← Slovensko

ochranu osobnosti

Obsah (9)§ 237§ 470§ 238§ 11§ 129§ 118§ 93§ 447§ 449

Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 8Cdo/134/2016 Identifikačné číslo spisu: 8112242158 Dátum vydania rozhodnutia: 31.01.2018 Meno a priezvisko: JUDr. Jana Bajánková Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR

stavu v čase rozhodovania súdu prvej inštancie - vedľajšej účastníčky na strane žalobcu), a to najmä v exekučnom konaní sp. zn. Ex 127/2008 vedenom súdnym exekútorom JUDr. Miroslavom Zahorjanom na Okresnom súde Košice II pod sp. zn. 48Er 598/

  1. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol a náhradu trov konania sporovým stranám nepriznal.
  2. Krajský súd v Prešove na odvolanie žalobcu, vedľajšej účastníčky na strane žalobcu a žalovaného rozsudkom z
  3. júna 2015 sp. zn. 2Co 107/2014 rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I, ktorým bolo žalobe vyhovené potvrdil, vo výroku II, ktorým bola žaloba zamietnutá, rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Vo vzťahu k trovám konania uviedol, že o týchto rozhodne súd prvej inštancie v zmysle § 224 ods. 3 O.s.p.
  4. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie žalovaný (ďalej len „dovolateľ") a navrhol, aby dovolací súd zrušil rozsudok odvolacieho súdu ako aj rozsudok súdu prvej inštancie a konanie zastavil, eventuálne navrhol aby dovolací súd vec vrátil prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie. Prípustnosť dovolania vyvodzoval z ust. § 237 ods. 1 písm. a/, d/ e/, f/ a g/ O. s. p. t. j., že sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, nepodal sa návrh na začatie konania, hoci

zákona bol potrebný, postupom súdu mu bola odňatá možnosť konať pred súdom a súd bol nesprávne obsadený.

  1. Dovolateľ v dovolaní uviedol, že súd rozhodol vo veci, v ktorej mal konať Úrad na ochranu osobných údajov Slovenskej republiky, a teda, že sa v zmysle § 237 ods. 1 písm. a/ O.s.p. rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov. Ďalej uviedol, že existuje iné konanie vedené na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 37C 138/2011 predmetom ktorého je určenie, že zmluva o postúpení pohľadávky z
  2. marca 2008 aj dodatok č. 1 z toho istého dňa sú neplatné, ktoré začalo skôr a v ktorom sa medzi stranami riešia rovnaké otázky ako v konaní o prejednávanej veci a takto je naplnený dovolací dôvod v zmysle § 237 ods. 1 písm. d/ O.s.p. Vo veci rozhodoval nezákonný súd a nezákonný sudca, čím došlo v zmysle § 237 ods. 1 písm. f/ k odňatiu možnosti konať pred súdom, ale aj k naplneniu dovolacieho dôvodu

§ 237ods.

1 písm. g/ O.s.p.

názoru žalovaného sú rozhodnutia súdov oboch inštancií nepreskúmateľné a arbitrárne. Uviedol, že súdy nevykonali vo veci riadne dokazovanie a v spore nebolo preukázané, kto osobné údaje žalobcu a vedľajšej účastníčky získal, akým spôsobom, a či mal oprávnenie ďalej tieto údaje poskytnúť žalovanému. Za týchto okolností trpí konanie na súdoch oboch inštancií vadou v podobe nedostatočného dokazovania a neúplného zistenia skutkového stavu (§ 241 ods. 2 písm. b/ O. s. p.). Žalobca ani vedľajšia účastníčka na jeho strane neboli účastníkmi zmlúv, ktorých zrušenia sa domáhajú. Sú v pozícii dlžníkov, pričom na postúpenie pohľadávok sa zo zákona nevyžaduje súhlas dlžníka, nakoľko postavenie dlžníka sa postúpením pohľadávky nemení (§ 241 ods. 2 písm. c/ O. s. p.). 5. Žalobca a JUDr. A. (

stavu v čase rozhodovania oboch súdov nižších inštancií - vedľajšia účastníčka na strane žalobcu) vo vyjadrení k dovolaniu navrhli dovolanie odmietnuť a zamietnuť. 6.

prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku, zákona č. 160/2015 Z.z. (ďalej len „C.s.p."), ktorý nadobudol účinnosť 1. júla 2016, platí, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

§ 470ods.

2 veta prvá C.s.p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 7. Najvyšší súd Slovenskej republiky vychádzajúc z vyššie uvedeného ako súd dovolací (§ 35 C. s. p.) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 C. s. p.) strana zastúpená v súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 C. s. p.) v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.) bez nariadenia pojednávania (§ 443 C. s. p.) dospel k záveru, že dovolanie žalovaného je čiastočne dôvodné. 8.

právneho stavu účinného do

  1. júna 2016 bolo dovolaním možné napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu iba vtedy, pokiaľ to zákon pripúšťal (§ 236 ods. 1 O. s. p.). Dôvody prípustnosti dovolania proti rozsudku vymedzoval § 238 O.s.p a dôvody prípustnosti proti uzneseniu vymedzoval § 239 O.s.p. Dovolanie bolo prípustné proti každému rozhodnutiu tiež vtedy, ak v konaní došlo k závažnejším procesným vadám uvedeným v § 237 ods. 1 O.s.p.
  2. Dovolanie žalovaného v časti, v ktorej je napadnutý výrok I rozsudku odvolacieho súdu nesmeruje proti rozsudku majúcemu znaky niektorého z rozsudkov uvedených v § 238 ods. 1 až 3 O. s. p. a v časti ktorou je napadnutý výrok II rozsudku odvolacieho súdu nesmeruje proti uzneseniu majúcemu znaky niektorého z uznesení uvedených v § 239 ods. 1 a 2 O. s. p. Dovolanie žalovaného teda v zmysle § 238 O.s.p. a § 239 O.s.p. nevyvolalo účinky, ktoré by

právneho stavu do

  1. júna 2016 umožňovali uskutočniť meritórny dovolací prieskum.
  2. V danej veci by preto dovolanie bolo prípustné, iba ak v konaní došlo k procesným vadám uvedeným v § 237 ods. 1 písm. a/ až g/ O.s.p. Povinnosť skúmať, či v konaní nedošlo k niektorej z týchto vád vyplýva pre dovolací súd z § 242 ods. 1 O.s.p. Dovolací súd sa z tohto dôvodu neobmedzil len na skúmanie prípustnosti dovolania

§ 238O.s.p.

a § 239, ale sa zaoberal tiež otázkou, či v konaní nedošlo k procesnej vade v zmysle § 237 ods. 1 písm. a/ až g/ O.s.p.

  1. Dovolateľ procesné vady konania v zmysle § 237 ods. 1 písm. b/ a c/ O.s.p. nenamietal a vady tejto povahy ani nevyšli v dovolacom konaní najavo.
  2. Dovolateľ v dovolaní namietal, že prejednávaná vec nepatrí do právomoci súdov (§ 237 ods. 1 písm. a/ O. s. p.) a v tejto súvislosti najvyšší súd konštatuje, že nemožno súhlasiť s argumentáciou žalovaného uvedenou v dovolaní, že predmetná vec sa netýka ochrany osobnosti

§ 11a nasl.

Občianskeho zákonníka. Z obsahu žaloby možno jednoznačne vyvodiť, že žalobca sa domáha ochrany pred neoprávnenými zásahmi do jeho súkromia a žaloba (vychádzajúc z jej obsahu) je nepochybne aj žalobou na ochranu osobnosti v zmysle citovaného zákonného ustanovenia. Pôsobenie zákona na ochranu osobných údajov č. 428/2002 Z. z. (alebo aktuálne platného zákona na ochranu osobných údajov) je parciálne, ale netýka sa vyslovene ochrany osobnosti, ktorej sa v tomto konaní žalobca domáha v nadväznosti na ním tvrdené porušenia zákona na ochranu osobných údajov. Preto nemožno súhlasiť s názorom dovolateľa, že prejednávaná vec nepatrí do právomoci súdu a je tak naplnený dovolací dôvod v zmysle § 237 ods. 1 písm. a/ O.s.p.

  1. Dovolateľ prípustnosť dovolania v zmysle § 237 ods. 1 písm. d/ O.s.p. vyvodzuje z existencie iného konania, ktoré začalo skôr a v ktorom sa medzi stranami riešia rovnaké otázky ako v konaní o prejednávanej veci. 13.
  2. Z informácie poskytnutej Okresným súdom Košice I vyplýva, že na OS Košice I pod sp. zn. 37C 138/2011 sa vedie konanie žalobkyne JUDr. P. proti Ing. Róbertovi Macoškovi o totožný predmet konania. Vec nie je právoplatne skončená. V danej veci vystupovala JUDr. P. v pozícii vedľajšej účastníčky, preto nie je splnená podmienka totožnosti subjektov, a preto nie je daná ani vada

§ 237ods.

1 písm. d/ O.s.p. 14. Dovolateľ tvrdí, že postupom súdu mu bola v zmysle § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p. odňatá možnosť konať pred súdom tým, že súd prvej inštancie nepostupoval pri vykonávaní dôkazov

§ 129ods.

1 O.s.p. a neriadil sa ustanovením § 118 ods. 2 O.s.p. 15.

§ 118ods.

1 O. s. p. po začatí pojednávania účastníci prednesú alebo doplnia svoje návrhy a predseda senátu alebo samosudca oznámi výsledky prípravy pojednávania. 16.

§ 118ods.

2 O. s. p. po vykonaní úkonov

odseku 1 predseda senátu alebo samosudca

doterajších výsledkov konania uvedie, ktoré právne významné skutkové tvrdenia účastníkov je možné považovať za zhodné, ktoré právne významné skutkové tvrdenia zostali sporné a ktoré z navrhnutých dôkazov budú vykonané a ktoré dôkazy súd nevykoná, aj keď ich účastníci nenavrhli. 17.

§ 129ods.

1 O. s. p. dôkaz listinou sa vykoná tak, že predseda senátu alebo samosudca na pojednávaní listinu alebo jej časť prečíta alebo oznámi jej obsah; to neplatí, ak súd vo veci nenariaďuje pojednávanie. 18. Z obsahu spisu nevyplýva, aby súd prvej inštancie v prejednávanej veci postupoval v súlade s ustanovením § 118 ods. 2 O. s. p. a oboznámil sporové strany s okolnosťami uvedenými v tomto zákonnom ustanovení. Je však potrebné konštatovať, že eventuálne opomenutie súdu prvej inštancie postupovať

tohto zákonného ustanovenia nemalo za následok odňatie žalovanému možnosti konať pred súdom v zmysle § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p. Konštatovanie zhodností skutkových tvrdení účastníkov alebo konštatovanie ich spornosti totiž neodníma sporovej strane (teda ani žalovanému) možnosť navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení a na unesenie dôkazného bremena. Nemožno sa preto stotožniť s názorom žalovaného, že medzi eventuálnou absenciou postupu súdu

§ 118ods.

2 O.s.p. a nemožnosťou sporovej strany navrhovať dôkazy na unesenie dôkazného bremena a preukázanie právne významných tvrdení takejto sporovej strany existuje súvislosť.

  1. Pokiaľ ide o oboznámenie listín na pojednávaní
  2. februára 2014 je potrebné vychádzať zo zápisnice o tomto pojednávaní, ktorá deklaruje, že súd vykonal dokazovanie týmito listinami, ktoré už boli súčasťou spisu pred týmto pojednávaním súdu prvej inštancie. Z obsahu spisu a predovšetkým z tejto zápisnice o pojednávaní z
  3. februára 2014 nevyplýva, že by právnemu zástupcovi bolo odmietnuté postupom súdu robiť si výpisy, odpisy alebo fotokópie spisu alebo jednotlivých dôkazov v ňom obsiahnutých (§ 44 ods. 1 O. s. p.).
  4. Dovolateľ tvrdí, že postupom súdu mu bola v zmysle § 237 ods. 1 písm. f/ a g/ O.s.p. odňatá možnosť konať pred súdom aj tým, že vo veci konal a rozhodol nezákonný súd aj nezákonný sudca a to v dôsledku toho, že po vydaní zrušovacieho rozhodnutia odvolacieho súdu vo vzťahu k výroku o zamietnutí žaloby je konanie vedené na súde, ktorý nie je miestne príslušný, čo platí pre prvoinštančný ako aj odvolací súd, pretože na rozhodnutie o platnosti právnych úkonov nie je príslušný všeobecný súd žalobcu, ale všeobecný súd žalovaného. S touto argumentáciou žalovaného nie je možné súhlasiť s ohľadom na to, že miestna príslušnosť prvoinštančného (a teda i odvolacieho) súdu bola vyriešená uznesením Krajského súdu v Košiciach z
  5. septembra 2012 sp. zn. 3 NcC 31/2012, ktorý určil ako miestne príslušný súd Okresný súd Prešov, ktorý v súčasnosti vo veci koná po čiastočnom zrušení jeho rozhodnutia v časti odvolacím súdom. Z ustanovenia § 88 O. s. p. totiž vyplýva, že súd, ktorý je príslušný na konanie o určitej veci je príslušný aj na konanie o veciach s ňou spojených a o vzájomných návrhoch odporcu s výnimkou veci uvedenej v § 88 O. s. p. So zreteľom na to, že v čase začatia konania (
  6. februára 2011) bola žaloba o určenie neplatnosti záložnej zmluvy spojená so žalobou o ochranu osobnosti, je na konanie príslušný Okresný súd Prešov, ktorý vo veci koná. Dovolateľom vytýkaná miestna nepríslušnosť nie je procesnou vadou v zmysle § 237 ods. 1 písm. f/ a g/ a nezakladá ani prípustnosť dovolania

týchto ustanovení. 21. Dovolateľ v zmysle § 237 ods. 1 písm. e/ O.s.p., namieta, že v spore na strane žalobcu vystupovala

§ 93a nasl.

O. s. p. ako vedľajšia účastníčka JUDr. A., ktorá nepodala návrh na začatie konania proti žalovanému, a napriek tomu dosiahla, že súd rozhodol bez návrhu o jej nárokoch voči žalovanému. 22. Civilný sporový poriadok vedľajšie účastníctvo v podobe upravenej v O.s.p. nepozná. Postavenie tejto osoby v súčasnom štádiu konania nemožno automaticky posudzovať

ustanovení o intervencii (§ 81 a nasl. C. s. p.), pretože obsah tohto inštitútu

C.s.p. je zásadne odlišný ako obsah inštitútu vedľajšieho účastníka

O.s.p. Dovolaním žalovaného je však dotknuté právne postavenie JUDr. A., ktoré je dané právoplatným rozhodnutím odvolacieho súdu, a preto je potrebné aj v súčasnom štádiu konania s touto osobou konať ako so subjektom, ktorý je rozhodnutím dovolacieho súdu priamo dotknutý. V tomto smere najvyšší súd konštatuje, že oba nižšie súdy pochybili, pokiaľ rozhodli o jej práve na ochranu pred neoprávneným používaním rodného čísla za situácie, že táto nie je sporovou stranou (t. j. účastníkom konania v zmysle O. s. p.). Treba poukázať na to, že sporová strana a intervenient (účastník konania a vedľajší účastník) sú dva rozdielne procesné subjekty, ktoré majú rozdielne postavenie v sporovom konaní napriek tomu, že

stavu, kedy vo veci rozhodovali oba súdy nižšej inštancie (teda za účinnosti O. s. p.), mal vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník konania. Treba konštatovať, že len účastník konania je subjektom o právach a povinnostiach, ktorého sa koná v sporovom konaní a vedľajší účastník je subjektom, ktorý vystupuje na podporu tohto (hlavného) účastníka konania, avšak o jeho právach a povinnostiach sa v konaní bezprostredne nekoná a rozhodnutie súdu sa ho bezprostredne netýka. Postavenie účastníka a vedľajšieho účastníka preto nie je možné zmiešavať a vo výroku rozhodnutia upravovať aj práva a povinnosti vedľajšieho účastníka, pretože to má za následok konštatovanie, že vo veci nebol podaný riadny návrh na začatie konania (žaloba) v zmysle § 79 ods. 1 O. s. p. (účinného v čase začatia konania v prejednávanej veci), a to práve so zreteľom na rozdielnosť postavenia oboch týchto procesných subjektov. Túto okolnosť si súdy oboch nižších inštancií neuvedomili a na základe upravenej žaloby žalobcu z 13. februára 2014 (č. l. 236 spisu) priznali právo na súdnu ochranu aj vo vzťahu k JUDr. A., hoci táto principiálne žalobu nepodala. 23. Vzhľadom na to, že v spore nedošlo k procesným vadám uvedených v § 237 písm. a/ až d/ a f/ a g/ C.s.p. najvyšší súd odmietol mimoriadny opravný prostriedok žalovaného

§ 447písmeno c/ C.s.p.

24. Nakoľko vo vzťahu k JUDr. A. žaloba v prejednávanej veci podaná nebola, bol naplnený dovolací dôvod uvedený v § 237 ods. 1 písm. e/ O.s.p., a dovolanie takto procesne prípustné je zároveň v zmysle § 241 ods. 2 písm. a/ O.s.p. dôvodné, a preto postupom

§ 449ods.

1, 2 C. s. p. najvyšší súd zrušil rozsudok odvolacieho súdu vo výroku o potvrdení rozsudku súdu prvej inštancie a zrušil rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým súd prvej inštancie žalobcovi uložil povinnosť zdržať sa používania rodného čísla JUDr. A. v exekučnom konaní sp.zn. EX 127/2008, vedeného súdnym exekútorom JUDr. Miroslavom Zahorjanom vo vzťahu k JUDr. A.j, a konanie vo vzťahu k tejto osobe zastavil. 25. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania dovolací súd neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 veta druhá C.s.p.). 26. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.