Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 4Sžfk/3/2017 Identifikačné číslo spisu: 1015201020 Dátum vydania rozhodnutia: 16.01.2018 Meno a priezvisko: JUDr. Nora Halmová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:20

§ 28až 36 a podľa § 40 až 42.

Výnosy (príjmy) z poisťovacích služieb,

§ 37

, a finančných služieb,

§ 39

, sa nezahŕňajú do obratu, ak tieto služby sú poskytované pri dodaní tovaru alebo služby ako doplnkové služby. Do obratu sa nezahŕňajú výnosy (príjmy) z príležitostne predaného hmotného majetku okrem zásob a výnosov (príjmy) z príležitostne predaného nehmotného majetku. 4.14 Podľa § 36 zákona č. 222/2004 Z. z. oslobodené od dane je vysielanie verejnoprávnej televízie a verejnoprávneho rozhlasu okrem vysielania reklám, telenákupu a sponzorovaných programov vrátane ich propagácie. 4.15 Podľa § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. 4.16 Podľa § 49 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň

1. a)voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané,
2. b)ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je povinný platiť daň podľa § 69 ods. 2 až 4, 7 a 9 až 12. 4.17 Podľa § 49 ods. 5 zákona č. 222/2004 Z. z. platiteľ, ktorý nadobudne hmotný majetok, ktorý je podľa osobitného predpisu odpisovaným majetkom, a pri nadobudnutí tohto majetku predpokladá jeho použitie na účely svojho podnikania, ako aj na iný účel ako na podnikanie, sa môže rozhodnúť okrem investičného majetku uvedeného v § 54 ods. 2 písm. b/ a c/, že neodpočíta časť dane, ktorá zodpovedá rozsahu použitia hmotného majetku na iný účel ako na podnikanie. Ak sa platiteľ rozhodne, že neodpočíta časť dane, ktorá zodpovedá rozsahu použitia hmotného majetku na iný účel ako na podnikanie, nepovažuje sa použitie tohto hmotného majetku na iný účel ako na podnikanie v tomto rozsahu za dodanie tovaru za protihodnotu (§ 8 ods. 3) alebo dodanie služby za protihodnotu (§ 9 ods. 2). Ak platiteľ použije prijaté služby a nadobudnutý hmotný majetok iný ako hmotný majetok, ktorý je podľa osobitného predpisu odpisovaným majetkom, na účely svojho podnikania, ako aj na iný účel ako na podnikanie, odpočíta daň len v pomere zodpovedajúcom rozsahu použitia na podnikanie k celkovému rozsahu použitia; ak platiteľ uplatňuje výdavky (náklady) na spotrebované pohonné látky vo forme paušálnych výdavkov podľa osobitného predpisu a nemôže preukázať rozsah použitia pohonných látok na účely svojho podnikania a na iný účel ako na podnikanie, môže odpočítať daň z kúpy pohonných látok do výšky paušálnych výdavkov podľa osobitného predpisu. Ustanovenie odseku 4 týmto nie je dotknuté. 4.18 Podľa § 51 ods. 2 zákona č.222/2004 Z. z., platiteľ vykoná odpočítanie dane podľa § 49 ods. 2 písm. a/, c/ alebo písm. d/ najskôr v zdaňovacom období, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, a najneskôr v poslednom zdaňovacom období kalendárneho roka, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, ak do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie, v ktorom uplatňuje právo na odpočítanie dane, má doklad podľa odseku 1 písm. a/, c/ alebo písm. d/. Ak platiteľ nemá doklad podľa odseku 1 písm. a/, c/ alebo písm. d/ do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania za posledné zdaňovacie obdobie kalendárneho roka, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, vykoná odpočítanie dane v tom zdaňovacom období, v ktorom dostane doklad podľa odseku 1 písm. a/, c/ alebo písm. d/. Platiteľ vykoná odpočítanie dane podľa § 49 ods. 2 písm. b/ najskôr v zdaňovacom období, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, a najneskôr v poslednom zdaňovacom období kalendárneho roka, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo. 4.19 Kasačný súd vyhodnotil rozsah a dôvody kasačnej sťažnosti vo vzťahu k napadnutému rozsudku Krajského súdu v Bratislave po tom, ako sa oboznámil s obsahom administratívneho a súdneho spisu a s prihliadnutím na ustanovenia § 461 SSP dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná. Nezistil žiaden dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku, tieto závery spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Preto sa s ním najvyšší súd stotožňuje v celom rozsahu. 4.20 Najvyšší súd mal za preukázané, že spoločnosť GES Slovakia, s.r.o. poskytuje rádiové vysielanie súkromného média, je prevádzkovateľom multiregionálneho rozhlasového vysielania Anténa Hit rádio, pričom v kontrolovanom zdaňovacom období si uplatňoval odpočítanie dane z nákupu služieb rádiokomunikačnej povahy a iných služieb súvisiacich so šírením rádiového vysielania. Správca dane za zdaňovacie obdobie III. štvrťrok 2013 neuznal žalobcovi odpočítanie dane z nákupu rádiokomunikačných služieb a ďalších režijných nákladov a uplatnenú daň za kontrolované zdaňovacie obdobie prepočítal pomerom reklamného času k celkovému vysielaciemu času z dôvodu, že prijaté služby boli použité na podnikanie a na inú činnosť ako podnikanie v zmysle zákona č. 222/2004 Z. z. Žalovaný je názoru, že dodávka služieb rozhlasového vysielania uskutočneného bezodplatne (nik si ju za odplatu od žalobcu neobjednal) pre neidentifikovaného odberateľa, financovaná pôžičkami rôznych spoločností, je mimo zákona č. 222/2004 Z. z., pretože sa nejedná o dodanie služby pre určitú konkrétnu osobu za protihodnotu. Nejde teda o dodanie služby pre odberateľa za odplatu a nie je predmetom dane podľa § 2 zákona č. 222/2004 Z. z.. Žalovaný poukázal na rozsudok ESD C-16/93 Tolsma, ktorý odkazuje na existenciu priameho vzťahu medzi poskytovateľom a príjemcom služby, čomu má zodpovedať odplata za poskytnutú službu. Podľa žalovaného má žalobca právo na odpočítanie dane iba v pomernej časti z nakúpených tovarov a služieb na vykonávanie svojej činnosti, a to v časti, v ktorej sú ním použité na vykonávanie jeho zdaniteľných obchodov, ktoré predstavuje vysielanie reklamy. Súkromné rozhlasové a televízne vysielanie nie je oslobodené od DPH, nespadá do pôsobnosti zákona č. 222/2004 Z. z. a Smernice Rady 2006/112/ES. Dodanie tovaru a poskytnutie služby je predmetom DPH v prípade, že sú uskutočnené za protihodnotu, v tuzemsku, zdaniteľnou osobou konajúcou v postavení zdaniteľnej osoby. Vysielanie súkromného rádia nepredstavuje dodanie služieb pri absencii protihodnoty za plnenie a právneho vzťahu medzi poskytovateľom služieb a ich príjemcom. Vysielanie komerčného rádia financovaného prostredníctvom vkladov a pôžičiek nemožno považovať za poskytnutie služieb za protihodnotu, ktoré je predmetom dane, pretože krytie prevádzkových nákladov komerčného rádia týchto zdrojov nepredstavuje odplatu za poskytnutie služieb. 4.21 Najvyšší súd s názorom žalovaného nesúhlasí. Poukazuje, že systém dane z pridanej hodnoty spočíva v dvojitom mechanizme, ktorým je zaplatenie dane na výstupe a odpočítanie dane zaplatenej na vstupe. Tento mechanizmus umožňuje, aby bola táto daň neutrálna z pohľadu hospodárskych subjektov, pričom finančnú záťaž z nej vyplývajúcu znášajú výlučne spotrebitelia. S cieľom zabezpečiť, že daňový orgán skutočne vyberie to, čo mu patrí, je potrebné, aby sa odpočet týkal iba tovarov a služieb nadobudnutých na účely zdaniteľnej činnosti tak, aby DPH na vstupe bola odpočítaní zo sumy DPH zaplatenej na výstupe. V prípade, že zdaniteľná osoba vykonáva tak zdaniteľnú činnosť, ako aj činnosť oslobodenú od dane, uplatňujú sa osobitné pravidlá s cieľom určiť tú časť DPH zaplatenej na vstupe, ktorá môže byť odpočítaná. Situácia sa ešte viac komplikuje v prípade, že zdaniteľná osoba navyše vykonáva činnosť, ktorá vôbec nepatrí do systému DPH, keďže nemá povahu hospodárskej činnosti vykonávanej za protihodnotu v zmysle ustanovení upravujúcich systém DPH. 4.22 Súkromný prevádzkovateľ vysielania vysiela svoje programy tak, že je k nim voľný prístup, teda bez toho, aby mu poslucháči platili odmenu. Keďže však nie je príjemcom žiadneho poplatku ani iného prostriedku verejného financovania, musí svoju činnosť financovať prostredníctvom vysielania „komerčných oznamov" (pojem uvedený v Smernici o audiovizuálnych mediálnych službách), to znamená reklám, sponzorovaných programov atď. Tieto komerčné oznamy sú určené poslucháčom programov prevádzkovateľa vysielania, takže vysielanie komerčných oznamov je neoddeliteľné od vysielania programov. Z hospodárskeho hľadiska teda všetky tieto vysielania predstavujú činnosť prevádzkovateľa vysielania, ktorá je financovaná z príjmov z komerčných oznamov, ktoré predstavujú obrat tohto prevádzkovateľa vysielania. DPH na vstupe z tovarov a služieb, ktoré tento prevádzkovateľ vysielania používa na účely všetkých svojich činností, teda bude odpočítaná od DPH na výstupe, ktorá je zahrnutá do ceny komerčných oznamov, ktorú tento prevádzkovateľ uvádza v príslušných faktúrach. Toto zahrnutie tak odôvodňuje jeho právo na odpočítanie celej DPH na vstupe. 4.23 Situácia prevádzkovateľa verejnoprávneho vysielania, ktorého činnosť je prinajmenšom z časti financovaná z poplatku, je odlišná. Keďže tento poplatok nie je protiplnením za poskytnuté služby, neexistuje tu DPH na výstupe, a teda DPH na vstupe nemôže byť odpočítaná. Prevádzkovateľ verejnoprávneho vysielania nepožaduje „cenu" za svoje služby a poplatok napredstavuje zaplatenie takejto ceny. Verejnoprávny prevádzkovateľ vysielania môže samozrejme mať aj obchodnú činnosť, ktorá je financovaná inými prostriedkami. Pri tejto činnosti je potom daň z pridanej hodnoty odpočítateľná, ale iba z tej časti tovarov a služieb, ktoré sa používajú na účely tejto obchodnej činnosti. 4.24 Najvyšší súd je názoru, že v Rozsudku ESD C-16/93 Tolsma, na závery ktorého poukazuje žalovaný, je posudzované poskytnutie služieb za odplatu a preto podlieha zdaneniu iba v takom prípade, ak sa služby poskytujú na základe právneho vzťahu medzi poskytovateľom a prijímateľom služby a za odmenu v prospech poskytovateľa služieb, ktorá je vyjadrením hodnoty prijatej služby, a preto ho nemožno použiť. Najvyšší súd je názoru, že právny názor žalovaného, že pri vysielaní programovej skladby v danom prípade absentuje právny vzťah medzi poskytovateľom a prijímateľom služby a absentuje odmena v prospech poskytovateľa služieb, ktorá je vyjadrením hodnoty prijatej služby, je nesprávna. 4.25 Najvyšší súd Slovenskej republiky s poukazom na závery uvedené vyššie, považoval námietky žalovaného vznesené v kasačnej sťažnosti za nedôvodné a preto kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietol, podľa § 461 SSP. 4.26 O náhrade trov kasačného konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky tak, že žalobcovi, ako úspešnému účastníkovi konania o kasačnej sťažnosti, nárok na náhradu trov tohto konania priznal (§ 467 ods. 1 SSP a analogicky podľa § 167 ods. 1 SSP ). V zmysle § 175 ods. 2 SSP v spojení s dôvodovou správou k § 467 SSP (teleologický výklad) o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením krajského súdu. 4.27 Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prijal rozsudok jednomyseľne (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu n i e j e prípustný opravný prostriedok (§ 438 v spojení s § 439 SSP).