1 písm. m/ Exekučného poriadku, a preto exekúciu zastavil.
1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) potvrdil. K doplneniu návrhu na vykonanie exekúcie oprávneným uviedol, že oprávnený síce doplnil návrh na vykonanie exekúcie v súlade s § 39 ods. 4 Exekučného poriadku, avšak v doplnení svojho návrhu neopísal rozhodujúce skutočnosti, týkajúce sa vlastného vzťahu (resp. vlastného vzťahu jeho právneho predchodcu) s povinnou a nepripojil dôkazy, ktoré preukazujú spotrebiteľský vzťah, resp. nespotrebiteľský vzťah medzi povinnou a právnym predchodcom oprávneného. Námietky oprávneného o nemožnosti doloženia dôkazov preukazujúcich spotrebiteľský, resp. nespotrebiteľský vzťah medzi povinnou a právnym predchodcom oprávneného a o neuplatnení zásady zákazu retroaktivity odvolací súd považoval za nedôvodné a nespôsobilé spochybniť správnosť napadnutého uznesenia.
1 písm. m/ Exekučného poriadku, resp. neexistovali dôvody na rozhodnutie o pokračovaní exekúcie z dôvodu, že oprávnený si nesplnil zákonom stanovené podmienky na pokračovanie exekúcie. Ďalej uviedol, že odvolací súd nesprávne vyhodnotil právnu otázku, že v danom prípade sa nejednalo o retroaktivitu právneho predpisu a tým rozhodol v rozpore so zásadou právnej istoty, legitímnych očakávaní a zákazu priamej retroaktivity, keď od oprávneného požadoval niečo, čo donedávna nebolo potrebné pri uplatnení predmetného nároku či už v základnom, resp. vykonávacom konaní. Odvolací súd tak
názoru oprávneného síce použil právny predpis vzťahujúci sa na exekučné konanie, tento právny predpis však nesprávne interpretoval, resp. zo správne zisteného skutkového stavu vyvodil nesprávne právne závery. Žiadal, aby dovolací súd posúdil právnu otázku, či je možné zastaviť exekúciu v zmysle § 39 ods. 4, § 57 a § 234j Exekučného poriadku, pokiaľ je exekúcia vedená na základe právoplatného exekučného titulu, ktorý bol súdom vydaný a ktorý nadobudol právoplatnosť v čase, keď neplatila právna úprava ochrany spotrebiteľa, ktorá platí v súčasnosti a zároveň posúdenie otázky, či je možné od oprávneného bez porušenia zákazu retroaktivity požadovať, aby k ďalšiemu pokračovaniu exekúcie splnil podmienku opisu rozhodujúcich skutočností týkajúcich sa vlastného vzťahu s povinnou a podmienku pripojenia dôkazov v takej situácii, keď takáto povinnosť neexistovala. Navrhol, aby dovolací súd zrušil rozhodnutie odvolacieho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
ktorého dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti uzneseniu vydanému v exekučnom konaní nie je prípustné, dovolací súd sa v prvom rade zaoberal otázkou, či má posudzovať prípustnosť dovolania
novelizovanej právnej úpravy alebo
právneho stavu platného do
predpisov účinných do
nej, bolo by bez ďalšieho neprípustné. Vzhľadom na povinnosť ústavne konformného výkladu pri riešení tejto otázky, a teda vzhľadom na rešpektovanie ústavných princípov dôvery v platné právo a legitímneho očakávania ako aj dôvery v správnosť aktov orgánov verejnej moci, vrátane v nich obsiahnutého poučenia o možnosti opravných prostriedkov, považoval dovolací súd za správne, aby sa prípustnosť dovolania posudzovala
právnej úpravy platnej v čase vydania dovolaním napadnutého rozhodnutia.
právnej úpravy platnej v tomto čase, teda
ustanovení Exekučného poriadku v znení do 31. marca 2017 a
príslušných ustanovení CSP. Aj
tejto právnej úpravy však prípustnosť dovolania bola vylúčená. 10. Dovolateľ v dovolaní uplatnil dovolací dôvod
1 písm. b/ CSP, t. j. nesprávne právne posúdenie veci odvolacím súdom. 11.
1 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. 12.
2 CSP dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu
a/ až n/. 13.
a/ CSP odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o zastavení konania. 14. V prejednávanej veci dovolateľ napadol dovolaním uznesenie odvolacieho súdu, ktorým odvolací súd rozhodol o odvolaní oprávneného proti uzneseniu súdu prvej inštancie o zastavení exekúcie,
1 písm. b/ CSP. V zmysle § 421 ods. 2 CSP, ale dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu
a/ až n/ CSP. Pretože v § 357 písm. a/ CSP je uvedené uznesenie o zastavení konania, je v zmysle § 421 ods. 2 CSP vylúčená prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým rozhodol o odvolaní proti uzneseniu prvoinštančného súdu o zastavení konania. 15. Vzhľadom na § 9a ods. 1 Exekučného poriadku v znení od 1.7.2016 do 31.3.2017,
ktorého ak to povaha veci nevylučuje, v konaní
tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, je prípustnosť dovolania pre nesprávne právne posúdenie veci v zmysle § 421 ods. 2 CSP vylúčená aj proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým rozhodol o odvolaní proti uzneseniu exekučného súdu o zastavení exekúcie. Uznesenie o zastavení exekúcie sa totiž svojimi účinkami rovná uzneseniu o zastavení konania v sporovom konaní. Zastavenie konania v sporovom konaní má za následok jeho skončenie bez meritórneho rozhodnutia a rovnako tak zastavenie exekúcie má za následok skončenie exekučného konania bez núteného vymoženia vymáhaného nároku. 16. Vzhľadom na vyššie uvedené dovolací súd dovolanie oprávneného ako procesne neprípustné odmietol (§ 447 písm. c/ CSP). 17. Najvyšší súd rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania o dovolaní neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 veta druhá CSP). 18. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.