1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) zamietol žalobu žalobcov, ktorou sa domáhali preskúmania a následného zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 3185/2013 z 12.07.2013 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím Obvodného lesného úradu v Trnave č. A/2013/00007 z 26.02.2013, ktorým rozhodol o návrhu Ing. G. Y., PhD., bytom Z. N. a O. Z., bytom I. tak, že
1 Správneho poriadku nepovolil obnovu konania vedeného na Obvodnom lesnom úrade v Trnave pod č. A/2009/
1 písm. c/ Správneho poriadku, ktorými sú nesprávny postup správneho orgánu, ktorým sa účastníkovi konania odňala možnosť zúčastniť sa na konaní, za predpokladu, že to mohlo mať podstatný vplyv na rozhodnutie, a ak sa náprava nemohla urobiť v odvolacom konaní. 3. Z obsahu administratívneho spisu mal krajský súd za preukázané, že Poľovný revír Brdo Naháč bol uznaný rozhodnutím Okresného úradu v Trnave, odboru pozemkového, poľnohospodárstva a lesného hospodárstva č. A 99/1695 zo 17.05.1999 na výmeru 711,85 ha poľovných pozemkov ako spoločný poľovný revír viacerých spoluvlastníkov, a preto sa posudzuje ako vec spoločná a na hospodárenie s ňou sa vzťahujú príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka. V zmysle § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka o hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú spoluvlastníci väčšinou počítanou
veľkosti podielov. Z predložených listov vlastníctva vyplýva, že žalobca 1/ v rámci poľovného revíru Brdo Naháč disponuje výmerou 4,11 ha poľovných pozemkov a žalobca 2/ v rámci poľovného revíru Brdo Naháč disponuje výmerou 2,77 ha poľovných pozemkov. Vzhľadom na celkovú výmeru poľovného revíru Brdo Naháč, krajský súd zastával názor, že žalobcovia spolu nedisponujú výmerou, ktorá by mohla mať podstatný vplyv na rozhodnutie a mohla by zakladať dôvod na povolenie obnovy konania, preto žalobu ako nedôvodnú zamietol. 4. O trovách konania krajský súd rozhodol
1 OSP a neúspešným žalobcom ich náhradu nepriznal. II. 5. Proti rozsudku krajského súdu žalobcovia 1/ a 2/ podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie z dôvodov
2 písm. a/, b/, d/ a f/ OSP domáhajúc sa, aby odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu zmenil tak, že zruší napadnuté rozhodnutie žalovaného a vec mu vráti na ďalšie konanie s povinnosťou žalovaného nahradiť žalobcom celé trovy konania; alternatívne, aby rozsudok krajského súdu zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie. 6. Nestotožniac sa s názorom krajského súdu trvali na tom, že v uvedenom prípade mali správny orgán a súd preskúmať všetky dôvody obnovy konania vzhľadom na konkrétne okolnosti prípadu a teda vo vzájomnej súvislosti a spojitosti, a to v tom smere, že aj keby
názoru a správnej úvahy žalovaného každý dôvod na povolenie obnovy správneho konania sám nemal podstatný vplyv na rozhodnutie, tak v ich spojitosti a nadväznosti by tento vplyv mali. Uvedené odôvodňovali tým, že dôvod, kedy rozhodoval vylúčený orgán je hlavným a podstatným dôvodom, prečo bola žalobcom odňatá možnosť konať pred správnym orgánom, kedy došlo k nesprávnemu a nezákonnému spôsobu doručovania a následne dôvod pochybenia správnych orgánov v doručovaní, ktorým bola žalobcom odňatá možnosť konať, mal za nevyhnutný následok to, že nemohli v správnom konaní uplatniť riadne opravné prostriedky a v nich poukázať na nové skutočnosti a dôkazy, ktoré by jednoznačne mali podstatný vplyv na rozhodovanie a rozhodnutie. III. 7. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcov vyjadril písomným podaním z 28.09.2016, v ktorom uviedol, že v plnom rozsahu zotrváva na svojom stanovisku, že napadnuté rozhodnutie, ako aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa boli vydané v súlade so zákonom a preto navrhol odvolaciemu súdu, aby rozsudok krajského súdu potvrdil. 8. Nesúhlasiac s právnym názorom žalobcov uviedol, že v správnom konaní neboli splnené zákonom stanovené podmienky na obnovu konania
1 Správneho poriadku, keďže žalobcovia neboli účastníkmi správneho konania vo veci schválenia nájomných zmlúv na výkon práva poľovníctva v poľovnom revíri Brdo Naháč, ukončeného rozhodnutím Krajského lesného úradu v Trnave č. A/2009/00091 z 03.08.2009, ktoré nadobudlo právoplatnosť 06.08.2009, a teda neboli ani aktívne legitimovaní z dôvodu podania návrhu na obnovu konania. Zároveň poukázal na skutočnosť, že žalobcovia spoločne nedisponujú takou výmerou, ktorá by mohla mať podstatný vplyv na rozhodnutie a bola by dôvodom obnovy konania, z tohto dôvodu považoval i námietky žalobcov za nedôvodné. IV. 9. Dňom 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok upravujúci v zmysle § 1 písm. a/ právomoc a príslušnosť správneho súdu konajúceho a rozhodujúceho v správnom súdnictve a v zmysle § 1 písm. b/ konanie a postup správneho súdu, účastníkov konania a ďalších osôb v správnom súdnictve. 10.
2 Správneho súdneho poriadku odvolacie konania
piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia
doterajších predpisov.
piatej časti druhej hlavy OSP je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi, či rozhodnutie obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda, či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu, súd teda skúma procesné pochybenie správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá by mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 OSP).
1 správneho poriadku a v tejto veci uskutočnil nové konanie. Poukázali na ustanovenie § 62 ods. 1 písm. a/, c/ a d/ Správneho poriadku, pretože vyšli najavo nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré mohli mať podstatný vplyv na rozhodnutie a nemohli sa v konaní uplatniť bez zavinenia účastníka konania a rozhodnutie vydal vylúčený orgán, ak to mohlo mať podstatný vplyv na rozhodnutie, ak sa náprava nemohla urobiť v odvolacom konaní. Žalobcovia ďalej uviedli, že nesprávnym postupom krajského lesného úradu im bola ako účastníkom konania odňatá možnosť aktívne sa zúčastniť správneho konania a účinne v ňom brániť svoje práva a právom chránené záujmy, čo malo podstatný vplyv na rozhodnutie a nápravu nebolo možné urobiť ani v odvolacom konaní, nakoľko sa o rozhodnutí dozvedeli až po uplynutí zákonnej lehoty na podanie odvolanie. Zároveň poukázali i na skutočnosť, že tak prvostupňové, ako aj druhostupňové rozhodnutie správneho orgánu podpísal Ing. R. X., teda jedna a tá istá osoba, ktorá bola s poukazom na § 9 ods. 2 Správneho poriadku z prejednania rozhodnutia v predmetnej veci na krajskom lesnom úrade vylúčená. Súčasťou návrhu na obnovu konania boli výpisy z listu vlastníctva č. XXX z katastrálneho územia I., z ktorého vyplýva, že žalobca v 1/ rade je vlastníkom 409500/3655328 - spoluvlastnícky podiel lesného pozemku parc.č. 702/1 o výmere 149065m2 a parc.č. 702/4 49 m2; výpis z listu vlastníctva č. XXXX katastrálneho územia I. - spoluvlastnícky podiel 409500/36455328 parc.č. 501 o výmere 149297 m2; výpis z listu vlastníctva č. XXXX katastrálne územie I. spoluvlastnícky podiel 409500/36455326 parc.č. 500 o výmere 11833 m2; výpis z listu vlastníctva č. XXX katastrálne územie I. spoluvlastnícky podiel 1/8 parc.č. 2008 o výmere 2302 m2; výpis z listu vlastníctva č. XXX katastrálne územie I. spoluvlastnícky podiel 1/4 parc.č. 355 o výmere 3104 m
tohto rozhodnutia vykonávať Poľovnícke združenie Brdo Naháč, IČO: 35592397 so sídlom Naháč č.
1 Správneho poriadku nepovolil obnovu konania vedeného na Obvodnom lesnom úrade v Trnave pod č. A/2009/000361. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že prvostupňový správny orgán listom zo 16.04.2009 oznámil začatie konania vo veci schválenia nájomných zmlúv o prenájme výkonu práva poľovníctva v uznanom poľovnom revíre Brdo Naháč. Oznámenie o začatí konania zaslal všetkým známym účastníkom a prostredníctvom verejnej vyhlášky vyvesenej na Obecnom úrade Naháč oznámil aj ostatným účastníkom, ktorí mu neboli známi alebo ich pobyt nebol známy, aby si v konaní uplatnili svoje práva a právom chránené záujmy alebo povinnosti, čím si splnil povinnosť vyplývajúcu z § 18 ods. 3 Správneho poriadku. Z predložených listov vlastníctva vyplýva, že žalobcovia sú aj podielovými spoluvlastníkmi Pozemkového spoločenstva urbárnikov v Naháči, ktorému bolo oznámené začatie konania a doručené rozhodnutie v predmetnej veci, t.j. prostredníctvom uvedeného pozemkového spoločenstva mali vedomosť o prebiehajúcom konaní a preto si mohli uplatniť svoje práva a právom chránené záujmy alebo povinnosti, aj ako fyzické osoby vlastniace poľovné pozemky. Z rozhodnutia správneho orgánu vyplýva, že poľovný revír Brdo Naháč bol uznaný rozhodnutím Okresného úradu v Trnave zo 17.05.1999 na výmeru 711,85 ha poľovných pozemkov ako spoločný poľovný revír viacerých spoluvlastníkov a preto sa posudzuje ako vec spoločná a na hospodárenie sa vzťahujú príslušné ustanovenia občianskeho zákonníka. Vzhľadom na celkovú výmeru poľovného revíru Brdo Naháč žalobcovia jednotlivo, ani spolu nedisponujú výmerou, ktorá by mohla mať podstatný vplyv na rozhodnutie a mohla by zakladať dôvod na povolenie obnovy
1 písm. a/ Správneho poriadku. Správny orgán ďalej uviedol, že
Správneho poriadku účastník konania oznámi správnemu orgánu skutočnosti nasvedčujúce vylúčenie zamestnanca správneho orgánu, len čo sa o nich dozvie. Voči osobe Ing. R. X. neboli vznesené žiadne námietky. Po oboznámení sa s rozhodnutím Krajského lesného úradu v Trnave z 03.08.2009 nikto z dotknutých nenamietal, že uvedeného konania sa menovaný nemal zúčastniť, nakoľko v čase vydania napadnutého prvostupňového rozhodnutia zastupoval správny orgán, ktorý ho vydal. Preto vznesenie uvedenej námietky považoval za účelové a vzhľadom na značné časové oneskorenie jej podania nemôže byť dôvodom na povolenie obnovy konania. 18. Žalovaný napadnutým rozhodnutím odvolanie žalobcov proti rozhodnutiu o nepovolení obnovy konania zamietol a rozhodnutie Obvodného lesného úradu v Trnave č. A/2013/0007 z 26.02.2013 potvrdil. V rozhodnutí uviedol, že žalobcom ako vlastníkom ostatných pozemkov boli písomnosti doručované verejnom vyhláškou, nakoľko správnemu orgánu neboli ako účastníci konania známi. Vzhľadom na výmeru týchto poľovných pozemkov v pomere k výmere celého poľovného revíru, ako aj na skutočnosť, že žalobcovia sú okrem pozemkov vedených na LV č. XXXX len podielovými spoluvlastníkmi pozemkov s menšinovým podielom mal žalovaný za to, že skutočnosť, keď správny orgán so žalobcami nekonal osobne ako s účastníkmi konania nemala podstatný vplyv na rozhodnutie, to znamená, že nebol splnený predpoklad na povolenie obnovy konania
1 písm. c/ Správneho poriadku. K námietke týkajúcej sa podpisovania rozhodnutí tak prvostupňového správneho orgánu, ako aj rozhodnutia o odvolaní uviedol, že rozhodnutie KLÚ o odvolaní č. A/2009/00091 z 03.08.2009 podpísal Ing. R. X. ako prednosta KLU, ktorý tiež podpísal aj prvostupňové rozhodnutie OLU v Trnave č. A/2009/00361 z 02.06.2009 ako prednosta OLÚ v Trnave, pričom konštatoval, že
2 Správneho poriadku bol Ing. X. z prejednania a rozhodovania v rámci odvolacieho konania vylúčený, nakoľko sa v tej istej veci zúčastnil na konaní ako zamestnanec správneho orgánu prvého stupňa. Túto skutočnosť mal Ing. X. v zmysle § 11 ods. 1 Správneho poriadku, ako vedúci správneho orgánu, bezodkladne oznámiť vedúcemu nadriadeného správneho orgánu, čo sa však nestalo. Účelom bezodkladného oznámenia je, aby príslušný vedúci prijal okamžité opatrenie a zariadil tak vylúčenie zamestnanca z ďalšieho postupu a rozhodovania vo veci. Je pritom irelevantné, že skutočnosti nasvedčujúce vylúčenie Ing. X. nenamietali neoznámili správnemu orgánu účastníci konania. I keď sama skutočnosť, že v konaní rozhodoval vylúčený orgán, vyvoláva obavy, že rozhodovanie nemohlo byť objektívne, nie je to samo o sebe dostatočný dôvod to na obnovu konania. Žalovaný ďalej poukázal na to, že zákon súčasne žiada, aby existovala pravdepodobnosť podstatného vplyvu tejto skutočnosti na rozhodnutie. Hoci rozhodnutie, voči ktorému boli podané návrhy na obnovu konania, vydal vylúčený zamestnanec, žalovaný mal za to, že v danom prípade táto skutočnosť nemala podstatný vplyv na rozhodnutie, a teda neodôvodňuje povolenie obnovy
1 písm. d/ Správneho poriadku, a to z dôvodu, že Ing. X. nevykonával úkony procesnoprávneho charakteru, nevyhotovoval predmetné rozhodnutie, iba ho ako prednosta úradu po oboznámení sa s jeho obsahom podpísal. 19.
1 Správneho poriadku konanie pred správnym orgánom ukončené rozhodnutím, ktoré je právoplatné, sa na návrh účastníka konania obnoví, ak
2 Správneho poriadku správny orgán nariadi obnovu konania z dôvodov uvedených v odseku 1, ak je na preskúmaní rozhodnutia všeobecný záujem. 21.
3 Správneho poriadku obnova konania nie je prípustná, ak bol rozhodnutím účastníkovi konania udelený súhlas na občianskoprávny úkon alebo pracovnoprávny úkon, alebo ak sa rozhodlo vo veci osobného stavu a účastník konania nadobudol práva dobromyseľne. 22.
1 Správneho poriadku zamestnanec správneho orgánu je vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci, ak so zreteľom na jeho pomer k veci, k účastníkom konania alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosť o jeho nepredpojatosti. 23.
2 Správneho poriadku z prejednávania a rozhodovania pred správnymi orgánmi je vylúčený aj ten, kto sa v tej istej veci zúčastnil na konaní ako zamestnanec správneho orgánu iného stupňa.
1 písm. d/ správneho poriadku, v zmysle ktorého sa konanie na návrh účastníka konania obnoví, ak rozhodnutie vydal vylúčený orgán s odkazom na ustanovenie § 9 a § 13 Správneho poriadku. Z administratívneho spisu vyplýva a nie je sporné medzi účastníkmi, že tak rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu (rozhodnutie OLÚ v Trnave č. A/2009/00361 z 02.06.2009), ako aj rozhodnutie o odvolaní (rozhodnutie KLÚ o odvolaní č. A/2009/00091 z 03.08.2009) podpísal Ing. R. X. ako prednosta KLÚ a v čase podpísania prvostupňového rozhodnutia ako prednosta OLÚI v Trnave. Ustanovenie § 9 ods. 2 Správneho poriadku vylučuje z prejednávania a rozhodovania pred správnymi orgánmi toho, kto sa v tej istej veci zúčastnil na konaní ako zamestnanec správneho orgánu iného stupňa. Ide o obligatórne vylúčenie z konania, zatiaľ čo ustanovenie § 9 ods. 1 správneho poriadku zakotvuje fakultatívne vylúčenie zamestnanca správneho orgánu z prejednávania a rozhodovania veci, ak so zreteľom na jeho pomer k veci, k účastníkom konania alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosť o jeho nepredpojatosti.
ustanovenia § 62 ods. 1 písm. c/ Správneho poriadku, v zmysle ktorého sa nesprávnym postupom správneho orgánu žalobcom odňala možnosť zúčastniť sa na konaní, ak to mohlo mať podstatný vplyv na rozhodnutie a ak sa náprava nemohla urobiť v odvolacom konaní. Vyššie uvedený výklad platí v tomto prípade aj pre dôvod
písmena c/, keďže „neuskutočnením“ odvolacieho konania sa ho žalobcovia nemohli ani zúčastniť a rovnako sa nemohla náprava dosiahnuť v neuskutočnenom odvolacom konaní. 36. Najvyšší súd sa nestotožnil s vyjadrením žalovaného k odvolaniu žalobcov, ktorým namietal, že neboli splnené zákonom stanovené podmienky na obnovu konania
1 Správneho poriadku, keďže žalobcovia neboli účastníkmi správneho konania vo veci schválenia nájomných zmlúv na výkon práva poľovníctva v poľovnom revíri Brdo Naháč, a teda neboli ani aktívne legitimovaní z dôvodu podania návrhu na obnovu konania a zároveň poukázal na to, že žalobcovia spoločne nedisponujú takou výmerou, ktorá by mohla mať podstatný vplyv na rozhodnutie a bola by dôvodom obnovy konania, z tohto dôvodu považoval i námietky žalobcov za nedôvodné. Najvyšší súd poukazuje v prvom rade na samotnú rozporuplnosť vyjadrenia žalovaného, keď na jednej strane nepovažoval žalobcov za účastníkov pôvodného konania a nepriznával im z uvedeného dôvodu aktívnu legitimáciu, keď v druhej časti vyjadrenia im priznal status opomenutých účastníkov, ktorí by mohli byť na svojich právach dotknutí, avšak vzhľadom na výmeru pozemkov, ktorých sú vlastníkmi im nepriznal podstatný vplyv na konanie z pohľadu hospodárenia s poľovným revírom ako spoločnou vecou v zmysle § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka. V tejto súvislosti najvyšší súd s odkazom na ustanovenie § 14 ods. 1 Správneho poriadku, ktoré sa vzťahuje na preskúmavanú vec, uviedol, že účastníkom konania je ten, kto tvrdí, že môže byť rozhodnutím vo svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach priamo dotknutý, a to až do času, kým sa preukáže opak. Z konštantnej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky, napr. Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky I. ÚS 351/2010-52 z
tvrdení žalobcov im odňatá možnosť zúčastniť sa pôvodného konania, pretože v priloženom administratívnom spise absentovali listiny obsahujúce oznámenie začatia konania správnym orgánom, ako aj príslušné doručenky. 38. Vzhľadom na vyššie uvedené najvyšší súd
ustanovenia § 220 OSP rozhodol tak, že rozsudok Krajského súdu Bratislave č.k. 5S/221/2013-31 z
1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 a s § 224 ods. 1 tak, že žalobcom priznal náhradu trov konania, ktoré im vznikli zaplatením súdneho poplatku za žalobu a odvolanie po 70,- €. Právny zástupca žalobcov v zákonnej trojdňovej lehote náhradu trov právneho zastúpenia nevyčíslil a preto ich súd
2 OSP žalobcom nepriznal.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.