3 OSP. Z uvedeného dôvodu dovolanie voči potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu nie je prípustné. 10. Dovolanie by bolo prípustné iba vtedy, ak by konanie, v ktorom bol napadnutý rozsudok vydaný, bolo postihnuté niektorou zo závažných procesných vád uvedených v ust. § 237 ods. 1 písm. a/ až g/ OSP. 10.1. Ustanovenie § 237 ods. 1 OSP pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku alebo uzneseniu), ak je konanie, v ktorom bolo napadnuté rozhodnutie vydané, postihnuté niektorou z vád vymenovaných v písmenách

1. a)až
2. g)tohto ustanovenia, t. j. ak
3. a)sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
4. b)ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
5. c)účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
6. d)v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
7. e)nepodal sa návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
8. f)účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
9. g)rozhodoval vylúčený sudca alebo súd bol nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát. 10.2. Dovolateľ v dovolaní nenamietal žiadnu vadu konania majúcu za následok prípustnosť dovolania podľa ust. § 237 písm. a/ až písm. e/ a písm. g/ OSP a existenciu takejto vady nezistil z úradnej povinnosti (ex offo) ani dovolací súd. Prípustnosť dovolania preto z týchto ustanovení nevyplýva. 11. Dovolateľ v dovolaní výslovne namietal vadu konania podľa ust. § 237 ods. 1 písm. f/ OSP z dôvodu, že postupom súdov mu bola odňatá možnosť konať pred súdom. Túto vadu videl v tom, že súdy oboch inštancií vydali rozsudky, ktoré sú nedostatočne odôvodnené, arbitrárne, svojvoľné, prekvapivé, pretože sú v rozpore s ustálenou judikatúrou NS SR (R 124/1999, R 7/2014 a 1 MObdo V/3/2011) a nepreskúmateľné. 11.1. Podľa ustálenej judikatúry NS SR, pod odňatím možnosti konať pred súdom v zmysle ustanovenia § 237 ods. 1 písm.
10. f)OSP sa rozumie taký vadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi konania znemožní realizácia tých jeho procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva za účelom ochrany jeho subjektívnych práv a právom chránených záujmov. Zo znenia zákona „ak sa postupom súdu účastníkovi konania odňala možnosť konať pred súdom“ vyplýva, že následok v podobe znemožnenia realizácie procesných oprávnení účastníka občianskeho súdneho konania musí byť v príčinnej súvislosti s nesprávnym procesným postupom súdu, teda s porušením procesných predpisov upravujúcich konanie pred súdom. Odňatie možnosti konať pred súdom dáva ustanovenie § 237 ods. 1 písm. f/ OSP do súvislosti výslovne s faktickou činnosťou súdu, a nie s rozhodnutím súdu alebo právnym posúdením veci. 11.2. Právo účastníka na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia je jedným z aspektov práva na spravodlivý proces a práva na súdnu ochranu podľa čl. 6 ods. l Dohovoru a čl. 46 ods. l Ústavy SR (viď. napr. sp. zn. II. ÚS 383/06). 11.3. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. 11.4. Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva aj povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán (avšak) s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (viď sp. zn. I. ÚS 46/05, sp. zn. II ÚS 76/07, obdobne Kraska c. Švajčiarsko z 29. apríla 1993, séria A. č. 254-B, s. 49, § 30). 11.5. Účelom odôvodnenia súdneho rozhodnutia je predovšetkým doložiť správnosť rozhodnutia súdov, pričom odôvodnenie je zároveň aj prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydaní rozhodnutia a nástrojom ochrany pred svojvôľou súdnej moci. Odôvodnenie rozsudku by malo stranám sporu umožniť posúdiť, ako súd v ich veci vyloži1 a aplikoval príslušné právne predpisy a akými úvahami sa spravoval pri svojom rozhodovaní vo veci samej. 11.6. Štruktúra odôvodnenia rozsudku je rámcovo upravená v ust. § 157 ods. 2 OSP, podľa ktorého v odôvodnení rozsudku uvedie súd podstatný obsah prednesov, stručne a výstižne vyloží, ktoré skutočnosti má preukázané a ktoré nie, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov spravoval, prečo nevykonal i ďalšie dôkazy, a posúdi zistený skutkový stav podľa príslušných ustanovení, ktoré použil. 11.7. Ustanovenie § 157 ods. 2 OSP sa uplatňuje aj v odvolacom konaní (ust. § 211 OSP). Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní však nemá odpovedať na každú námietku, alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné, alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní (viď sp. zn. II. ÚS 78/05). 11.8. Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné a nie sú prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, dôsledkom čoho by bolo popretie zmyslu a podstaty práva na spravodlivý proces. 11.9.

§ 219ods.

2 OSP platí, že ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia doplniť ďalšie dôvody. 11.

1. Po preskúmaní veci dovolací súd dospel k názoru, že v posudzovanej veci odôvodnenie rozhodnutia súdov oboch inštancií nie je nedostatočné, a teda nepreskúmateľné, resp. nie je arbitrárne a svojvoľné, pretože ako celok spĺňa parametre zákonného odôvodnenia rozhodnutia v zmysle ust. § 157 ods. 2 OSP. Z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie sú zrejmé podstatné dôvody, pre ktoré súd vyhovel žalobe a žalobcovi priznal nárok na zaplatenie kúpnej ceny v sume 6.286,45 eur s príslušenstvom. Súd prvej inštancie uviedol, že žalobca ako predávajúci dodával žalovanému ako kupujúcemu zdravotnícky materiál na základe obchodno-záväzkového vzťahu, ktorý medzi nimi vznikol na základe kúpnej zmluvy podľa ust. § 409 a nasl. Obch. zák. Zdravotnícky materiál, zaplatenie ktorého je predmetom tohto sporu, bol dodaný žalovanému (čo nebolo sporné) na základe viacerých dodacích listov a následne vyfaktúrovaný faktúrou č. 4894/9/0290 z 15.05.2009, splatnou dňa 14.09.2009 a faktúrou č. 5043/9/0290 z 22.05.2009, splatnou dňa 21.09.
2. Splatnosť kúpnej ceny bola uvedená nielen na faktúrach, ale aj na jednotlivých dodacích listoch (ktoré sú ich súčasťou), potvrdených žalobcom a žalovaným, pričom žalovaný ju nenamietal žiadnym spôsobom pred podaním žaloby. Súd prvej inštancie ju preto považoval za dohodu o splatnosti záväzku na zaplatenie kúpnej ceny, ktorá má prednosť pred aplikáciou zákonného ustanovenia § 450 ods.1 Obch. zák., pričom v odôvodnení rozsudku uviedol dôvody pre ktoré neprichádzala do úvahy aplikácia ustanovenia § 450 ods. 1 Obch. zák. Uvedený spôsob dodávania, faktúrovania a platenia tovaru súd prvej inštancie považoval aj za obchodnú zvyklosť medzi zmluvnými stranami. S poukazom na to, že splatnosť kúpnej ceny vyúčtovanej (súhrnnou) faktúrou č. 4894/9/0290 nastala dňa 14.09.2009 a splatnosť kúpnej ceny vyúčtovanej (súhrnnou) faktúrou č. 5043/9/0290 nastala dňa 21.09.2009 a nárok na jej zaplatenie bol uplatnený žalobou, doručenou súdu dňa 08.08.3013, súd prvej inštancie konštatoval, že bol uplatnený v rámci 4-ročnej premlčacej doby v zmysle ust. § 397 Obch. zák. Z tohto dôvodu preto námietku premlčania práva na zaplatenie kúpnej ceny, uplatnenú v súdnom konaní žalovaným, nepovažoval za právne relevantnú. Okrem toho súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku uviedol dôvody, pre ktoré - vzhľadom na okolnosti konkrétneho prípadu - dospel tiež k názoru, že uplatnenie námietky premlčania žalovaným považuje aj za rozpor s poctivým obchodným stykom. Z odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu vyplýva, že tento vo svojom odôvodnení uviedol skutkový a právny stav, na základe ktorého súd prvej inštancie žalobe vyhovel. V celom rozsahu sa stotožnil so skutkovým stavom a právnym posúdením veci súdom prvej inštancie, pričom konštatoval správnosť dôvodov uvedených v odôvodnení rozsudku súdu prvej inštancie. Je pravda, že odôvodnenie rozsudku odvolacieho súdu je pomerne stručné, avšak odvolací súd sa v ňom zaoberal námietkami žalovaného (ako odvolateľa), ktoré boli kľúčové a rozhodujúce pre meritum veci (splatnosť kúpnej ceny a námietka premlčania práva, uplatnená v konaní žalovaným) a ktoré sú totožné s tými, ktoré žalovaný uviedol už v konaní na súde prvej inštancie a ktoré odvolací súd považoval za nedôvodné z tých dôvodov, ktoré uviedol v odôvodnení svojho rozsudku. Takýto postup odvolaciemu súdu umožňovalo ustanovenie § 219 OSP. Podľa odseku 1 citovaného ustanovenia platí, že odvolací rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa odseku 2 vyššie citovaného ustanovenia platí, že ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Procesný postup odvolacieho súdu, ale aj súdu prvej inštancie prebiehal v zmysle právnej úpravy Občianskeho súdneho poriadku a umožňoval dovolateľovi (žalovanému) zúčastniť sa na úkonoch prvostupňového a odvolacieho súdu. Skutočnosť, že dovolateľ sa nestotožňuje s právnym názorom všeobecného súdu nemôže viesť k záveru o nepreskúmateľnosti, zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia súdu. Pokiaľ súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku okrem iného konštatoval, že žalovaným uplatnená námietka premlčania práva je - z dôvodov, ktoré uviedol - v rozpore s poctivým obchodným stykom a že splatnosť kúpnej ceny na základe faktúr predstavovala obchodnú zvyklosť medzi zmluvnými stranami, tak dovolací súd tieto (naviac) úvahy a konštatácie súdu prvej inštancie, ktoré len dopĺňali relevantné dôvody pre meritórne rozhodnutie vo veci, nepovažuje za také porušenie princípu rovnosti zbraní a princípu kontradiktórnosti konania, ktoré by malo za následok odňatie možnosti žalovanému konať pred súdom. Postupom odvolacieho súdu, ale ani súdu prvej inštancie žalovanému nebola odňatá možnosť konať pred súdom v zmysle ust. § 237 ods. 1 písm. f/ OSP, a teda v preskúmavanej veci nebola splnená podmienka prípustnosti dovolania v zmysle citovaného ustanovenia OSP. 11.
3. Dovolací súd zároveň upriamuje pozornosť aj na stanovisko NS SR k výkladu ust. § 237 ods. 1 písm. f/ OSP (jedná sa o zjednocujúce stanovisko občianskoprávneho kolégia NS SR č. 2/2016 z 03.12.2015), z ktorého vyplýva, že nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania v zmysle ust. § 241 ods. 2 písm. b/ OSP, pričom len výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje ani zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa vyššie citovaného ustanovenia. Jedná sa o taký výnimočný prípad, keď ide o také nedostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré neobsahuje ani len zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, čo vykazuje znaky až vady „najzákladnejšej dôležitosti pre súdny systém alebo vady zásadnej, hrubej a podstatnej“, prípadne ak sa zrušením napadnutého rozhodnutia má dosiahnuť náprava „justičného omylu“. O takýto prípad však v preskúmavanej veci nejde, pretože tak, ako je už vyššie konštatované, skutkové a právne závery obsiahnuté v odôvodnení rozsudku odvolacieho súdu (ktoré spolu s odôvodnením rozsudku súdu prvej inštancie tvoria jeden celok) nie sú v danom prípade zjavne neodôvodnené a nezlučiteľné s článkom 46 ods. 1 Ústavy SR. Za porušenie základného práva zaručeného v článku 46 ods. 1 Ústavy SR, ako aj v článku 6 Dohovoru v žiadnom prípade nemožno považovať to, že odvolací súd neodôvodnil rozhodnutie podľa predstáv žalovaného. 11.
4. Dovolaním žalovaného napadnutý výrok rozsudku odvolacieho súdu o trovách odvolacieho konania je síce súčasťou rozsudku odvolacieho súdu, avšak má charakter uznesenia a tento charakter nestráca ani vtedy, keď je subsumovaný do výrokovej časti rozsudku. Dovolanie proti uzneseniu o trovách konania je však procesne neprípustné v zmysle ust. § 239 ods. 3 OSP.
5. Dovolateľ v dovolaní ďalej namietal, že rozhodnutia odvolacieho súdu a súdu prvej inštancie považuje za prekvapivé, pretože súdy rozhodli v rozpore s rozhodnutím NS SR sp. zn. 1 MObdo V 3/2011 a judikatúrou NS SR, uverejnenou v Zbierke rozhodnutí a stanovísk Najvyššieho súdu SR č. R 124/1999 a č. R 7/
6. Prekvapivým rozhodnutím mu tak odňali možnosť konať pred súdom v zmysle ust. § 237 ods. 1 písm. f/ OSP a zasiahli do jeho práva na spravodlivý proces. 12.
7. Princíp právnej istoty znamená, že strany môžu predvídať obsah súdneho rozhodnutia v konkrétnej právnej veci. O nečakané (prekvapivé) rozhodnutie odvolacieho súdu ide vtedy, ak sa odvolací súd v rozhodujúcich okolnostiach odklonil od rozhodnutia súdu prvej inštancie. Práve účelom ustanovenia § 213 ods. 2 OSP bolo zabrániť vydávaniu tzv. „nepredvídateľných“ súdnych rozhodnutí. Podľa citovaného ustanovenia platilo, že v prípade, ak odvolací súd dospel k názoru, že na vec sa vzťahuje ustanovenie právneho predpisu, ktoré pri doterajšom rozhodovaní veci nebolo použité a je pre rozhodnutie veci rozhodujúce, vyzve účastníkov konania, aby sa k možnému použitiu tohto ustanovenia vyjadrili. Použitie citovaného ustanovenia však prichádzalo do úvahy len v prípade, ak odvolací súd mal za to, že žalovaný nárok treba posúdiť podľa iného právneho predpisu, ako ho posúdil súd prvej inštancie, alebo síce podľa toho istého právneho predpisu, ako ho posúdil súd prvej inštancie, ale podľa iného ustanovenia, pričom zároveň muselo ísť o „nové“ ustanovenie právneho predpisu, rozhodujúce pre meritum veci. O takýto prípad však v posudzovanej veci nešlo, pretože odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku ako vecne správny, pričom sa v celom rozsahu stotožnil nielen so skutkovým stavom, ale aj právnym posúdením veci súdom prvej inštancie. Rozsudok odvolacieho súdu preto nemožno považovať za prekvapivý vo vzťahu k rozsudku súdu prvej inštancie a konaniu, ktoré mu predchádzalo. 12.
8. K dovolacej námietke, že súd prvej inštancie rozhodol v rozpore s rozhodnutím NS SR sp. zn. 1 MObdo V 3/2011 a judikatúrou NS SR č. R 124/1999 a č. R 7/2014 (pozn. dovol. súdu - uvedený judikát sa vzťahuje k správnemu rozhodnutiu sp. zn. 6 SžoKS 85/2006 z 23.01.2007 a jeho právna veta znie nasledovne: Prvostupňový správny orgán sa dopustí porušenia zákona o správnom konaní, keď nevyhotoví zápisnicu z pojednávania, ak sa riadne predvolaní účastníci naň nedostavia, prípadne správny orgán koná v neprítomnosti účastníka konania.) dovolací súd uvádza, že uvedené judikáty, ako aj rozhodnutie NS SR nemožno použiť na posudzovaný prípad, ktorého skutkové a právne okolnosti sú odlišné, ako v dovolateľom uvádzaných judikátoch a rozhodnutí NS SR. 12.
9. Rozhodnutie 1 MObdo V 3/2011 rieši záväzkový vzťah v medzinárodnom obchode (žalobcom je zahraničná právnická osoba) a splatnosť kúpnej ceny dodaného tovaru a premlčaciu námietku podľa čl. 58, 59 a čl. 8 Dohovoru OSN o zmluvách o medzinárodnej kúpe tovaru. Judikát č. R 124/1999 rieši situáciu, keď medzi zmluvnými stranami neexistuje dohoda o splatnosti kúpnej ceny (na rozdiel od posudzovanej veci) a v takomto prípade právo na zaplatenie kúpnej ceny môže byť vykonané prvý raz, keď predávajúci umožní kupujúcemu nakladať s tovarom alebo dokladmi umožňujúcimi kupujúcemu nakladať s tovarom. Judikát č. R 114/2014 (nesprávne uvedené č. R 7/2014) rieši záväzkový vzťah v medzinárodnom obchode a splatnosť kúpnej ceny podľa čl. 58 a 59 Dohovoru OSN o zmluvách o medzinárodnej kúpe tovaru a situáciu, keď medzi zmluvnými stranami neexistovala dohoda o splatnosti kúpnej ceny (na rozdiel od posudzovanej veci) a dodávateľ tovaru ju jednostranne určil len na faktúre, pričom to označil za obchodnú zvyklosť. Zároveň rieši aj otázku, koho povinnosťou je preukázať existenciu tvrdenej obchodnej zvyklosti, keď konštatuje, že „dôkazné bremeno, že určitá obchodná zvyklosť existuje, aký je jej obsah a že sa zachováva, postihuje stranu, ktorá sa tejto zvyklosti dovoláva“. 12.
10. V posudzovanom prípade bolo predmetom zaplatenie kúpnej ceny na základe kúpnej zmluvy, uzavretej medzi slovenskými podnikateľskými subjektmi podľa ust. § 409 a nasl. Obch. zák. za dodávky tovaru. Kľúčovým pre rozhodnutie v merite veci bolo posúdenie otázky splatnosti kúpnej ceny. Súd prvej inštancie konštatoval splatnosť záväzku na zaplatenie kúpnej ceny na základe dohody zmluvných strán (splatnosť kúpnej ceny bola uvedená nielen na faktúrach, ale aj jednotlivých dodacích listoch, ktoré sú jej nevyhnutnou súčasťou /ako vyplýva z obsahu faktúr/ a ktoré sú potvrdené zmluvnými stranami), ktorá má prednosť pred aplikáciou zákonného ustanovenia § 450 ods. 1 Obch. zák. a z tohto dôvodu konštatoval nemožnosť použitia uvedeného zákonného ustanovenia na prejednávaný prípad. V nadväznosti na to posudzoval námietku premlčania práva, uplatnenú v spore žalovaným, pričom dospel k záveru, že námietka premlčania nie je právne relevantná a žalobcom uplatnené právo na zaplatenie kúpnej ceny je dôvodné. 12.
11. S poukazom na vyššie uvedené dovolací súd dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie nie je v rozpore s dovolateľom uvedenou judikatúrou NS SR, keďže túto na posudzovaný prípad nebolo možné aplikovať a z tohto dôvodu nie je prekvapivý a nezakladá vadu konania v zmysle ust. § 237 ods. 1 písm. f/ OSP, t. j. odňatie možnosti žalovanému konať pred súdom a rovnako nepredstavuje ani porušenie práva žalovaného na spravodlivý proces.
12. Pokiaľ dovolateľ v dovolaní poukazoval na inú vadu konania, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci v zmysle ust. § 241 ods. 2 písm. b/ OSP (nepreskúmateľnosť a vnútorná nekoherentnosť rozhodnutia - nie je zrejmé, z akého dôvodu bola zamietnutá námietka premlčania a nesprávne prenesenie dôkazného bremena na žalovaného v otázke preukazovania neexistencie dohody o splatnosti kúpnej ceny a preukazovania skutočnosti, že platí zákonné ust. § 450 ods. 1 Obch. zák.) a nesprávne právne posúdenie veci v zmysle ust. § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p. (splatnosť kúpnej ceny a námietka premlčania), tak k uvedenému dovolací súd uvádza, že iná vada konania v zmysle ust. § 241 ods. 2 písm. b/ OSP a nesprávne právne posúdenie veci v zmysle ust. § 241 ods. 2 písm. c/ OSP predstavujú síce relevantné dovolacie dôvody, ktoré je však možné úspešne uplatniť iba v procesne prípustnom dovolaní, avšak tieto dovolacie dôvody nezakladajú prípustnosť dovolania v zmysle ust. § 237, resp. § 238 OSP. Ak dovolanie nie je procesne prípustné, ako je tomu v posudzovanom prípade, dovolací súd sa nemôže zaoberať dovolateľom uplatnenými dovolacími dôvodmi v zmysle ust. § 241 ods. 2 písm. b/ a písm. c/ OSP.
13. Keďže prípustnosť dovolania žalovaného nemožno vyvodiť zo žiadneho ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku, dovolací súd ho odmietol

§ 447písm.

c/ CSP ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je procesne prípustné. So zreteľom na odmietnutie dovolania sa dovolací súd nezaoberal napadnutým rozhodnutím z hľadiska jeho vecnej správnosti.

1. V dovolacom konaní úspešnému žalobcovi vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho konania proti žalovanému, ktorý nemal úspech (ust. § 453 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP). Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania dovolací súd neodôvodňuje (ust. § 451 ods. 3, veta druhá CSP). O výške náhrady trov konania žalobcu rozhodne súd prvej inštancie (ust. § 262 ods. 2 CSP).
2. Uznesenie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0 (ust. § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.