Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 3Sžf/49/2016 Identifikačné číslo spisu: 8015200811 Dátum vydania rozhodnutia: 31.01.2018 Meno a priezvisko: JUDr. Ivan Rumana Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2018:8015200811.1 Rozsudok Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ivana Rumana a zo sudcov JUDr. Sone Langovej a JUDr. Jozefa Milučkého v právnej veci žalobcu: Jozef Kriš, IČO: 33 749 451, trvale bytom Abranovce č. 123, zastúpený: JUDr. Gerhard Zvolánek, advokát, Štúrova 20, Košice, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 881271/2015 zo dňa 12. júna 2015, konajúc o odvolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. 2S/32/2015-134 zo dňa 4. mája 2016, takto rozhodol: Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 2S/32/2015-134 zo dňa 4. mája 2016 p o t v r d z u j e. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania vo výške 151,58 € do 30 dní od právoplatnosti rozsudku na účet právneho zástupcu žalobcu JUDr. Gerhard Zvolánek, advokát, Košice. Odôvodnenie I. Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Prešove podľa § 250j ods. 2 písm. a/, d/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) zrušil rozhodnutie žalovaného č. 881271/2015 zo dňa 12.06.2015 v spojení s rozhodnutím Daňového úradu Prešov č. 9701404/5/406255/2015/00003982 zo dňa 24.02.2015 a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Predmetným rozhodnutím žalovaný potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Prešov č. 9701404/5/406255/2015/00003982 zo dňa 24.02.2015, ktorým podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu vydania napadnutých administratívnych rozhodnutí (ďalej len „zákon č. 563/2009 Z.z.“) vyrubil rozdiel dane z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie roka 2008 v sume 174.015,76 €. Krajský súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že sa nestotožnil s tvrdením správcu dane, že nemohol s poukazom na ustanovenie § 48 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z. prihliadať na čestné vyhlásenie zamestnancov žalobcu a Ing. C. zo dňa 17.12.2013 o tom, že zistený rozdiel dane z príjmov fyzickej osoby, ktorý bol vyrubený daňovým úradom na základe daňových kontrol za zdaňovacie obdobie 2004 až 2008 žalobcovi je výlučne jeho príjmom, ktorý dosiahol svojou samostatnou podnikateľskou činnosťou v danom období a že tento príjem nebol dosiahnutý činnosťou združenia JuKri, preto nepodlieha čl. 5 Zmluvy o združení a daný príjem si so žalobcom nedelil. Tú skutočnosť, že príjem zistený správcom dane za zdaňovacie obdobie roka 2008 nie je príjmom žalobcu, ako účastníka združenia JuKri žalobca namietal v písomnom vyjadrení dňa 07.01.2015 k Protokolu o určení dane podľa pomôcok č. 9701404/5/5266148/2014/Buj zo dňa 02.12.2014, v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu a namietal to aj v podanej žalobe. Išlo o také skutočnosti, ktoré majú podstatný vplyv na výšku vyrubenej dane, a teda také okolnosti, z ktorých vyplývali pre žalobcu výhody. Krajský súd žalovaného zaviazal zaoberať sa vecne s námietkou žalobcu, že príjem, ktorý správca dane považoval za jeho príjem nie je výslovne jeho príjmom, ale je výlučným príjmom Ing. G. C. ako s námietkou - okolnosťou uplatnenou v súlade s ustanovením § 48 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z. a rozhodnutie, ktoré správca dane vydá náležite odôvodniť v súlade s ustanovením § 63 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z. II. Proti rozsudku krajského súdu podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote odvolanie a navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok krajského súdu a žalobu zamietol. V dôvodoch namietal, že daňové orgány správne a v súlade so zákonom č. 563/2009 Z.z. posúdili, že v procese určovania dane podľa pomôcok správca dane nemohol prihliadnuť na žalobcom namietané vyhlásenia jeho zamestnancov a Ing. G. C., a už vôbec nie podľa § 48 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z. ako na výhody daňového subjektu ním neuplatnené. Ako prvostupňový daňový orgán, tak aj odvolací orgán sa riadne vysporiadali s námietkou daňového subjektu, podľa ktorej správca dane mal akceptovať predložené vyhlásenia zamestnancov združenia JuKri (čestné vyhlásenie D. L. zo dňa 16.12.2013 a G. E. zo dňa 18.12.2013), ako aj čestné vyhlásenie Ing. G. C. zo dňa 17.12.2013, o čom svedčia ich samotné rozhodnutia, teda rozhodnutie Daňového úradu Prešov č. 9701404/5/406255/2015/00003982 zo dňa 24.02.2015 a rozhodnutie Finančného riaditeľstva SR č. 881271/2015/5292 zo dňa 12.06.2015 (strana č. 9). To, že správca dane predložené vyhlásenia nepovažoval za okolnosť, z ktorej by mohla vyplývať výhoda pre daňový subjekt podľa § 48 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z., neznamená, že sa správca dane (odvolací orgán) s touto námietkou žalobcu nevysporiadal. Vysporiadal sa s touto námietkou tak, že čestné vyhlásenia o príjme daňového subjektu zo združenia JuKri za vyššie uvedenú okolnosť neuznal. Predmetné okolnosti sa podľa znenia ustanovenia § 48 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z. považujú len také, z ktorých vyplývajú výhody pre daňový subjekt, aj keď ním neboli uplatnené. V tomto prípade si však daňový subjekt túto „výhodu“ uplatnil sám tým, že predmetné príjmy zo združenia JuKri nepovažoval za svoje príjmy a v daňovom priznaní za rok 2008 ich neuviedol. Daňový subjekt bol podľa § 49 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z. oprávnený písomne sa vyjadriť len k dodržaniu zákonných podmienok na použitie spôsobu určenia dane podľa pomôcok a k dodržaniu postupu podľa § 48 ods. 5, za čo predložené čestné vyhlásenia rozhodne nemožno považovať. Požiadavka žalobcu akceptovať tieto vyhlásenia (resp. na ich základe znížiť správcom dane určené príjmy za rok 2008) je už nad rámec zákona, preto ani nemohla byť akceptovaná. K čestnému vyhláseniu Ing. G. C. zo dňa 17.12.2013 sa vyjadril aj Najvyšší súd SR v súdnom spore týkajúcom sa zdaňovacieho obdobia 2004, ktorý vo svojom rozsudku č. k. 8Sžf/6/2013 zo dňa 23.01.2014 skonštatoval, že uvedené vyhlásenie sa javí ako nevierohodné (z titulu protirečenia si Ing. G. C.). Žalobca tiež poukázal na skutočnosť, že napadnutý rozsudok Krajského súdu v Prešove môže vzbudzovať pocit právnej neistoty, pretože o identickej problematike už prvostupňový súd (senát v zložení v tej istej zostave ako pri aktuálnom procese) rozhodoval za zdaňovacie obdobie 2004 u toho istého daňového subjektu (C. L.), len s tým rozdielom, že rozdiel dane nebol určený podľa pomôcok, ale bol vyrubený po daňovej kontrole, a závery súdu boli diametrálne odlišné (v prospech daňových orgánov). V tejto súvislosti žalovaný aj poukázal na znenie rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. 3S/36/2011-131 zo dňa 14.09.2012, ktorý bol rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžf/6/2013 zo dňa 23.01.2014 potvrdený. Na záver žalovaný poukázal na skutočnosť, keď krajský súd na jednej strane, ak mal možnosť príjmy žalobcu zo združenia JuKri za rok 2004 posúdiť výhodne pre žalobcu ich vyňatím z celkových príjmov, tak to neurobil. Na druhej strane však trvá na tom, aby také isté príjmy zo zduženia JuKri za rok 2008 správca dane uplatnil ako výhodu, a aby ich na základe pochybných čestných vyhlásení krátil v procese určovania dane podľa § 48 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z., čo sa však zákonným spôsobom nedá uskutočniť. III. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol, aby Najvyšší súd SR napadnutý rozsudok krajského súdu potvrdil. Zároveň si na náhradu uplatnil trovy konania vo výške 151,58 €. V dôvodoch uviedol, že krajský súd sa v odôvodnení napadnutého rozsudku zaoberal všetkými skutočnosťami, ktoré sú podstatné na preukázanie opodstatnenia jeho rozhodnutia. Vo svojom rozsudku popísal, s ktorými písomnosťami sa zaoberal a v súvislosti s tým riešil skutkový a právny stav u žalovaného, kým došiel k správnemu názoru, ktorý vo svojom odôvodnení aj rozpísal. Stotožnil sa so záverom súdu prvého stupňa, že správca dane mal prihliadnuť na čestné vyhlásenie zamestnancov a Ing. C. zo dňa 17.12.2013 o tom, že zistený rozdiel dane z príjmov fyzickej osoby, ktorý mu bol vyrubený daňovým úradom je výlučne jeho príjmom, ktorý dosiahol svojou samostatnou podnikateľskou činnosťou v danom období a že tento príjem nebol dosiahnutý činnosťou JuKri, a preto nepodlieha čl. 5 Zmluvy o združení a daný príjem si s ním nedelil. IV. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 O.s.p.) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 O.s.p.) a po tom, ako bolo oznámenie o verejnom vyhlásení rozhodnutia zverejnené najmenej 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke najvyššieho súdu www.nsud.sk Najvyšší súd Slovenskej republiky v odvolacom konaní postupoval v zmysle ust. § 492 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z. z. (Správny súdny poriadok), účinného od 01.07.2016, podľa ktorého sa odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku, začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona dokončia podľa doterajších predpisov, t.j. podľa zákona č. 99/1963 Zb., Občiansky súdny poriadok (O.s.p.). Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovaného správneho orgánu v spojení s rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa a konanie im prechádzajúce, v rozsahu odvolacích dôvodov. Predmetom odvolania žalovaného bolo posúdenie správnosti postupu daňových orgánov, vo vzťahu k právnemu názoru prezentovanému súdom 1. stupňa o porušení § 48 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z. Daňovým úradom Prešov a žalovaným. Podľa § 48 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z. správca dane zistí základ dane a určí daň podľa pomôcok, ak daňový subjekt
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.