1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobcovia v 1. - 3. rade domáhali preskúmania zákonnosti rozhodnutia Katastrálneho úradu v Bratislave č.: Xo 46/12-Se zo dňa 31.08.2012 ( ďalej len „katastrálny úrad“ ) právneho predchodcu žalovaného, ktorým rozhodnutím katastrálny úrad zamietol odvolanie účastníkov konania o oprave chyby v katastrálnom operáte O. J., W. J. a Y. J. a rozhodnutie Správy katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu č. X-368/2011 zo dňa 21.02.2012 ako prvostupňového správneho orgánu potvrdil a to na tom skutkovom základe, že hranica pozemkov registra „C“ parc. č. 644,645/1 a 645/2 zobrazená v geometrickom pláne (ďalej aj „GP“) č. 32164505-36/95 je zhodná s jej zobrazením v súčasnej katastrálnej mape, teda je v súlade s predloženými listinami na zápis do katastra nehnuteľností (ďalej aj „KN“) a potom nie je dôvod na opravu zákresu hranice citovaných parciel. Pokiaľ ide o zápis vecného bremena, tento priamo súvisí so zákresom stavby postavenej na pozemku parc. č. 643, to znamená, ak technický podklad určí, že stavba zasahuje do susedného pozemku, bude môcť byť v nadväznosti na tento podklad vyznačené vecné bremeno v časti susedného pozemku, na ktorej stavba reálne stojí. Pre úplnosť uviedol, že medzičasom už došlo k ďalším právnym zmenám týkajúcim sa vlastníckeho práva k pozemkom a terajší vlastníci ich nadobudli tak, ako sú v súčasnosti evidované v KN, v jeho písomnom grafickom operáte vzhľadom na ich tvar a rozlohu. Krajský súd po citácii relevantných právnych predpisov § 59 ods. 5, § 59 ods. 1 písm.
1 Katastrálneho zákona, ale toto je možné riešiť len civilnou určovacou žalobou, pretože oproti predchádzajúcemu civilnému konaniu nastala podstatná zmena pomerov a o oprave chýb v operáte nebolo možné v zmysle žiadosti žalobcov zo dňa 20.07.2011 rozhodnúť aj vzhľadom na ďalšie právne zmeny, ktoré vo veci nastali v súvislosti s darovacími zmluvami, ktoré boli zavkladované u správy katastra pod č. V-43918/95, V-141299, V-2568/06, V-32740/08. O trovách konania rozhodol krajský súd
ust. § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že neúspešným žalobcom právo na ich náhradu nepriznal. Proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 5S/2610/2012-165 zo dňa 26.04.2016 podali žalobcovia v
rozsudku Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. 10 C 72/88 zo dňa 10.11.1992 v spojení s rozsudkom Mestského súdu v Bratislave sp. zn. 10 Co 81/93 zo dňa 14.07.1994, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 26.09.1994, bolo určené, že hranica medzi pozemkami parcelou č. 645 a parcelou č. 641-644 v katastrálnom území E. bude prebiehať bodom 2,13,15,5,10,11 a 8
znaleckého posudku Ing. I..
tohto rozsudku súd zároveň zriadil vecné bremeno k parcele EN č. 649 a č. 947 na LV č. XXXX v tej časti, ktorá je na geometrickom pláne znalca Ing. Z. a Ing. Q. ohraničená bodom 13,14,16,15,13 za náhradu 3 000,-Kčs, ktorú odporcovia zaplatia navrhovateľovi v II. rade do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
doplňujúceho rozsudku Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. 10 C 72/88 zo dňa 05.04.1994, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 13.05.1994 bolo určené, že hranica medzi parcelami navrhovateľov
EN č. 645, č. 646, č. 647, č. 648 a č. 649 a parcelami odporcov
EN č. 641, č. 643, č.644 k. ú. E. prebieha bodom 2,13,15,5,10,11, a 8
znaleckého posudku Ing. I.. Ako ďalej uviedli
výpisu z LV číslo XXXX zo dňa 17.02.2016 a zo dňa 14.06.2016 pre k. ú. E., Okresného úradu v Bratislave, odboru katastrálneho, vlastníkom nehnuteľností tam zapísaných a to pozemku s parcelným č. 641 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 270 m2, pozemku s parcelným č. 642 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 551 m2, pozemku s parcelným č. 643 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 22 m2, pozemku s parcelným č. 644 - záhrada o výmere 798 m2 a rodinného domu so súpisným číslom XXXX stojaceho na pozemku s parcelným č. 641 vyššie špecifikovaného je vedľajšia účastníčka na strane žalovaného V. L.. Pozemky na tomto LV sú evidované ako parcely registra „C“.
výpisu z LV číslo XXXX zo dňa 17.02.2016 a zo dňa 14.06.2016 pre k. ú. E., Okresného úradu v Bratislave, odboru katastrálneho, vlastníkom nehnuteľností tam zapísaných a to pozemku s parcelným č. 647 -zastavaná plocha a nádvorie o výmere 99 m2, pozemku s parcelným č. 648 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 96 m2, pozemku s parcelným č. 649 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 102 m2 a rodinného domu so súpisným číslom XXXX stojaceho na pozemku s parcelným č. 647 a 648 vyššie špecifikovaných je žalobca v treťom rade O. J.. Pozemky na tomto LV sú evidované ako parcely registra „C“ na katastrálnej mape.
výpisu z LV číslo XXXX zo dňa 14.06.2016 pre k. ú. E., Okresného úradu v Bratislave, odboru katastrálneho, vlastníkom nehnuteľností tam zapísaných a to pozemku s parcelným č. 645/2 - záhrada o výmere 94 m2, pozemku s parcelným č. 646/1 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 213 m2, pozemku s parcelným č. 646/2 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 93 m2 a rozostavaného rodinného domu stojaceho na pozemku s parcelným č. 646/2 vyššie špecifikovaného je žalobkyňa v prvom rade Y. J.. Pozemky na tomto LV sú evidované ako parcely registra „C“ na katastrálnej mape.
výpisu z LV číslo XXXX zo dňa 14.06.2016 pre k. ú. E., Okresného úradu v Bratislave, odboru katastrálneho, vlastníkom nehnuteľností tam zapísaných a to pozemku s parcelným č. 645/1 - záhrada o výmere 316 m2 a pozemku s parcelným č. 645/3 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 84 m2 je žalobca v druhom rade W. J.. Pozemky na tomto LV sú evidované ako parcely registra „C“ na katastrálnej mape. V odvolaní poukázali na rozhodnutie Správy katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu zo dňa 21.02.2012 číslo X -368/2011 strana druhá, druhý odsek, v ktorom sa doslova uvádza, že správa katastra preskúmala žiadosť spolu s prílohami a vykonala prešetrenie údajov katastra nehnuteľností, pričom zistila, že dňa 17.11.1994 prijala pod číslom konania Z - 4328/94 rozsudky v mene Slovenskej republiky vydané Obvodným súdom Bratislava IV pod sp. zn. 10 C 72/88 zo dňa 10.11.1992, pod sp .zn. 10 C 72/88 zo dňa 05.04.1994, ktorým určil hranicu medzi pozemkami v k. ú. E. parc. č. 645, č. 646, č. 647, č. 648, č. 649 a parc. č. 641, č. 643, a č. 644
znaleckého posudku Ing. I. a rozsudok v mene Slovenskej republiky vydaný Mestským súdom v Bratislave pod sp. zn. 10 Co 81/93 zo dňa 17.07.1994, ktorým potvrdil rozsudok Obvodného súdu Bratislava IV. sp. zn. 10 C 72/88 zo dňa 10.11.1992 s doplňujúcim rozsudkom zo dňa 05.04.1994. Samostatný znalecký posudok Ing. I. neslúži ako technický podklad k zápisu do katastra nehnuteľností. K uvedeným rozsudkom bol doložený k zápisu do katastra nehnuteľností ako technický podklad geometrický plán č. 32164505-36/95 na zmenu hranice pozemkov a vyznačenie vecného bremena
rozsudku Mestského súdu v Bratislave sp. zn. 10 Co 81/93 k parc. č. 644, č. 641 vedených na LV č. XXXX v prospech: l. X. V. nar. XX.XX.XXXX a W. rod. B. nar. XX.XX.XXXX v celosti a parc. č. 645, č. 647, č. 649/2 vedených na LV č. XXXX v prospech: 1. O. J. nar. XX.XX.XXXX v celosti v k. ú. E.. Zápis uvedených listín bol vykonaný zmenou č. 130/95....“
názoru žalobcov z vyššie citovaných skutočností je nepochybne zrejmé, že po právoplatnosti rozsudku Obvodného súdu Bratislava IV sp. zn. 10 C 72/88 zo dňa 10.11.1992 v spojení s rozsudkom Mestského súdu v Bratislave zo dňa 14.07.1994 sp. zn. 10 Co 81/93, ktorá nastala dňom 26.09.1994, teda za 52 dní od nadobudnutia jeho právoplatnosti, prijala Správa katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu od Obvodného súdu Bratislava IV vyššie citované rozsudky, znalecký posudok Richarda Němca číslo 34/92 zo dňa 06.09.1992 ako aj geometrický plán č. 32164505-36/95 na zmenu hranice pozemkov a vyznačenie vecného bremena,
rozsudku Mestského súdu v Bratislave sp. zn. 10 Co 81/
ktorých na určenie vlastníckej hranice slúži geometrický plán a nie vytyčovací náčrt. Odvolávanie sa na tieto právne úpravy je však nedôvodné, nakoľko predmetné súdne rozhodnutia, ktorými bolo právoplatne určené ako má vlastnícka hranica medzi nehnuteľnosťami účastníkov prebiehať, boli vydané ešte pred účinnosťou uvedených právnych predpisov. No napriek tomu o žiadosti žalobcov rozhodol tak, že ju zamietol. V rokoch 1988 až 1994 ako podklad na vytyčovanie a určovanie hraníc nehnuteľností slúžili katastrálne mapy a prednostne (nakoľko grafické katastrálne mapy boli relatívne málo presné) vytyčovacie nákresy a geometrické plány predchádzajúcich meraní, ktoré boli uložené v zbierke listín katastra (v tej dobe stredísk geodézie) alebo ktoré boli vypracované k danému účelu oprávnenými pracovníkmi a organizáciami. Ďalej poukázali na to, že v deväťdesiatych rokoch boli v zastavanej časti obce Záhorská Bystrica vykonávané meračské práce na obnovu katastrálnej mapy, ktorá potom vstúpila do platnosti až v roku
ustanovení §-u 59 ods. 1 písm. a) Katastrálneho zákona správa katastra opraví údaje katastra aj bez návrhu, ak sú v rozpore s verejnou listinou alebo s inou listinou, alebo s výsledkami prešetrovania zmien údajov katastra, alebo s výsledkami revízie údajov katastra. Pokiaľ žalovaný ( prvostupňový správny orgán) v jeho rozhodnutí č. X-368/2011 na strane tretej dole uvádzal, že správa katastra nie je oprávnená rozhodnúť vo veci určenia priebehu hranice uvedených pozemkov z dôvodu, že už medzičasom došlo u týchto nehnuteľností k zmenám vlastníctva, bolo toto jeho tvrdenie tiež nedôvodné a účelové, keďže žalobcovia nežiadali správu katastra, aby rozhodla o priebehu hranice, keďže o tom už právoplatne rozhodol súd. Žiadali sme, aby správa katastra opravila chybný zákres hranice v katastrálnej mape a aby v písomnom operáte (LV ) zapísala vecné bremeno, keďže
ich názoru správa katastra to bola povinná vykonať v zmysle vyššie citovaného ustanovenia § - u 59 ods. 1 písm. a) Katastrálneho zákona. Aj rodičia V. L. predmetné súdne rozhodnutie napokon aj uznali a ho rešpektovali, čoho dôkazom bolo aj to, že rodičom žalobcov za trpenie vecného bremena zaplatili stanovenú náhradu 3.000,- Sk. Tvrdenie žalovaného v jeho rozhodnutí Číslo X-368/2011 na strane 3. dole, že „súčasní vlastníci nadobudli vlastnícke právo k nehnuteľnostiam tak, ako sú v súčasnosti evidované v katastri nehnuteľností, vzhľadom na ich tvar a rozlohu, teda v písomnom i grafickom operáte katastra nehnuteľností“ je tiež nelogické a nesprávne. Oni nadobudli vlastníctvo k nehnuteľnostiam tak ako sú tieto užívané (alebo ako by mali byť užívané
právoplatných rozhodnutí súdu, o ktorých vedeli), ale nie
chybne evidovaných údajov v katastri. Ak by tomu tak bolo, ako to opisuje žalovaný, tak potom si správa katastra osobuje väčšie práva v rozhodovaní o vlastníctve ako majú súdne orgány. Ďalej uviedli, že vedľajšia účastníčka vo svojom vyjadrení sa vôbec nezaoberala právoplatnými rozsudkami Obvodného súdu Bratislava IV. sp. zn. 10 C 72/88 zo dňa 10.11. 1992 a Mestského súdu v Bratislave sp. zn. 10 Co 81/93 zo dňa 14.07.1994 a o tom, že tieto rozsudky už v r. 1994 jej rodičia prevzali a tieto aj rešpektovali, čoho dôkazom bolo to, že rodičom navrhovateľov zaplatili stanovený poplatok za zriadenie vecného bremena, užívanie časti pozemkov navrhovateľov. Jej tvrdenie, že katastrálny úrad preveril, či pri prevzatí nového geometrického plánu a polohového určenia parc. č. 643 došlo k reálnemu záberu častí susedných pozemkov ako to vyplýva zo znaleckých posudkov je pomýlené, pretože spomínaný geometrický plán bol vyhotovený ako podklad na zápis vecného bremena. Ani toto vecné bremeno však zapísané nebolo a to
tvrdenia Katastrálneho úradu v jeho rozhodnutí na strane 3 ods. 2, pretože kataster pri preskúmaní podkladov došiel k záveru, že pozemok parc. č. 643 o výmere 22 m2 je
v súčasnosti platných údajov katastra nehnuteľností evidovaný po vlastnícku hranicu, ktorá je identická s pôvodnou hranicou po prevzatí výsledkov THM. Toto tvrdenie katastra je vecne nesprávne.
znaleckého posudku znalca Ing. I.. 34/92, o ktorý sa Mestský súd v Bratislave vo svojom rozsudku opiera, je vlastnícka hranice na budove teraz označenej parcelným č. 643 daná bodom, ktorý je vzdialený od domu na parc. č. 641 7,10 m a koniec stavby na parc. č. 643 je od domu vzdialený 7,40 m, z čoho vyplýva, že terajšia stavba na parc. č. 643 zasahuje do pozemku navrhovateľov šírkou 30 cm v dĺžke 6,40 m. Na túto zabratú časť tohto pozemku bolo preto pre rodičov vedľajšej účastníčky na strane žalovaného V. L. zriadené súdom vecné bremeno vo forme práva užívania tejto časti tohto pozemku, za čo našim rodičom títo zaplatili stanovenú sumu 3000 Kčs. Samotná stavba ako celok bola pri obnove katastrálnej mapy THM veľmi nepresne zameraná a nepresnosť značne presahuje stanovené prípustné odchýlky - viď príloha č. 13 detail „D“ znal. posudku Ing. Y. Z. č. 5/2011.
detailného zamerania Ing. Y. Z., ako je to vykreslené na prílohe č. 13 jeho posudku, by vlastnícka hranica určená súdom mala prebiehať po spojnici bodov č. 2 - 5 (zelený zákres) a nie po spojnici bodov č. 31-915 - 31-372 (čierny zákres). Od bodu č. 1 je bod č. 2 vzdialený 3,20 m, pričom šírka celej stavby, vrátane s vecným bremenom je 3,50.
obnovenej katastrálnej mapy je stavba na parc. č. 643 daná spojnicou bodov č. 31-914, 31-915, 31-372, 31-913, pričom šírka tejto budovy daná spojnicou bodov č. 31-914 - 31-915 je taktiež 3,50 m, čo znamená, že pri obnove katastrálnej mapy vôbec nebolo zohľadnené vecné bremeno dané spojnicou bodov č. 2-3 - 6 - 5 - 2 (13 - 14 - 16-15) a samotná hranica
obnovenej mapy prebieha stredom plochy vecného bremena, čo je absurdné a pritom žalovaný tvrdí, že terajší zákres hranice v katastrálnej mape je v súlade s predmetnými rozsudkami súdov. Pokiaľ išlo o vytyčovanie vlastníckej hranice Ing. Z. zo dňa 04.07.2011, tento bol informovaný a upozornený Ing. Y. Z., že o spornej hranici boli v roku 1994 vynesené právoplatné rozsudky a že predmetná vlastnícka hranica nie je v THM (technicko-hospodárska mapa) ani v mape ZMVM (základná mapa veľkej mierky) zakreslená v súlade s týmito rozsudkami. No on hranicu napriek tomu vytýčil
nesprávnych zákresov v katastrálnej mape s tým, že túto katastrálnu mapu nikto zatiaľ nespochybnil. Tvrdenie žalovaného ako aj vedľajšej účastníčky na strane žalovaného, že medzičasom došlo k ďalším právnym zmenám, týkajúcim sa vlastníckeho práva k pozemkom a terajší vlastníci ich nadobudli tak, ako sú evidované v KN, je taktiež nesprávne a účelové. Žalovaný nesprávne rozhodol vo veci tak, že žiadosť žalobcov o opravu chybných údajov v mapovom a písomnom operáte zamietol. Ing. Y. Z. vo svojom znaleckom posudku č. 5/2011, ktorý na správe katastra odovzdal dňa 15.07.2011, podrobne zdokumentoval skutočnosti, že vlastnícke hranice predmetných nehnuteľností sú v obnovenej katastrálnej mape nepresne zobrazené. O priebehu vlastníckych hraníc však jednoznačne rozhodol súd svojimi právoplatnými rozsudkami. Bolo len vecou správy katastra, aby pri obnove katastrálnej mapy tieto rozsudky rešpektovala. Vlastnícka hranica bola jednoznačne súdnymi rozhodnutiami určená bez ohľadu na to, či vedľajšia účastníčka na strane žalovaného s ňou súhlasí alebo nesúhlasí a keď tieto skutočnosti boli žalobcami zistené i keď s odstupom času, bolo povinnosťou správy katastra v zmysle ust. §-u 59 ods. 1. písm.
1 veta prvá O. s. p. v spojení s § 211 a nasl. O. s. p.) a jednomyseľne dospel k záveru, že odvolanie žalobcov v 1. až 3. rade nie je dôvodné.
2 O. s. p. odvolací súd rozhodne o odvolaní spravidla bez pojednávania, ak to nie je v rozpore s verejným záujmom. Na prejednanie odvolania nariadi pojednávanie, ak to považuje za potrebné, alebo ak vykonáva dokazovanie. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že krajský súd verejne vyhlásil rozhodnutie dňa 26.04.2016. Odvolací súd nepovažoval za potrebné na prejednanie veci nariaďovať pojednávanie a takýto postup nebol v rozpore s verejným záujmom. Deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk
1 O. s. p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Súd v správnom súdnictve preskúmava rozhodnutia a postupy orgánov verejnej správy predovšetkým v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe. Rozsahom tvrdení uvedených v žalobe je súd viazaný. Odvolací súd z obsahu administratívneho ako i súdneho spisu zistil, že dňa 20.07.2011 žalobcovia v
tohto posudku na spojnice tak ako v petite svojej žiadosti navrhli a tiež vyznačené vecné bremeno užívania pozemku stavbou na parcele č. 643 v prospech vlastníčky pozemku a stavby parc. č. 643 tak, ako o tom bolo rozhodnuté uvedenými rozsudkami súdov. Uvedenú žiadosť Správa katastra pre Hlavné mesto SR Bratislava listom č. X-368/11 zo dňa 21.10.2011 doručila na vedomie a vyjadrenie vlastníčke susediacich pozemkov V. L. v lehote 10 dní. Uvedenú výzvu na vedomie doručila správa katastra aj žiadateľom, ktorí na túto výzvu reagovali ďalším podaním zo dňa 21.11.2011, keď sa nestotožnili so závermi oznámenia správy katastra, v ktorom sa uvádza, že oprava chybne zakreslenej hranice pozemkov je možná iba so súhlasom všetkých dotknutých vlastníkov a s konštatovaním, že údaje katastra nehnuteľností sú v súlade s predloženými listinami na zápis do katastra nehnuteľností. K oznámeniu Správy katastra pre hlavne mesto SR Bratislavu č. X-368/11 zo dňa 21.10.2011 sa dňa 20.11.2011 vyjadril aj znalec Ing. Y. Z., ktorý v závere poukázal na to, že o spornej hranici už bolo právoplatne rozhodnuté súdnymi orgánmi, čo nebolo dostatočne rešpektované pri obnove mapového operátu a preto odporúčal, aby správa katastra sa pridržiavala ust. § 49 Katastrálneho zákona s odkazom na svoj znalecký posudok, ktorý už bol skôr správe katastra doložený. Následne Správa katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu rozhodla dňa 21.02.2012 pod č. X-368/2011, tak, že žiadosti návrhu účastníkov konania O. J., W. J. a Y. J. na vykonanie opravy chybného zákresu vlastníckej hranice pozemkov registra „C“ prijatého dňa 25.07.2011 nevyhovela. Žalovaný správny orgán Katastrálny úrad v Bratislave rozhodnutím č. Xo 46/12-Se zo dňa 31.08.2012 v súlade s ust. § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v platnom znení (Správna poriadok) zamietol odvolanie účastníkov konania a rozhodnutie Správy katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu č. X-368/2011 zo dňa 21.02.2012 o oprave chyby v katastrálnom operáte potvrdil.
1 O. s. p.,
ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.
1 písm. a) Katastrálneho zákona správa katastra aj bez návrhu opraví údaje katastra, ak sú v rozpore s verejnou listinou alebo inou listinou, alebo s výsledkami prešetrovania zmien údajov katastra, alebo výsledkami revízie údajov katastra.
1 písm. b) Katastrálneho zákona správa katastra opraví údaje katastra aj bez návrhu, v súčinnosti s vlastníkmi a inými oprávnenými osobami opraví v katastrálnej mape chybne zakreslené hranice pozemkov.
1 Katastrálneho zákona geometrický plán je technický podklad právnych úkonov, verejných listín a iných listín a slúži aj ako podklad na vklad a záznam práv k nehnuteľnostiam.
461/2009 Z.z., ktorou sa vykonáva Katastrálny zákon vytyčovanie hraníc pozemkov je geodetická činnosť, ktorou sa v teréne vyznačí poloha lomových bodov hranice pozemkov alebo inej hranice. Vychádzajúc z citovaných ustanovení Katastrálneho zákona, jedná sa o situáciu, kedy Katastrálny zákon pamätá na možnosť opravy chybných údajov v katastri nehnuteľností, pretože kataster nehnuteľností, ako štátny informačný systém, ktorý je verejný, musí poskytovať pravdivé informácie o nehnuteľnostiach a o právach k nim. Pokiaľ sa zistia nezrovnalosti medzi údajmi katastra a listinami, ktoré sú podkladmi pre zápis údajov, začne konanie o oprave chyby aj bez návrhu; ak ide o chyby spôsobené inými osobami, opravujú sa chyby zásadne v súčinnosti s týmito osobami. Najvyšší súd Slovenskej republiky udáva, že žalobcovia v
konečného rozsudku Mestského súdu v Bratislave sp. zn. 10 Co 81/93 zo dňa 14.07.1994 má sporná hranica pozemkov prebiehať tak, ako bola určená rozsudkom Obvodného súdu Bratislava IV zo dňa 10.11.1992, t.j. na spojnici bodov č. 2, 13, 15, 5, 10, 11 a 8
znaleckého posudku Ing. I., pričom bolo zriadené vecné bremeno v šíre 30 cm k vtedajšej parcele č. 649 a č. 647 na LV č. XXXX v tej časti, kde hospodárska budova zasahuje do ich parciel č. 649 a č. 647, a ktorá je v geometrickom pláne znalca Ing. Z. a Ing. Q. ohraničená bodmi 13, 14, 16, 15, 13 za náhradu 3 000,-Kčs. V odvolaní voči rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k. 5 S 2610/2012-165 zo dňa 26.04.2016 žalobcovia opätovne uviedli, že žiadali, aby správa katastra opravila chybný zákres hranice v katastrálnej mape a aby v písomnom operáte (LV) zapísala vecné bremeno, keďže
ich názoru správa katastra to bola povinná vykonať v zmysle ustanovenia § - u 59 ods. 1 písm. a) katastrálneho zákona. Aj rodičia V. L. predmetné súdne rozhodnutie napokon aj uznali a ho rešpektovali, čoho dôkazom bolo aj to, že rodičom žalobcov za trpenie vecného bremena zaplatili stanovenú náhradu 3.000,- Sk. Predmetom preskúmania odvolacieho súdu je rozsudok krajského súdu, ktorým zamietol žalobu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovaného a konanie tomuto rozhodnutiu predchádzajúce, najmä z toho pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so všetkými námietkami žalobcov uplatnenými v žalobe a z takto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Po preverení riadnosti podmienok vykonávania súdneho prieskumu rozhodnutí správneho orgánu (tzn. najmä splnenia podmienok konania a okruhu účastníkov) sa najvyšší súd stotožňuje so skutkovými závermi krajského súdu v tom rozsahu, ako si ich osvojil krajský súd zo zistení uvedených žalovaným správnym orgánom ako aj žalobcov, ktoré sú obsiahnuté v administratívnom spise.
2 O. s. p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Najvyšší súd sa s poukazom na ustanovenie § 219 ods. 2 O. s. p. v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku krajského súdu a konštatuje správnosť dôvodov, na základe ktorých krajský súd rozhodol. Po preskúmaní veci Najvyšší súd SR konštatuje, že rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave, ktorým zamietol žalobu žalobcov v
znaleckého posudku Ing. I. a rozsudok Mestského súdu v Bratislave sp. zn. 10 Co 81/93 zo dňa 17.10.1994, ktorým bol potvrdený rozsudok Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. 10 C 72/88 zo dňa 10.11.1992 s doplňujúcim rozsudkom zo dňa 05.04.1994. Zároveň bol k uvedeným posudkom do katastra nehnuteľností priložený aj geometrický plán č. 32164505-36/95 ako technický podklad na zmenu hranice pozemkov a vyznačenie vecného bremena
rozsudku Mestského súdu v Bratislave sp. zn. 10 Co 81/93 k parc. č. 644, č. 641 vedených na LV č. XXXX v k.ú, E. v prospech:
3 veta druhá O. s. p. v spojení s § 219 ods. 1 O. s. p. napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave potvrdil ako vecne správny. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania
1 v spojení s § 246c ods.1 a § 224 ods. 1 O. s. p. tak, že účastníkom ich náhradu nepriznal, keďže žalobcovia v
predpisov účinných do 30.06.2016 (zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok). Poučenie: Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.