názoru súdu, ohľadom predmetnej nehnuteľnosti nebol súdom schválený zmier účastníkov a teda o nehnuteľnosti, ktorá je predmetom tohto konania, nebolo rozhodnuté v konaní vedenom na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 9Cbi/87/05, a preto sa nejedná o prekážku právoplatne rozhodnutej veci. Uznesenie Krajského súdu v Bratislave o schválení dohody sa vzťahuje iba na nehnuteľnosti, ktoré sú jej predmetom a sú v uznesení súdu výslovne uvedené. Konanie na Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn. 16Cb/469/99 bolo zastavené, ak však žalobca napriek dohode v poslednej vete Prílohy č. 1 k Dohode o súdnom zmieri žalobu v tomto konaní nevzal späť, súd je povinný o nej rozhodnúť.
4, 5 Obchodného zákonníka platného v čase uzavretia zmluvy o majetkovom vklade, členovia družstva sa môžu zaviazať, pokiaľ to stanovy pripúšťajú, k ďalšiemu členskému vkladu a k ďalšej majetkovej účasti na podnikaní družstva za podmienok určených stanovami. Nepeňažné vklady sa ocenia spôsobom určeným stanovami alebo pri založení družstva, dohodnutým všetkými členmi.
1, 2 Obchodného zákonníka pri zániku členstva za trvania družstva má doterajší člen nárok na vyrovnací podiel. Vyrovnací podiel sa určí pomerom splateného členského vkladu doterajšieho člena, násobeného počtom ukončených rokov jeho členstva k súhrnu splatených členských vkladov všetkých členov, násobených ukončenými rokmi ich členstva. Uvedená zákonná úprava pripúšťa, aby sa člen družstva zaviazal k ďalšiemu členskému vkladu. J., K. uvedenú zákonnú možnosť využila a písomne vyhotovenou zmluvou dohodla s J., P. poskytnutie ďalšieho nepeňažného členského vkladu, a to nehnuteľnosti - V., ktorá bola znaleckým posudkom ocenená na 10 841 337 Sk za súčasného dohodnutia, že predmetná nehnuteľnosť bude vložená do novovzniknutej akciovej spoločnosti, v ktorej sa J.K. stane akcionárom. Dodatkami zo dňa 18.3.1998 a 26.6.1998, ktoré tvoria nedeliteľnú súčasť zmluvy o majetkovom vklade, došlo k zmene pôvodnej zmluvy, a to tak, že bol vypustený bod 4 6 Obo 98/2009 3 zmluvy,
ktorého J., P. sa zaviazala predmetnú nehnuteľnosť vložiť do novovzniknutej akciovej spoločnosti, ktorej jedným z účastníkov bude J., K. okamžite po zaregistrovaní spomínanej akciovej spoločnosti a zmluva bola doplnená o bod,
ktorého po ukončení členstva v J., P. má J., K. nárok na vyrovnací podiel vo výške základného členského vkladu. Výška základného členského vkladu do J., P. bola 20 000 Sk. To znamená, že v prípade ukončenia členstva J., K v C.J., spotrebné družstvo P. by
uvedeného dodatku vyrovnací podiel J., K. bol vo výške 20 000, Sk, i keď nehnuteľnosť, ktorá bola predmetom ďalšieho vkladu, mala v čase vkladu účtovnú hodnotu 8 582 459 Sk a
znaleckého posudku 10 841 337 Sk. Z konania nevyplynulo, že by sa J., K. stala akcionárom J., akciová spoločnosť, do majetku ktorého C.J.P. predmetnú nehnuteľnosť vložila ako nepeňažný vklad. Súd posudzoval Zmluvu o majetkovom vklade zo dňa 17.10.1997 v znení dodatkov zo dňa 18.3.1998 a 26.6.1998 a má za to, že poskytnutie nepeňažného vkladu J.K. do C.J.,P. z hodnoty 10 000 000 Sk, pričom pri ukončení členstva J., K. má táto nárok na vyrovnací podiel vo výške 20 000 Sk je dohodou v rozpore s dobrými mravmi, a preto je
V konaní ani neboli predložené dôkazy, že zhromaždenie delegátov schválilo uzavretie zmluvy o vklade za uvedených podmienok. Pokiaľ ide o dohodu uzavretú medzi C.J., P. a J., akciová spoločnosť, z výpisov z obchodného registra uvedených spoločností zo dňa 25.5.2009 súd zistil, že v roku 1999, kedy boli robené úkony uvedených spoločností spojené so splatením zvýšeného základného imania spoločnosti J., akciová spoločnosť o sumu 9 900 00 Sk družstvom C. J., P. nepeňažným vkladom, nehnuteľnosťou súp. č. X. na parc. č. X., k. ú. K. - Ť. v uvedenom období, oba subjekty mali rovnakého štatutárneho zástupcu, a to Ing. M.. Ak o určitých skutočnostiach mal teda vedomosť žalovaný 1/, vzhľadom na totožnosť predsedu predstavenstva mal o týchto skutočnostiach vedomosť aj žalovaný 2/. Súd zistil, že mimoriadne valné zhromaždenie J., a.s., konané dňa 10.3.1999, na ktorom bolo schválené zvýšenie základného imania o 18 000 000 Sk, sa konalo za účasti Ing. M. a Ing. P.. Z výpisu z uznesenia zo zasadnutia predstavenstva J.,P. zo dňa 10.3.1999 súd zistil, že predstavenstvo J.,P. schválilo nepeňažný vklad za účelom zvýšenia základného imania v a. s. J. P. o nehnuteľnosť - budova súp. č.X., parc. č. X. na LV č. X. kat. úz. K. I - Ť. v hodnote znaleckého posudku. Vyhlásenie o nepeňažnom vklade nehnuteľnosti, zapísanej na LV č. X., stavba súp. č.X. na parc. č.X., k. ú. Ť. zo dňa 10.3.1999 za družstvo J.,P. podpísal Ing. P.. Z výpisu z obchodného registra ohľadom uvedeného družstva súd zistil, že P. bol v období od 25.2.1993 do 27.12.2001 členom predstavenstva.
výpisu z obchodného 6 Obo 98/2009 4 registra za predstavenstvo družstva koná navonok predseda alebo podpredseda predstavenstva družstva, prípadne predstavenstvom poverený iný člen predstavenstva. Poverenie predstavenstva J.,P. aby vyhlásenie o nepeňažnom vklade zo dňa 10.3.1999 podpísal za družstvo člen predstavenstva Ing. P., nebolo súdu predložené a teda Ing. P. ani nebol oprávnený podpísať za žalovaného 2/ vyhlásenie o nepeňažnom vklade. Na prípise J.,P. zo dňa 12.3.1999, adresovanému Okresnému úradu Košice I, katastrálny odbor a označenému „Návrh na nepeňažný vklad“, sú dva nečitateľné podpisy, ktoré
notárskeho overenia sú podpismi Ing. M. a Ing. M.. Z uvedeného má súd preukázané, že žalovaný 1/, zastúpený predsedom predstavenstva Ing. M., ktorý za žalovaného 1/ podpísal so žalobcom zmluvu o majetkovom vklade, ako aj dodatky zo dňa 18.3.1998 a 26.6.1998, mal vedomosť o tom, že žalobca vkladá predmetnú nehnuteľnosť, ktorá má
znaleckého posudku hodnotu 10 841 337 Sk do majetku žalovaného 1/ s tým, že po zrušení členstva má nárok na vyrovnávací podiel iba vo výške základného členského vkladu 20 000 Sk a že žalobca sa nestane akcionárom žalovaného 2/. Taktiež mal súd preukázané, že o uvedených podmienkach vloženia nehnuteľnosti do majetku žalovaného 1/ mala vedomosť aj spoločnosť J., akciová spoločnosť, v ktorej v čase vykonávania úkonov spojených s vložením uvedenej nehnuteľnosti žalovaným 1/ do majetku žalovaného 2/, vykonával funkciu predsedu predstavenstva Ing. M.. Uvedenými úkonmi žalobcu, žalovaného 1/ a žalovaného 2/ došlo k tomu, že nehnuteľnosť vo vlastníctve žalobcu v hodnote znaleckého posudku vo výške 10 841 337 Sk sa dostala do vlastníctva žalovaného 1/, pričom žalobcovi
uzavretých dohôd pri zániku jeho členstva u žalovaného 1/ vzniklo právo na vyrovnací podiel vo výške 20 000 Sk, žalobca sa ani nestal akcionárom žalovaného 2/, mal vedomosť aj žalovaný 2/, do majetku ktorého žalovaný 1/ predmetnú nehnuteľnosť následne vložil.
Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom. Súd mal za to, že dohodnúť prevod majetku v hodnote 10 841 337 Sk za cenu 20 000 Sk, čo je výška vyrovnacieho podielu v rámci vyrovnacieho podielu v prípade zániku členstva žalobcu u žalovaného 1/, je konaním, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi, a preto je takýto úkon, ktorým je Zmluva o majetkovom vklade, uzavretá medzi žalobcom a žalovaným 1/ zo dňa 17.10.1997 v znení dodatkov zo dňa 18.3.1998 a zo dňa 26.6.1998, absolútne neplatný od prvopočiatku, a teda žalovaný 1/ sa nestal vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti. 6 Obo 98/2009 5 Keďže nikto nemôže na iného previesť viac práv ako má sám, absolútne neplatný je aj úkon žalovaného 1/, ktorým je Vyhlásenie o nepeňažnom vklade zo dňa 10.8.1999, ktorým predmetnú nehnuteľnosť žalovaný 1/ vložil do spoločnosti žalovaného 2/. Súd má za to, že žalovaný 2/ mal vedomosť o tom, že žalovaný 1/ nadobudol nehnuteľnosť v rozpore s dobrými mravmi, a preto sa nemôže dovolávať dobromyseľnosti pri nadobudnutí uvedenej nehnuteľnosti do jeho majetku. Keďže právne úkony súd posúdil ako absolútne neplatné, je námietka premlčania práva žalobcu na určenie neplatnosti právnych úkonov nedôvodná. Absolútne neplatný právny úkon nemôže byť zhojený ani následnou dohodou, pokiaľ jej súčasťou nie je aj právny úkon, ktorý spĺňa zákonom stanovené náležitosti. Preto súd žalobe vyhovel. O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol
ust. § 142 ods. 1 O.s.p. Úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania a zaviazal žalovaného v 1/ rade povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 187,27 Eur a žalovanému v 2/ rade uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 452,82 Eur. Proti tomuto rozsudku, vo výroku o náhrade trov konania, podal odvolanie žalobca podaním zo dňa 10.8.2009. Navrhol zmeniť rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o náhrade trov konania tak, že uloží žalovanému v 1/ rade povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 2 946,06 Eur a žalovanému 2/ uloží povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 3 211,61Eur. Poukázal na tú skutočnosť, že súd prvého stupňa pri vyčíslení odmeny za úkony právnej služby vo výške 53,49 Eur za úkon právnej služby vychádza z ust. § 11 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z. z. s odôvodnením, že sa jedná o určovaciu žalobu. Vyčíslenie odmeny advokáta konajúcim súdom v predmetnej veci
ust. § 1 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z. z. je
názoru žalobcu nesprávne, nakoľko v predmetnom spore klientom nebola fyzická osoba a predmet konania sa netýkal nehnuteľnosti, ktorá bola určená na bývanie alebo slúžila na bývanie, klientom nebol spotrebiteľ a nešlo o zastupovanie v spore zo spotrebiteľskej zmluvy a hodnotu veci alebo práva je možné vyjadriť v peniazoch, nakoľko hodnota nehnuteľnosti - majetkového vkladu vo výške 10 841 337 Sk, t. j. 359 866,46 Eur, o ktorý v predmetnom spore išlo, bola od samého začiatku určená znaleckým posudkom znalca Ing. J., tak ako to vyplýva zo samotnej Zmluvy o majetkovom vklade zo dňa 17.10.1997, ktorá bola predmetom tohto sporu o neplatnosť právneho úkonu, ako aj zo samotného rozsudku konajúceho súdu, v ktorom je niekoľkokrát uvedená. Uvedená hodnota nehnuteľnosti bola konajúcim súdom nielen akceptovaná, ale aj akýmsi podkladom 6 Obo 98/2009 6 odôvodnenia samotného rozsudku, nakoľko konajúci súd mal za to, že dohodnúť prevod majetku v hodnote 10 841 337 Sk za cenu 20 000 Sk, čo je výška vyrovnacieho podielu, v prípade zániku členstva žalobcu u žalovaného 1/ je konaním, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi, a preto je takýto úkon absolútne neplatný.
názoru žalobcu mal súd žalovaného 1/ zaviazať na náhradu trov konania v celkovej výške 2 946,06 Eur a žalovaného 2/ vo výške 3 211,61 Eur, pričom trovy právnej služby mal súd priznať za 1 úkon
ust. § 10 ods. 1, § 14 ods. 1, § 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z. z. Proti rozsudku podal odvolanie žalovaný 1/ podaním 27.7.
tejto dohody čl. IV. bod 6 žalobca 6 Obo 98/2009 7 so žalovaným sa dohodli, že podpísaním tejto dohody a po jej schválení súdom, všetky nároky z titulu prevodu majetku ako nepeňažného vkladu žalobcu na žalovaného 1/, vzniku a trvania členstva žalobcu u žalovaného 1/ považujú za právoplatne vysporiadané, bez možnosti následných sporových konaní.
prílohy č. 1 tejto dohody, žalobca proti žalovanému 1/ listom doručeným Krajskému súdu v Košiciach dňa 3.5.2007 zobral žalobu späť v konaní 16Cb/469/99, na základe ktorého Krajský súd v Košiciach uznesením, č. k. 16Cb/469/99 zo dňa 18.6.2007 konanie zastavil. Zastavením konania 16Cb/469/99, v ktorom si žalobca uplatňoval právo na neplatnosť právneho úkonu - Zmluvy o majetkovom vklade zo dňa 17.10.1997 dodatkami, ako i vyporiadanie vyrovnacieho podielu, bolo právoplatne ukončené. Takéto konanie teda nemôže byť v rozpore s dobrými mravmi, ako sa uvádza v napadnutom rozsudku. Žalovaný 1/ má za to, že žaloba bola podaná po lehote, a teda právo žalobcu je premlčané. Žalovaný 1/ trvá na svojej námietke res iudicata. Rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalovaný 1/ sa domnieva, že posúdenie otázky konania v rozpore s dobrými mravmi bolo súdom jednostranné a neobjektívne, pretože odhliada od jednej dôležitej skutočnosti, a to faktu, že J., spotrebné družstvo K. nevstupovala ako člen do J., P. preto, aby tam unikol jej majetok, ako sa domnieva súd a žalobca, ale preto, aby sa svojim majetkom podieľala na podnikaní J.P. a toto podnikanie prinieslo obom stranám zisk. Nemožno teda povedať, že došlo k prevodu majetku v hodnote takmer 11 mil. za cenu 20 000 Sk, pretože výnosom pre J., spotrebné družstvo K. mal byť výnos z podnikania, ktorý ani jedna zo strán v čase podpisu predmetnej zmluvy predsa nemohla byť dopredu schopná kvantifikovať. Podnikateľské riziko je imanentnou súčasťou podnikania a nemožno od neho odhliadať. Ani jedna zo strán nemohla predpokladať, že vývojom nastane situácia, že sa obe strany ocitnú v konkurze. Napadnutá zmluva o majetkovom vklade medzi J., K. a J., P. bola na oboch stranách podpísaná osobami na to oprávnenými, ktoré ju podpisovali s plným vedomím i zodpovednosťou, a preto nie je dôvod, aby bola aj vo svetle už skôr uvedeného vyhlásená za neplatnú pre rozpor s dobrými mravmi. Ak teda táto zmluva je platná, niet najmenšieho dôvodu, aby sa súd zaoberal platnosťou vyhlásenia o nepeňažnom vklade J.P. do majetku J., a.s., pretože tu nie je daný naliehavý právny záujem žalobcu na tomto rozhodnutí tak, ako to predpokladá ust. § 80 písm. c/ O.s.p. Proti rozsudku sa odvolal tiež žalovaný v 2/ rade podaním zo dňa 22.7.2009. Navrhol zmeniť rozsudok súdu prvého stupňa
ust. § 220 O.s.p., návrh žalobcu zamietnuť a zaviazať žalobcu na náhradu trov konania. 6 Obo 98/2009 8 Žalovaný 2/ podáva odvolanie
2 písm. a/ v nadväznosti na § 221 písm. d/, že v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo,
2 písm. c/ O.s.p., že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
2 písm. f/ O.s.p., že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalovaný 2/ tvrdí, že o veci už bolo právoplatne rozhodnuté, a preto uplatňuje námietku res iudicata. Súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku vo veci 5Cb/601/1999 namieta, že príloha dohody o súdnom zmieri nie je súčasťou výroku uznesenia vo veci 9Cbi/87/05-268, ktorým bol schválený predmetný súdny zmier. Mal však za to, že príloha Dohody o súdnom zmieri je jeho neoddeliteľnou súčasťou a nakoľko bola schválená uznesením súdu, žalovaný 2/ pokladá právne vzťahy medzi žalobcom a žalovaným 1/ za už upravené a nevidí dôvod konania vo veci sp. zn. 5Cb/601/
názoru žalovaného 2/, ak žalobca namieta absenciu takéhoto rozhodnutia, nijako to neovplyvňuje dobromyseľnosť žalovaného 1/ a žalovaného 2/ a nezakladá to rozpor samotného obsahu zmluvy o majetkovom vklade s dobrými mravmi. Naviac, neplatnosti sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil. Navyše bolo vecou žalobcu takýto listinný dôkaz, ak existuje, predložiť súdu. Žalovaný 2/ poukázal aj na tú skutočnosť, že aj v prípade Dohody o majetkovom vklade tak, ako bola dohodnutá, t. j. majetkový vklad v hodnote 10 841 337 Sk s budúcim vyrovnavacím podielom vo výške 20 000 Sk, by nešlo o právny úkon v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko súd nezohľadnil majetkové prepojenie žalobcu a žalovaného 1/, ktoré si v niektorých prípadoch môže vyžadovať aj dohody takého typu, ako aj skutočnosť, že žalobca nadobudol majetkovým vkladom účasť na podnikaní žalovaného 1/, zodpovedajúcu ďalšiemu členskému vkladu vo výške 8 582 459 Sk a tomuto vkladu zodpovedajúce práva a povinnosti, najmä právo na podiel na zisku žalovaného 1/. Teda protihodnotu za predmetný majetkový vklad nepredstavuje vyrovnávací podiel, ako to 6 Obo 98/2009 10 súd mylne interpretuje, ale ďalší členský vklad a tomu zodpovedajúca zvýšená účasť na základnom imaní žalovaného 1/ a právach viažucich sa k členstvu žalobcu u žalovaného 1/. Nárok na vyplatenie vyrovnavacieho podielu vzniká priamo z Obchodného zákonníka po zániku členstva, nie zo zmluvy. Zákon umožňuje upraviť spôsob určenia vyrovnacieho podielu Stanovami odlišne od zákona, a to bez akýchkoľvek ďalších obmedzení. Nebolo správne zo strany žalobcu namietať absolútnu neplatnosť zmluvy o majetkovom vklade, nakoľko, ako to vyplýva z odôvodnenia rozsudku, súd pokladal za v rozpore s dobrými mravmi uzatvorenie Dodatku k zmluve o majetkovom vklade zo dňa 18.3.1998, nie samotnej zmluvy. Napriek tomu súd vyhovel žalobe v plnom rozsahu a vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvy o celku od prvopočiatku, hoci vôbec neodôvodnil, v čom vidí rozpor pôvodného znenia zmluvy s dobrými mravmi. Žalovaný 2/ tiež namieta, že likvidátor nebol oprávnený na udelenie plnej moci advokátovi na podanie predmetnej žaloby tak, ako to bolo v danom prípade. Žalovaný 1/ vložil predmetnú nehnuteľnosť do majetku žalovaného 2/, pri tomto právnom úkone konal v súlade so zákonom a Stanovami, mal všetky práva vlastníka vyplývajúce z ust. § 123 Občianskeho zákonníka a nasledujúcich, realizujúc svoje vlastnícke právo ako jej legitímny vlastník. Preto je nesprávne určenie vyhlásenia o nepeňažnom vklade J., P. do spoločnosti J., a.s. za neplatný právny úkon, dôvodiac, že žalovaný 1/ konal v rozpore s dobrými mravmi, a preto
ust. § 39 Občianskeho zákonníka je tento právny úkon absolútne neplatný. Podaním zo dňa 27.7.2009 C. J. Pr., spotrebné družstvo so sídlom Pr., IČO: X., zapísané v Obchodnom registri Okresného súdu Prešov v oddieli Dr, vložka č.X., podal návrh
2 O.s.p., aby súd pripustil jeho vedľajšie účastníctvo na strane žalovaného v 2/ rade. Vedľajší účastník na strane žalovaného 2/ má vážny záujem na výsledku tohto konania. Potvrdzuje to skutočnosť, že žalovaný v 2/ rade je od roku 1999 vlastníkom nehnuteľnosti, v ktorej je umiestnená prevádzka č. 003 spočívajúca v predajni o celkovej výmere 783,53 m2. Túto predajňu žalovaný v 2/ rade dal do nájmu vedľajšieho účastníka
Nájomnej zmluvy z
potvrdiť a zaviazať žalovaného 1/ a žalovaného 2/ na náhradu trov konania. Žalobca taktiež navrhol súdu, aby o návrhu C.P. Pr., spotrebné družstvo, so sídlom Pr., IČO: X. na vstup vedľajšieho účastníka na strane žalovaného 2/ do konania rozhodol tak, že vedľajšie účastníctvo na strane žalovaného 2/ nepripúšťa. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) prejednal vec
1 O.s.p. a § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolania žalovaných 1/ a 2/ sú dôvodné. Žalovaný 1/ a 2/ odvolania odôvodnili poukazom na ust. § 205 ods. 2 písm. a/, c/, f/ O.s.p., a to, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolací súd je toho názoru, že odvolací dôvod
ust. § 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p., a to že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., nie je daný. V danom prípade účastníkom konania na strane žalobcu bola J., spotrebné družstvo v likvidácii, K. Tento účastník konania mal spôsobilosť byť účastníkom konania
Spôsobilosť byť účastníkom konania zodpovedá spôsobilosti mať práva a povinnosti v zmysle § 7 Občianskeho zákonníka a § 8 Občianskeho zákonníka. Zákon spôsobilosť byť účastníkom konania priznáva zásadne každému, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti a výnimočne aj tomu, komu spôsobilosť byť účastníkom konania z osobitných dôvodov sám priznáva, lebo každý má právo dovolávať sa na súde procesnej ochrany práv, ktoré boli ohrozené alebo porušené a účastníkom konania sa
zákona stáva každý, o ktorého tvrdených právach a povinnostiach sa v konaní pred súdom koná a rozhoduje. Nedostatok spôsobilosti byť 6 Obo 98/2009 12 účastníkom konania je neodstrániteľným nedostatkom konania (podmienky konania), pričom neodstrániteľné nedostatky konania majú tie dôsledky, že súd nemôže vydať rozhodnutie vo veci samej, ale musí konanie zastaviť
1 a prípadne postúpiť vec inému orgánu. Od spôsobilosti byť účastníkom konania treba odlišovať spôsobilosť účastníka samostatne konať pred súdom
ust. § 20 O.s.p.,
ktorého každý môže pred súdom ako účastník samostatne konať (procesná spôsobilosť) v takom rozsahu, v akom má spôsobilosť vlastnými úkonmi nadobúdať práva a brať na seba povinnosti. Právnické osoby konajú prostredníctvom štatutárnych zástupcov alebo poverených pracovníkov. Medzi odstrániteľné nedostatky konania patrí tiež procesná nespôsobilosť účastníka (§ 20) a tiež nedostatok zastúpenia účastníka konania. Odstrániteľné nedostatky majú tie dôsledky, že súd sa musí pokúsiť tieto nedostatky v súčinnosti s účastníkmi odstrániť. Ak sa súdu nepodarí nedostatky odstrániť, zváži, či ide o také nedostatky, ktoré bránia ďalšiemu konaniu a rozhodovaniu, alebo či i pri týchto nedostatkoch nemôže vo veci konať a prípadne i rozhodnúť. V danom prípade po podaní návrhu žalobcom J., spotrebné družstvo v likvidácii, L. (účastníkom konania - žalobcom nebol likvidátor družstva J., spotrebné družstvo v likvidácii, K.) bol vyhlásený konkurz na majetok dlžníka J., spotrebné družstvo v likvidácii, L., a to uznesením zo dňa
5 Zákona 6 Obo 98/2009 13 o konkurze a vyrovnaní. Správca sa stal účastníkom súdneho konania namiesto úpadcu, ktorý bol v konaní riadne zastúpený advokátom, na základe účinnej plnej moci. Preto tu nebol splnený dôvod na zastavenie konania z dôvodu neodstrániteľného nedostatku (podmienky konania), pre ktorú nemôže súd vo veci konať a rozhodnúť. Odvolací súd považoval taktiež námietku res iudicata uplatnenú žalovanými za nedôvodnú.
ust. § 159 ods. 3 O.s.p., len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova. Právoplatné rozhodnutie tvorí prekážku res iudicatae vtedy, ak v novom konaní ide o to isté, o čo šlo v predchádzajúcom rozhodnutí. Musí ísť o totožnosť osôb a aj o totožnosť predmetu konania. Prekážka rozsúdenej veci tvorí právoplatne rozhodnutie súdu len v takom rozsahu, v akom sa o predmete konania rozhodlo. Odvolací súd nezistil, že by existovalo právoplatné rozhodnutie, ktorým bolo rozhodnuté o tom istom, o čom sa rozhoduje v prejednávanej veci, nebolo zistené, že by o totožnom predmete konania už bolo rozhodnuté a v prípade žalovaného 2/ nešlo ani o totožnosť osôb. V konaní 9Cbi/87/05-05, ktoré bolo vedené na Krajskom súde v Bratislave, súd nerozhodoval o neplatnosti právneho úkonu, rozhodoval o vylúčení veci z konkurznej podstaty. Ohľadom uvedenej nehnuteľnosti nebol súdom schválený zmier účastníkov a o nehnuteľnosti, ktorá je predmetom tohto konania nebolo rozhodnuté. Ak bol zmier
hmotného práva neplatný, na návrh môže súd rozsudkom zrušiť uznesenie o schválení zmieru v zmysle ust. § 99 ods. 3 O.s.p. Námietku res iudicatae uplatnenú žalovanými teda súd považoval za nedôvodnú. Taktiež je potrebné prisvedčiť súdu, že v danej veci správca konkurznej podstaty nezobral návrh späť, a preto bolo povinnosťou súdu o tejto žalobe rozhodnúť, a to o žalobe v znení tak, ako súd pripustil zmenu uznesením zo dňa
ust. § 80 písm. c/ O.s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.
1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, inak je neplatný. Neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom (§ 39 Občianskeho zákonníka). Základnou otázkou, ktorú bolo nevyhnutné v konaní vyriešiť pred samotným posúdením platnosti alebo neplatnosti právnych úkonov bolo, či žalobca má na určovacej žalobe, ktorou sa domáha určenia neplatnosti právnych úkonov naliehavý právny záujem v zmysle ust. § 80 písm. c/ O.s.p. Určenia, či právny úkon je platný sa žalobca mohol domáhať len vtedy, ak je na tom naliehavý právny záujem, ktorý spočíva v tom, že právne postavenie žalobcu je bez tohto určenia ohrozené alebo neisté. Výrok súdu o určení potom ohrozenie, neistotu alebo neurčitosť v právnom postavení žalobcu odstraňuje bez toho, že by ukladalo splnenie nejakej povinnosti. Z uvedeného teda vyplýva, že naliehavý právny záujem na určení je daný vtedy, ak je tu aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi žalobcom a žalovaným, ktorý je ohrozením žalobcovho právneho postavenia a ktorým možno týmto právnym prostriedkom odstrániť. Ak však k porušeniu práva už došlo a je teda možné žalovať na splnenie povinnosti, ktorá z porušenia vyplýva (§ 80 písm. b/ O.s.p.), nemá preventívna ochrana poskytovaná
ust. § 80 písm. c/ O.s.p. žiadny zmysel a význam. Povinnosť preukázať, že v čase rozhodovania súdu na určení práva alebo právneho vzťahu je naliehavý právny záujem, zaťažuje žalobcu. Naliehavosť právneho záujmu predpokladaná uvedeným ustanovením nachádza svoje vyjadrenie v navrhovanom petite. Určovacou žalobou sa navrhovateľ môže domáhať vydania rozhodnutia súdu o tom, že určitý právny vzťah alebo právo tu je (tzv. pozitívna určovacia žaloba), alebo že tu nie je (tzv. negatívna určovacia žaloba). Vo všeobecnosti platí, že možnosť žaloby na plnenie
b/ O.s.p. vylučuje existenciu právneho záujmu na určovacej žalobe
c/ O.s.p. Na druhej strane treba však pripustiť, že žalobcovi nemožno odoprieť právnu ochranu prostredníctvom žaloby
c/ O.s.p. aj v tých prípadoch, ak žalobca preukáže, že má naliehavý právny záujem na tom, aby rozsudkom súdu bolo určené konkrétne právo alebo právny vzťah napriek tomu, že by mohol žalovať priamo na plnenie žalobou
b/ O.s.p. Splnenie podmienky alebo nesplnenie naliehavosti právneho záujmu v takomto prípade môže závisieť od posúdenia, či ide alebo nejde o samoúčelnú žalobu, ktorá 6 Obo 98/2009 15 nevyrieši sporný vzťah ani v jej základoch. Žalobca sa žalobou
c/ O.s.p. domáhal vydania autoritatívneho výroku súdu, že určitý právny úkon je absolútne neplatný. Súd prvého stupňa sa však otázkou naliehavosti právneho záujmu vôbec nezaoberal, čo vyplýva zo zápisnice z pojednávania dňa 25.6.2009 i rozhodnutia súdu. V napadnutom rozhodnutí chýba odôvodnenie súdu týkajúce sa preukázaného naliehavého právneho záujmu žalobcu na určenie neplatnosti konkrétnych právnych úkonov. Existencia naliehavého právneho záujmu na žiadanom určení a eventuálna nutnosť v konkrétnom návrhu tvrdiť a dokázať skutočnosti, z ktorých vyplýva jeho existencia, je u všetkých určovacích návrhoch jednou z podmienok toho, aby bolo súdu umožnené rozsudkom meritórne návrhu vyhovieť. Tento právny záujem musí totiž existovať i v čase, keď súd vyhlasuje rozsudok vo veci (§ 154 ods. 1 O.s.p.). Bez posúdenia otázky naliehavosti právneho záujmu na podaní žaloby o určenie neplatnosti právneho úkonu nie je možné pristúpiť k vecnému prejednaniu žaloby a určiť, že určitý právny úkon je platný, príp. neplatný. Ak by súd prvého stupňa mal za to, že bol daný naliehavý právny záujem na určení, že právne úkony sú neplatné, a preto pristúpil k vecnému prejednaniu žaloby, o tejto otázke je rozsudok súdu nepreskúmateľný, s čím je spojené porušenie práva účastníka konania na spravodlivý proces. Keďže otázkou naliehavosti právneho záujmu na určení platnosti právneho úkonu sa súd prvého stupňa nezaoberal, v rozhodnutí neuviedol, či žalobca uniesol dôkazné bremeno spočívajúce v povinnosti preukázať, že na určení platnosti právneho úkonu v čase rozhodovania mal naliehavý právny záujem, odvolací súd je toho názoru, že súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil, a preto s poukazom na ust. § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. zrušil rozsudok súdu prvého stupňa a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie v zmysle ust. § 221 ods. 2 O.s.p. V novom konaní až po posúdení otázky a zistení, že žalobca má naliehavý právny záujem na podanie tejto určovacej žaloby súd vyrieši otázku platnosti predmetných právnych úkonov. Súd prvého stupňa v súlade s ust. § 93 O.s.p. rozhodne o návrhu C.J. Pr., spotrebné družstvo Pr., IČO: X. na vstup vedľajšieho účastníka na strane žalovaného 2/. V novom rozhodnutí o veci rozhodne aj o náhrade trov odvolacieho konania. P o u č e n i e: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. V Bratislave 26. novembra 2009 JUDr. Anna Marková, v.r. 6 Obo 98/2009 16 predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Michaela Szöcsová
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.