zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe 6Sžo 250/2008 2 k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zák. č. 211/2000 Z.z.“), keď s poukazom na ustanovenie § 9 citovaného zákona dôvodil tým, že informácie sa dotýkajú ochrany osobnosti a osobných údajov, pričom dotknuté osoby nedali súhlas na sprístupnenie informácií týkajúcich sa ich osobnosti, súkromia a osobných údajov. Krajský súd uviedol, že žalovaný rozhodol správne a v súlade so zákonom, ak vzhľadom na uvedené a s poukazom na § 9 ods. 1 zák. č. 211/2000 Z.z. v spojení s § 3 zákona č. 428/2002 Z.z. o ochrane osobných údajov (ďalej len „zák. č. 428/2002 Z.z.“) odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu potvrdil. Proti rozsudku Krajského súdu v Prešove podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, namietajúc, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, zistenie skutkového stavu je nepostačujúce a je v rozpore s obsahom spisu, pričom rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť. Žalobca navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa a žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovel. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa a konanie, ktoré mu predchádzalo bez nariadenia pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá OSP a § 214 ods. 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP) a zistil, že odvolaniu žalobcu nie je možné priznať úspech. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb, ako aj rozhodnutí, ktorými práva a právom chránené záujmy týchto osôb môžu byť priamo dotknuté (§ 244 ods. 1, 2 OSP). Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v správnom konaní; ide o právny inštitút, ktorý umožňuje, aby sa každá osoba, ktorá sa cíti byť rozhodnutím či postupom orgánu verejnej správy poškodená, dovolala súdu, ako nezávislého orgánu a vyvolala tak konanie, v ktorom správny orgán už nebude mať autoritatívne postavenie, ale bude účastníkom konania s rovnakými právami, ako ten, o koho práva v konaní ide. Z ustanovenia § 247 ods. 1 OSP vyplýva, v ktorých prípadoch sa môže účastník správneho konania domáhať preskúmania rozhodnutia správneho orgánu súdom. Všeobecné súdy preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy vydaných v správnom konaní, ktorými správny orgán zasahuje do práv a povinností fyzickej alebo právnickej osoby. Predpokladom postupu súdu
druhej hlavy piatej časti OSP (rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov) je, aby pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť (§ 247 ods. 2 OSP).
čl. 26 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. (ďalej len „Ústava SR“) sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené. 6Sžo 250/2008 3
čl. 26 ods. 4 Ústavy SR slobodu prejavu a právo vyhľadávať a šíriť informácie možno obmedziť zákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti.
čl. 26 ods. 5 Ústavy SR orgány verejnej moci majú povinnosť primeraným spôsobom poskytovať informácie o svojej činnosti v štátnom jazyku. Podmienky a spôsob vykonania ustanoví zákon.
1 prvá veta zák. č. 211/2000 Z.z. informácie, ktoré sa dotýkajú osobnosti a súkromia fyzickej osoby, písomnosti osobnej povahy, podobizne, obrazové snímky a obrazové a zvukové záznamy týkajúce sa fyzickej osoby alebo jej prejavov osobnej povahy povinná osoba sprístupní len vtedy, ak to ustanovuje osobitný zákon, alebo s predchádzajúcim súhlasom dotknutej osoby.
2 prvá veta zák. č. 211/2000 Z.z. informácie o osobných údajoch fyzickej osoby, ktoré sú spracúvané v informačnom systéme za podmienok ustanovených zákonom, povinná osoba sprístupní len vtedy, ak to ustanovuje zákon, alebo na základe predchádzajúceho písomného súhlasu dotknutej osoby.
č. 428/2002 Z.z. osobnými údajmi sú údaje týkajúce sa určenej alebo určiteľnej fyzickej osoby, pričom takou osobou je osoba, ktorú možno určiť priamo alebo nepriamo, najmä na základe všeobecne použiteľného identifikátora alebo na základe jednej či viacerých charakteristík alebo znakov, ktoré tvoria jej fyzickú, fyziologickú, psychickú, mentálnu, ekonomickú, kultúrnu alebo sociálnu identitu. Z obsahu predloženého spisového materiálu odvolací súd zistil, že žiadosťou zo dňa
č. 211/2000 Z.z., a ktoré za také považovala, či všetky alebo len niektoré, ak len niektoré, prečo ostatné nesprístupnila. Žalobca tiež poukázal na to, že jeho žiadosť nesmerovala k zverejneniu osobných údajov inej osoby, ani k iným informáciám, ku ktorým je prístup
č. 211/2000 Z.z. obmedzený. Žiadosť smerovala k informáciám, ktoré povinná osoba získala v rámci svojej rozhodovacej činnosti. Ako na najzrejmejší dôkaz pochybenia poukázal na bod 11 svojej žiadosti, v ktorej žiadal o informáciu o existencii podania konkrétne označenej osoby smerujúcu proti jeho osobe. Žalovaný po preskúmaní postupu a rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu dospel k záveru, že nie je dôvod na jeho zmenu alebo zrušenie a vrátenie na nové konanie. Žalovaný dospel k názoru, že poskytnutie informácií v intenciách žiadosti žalobcu nebolo možné vzhľadom na to, že s ich poskytnutím bolo spojené aj poskytnutie osobných údajov iných osôb, ktoré svojím podpisom pred prvostupňovým orgánom nedali súhlas na takéto poskytnutie. Preto by konanie správneho orgánu v prípade poskytnutia osobných údajov - mena, priezviska a trvalého pobytu ako všeobecne použiteľného identifikátora, ak nebol daný súhlas dotknutej osoby na takéto poskytnutie, pri neexistencii všeobecne záväzného právneho predpisu, t.j. zákona, ktorý by ukladal povinnosť správnemu orgánu takéto údaje poskytnúť, bolo v rozpore s ustanoveniami § 9 ods. 1 a 2 zák. č. 211/2000 Z.z. a § 69d ods. 1 zákona č. 171/1993 Z.z. o policajnom zbore. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania druhostupňového správneho rozhodnutia. Uviedol, že rozhodnutím žalovaného aj prvostupňového správneho orgánu došlo k zásahu do jeho práva na informácie zaručeného v čl. 26 ods. 1 a 2 Ústavy SR, ktorého podmienky realizácie upravuje zák. č. 211/2000 Z.z.. Nesprávnosť napadnutého rozhodnutia videl v tom, že rozhodnutie žalovaného vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, zistenie skutkového stavu je nepostačujúce na posúdenie veci a zistenie skutkového stavu, z ktorého vychádzalo správne rozhodnutie je v rozpore s obsahom spisu. Žalobca ďalej nesprávnosť rozhodnutia videl v tom, že rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť, nedostatok dôvodov a pre neúplnosť spisov správneho orgánu, pričom zopakoval vyššie uvedené námietky v odvolaní proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu. Vzhľadom na uvedené žiadal žalobca preskúmavané rozhodnutie žalovaného zrušiť a vrátiť vec žalovanému na ďalšie konanie. Ústava SR v čl. 26 zaručuje právo na informácie a zároveň upravuje obmedzenia, ktoré je potrebné dodržiavať pri uplatňovaní práva na informácie tak, aby sa vytvorila primeraná rovnováha medzi právom na informácie na jednej strane a právom na súkromie na druhej strane. Práve z týchto dôvodov ustanovenie § 9 ods. 1 a 2 zák. č. 211/2000 Z.z. upravuje, že informácie, ktoré sa dotýkajú osobnosti a súkromia fyzickej osoby, písomnosti osobnej povahy, podobizne, obrazové snímky a obrazové a zvukové záznamy týkajúce sa fyzickej osoby alebo jej prejavov osobnej povahy a informácie o osobných údajoch fyzickej osoby, ktoré sú spracúvané v informačnom systéme za podmienok ustanovených zákonom, povinná osoba sprístupní len vtedy, ak to ustanovuje osobitný zákon, alebo s predchádzajúcim písomným súhlasom dotknutej osoby. Zákon č. 372/1990 Z.z. o priestupkoch, ani zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, na ktorého aplikáciu zákon o priestupkoch odkazuje, takúto povinnosť neupravuje. 6Sžo 250/2008 5 Účelom ustanovenia § 9 zák. č. 211/2000 Z.z. je chrániť informácie týkajúce sa súkromia a osobné údaje fyzických osôb. Právo na ochranu súkromia je právo osoby rozhodnúť
vlastného uváženia, či, v akom rozsahu a akým spôsobom majú byť skutočnosti jej osobného súkromia sprístupnené iným. Súčasťou práva na ochranu súkromia je aj ochrana osobných údajov. Právo na súkromie však zahŕňa aj právo na ochranu informácií a skutočností, ktoré sa celkom nedajú kvalifikovať ako osobné údaje. Ide napríklad o písomnosti osobnej povahy, podobizne, obrazové snímky a obrazové a zvukové záznamy týkajúce sa fyzickej osoby alebo jej prejavov osobnej povahy. Právo na ochranu súkromia a prejavov osobnej povahy je tiež aj súčasťou práva na ochranu osobnosti
Zásady ochrany osobných údajov stanovuje zák. č. 428/2002 Z.z.. Osobným údajom je informácia týkajúca sa fyzickej osoby, ktorá je „určená“ alebo „určiteľná“, resp. ktorá je na základe určitého súboru rôznych údajov konkrétne identifikovateľná a nezameniteľná s inou osobou. Súbor údajov, na základe ktorých nie je fyzická osoba priamo alebo nepriamo určená alebo určiteľná a na jej určenie je nevyhnutné získať ďalší údaj alebo ďalšie údaje s vynaložením neúmerne vysokého úsilia, sa nepovažuje za osobné údaje fyzickej osoby. Neúmerne vysokým úsilím sa rozumie získavanie údajov z ťažko dostupného zdroja, získavanie údajov dlhodobým vyhľadávaním, viacnásobným overovaním, porovnávaním a triedením alebo získavanie údajov prieskumom, ktorého výsledky je možné priradiť viacerým fyzickým osobám, ktoré treba ďalej analyzovať, upresňovať a selektovať. Ak žiadateľ požiada o sprístupnenie informácií o súkromí alebo osobných údajov (resp. dokumentov obsahujúcich tieto informácie), povinná osoba ich
1 a 2 zák. č. 211/2000 Z.z. sprístupní len vtedy, ak to ustanovuje osobitný zákon alebo na základe predchádzajúceho písomného súhlasu dotknutej osoby (osoby, ktorej sa týka informácia o súkromí alebo osobný údaj). Keďže tieto ustanovenia neukladajú povinnej osobe povinnosť požiadať o písomný súhlas dotknutej osoby, povinná osoba nemusí žiadať dotknutú osobu (resp. blízku osobu alebo zákonného zástupcu) o súhlas. Ak žiadateľ o informáciu nevie preukázať takýto súhlas dotknutej osoby alebo ak súhlas nie je založený v úradnom spise, povinná osoba informáciu nesprístupní. Na informácie vymedzené v § 9 ods. 3 zák. č. 211/2000 Z.z. sa však tieto pravidlá nevzťahujú. Odvolací súd mal za preukázané, že žalobca žiadal v rozpore s vyššie uvedenými ustanoveniami sprístupniť informácie z priestupkového spisu, na ktoré sa vzťahuje obmedzenie prístupu k informáciám
zák. č. 211/2000 Z.z.., a preto s poukazom na vyššie uvedené závery napadnutý rozsudok krajského súdu
3 veta druhá v spojení s § 219 ods. 1 OSP ako zákonný a vecne správny potvrdil, pričom sa stotožnil s právnym posúdením a dôvodmi krajského súdu, viazaný tiež rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 OSP). O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky
1 OSP v spojení s § 224 ods. 1 a s poukazom na § 246c ods. 1 prvá veta OSP tak, že účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko žalobca nebol v konaní o odvolaní úspešný a žalovanému žiadne trovy konania nevznikli, ani si ich neuplatnil. 6Sžo 250/2008 6 P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný. V Bratislave, dňa 25. novembra 2009 JUDr. Jozef H a r g a š, v. r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Peter Szimeth
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.