2 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo (podľa § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.
O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle § 250ja ods. 2 O.s.p. s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk. 4.2 Z administratívneho a súdneho spisu odvolací súd zistil nasledovný skutkový stav veci: Rozhodnutím č. V 733/2016 zo dňa 22.04.2016 odporca zamietol návrh na vklad kúpnej zmluvy zo dňa 07.12.2015, predmetom ktorej je prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam vedeným na listoch vlastníctva č. 2038, 1084 a 2183 v katastrálnom území F.. Odporca počas správneho konania zistil nedostatky, konkrétne že údaje v kúpnej zmluve sú v rozpore s § 9 ods. 8 zákona č. 97/2013 Z. z. a že predávajúca p. G. je v katastri nehnuteľností vedená aj ako podielový spoluvlastník pozemkov vedených na listoch vlastníctva č. XXXX, XXXX a XXXX v k. ú. F. C., ktoré sú taktiež spoločnou nehnuteľnosťou Pozemkového spoločenstva Luhy Závažná Poruba. Odporca taktiež zistil, že kúpna zmluva je v rozpore s § 2 ods. 3 zákona č. 97/2013 Z. z. a povolením vkladu vlastníckeho práva by vznikol spoluvlastnícky podiel na spoločnej nehnuteľnosti s výmerou menšou ako 2 000 m2. 4.3 Odporca rozhodnutím č. V 733/2016 zo dňa 10.03.2016 prerušil konanie a účastníkom konania určil lehotu na odstránenie nedostatkov návrhu na vklad a jeho príloh. Nedostatky návrhu na vklad neboli účastníkmi konania odstránené. Odporca dospel k záveru, že predmetná kúpna zmluva je neplatná, nakoľko obchádza ustanovenie § 9 ods. 8 zákona č. 97/2013 Z. z., na základe čoho návrh na vklad vlastníckeho práva zamietol. 4.4 Predmetom kúpnej zmluvy o prevode vlastníctva nehnuteľností uzavretej medzi F. G. ako predávajúcou a spoločnosťou Craemer Slovakia, s.r.o. ako kupujúcim je úprava podmienok kúpy (predaja) nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území F. C., obec Závažná Poruba, okres Liptovský Mikuláš, zapísané na listoch vlastníctva č. XXXX, č. XXXX a č. XXXX. Nehnuteľnosti tvoriace predmet prevodu sa považujú za spoločné nehnuteľnosti podľa zákona č. 97/2013 Z. z., pričom obe zmluvné strany boli v čase uzavretia kúpnej zmluvy spoluvlastníkmi nehnuteľností a členmi spoločenstva. 5. 5.1 Podľa § 22 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) (ďalej len „katastrálny zákon“), v katastrálnom konaní sa zapisujú práva k nehnuteľnostiam, rozhoduje sa o zmenách hraníc katastrálnych území, o prešetrovaní zmien údajov katastra, o oprave chýb v katastrálnom operáte a o obnove katastrálneho operátu. 5.2 Podľa § 31 ods. 1 katastrálneho zákona, okresný úrad preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada okresný úrad aj na skutkové a právne skutočnosti, 10b) ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. 5.3 Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 97/2013 Z. z., tento zákon upravuje
1) a Občianskym zákonníkom (§ 37
). Pri rozhodovaní v danom prípade bol odporca viazaný aj právnymi normami ustanovenými v zákone č. 97/2013 Z. z. Vkladové konanie predstavuje rozhodovací procesný postup, pri ktorom okresný úrad ako správny orgán na základe predložených písomných podkladov podľa § 31 ods. 1, 2 katastrálneho zákona a § 42 ods. 1, 2 a 3 posudzuje všetky skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. 6.4 Podľa čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, Slovenská republika je právnym štátom. Neoddeliteľným atribútom právneho štátu je právna istota a spravodlivosť (nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky napr. I. ÚS 17/99, I. ÚS 54/02). 6.5 Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktoré ustanoví zákon. 6.6 Z vyššie citovaných ustanovení Ústavy Slovenskej republiky vyplýva, že v právnom štáte sa orgánu verejnej moci neponecháva na úvahu, či uplatní kompetenciu, ktorú mu priznáva ústava alebo zákon. Preto je povinnosťou každého orgánu verejnej moci konať, uplatniť svoju kompetenciu vždy, v celom rozsahu a včas. 6.7 Odvolací súd konštatuje, že bolo nesporne povinnosťou odporcu dôsledne preskúmať všetky uvedené právne a skutkové skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu, medzi ktoré určite parí riadne a zákonné posúdenie toho, či predmetné nehnuteľnosti tvoria spoločnú nehnuteľnosť. 6.8 Pojem spoločná nehnuteľnosť nebol do účinnosti zákona č. 97/2013 Z. z. o pozemkových spoločenstvách priamo v zákone definovaný. Významným pre definíciu tohto pojmu bolo rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky III. US 154/2010, v zmysle ktorého „pojem spoločná nehnuteľnosť sa vzťahuje na celý majetkový substrát pozemkového spoločenstva, keďže každý spoluvlastník môže mať len jeden podiel spoločnej nehnuteľnosti, ktorý je vyjadrený zlomkom k celku“. 6.9 V dôvodovej správe k zákonu č. 97/2013 Z. z. zákonodarca uvádza, že spoločná nehnuteľnosť je jedna nehnuteľná vec, ktorú nemožno rozdeliť na viac nehnuteľných vecí, aj keď pozostáva z viacerých pozemkov. Zároveň uvádza, že podielové spoluvlastníctvo spoločnej nehnuteľnosti, a tým i spoločenstvo ako celok je nedeliteľné a spoluvlastnícke podiely sú k sebe trvalo viazané. 6.10 Podľa § 8 ods. 1 zákona č. 97/2013 Z. z. sa spoločnou nehnuteľnosťou rozumie jedna nehnuteľná vec, ktorá pozostáva z viacerých samostatných pozemkov, pričom spoločná nehnuteľnosť je nedeliteľná okrem prípadov ustanovených zákonom. Možnosť zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva spoločnej nehnuteľnosti podľa všeobecných ustanovení o zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva je zo zákona vylúčená. Spoločnú nehnuteľnosť môžu tvoriť pozemky, ktoré nemajú spoločné hranice a dokonca sa môžu nachádzať v rôznych katastrálnych územiach. Pri pozemkoch tvoriacich spoločnú nehnuteľnosť má byť na liste vlastníctva vyznačený príslušný kód, v zmysle § 9 ods. 1 a prílohy č. 6 vyhlášky, a to kód „1“ - pozemok nie je spoločnou nehnuteľnosťou a kód „2“ - pozemok je spoločnou nehnuteľnosťou. V katastri nehnuteľností sú pozemky tvoriace spoločnú nehnuteľnosť väčšinou evidované na viacerých listoch vlastníctva a majú spoločný právny režim, t. j. na každom liste vlastníctva by mali byť rovnakí spoluvlastníci a rovnaké spoluvlastnícke podiely. 6.11 Zadefinovanie pojmu spoločná nehnuteľnosť ako jednej nehnuteľnej veci pozostávajúcej z viacerých samostatných pozemkov predstavuje výnimku z ustanovenia § 119 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého je nehnuteľnosťou vždy samostatný pozemok. Spoločná nehnuteľnosť síce fyzicky pozostáva z viacerých, miestami mnohých samostatných pozemkov s rôznymi druhmi pozemkov, ale jej právny režim je jasný, a to taký že ide o jednu nehnuteľnú vec, ktorú nie je možné rozdeliť na viac nehnuteľných vecí. Spoločná nehnuteľnosť je v katastri evidovaná buď ako súbor nehnuteľností na jednom liste vlastníctva alebo súbor nehnuteľností evidovaných na viacerých listoch vlastníctva, pričom v každom liste vlastníctva musí byť zrejmá ich súvislosť a zviazanosť. 6.12 V ustanovení § 2 zákona č. 97/2013 Z. z. je zakotvené, ktoré majetkovoprávne útvary sa považujú za pozemkové spoločenstvá. V odseku 1 písm. d/ sa za pozemkové spoločenstvo označuje i pozemkové spoločenstvo, ktoré založili individuálni vlastníci poľnohospodárskych alebo lesných nehnuteľností s cieľom ich spoločného obhospodarovania bez toho, aby vznikala spoločná nehnuteľnosť. Cieľom tohto pozemkového spoločenstva je predovšetkým spoločné obhospodarovanie jednotlivých poľnohospodárskych alebo lesných nehnuteľností, ktoré ostávajú vo vlastníctve jednotlivých členov pozemkového spoločenstva. 6.13 Ustanovenie § 12 zákona č. 97/2013 Z. z. upravuje postavenie vlastníka spoločne obhospodarovanej nehnuteľnosti v pozemkových spoločenstvách, ktoré založili vlastníci poľnohospodárskych alebo lesných nehnuteľností s cieľom ich spoločného obhospodarovania a využívania (odsek 1) bez toho, aby vznikala spoločná nehnuteľnosť alebo spoločné vlastníctvo nehnuteľnosti, pričom spoločenstvo bude vykonávať aj správu týchto pozemkov (odsek 2). Podmienkou a právnym titulom členstva v tomto spoločenstve je vlastníctvo spoločne obhospodarovanej nehnuteľnosti (odsek 1), pričom za trvania spoločenstva členstvo vzniká a zaniká prevodom alebo prechodom vlastníctva spoločne obhospodarovanej nehnuteľnosti. Nadobúdateľ spoločne obhospodarovanej nehnuteľnosti jeho prevodom alebo prechodom sa stane členom spoločenstva zo zákona. Spoločná nehnuteľnosť vstupom do tohto spoločenstva nevzniká, vlastník spoločne obhospodarovanej nehnuteľnosti len dáva svoju nehnuteľnosť k dispozícii ostatným členom spoločenstva a spoločenstvu na účely spoločného obhospodarovania a využívania a hospodárenia podľa § 20 (odsek 2). 6.14 Odvolací súd poukazuje na to, že navrhovateľ podaním zo dňa 30.11.2016 doložil do spisu Zmluvu o pozemkovom spoločenstve vlastníkov spoločne obhospodarovaných nehnuteľností Pozemkového spoločenstva ako aj Stanovy Pozemkového spoločenstva. K tomu navrhovateľ uviedol, že je nepochybné, že odporca nepostupoval správne pri zápise spoločnej nehnuteľnosti na LV č. XXXX, XXXX a XXXX a č. XXXX, XXXX a XXXX, nakoľko nejde o spoločné nehnuteľnosti ale jedná sa o spoločne obhospodarované nehnuteľnosti v zmysle § 2 ods. 1 písm. d) zákona č. 97/
1 O.s.p. navrhovateľovi vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania. Navrhovateľ v lehote podľa § 151 ods. 1 O.s.p.
1 veta prvá O.s.p. si trovy odvolacieho konania nevyčíslil, preto odvolací súd navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. 8. 5.35 Podľa § 492 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), konania podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov. 5.36 Dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť nový procesný predpis - Správny súdny poriadok. Vzhľadom k tomu, že predmetné konanie začalo predo dňom nadobudnutia účinnosti SSP, dokončí sa podľa doterajších predpisov. Poučenie: Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.