Najvyšší súd 6Sžo 46/2009 Slovenskej republiky ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Baricovej a členov senátu JUDr.

§ 246cods.

1 veta prvá OSP), odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 OSP), nakoľko obaja účastníci s tým, aby odvolací súd rozhodol vo veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania, vyslovili písomný súhlas (§ 250f ods.

§ 211ods.

OSP a § 246c ods. 1 veta prvá OSP) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné priznať úspech. Podľa § 244 ods. 1 OSP v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Základným cieľom, resp. poslaním konania v správnom súdnictve podľa V. časti druhej hlavy Občianskeho súdneho poriadku (v rámci ktorého bol vydaný aj napadnutý rozsudok krajského súdu) je preskúmavať „zákonnosť“ rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahradzovať činnosť správnych orgánov pri zisťovaní skutkového stavu, ale preskúmať „zákonnosť“ ich rozhodnutí, teda to, či kompetentné orgány pri riešení konkrétnych otázok vymedzených žalobou rešpektovali príslušné hmotno-právne a procesno-právne predpisy. Inými slovami povedané, treba vziať do úvahy, že správny súd „nie je súdom skutkovým“, ale je súdom, ktorý zásadne posudzuje iba právne otázky napadnutého postupu alebo rozhodnutia orgánu verejnej správy. Istú výnimku z tejto zásady tvorí ustanovenie § 250i ods. 2 OSP, na ktoré vo svojom odvolaní poukazuje i žalobca, v zmysle ktorého, ak správny orgán podľa osobitného zákona rozhodol o spore alebo o inej právnej veci vyplývajúcej 6Sžo 46/2009 6 z občianskoprávnych, pracovných, rodinných a obchodných vzťahov (§ 7 ods. 1 OSP) alebo rozhodol o uložení sankcie, súd pri preskúmavaní tohto rozhodnutia nie je viazaný skutkovým stavom zisteným správnym orgánom. Súd môže vychádzať zo skutkových zistení správneho orgánu, opätovne vykonať dôkazy už vykonané správnym orgánom alebo vykonať dokazovanie podľa tretej časti druhej hlavy OSP. Ak správny orgán rozhodol vo veciach uvedených v § 250i ods. 2 OSP (ako tomu bolo i v preskúmavanom prípade), pretože podľa zákona má právomoc v takých veciach rozhodovať, správny súd len skutkovým stavom, z ktorého vychádzal v svojom rozhodnutí správny orgán. Skutkový stav uzatvorí súd sám pred svojím rozhodnutím vo veci a to buď na základe zistení, z ktorých vychádzal správny orgán, alebo na základe opätovného vykonania dôkazov, ktoré už vykonal aj správny orgán. Súd môže tiež vykonať nanovo dokazovanie podľa druhej hlavy piatej časti OSP. Dôvod, pre ktorý súd vychádza zo skutkových zistení správneho orgánu, by mal vyplývať z dôvodovej časti jeho rozhodnutia. Tieto skutkové zistenia musia vyplývať z logického hodnotenia tých dôkazov, ktoré vykonal správny orgán, pričom súd ich hodnotí podľa § 132 OSP, ako by ich bol vykonal sám. Rovnako by mal súd zdôvodniť potrebu opätovného vykonania jednotlivého dôkazu už vykonaného správnym orgánom. Krajský súd v Košiciach v preskúmavanej veci podľa vyššie citovaných ustanovení a zásad, hoci bez ich výslovného uvedenia, postupoval. Podľa § 40 ods. 2 písm. a/ zákona č. 312/2001 Z.z. v stálej štátnej službe alebo dočasnej štátnej službe služobný úrad skončí štátnozamestnanecký pomer odvolaním aj z týchto dôvodov: zrušenia jeho štátnozamestnaneckého miesta, ak štátny zamestnanec, ktorého štátnozamestnanecké miesto bolo zrušené, nesúhlasí s trvalým preložením podľa § 29 ods. 5 alebo služobný úrad nemá voľné štátnozamestnanecké miesto alebo voľné štátnozamestnanecké miesto obsadzuje výberovým konaním; v tom prípade sa štátnemu zamestnancovi poskytne náhrada vo výške dvojnásobku jeho funkčného platu, a ak štátnozamestnanecký pomer štátneho zamestnanca trval dlhšie ako dva roky, poskytne sa mu náhrada vo výške trojnásobku jeho funkčného platu; to neplatí, ak ide o štátneho zamestnanca podľa § 25 ods. 2 písm. c/. Podľa názoru odvolacieho súdu zhodne s názorom súdu prvého stupňa listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah administratívneho spisu bolo nesporne preukázané, že žalobca bol dňom 6.8.2007 odvolaný z funkcie odborný radca v

1. platovej triede – predstavený - vedúci oddelenia v hmotnej núdzi a s účinnosťou od 7.8.2007 rozhodnutím o zmene štátnozamestnaneckého pomeru na základe súhlasu bol trvale preložený na výkon štátnej služby vo funkcii samostatný radca v
2. platovej triede. Interným predpisom č. 30/2007 zo dňa 24.8.2007 vedúca služobného úradu, Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Michalovciach (žalovaný) na základe uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 856/2006, uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 414/2007, zníženia limitu počtu zamestnancov č. AA/2007/032885 zo dňa 22.6.2007 a v súlade s príkazom generálneho riaditeľa č. 6/2007 internou normou 6Sžo 46/2009 7 č. IN-052/2007 rozhodla o znížení stavu zamestnancov za účelom zefektívnenia práce o zrušení štátnozamestnaneckých miest v počte 18 zamestnancov, o zrušení funkčných miest pri výkone práce vo verejnom záujme v počte 2 zamestnancov k 31.8.
3. Organizačná zmena bola prerokovaná s odborovou organizáciou úradu dňa 24.8.
4. Ako vyplýva z interného predpisu č. 30/2007 a jeho prílohy z dôvodu zníženia štátnozamestnaneckých miest bolo zrušené aj jedno miesto v
5. platovej triede na oddelení pomoci v hmotnej núdzi t.j. funkcia samostatný radca v
6. platovej triede, ktorú od 7.8.2007 vykonával žalobca. Tento skutkový stav nebol medzi účastníkmi sporný a nakoľko, ako správne vo svojom rozhodnutí konštatuje i krajský súd, zo zákona o štátnej službe nevyplývajú žiadne obmedzenia ako postupovať pri skončení štátnozamestnaneckého pomeru, ak dôjde k zrušeniu štátnozamestnaneckého miesta, i odvolací súd považuje rozhodnutie žalovaného v tejto časti za náležite odôvodnené a zrozumiteľné. Ustálená súdna prax nielen v pracovnoprávnych sporoch ale rovnako aj pri skončení štátnozamestnaneckého pomeru rešpektuje autonómiu zamestnávateľa v rozhodovaní o organizačných zmenách ako aj pri výbere zamestnanca, s ktorým mieni skončiť pracovný pomer resp. skončiť štátnozamestnanecký pomer vtedy, ak sa jeho funkcia (druh práce) stane nadbytočná. Rozhodnutie o organizačnej zmene ani jej účelnosť súd nepreskúmava. Námietka žalobcu o nedostatočnom a neúplnom zdôvodnení rozhodnutia v tomto smere nie je preto opodstatnená. K námietke žalobcu, že žalovaný dostatočne nezdôvodnil, prečo štátnozamestnanecký pomer s ním skončil 17.12.2007, keď rodičovskú dovolenku ukončil 14.12.2007, odvolací súd uvádza, že táto námietka je vo vzťahu k zákonnosti preskúmavaných rozhodnutí bez právneho významu. Z obsahu spisu je nesporné, že ak žalobca doručil na podateľňu žalovaného Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Michalovciach oznámenie o ukončení rodičovskej dovolenky k 14.12.2007 dňa 14.12.2007 (piatok), za primeraného použitia ustanovenia § 64 Zákonníka práce (§ 149 ods. 1 zákona o štátnej službe), rozhodnutie o skončení štátnozamestnaneckého pomeru štátneho zamestnanca odvolaním žalovaný vydal až na základe tohto jeho oznámenia o skončení rodičovskej dovolenky a štátnozamestnanecký pomer žalobcu sa skončil najskôr dňom doručenia rozhodnutia o odvolaní t.j. 17.12.2007 (pondelok), kedy žalobca rozhodnutie o skončení štátnozamestnaneckého pomeru osobne prevzal. Okrem toho aj v zmysle § 40 ods. 4 zákona o štátnej službe štátnozamestnanecký pomer podľa odsekov 1 až 3 (zákona o štátnej službe) sa skončí dňom uvedeným v rozhodnutí, najskôr však dňom doručenia rozhodnutia o odvolaní. Pokiaľ žalobca namietal, že tak žalovaný, ako aj súd prvého stupňa pripustili možnosť rozhodnúť o zmene štátnozamestnaneckého pomeru Ing. B. s účinnosťou od 15.12.2007 (sobota), odvolací súd poznamenáva, že táto skutočnosť nebola predmetom tohto preskúmavacieho konania. 6Sžo 46/2009 8 Ďalšia námietka žalobcu týkajúca sa nesprávneho posúdenia existencie voľného štátnozamestnaneckého miesta, bola odvolacím súdom takisto vzhľadaná ako účelová. V tomto bode sa odvolací súd v zásade stotožňuje so skutkovým a právnym záverom krajského súdu a dodáva, že úvaha žalobcu o možnosti voľných miest v dňoch 15.
7. a 16.12.2007 (tieto dni o.i. boli dňami pracovného pokoja - sobota, nedeľa), sa javí zavádzajúca, keďže (obdobne ako v pracovnoprávnych veciach) splnenie povinnosti zamestnávateľa spočívajúcej v ponuke voľného štátnozamestnaneckého miesta zamestnancovi, s ktorým skončil štátnozamestnanecký z dôvodu organizačných zmien (t.j. napr. odvolaním z dôvodu zrušenia jeho štátnozamestnaneckého miesta) treba posudzovať podľa stavu existujúceho v čase skončenia štátnozamestnaneckého pomeru, teda v danej veci, t.j. ku dňu 17.12.
8. Neopodstatnená je taktiež námietka žalobcu ohľadom trvalého preloženia Ing. R. B., keď u žalobcu a Ing. B. došlo k výmene funkcií v rámci oddelenia pomoci v hmotnej núdzi s ich písomným súhlasom tak, žalobca prešiel s účinnosťou od 7.8.2007 z funkcie odborný radca na funkciu samostatný radca a Ing. B. prešla s účinnosťou od 7.8.2007 z funkcie samostatný radca na funkciu odborný radca. K uvoľneniu štátnozamestnaneckého miesta vo funkcii samostatný radca nedošlo, pričom nešlo o „výmenu miest medzi žalobcom a Ing. B.“, ako to žalobca uvádza vo svojom odvolaní, ale, ako vyplýva z obsahu administratívneho spisu, o zmene štátnozamestnaneckého miesta bolo rozhodnuté v súlade so zákonom o štátnej službe, keď Ing. B. bola s účinnosťou od 7.8.2007 trvale preložená v tom istom odbore štátnej služby toho istého služobného úradu, zmenou opisu činností štátnozamestnaneckého miesta na funkciu odborný radca v
9. platovej triede a takéto miesto pri vykonaní organizačnej zmeny na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v Michalovciach k 31.8.2007 zrušené nebolo. S účinnosťou od 15.12.2007 na základe výsledkov výberového konania vyhláseného 7.12.2007 pod č. 2007/13/44 bola Ing. B. vymenovaná rozhodnutím o zmene štátnozamestnaneckého pomeru podľa § 27 písm. c/ a podľa § 30 ods. 1 zákona č. 312/2001 Z.z. za predstavenú – vedúcu oddelenia pomoci v hmotnej núdzi vo funkcii odborný radca. Žalobca ani v odvolacom konaní nepredložil ani neoznačil také konkrétne dôkazy, ktorými by bol spochybnený postup žalovaného pri výberovom konaní a úvahy žalobcu o tom, že v prípade neúspešného výberového konania by sa Ing. B. nemala kam vrátiť, ako aj o tom, kedy vznikli voľné štátnozamestnanecké miesta zverejnené v roku 2008, sú taktiež pre posúdenie danej veci bez právnej relevancie, nakoľko, ako už je uvedené aj vyššie za rozhodujúci sa považuje skutkový stav v čase ku dňu 17.12.
10. Napokon je neopodstatnená aj námietka žalobcu týkajúca sa dočasného obsadenia voľného miesta. Aj v zmysle ustálenej najmä pracovnoprávnej judikatúry voľným pracovným miestom, ktoré je zamestnávateľ povinný ponúknuť zamestnancovi nie je miesto uvoľnené iba dočasne, napr. počas pracovného voľna poskytnutého inému zamestnancovi z dôvodu jeho dôležitej prekážky v práci (pozri napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR z
11. marca 1994, 4 Cdo 12/94). 6Sžo 46/2009 9 Nepochybil preto krajský súd, keď napadnuté rozhodnutie žalovaného potvrdil. Najvyšší súd Slovenskej republiky s poukazom na závery uvedené vyššie považoval námietky žalobcu uvedené v odvolaní proti rozsudku krajského súdu za nedôvodné, ktoré nemohli ovplyvniť posúdenie danej veci. Preto napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa § 250ja ods. 3 veta druhá OSP a § 219 ods. 1, 2 OSP potvrdil. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 224 ods. 1 OSP a § 142 ods.

§ 246cods.

1 veta prvá OSP tak, že žalobcovi nepriznal ich náhradu, pretože nebol v tomto konaní úspešný a žalovanému preto, že mu z dôvodu neúspešného odvolania žalobcu trovy odvolacieho konania nevznikli. P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave, dňa 25. novembra 2009 JUDr. Jana Baricová, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Peter Szimeth