← Slovensko

§ 248/1, 4b, 5 Tr.zák. a iné

Obsah (18)§ 248§ 258§ 9§ 8§ 58§ 59§ 228§ 259§ 229§ 256§ 252§ 227§ 89§ 255§ 23§ 148§ 185a§ 222

Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 2To/11/2016 Identifikačné číslo spisu: 9505100070 Dátum vydania rozhodnutia: 23.01.2018 Meno a priezvisko: JUDr. Peter Paluda Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:201

§ 248ods.

1, ods. 4 písm. b), ods. 5 Tr. zák. účinného do

  1. januára 2006 a iné, na verejnom zasadnutí konanom dňa
  2. januára 2018 v Bratislave, o odvolaní obžalovaných Mgr. X. U., JUDr. Mag. F. O., F. P., P. E., Mgr. X. V., Ing. P. F., JUDr. B. H. a Mgr. F. O. proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu v Pezinku z
  3. mája 2016, sp. zn. PK - 1Tš/23/2005, takto rozhodol: I.

§ 258ods.

1 písm. b), d), ods. 2 Tr. por. účinného do

  1. januára 2006 sa napadnutý rozsudok zrušuje vo výroku o vine v bode 1/ vo vzťahu k obžalovaným P. E., Mgr. X. V. a Ing. P. F. a vo výroku o vine v bode 2/ vo vzťahu k obžalovaným Mgr. X. U. a JUDr. Mag. F. O., vo výroku o treste vo vzťahu k obžalovaným P. E., Mgr. X. V. a Ing. P. F., Mgr. X. U. a JUDr. Mag. F. O., vo výroku o náhrade škody poškodenej Devín banke a. s. v konkurze vo výške 734.913,36 eur vo vzťahu k obžalovaným P. E., Mgr. X. V. a Ing. P. F. a v celom výroku o náhrade škody poškodenej L. B. a. s. v konkurze vo výške 1.161.787,16 eur. II. Na základe § 259 ods. 3 Tr. por. účinného do
  2. januára 2006 sa obžalovaní Mgr. X. U., nar. X. T. XXXX v B., bytom J. XXX/XX, B., JUDr. Mag. F. O.Q., nar. X. T. XXXX v B., bytom V. XXX/XX, B. u z n á v a j ú z a v i n n ý c h v bode 2/ zo spolupáchateľstva k trestnému činu porušovania povinností pri správe cudzieho majetku

§ 9ods.

2 Tr. zák. účinného do

  1. septembra 2003 a § 255 ods. 1, ods. 3 Tr. zák. účinného do
  2. septembra 2003, na tom skutkovom základe, že obžalovaní Mgr. X. U. a JUDr. Mag. F. O. ako správcovia konkurznej podstaty L. B., a.s., G. Z. č. X, B., v konkurze, na ktorú bol uznesením Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 3K 297/00, dňa
  3. septembra 2001 vyhlásený konkurz, aj napriek tomu, že boli povinní

§ 8ods.

2 zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v platnom znení postupovať s odbornou starostlivosťou, v rozpore s ustanovením § 14 ods. 1 písm. i) citovaného zákona,

ktorého nie je započítanie inak započítateľnej pohľadávky možné po vyhlásení konkurzu a v rozpore s ustanovením § 33 ods. 1 písm. d) citovaného zákona,

ktorého sú z uspokojenia v konkurznom konaní vylúčené zmluvné sankcie, postihujúce majetok úpadcu, ak nárok na ne vznikol po vyhlásení konkurzu, spoločne po predchádzajúcej dohode dňa

  1. augusta 2002 v B. na G. Z., v sídle L. B., a.s. v konkurze, podpísali za úpadcu L. B., a.s. v konkurze Dohodu o urovnaní so spoločnosťou D., s.r.o. B. v zastúpení konateľkou Ing. P. K. a spoločnosťou Q., a.s. Q. v zastúpení predsedom predstavenstva Ing. F. F., v zmluve uznali záväzok L. B., a.s. v konkurze voči spoločnosti D., s.r.o., postúpený spoločnosti D. zmluvou o postúpení pohľadávky od spoločnosti Q., a.s. vo výške 135.214.800,- Sk (4.488.309,10 eur), vyplývajúci z dodatkov k Zmluve o sprostredkovaní medzi L. B., a.s. a Q. z
  2. septembra 1999, predmetom ktorých je dohoda o zmluvnej pokute vo výške 135.214.800,-Sk (4.488.309,10 eur), splatnej dňom
  3. novembra 2001 a uvedený záväzok L. B., a.s. v konkurze voči spoločnosti D. započítali s pohľadávkou L. B., a.s. v konkurze voči spoločnosti Q., a.s. Q. vo výške 90.234.974,- Sk (2.995.252,41 eur) a v článku III. bod
  4. sa zaviazali namiesto pôvodného záväzku vo výške 135.214.800,- Sk (4.488.309,10 eur) do desiatich dní odo dňa podpísania predmetnej zmluvy uhradiť na účet spoločnosti D., s.r.o. ako postupníkovi, sumu vo výške 35.000.000,- Sk (1.161.787,16 eur) a uvedenú sumu prevodným príkazom zo dňa
  5. septembra 2002, ktorý obaja podpísali, previedli z účtu L. B., a.s. v konkurze č. XXXXXXXXXX/XXXX na účet spoločnosti D., s.r.o. č. XXXXXXXXXX/XXXX, čím spôsobili L. B., a.s, G. Z. č. X, B. v konkurze škodu vo výške 35.000.000,- Sk ( 1.161.787,16 eur). t e d a v bode 2/ obžalovaní Mgr. X. U. a JUDr. Mag. F. O. - spoločným konaním inému spôsobili škodu nie nepatrnú tým, že porušili zákonom ustanovenú povinnosť spravovať cudzí majetok, čin spáchali ako osoby, ktoré majú osobitne uloženú povinnosť hájiť záujmy poškodeného a uvedeným činom spôsobili značnú škodu. Za konanie uvedené v bode 1/ napadnutého rozsudku a v bode 2/ tohto rozsudku s a o d s u d z u j ú : Obžalovaní Mgr. X. U. a JUDr. Mag. F. O.

§ 248ods.

5 Tr. zák. účinného do

  1. septembra 2003 a § 35 ods. 1 Tr. zák. účinného do
  2. septembra 2003, s použitím § 40 ods. 1 Tr. zák. účinného do
  3. septembra 2003 na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 2 (dvoch) rokov.

§ 58ods.

1 písm. a) Tr. zák. účinného do 1. septembra 2003 im súd výkon trestu podmienečne odkladá.

§ 59ods.

1 Tr. zák. účinného do 1. septembra 2003 Mgr. X. U. a JUDr. Mag. F. O. určuje skúšobnú dobu vo výmere 5 (piatich) rokov.

§ 228ods.

1 Tr. por. účinného do 1. januára 2006 súd ukladá obžalovaným Mgr. X. U. a JUDr. Mag. F. O. povinnosť spoločne a nerozdielne nahradiť poškodenej L. B., a.s. v konkurze, G. Z. X, B., škodu vo výške 1.161.787,16 eur. III. Naproti tomu

§ 259ods.

3 a § 226 písm. b) Tr. por. účinného do

  1. januára 2006 sa obžalovaní P. E., nar. XX. T. XXXX v X. B., bytom K. X. XX, Q. Q., Mgr. X. V., nar. XX. L. XXXX v A., bytom O. XXX/X, Q. V., Ing. P. F., nar. XX. T. XXXX v X., bytom G. XXXX/X, X. o s l o b o d z u j ú spod obžaloby prokurátora Krajskej prokuratúry Trenčín z
  2. septembra 2004, sp. zn. 1Kv 59/2002, pre trestný čin sprenevery

§ 248ods.

1, ods. 4 písm. b), ods. 5 Tr. zák. účinného do

  1. septembra 2003, ktorého sa mali dopustiť na tom skutkovom základe, že 1/ obžalovaní Mgr. X. U., JUDr. Mag. F. O., F.n P., P. E., Mgr. X. V., Ing. P. F., Mgr. F. O., JUDr. B. H. spolu s P. Š. a X. B. s cieľom získať finančné prostriedky z L. B., a.s. B. v konkurze, zakryť ich pôvod v L. B. a neskôr získať späť časť týchto prostriedkov, ktorá im bola z ich dispozície odňatá, mali rozdelené úlohy tak, že v presne nezistenom dni mesiaca apríl 2002 v B. v advokátskej kancelárii na ul. X. XX, JUDr. B. H. po predchádzajúcej dohode s JUDr. F. O. a Mgr. X. U. oslovil P. Š., aby vytypoval a našiel obchodnú spoločnosť, na ktorú by bolo možné vyfakturovať sumu 18.000.000,- Sk (597.490,54 eur) s tým, že 96 % z tejto sumy sa vráti JUDr. B. H. a 4 % zostanú ostatným zúčastneným osobám, po čom P. Š. poveril touto úlohou H. Z. a F. P., ktorí našli obchodnú spoločnosť Q., s.r.o. K., v tom čase nevykonávajúcu žiadnu podnikateľskú činnosť, ktorej jediným majiteľom bol T. B. a v ktorej F. P. bol tichým spoločníkom, dňa
  2. apríla 2002 F. P. spoločne s T. B. založili v Ľ. B., a.s. pobočka X., nový účet č. XXXXXXXXXX/XXXX pre potreby tejto transakcie, následne v presne nezistený deň P. Š. doručil JUDr. B. H. listinné doklady od spoločnosti Q., s.r.o. K.Š., JUDr. B. H. vypracoval a predložil P. Š. Zmluvu o dielo č. XXXXXXXX medzi L. B., a.s., G. Z. č. X, B. v konkurze a spoločnosťou Q., s.r.o. K. so sídlom Š.J. XXXX/XX, K., IČO: XX XXX XXX ako zhotoviteľom, ktorej predmetom je konzervácia písomností nearchívnej povahy objednávateľa v celkovom množstve listov 50 000, aby zabezpečil jej podpísanie za spoločnosť Q. s tým, že zmluva bude uložená u F. O. v advokátskej kancelárii na X. XX v B., u ktorej F. P. zmluvu i podpísal menom T. B., F. O. takto podpísanú zmluvu odovzdala JUDr. B. H. a ten ju doručil JUDr. F. O. ako osobitnému správcovi konkurznej podstaty úpadcu L. B., a.s., G. Z. č. X, B. v konkurze, a Mgr. X. U. ako správcovi tejto konkurznej podstaty na podpis za objednávateľa a Mgr. X. U. ju v B., v sídle L. B. na G. Z. č. X dňa
  3. júna 2002 podpísal, na základe tejto zmluvy Mgr. X. U. podpísal príkaz k úhrade a suma 22.140.000,- Sk (734.913,36 eur) bola prevedená z účtu L. B., a.s. B. v konkurze č. XXXXXXXXXX/XXXX, vedeného v Q. Q., a.s. B., na účet spoločnosti Q., s.r.o. K., č. účtu XXXXXXXXXX/XXXX, vedeného v Ľ. B., a.s., pobočka X., z takto získaných finančných prostriedkov, ktoré prišli na účet spoločnosti Q., vedeného v Ľ. B., a.s. pobočka X., F. P. časť vo výške 7.935.000,- Sk (263.393,75 eur) v dňoch od
  4. júna 2002 do
  5. júna 2002 vybral v hotovosti, peniaze odovzdal P. Š., ktorý ich odovzdal JUDr. B. H., zostávajúcu časť previedol na vopred určené spoločnosti, a to časť vo výške 7.700.000,- Sk (255.593,18 eur) dňa
  6. júna 2002 bez akéhokoľvek právneho titulu na účet spoločnosti Q., s.r.o., L. XX, X., IČO: XX XXX XXX, č. účtu XXXXXXXXXX/XXXX, vedeného v K. B., a.s. pobočka X. a časť vo výške 6.500.000,- Sk (215.760,47 eur) dňa
  7. júna 2002 bez akéhokoľvek právneho titulu na účet spoločnosti M., s.r.o., Č. XXXX/XX, B., IČO: XXXXXXXX, č. účtu XXXXXXXXXX/XXXX, vedeného v K. B., a.s., pobočka X., prístup k účtom spoločnosti Q. a M., aj napriek tomu, že nebol majiteľom ani konateľom týchto spoločností, mal ako samostatný disponent H. Z., ktorý z účtu spoločnosti Q. dňa
  8. júla 2002 poukázal sumu 3.000.000,- Sk (99.581,76 eur) na účet spoločnosti Q., s.r.o., č. účtu XXXXXXXXXX/XXXX, vedeného v K. B., a.s. pobočka X. a časť vo výške 3.400.000,- Sk (112.859,32 eur) dňa
  9. júla 2002 poukázal na účet spoločnosti Q., s.r.o., č. účtu XXXXXXXXXX/XXXX, vedeného v Ľ. B., a.s., pobočka X., súčasne v dňoch
  10. júla 2002 až
  11. júla 2002 H. Z. vykonal hotovostné výbery z účtu M., s.r.o., č. účtu XXXXXXXXXX/XXXX, vedeného v K. B., a.s. pobočka X. v celkovej výške 6.500.000,- Sk (215.760,47 eur), z ktorých časť vo výške asi 1.000.000,-Sk (33.193,32 eur)

pokynov JUDr. B. H. odovzdal P. Š. v advokátskej kancelárii v B. na ul. X. č. XX F. O., ďalšiu časť vo výške 3.000.000,- Sk (99.581,76 eur) F. P. a H. Z. odovzdali v presne nezistený deň mesiaca júl 2002 pred budovou advokátskej kancelárie na X. opäť F. O., ktorá peniaze následne odovzdávala JUDr. B. H., finančné prostriedky, ktoré H. Z. dňa

  1. júla 2002 vo výške 3.400.000,- Sk (112 859,32 eur) poukázal na účet spoločnosti Q., vedeného v Ľ. B., a.s. pobočka X., T. B. dňa
  2. júla 2002 bez vedomia F. P. poukázal na osobný účet č. XXXXXXXX/XXXX, vedený v Č., a.s. B., po tom, čo sa toto dozvedel F. P., požiadal o pomoc P. E., telefonicky v presne nezistený deň v mesiaci júl 2002 vyzvali T. B., aby vrátil takto získané finančné prostriedky, čo T. B. neurobil, preto spoločne požiadali X. V. a P. F., aby za odmenu 600.000,- Sk (19.916,35 eur) overili a zistili zostatky na uvedenom osobnom účte T. B. a zistili spôsob, ako sa k týmto peniazom môžu dostať bez vedomia T. B., čo X. V. a P. F. i urobili, zistili zostatok, o tomto informovali F. P., ktorý si potom na základe ich pokynu dňa
  3. júla 2002 založil v Č., a.s. pobočka X. svoj osobný účet č. XXXXXXXX/XXXX, X. V. za spoluúčasti P. F. dňa
  4. júla 2002 vypísali a za T. B. podpísali príkaz k prevodu sumy 75.940,- eur z účtu T. B.Ň. č. XXXXXXXX/XXXX na účet F. P. č. XXXXXXXX/XXXX, súčasne obaja spoločne vypísali za T. B. podpísali príkaz k prevodu sumy 70.000,- Sk (2.323,57 eur) z účtu T. B. č. XXXXXXXX/XXXX, vedeného v Č., a.s. B. - E. na účet F. P. č. XXXXXXXX/XXXX, vedeného v Č., a.s. pobočka X., takto vypísané príkazy k prevodu predložili v Č., a.s. pobočka X. dňa
  5. júla 2002 k realizácii, kde im po predchádzajúcom dohovore X. B., ktorý s nimi spolupracoval už pri zisťovaní zostatkov účtu, overil totožnosť T. B., hoci vedel, že menovaný tento príkaz nepodpísal, ani nepredložil k realizácii a dňa
  6. júla 2002 bola prevedená suma 75.940,- eur na osobný účet F. P., z takto získaných finančných prostriedkov si F. P. dňa
  7. júla 2002 vybral v hotovosti zo svojho účtu č. XXXXXXXX/XXXX v Č., a.s. pobočka X., sumu 650.000,- Sk (21.576,05 eur) a v Č., a.s. pobočka X. nahlásil výber zostávajúcej časti, ktorý chcel uskutočniť dňa
  8. júla 2002, čo mu však nebolo umožnené, nakoľko došlo k zablokovaniu jeho osobného účtu, sumu 70.000,- Sk (2.323,57 eur) si F. P. priebežne v dobe od
  9. júla 2002 do
  10. júla 2002 vyčerpal prostredníctvom svojej platobnej karty, finančné prostriedky, ktoré z vyššie uvedených účtov vybrali F. P. a H. Z., Ján Š. odovzdával osobne alebo prostredníctvom F. O. JUDr. B. H., pričom takto svojim konaním spoločne spôsobili L. B., a.s., B. v konkurze škodu vo výške 22.140.000,- Sk (734.913,36 eur), p r e t o ž e t e n t o s k u t o k n i e j e t r e s t n ý m č i n o m.

§ 229od.

3 Tr. por. účinného do 1. januára 2006 sa poškodená L. B. a.s. v konkurze, G. Z. X, B., s nárokom na náhradu škody vo vzťahu k obžalovaným P. E., Mgr. X. V. a Ing. P. F. vo výške 734.913,36 eur odkazuje na konanie o občianskoprávnych veciach. IV.

§ 256Tr.

por. účinného do

  1. januára 2006 odvolania obžalovaných F. P., JUDr. B. H. a Mgr. F. O. sa zamietajú. Odôvodnenie I. Konanie pred súdom I. stupňa Rozsudkom Špecializovaného trestného súdu v Pezinku (ďalej len „Špecializovaný trestný súd“ alebo „prvostupňový súd“) z
  2. mája 2016 boli obžalovaní Mgr. X. U., JUDr. Mag. F. O., F. P., P. E., Mgr. X. V., Ing. P. F., JUDr. B. H. a Mgr. F. O., uznaní za vinných: v bode 1/ obžalovaní Mgr. X. U. a JUDr. Mag. F. O. z trestného činu sprenevery

§ 248ods.

1, ods. 4 písm. a), b), ods. 5 Tr. zák. č. 140/1961 Zb., účinného do 1. septembra 2003; obžalovaní F. P., P. E., Mgr. X. V., Ing. P. F., Mgr. F. O., JUDr. B. H. z trestného činu sprenevery

§ 248ods.

1, ods. 4 písm. b), ods. 5 Tr. zák. účinného do 1. septembra 2003; obžalovaní Mgr. X. U., JUDr. Mag. F. O., F. P., Mgr. F. O., JUDr. B. H. z trestného činu legalizácie príjmu z trestnej činnosti

§ 252ods.

1 písm. a) ods. 3, ods. 5 Tr. zák. účinného do 1. septembra 2003, v bode 2/ obžalovaní Mgr. X. U. a JUDr. Mag. F. O. zo spolupáchateľstva k trestnému činu porušovania povinností pri správe cudzieho majetku

§ 9ods.

2 Tr. zák. účinného do

  1. septembra 2003 a § 255 ods. 1, ods. 3 Tr. zák. účinného do
  2. septembra 2003, na tom skutkovom základe, že 1/ obžalovaní Mgr. X. U., JUDr. Mag. F. O., F. P., P. E., Mgr. X. V., Ing. P. F.Á., Mgr. F. O., JUDr. B. H. spolu s P. Š. a X. B. s cieľom získať finančné prostriedky z L. B., a.s. B. v konkurze, zakryť ich pôvod v L. B. a neskôr získať späť časť týchto prostriedkov, ktorá im bola z ich dispozície odňatá, mali rozdelené úlohy tak, že v presne nezistenom dni mesiaca apríl 2002 v Bratislave v advokátskej kancelárii na ul. X. XX, JUDr. B. H. po predchádzajúcej dohode s JUDr. F. O. a Mgr. X. U. oslovil P. Š., aby vytypoval a našiel obchodnú spoločnosť, na ktorú by bolo možné vyfakturovať sumu 18.000.000,- Sk (597.90,54 eur) s tým, že 96 % z tejto sumy sa vráti JUDr. B. H. a 4 % zostanú ostatným zúčastneným osobám, po čom P. Š. poveril touto úlohou H. Z. a F. Jánošíka, ktorí našli obchodnú spoločnosť Q., s.r.o. K., v tom čase nevykonávajúcu žiadnu podnikateľskú činnosť, ktorej jediným majiteľom bol T. B. a v ktorej F. P. bol tichým spoločníkom, dňa
  3. apríla 2002 F. P. spoločne s T. B. založili v Ľ. B., a.s. pobočka X., nový účet č. XXXXXXXXXX/XXXX pre potreby tejto transakcie, následne v presne nezistený deň P. Š. doručil JUDr. B. H. listinné doklady od spoločnosti Q., s.r.o. K., JUDr. B. H. vypracoval a predložil P. Š. Zmluvu o dielo č. XXXXXXXX medzi L. B., a.s., G. Z. č. X, B. v konkurze a spoločnosťou Q., s.r.o. K. so sídlom Š. XXXX/XX, K., IČO: XX XXX XXX ako zhotoviteľom, ktorej predmetom je konzervácia písomností nearchívnej povahy objednávateľa v celkovom množstve listov 50 000, aby zabezpečil jej podpísanie za spoločnosť Q. s tým, že zmluva bude uložená u F. O. v advokátskej kancelárii na X. XX v B., u ktorej F. P. zmluvu i podpísal menom T. B., F. O. takto podpísanú zmluvu odovzdala JUDr. B. H. a ten ju doručil JUDr. F. O. ako osobitnému správcovi konkurznej podstaty úpadcu L. B., a.s., G. Z. č. X, B. v konkurze, a Mgr. X. U. ako správcovi tejto konkurznej podstaty na podpis za objednávateľa a Mgr. X. U. ju v B., v sídle L. B. na G. Z. č. X dňa
  4. júna 2002 podpísal, na základe tejto zmluvy Mgr. X. U. podpísal príkaz k úhrade a suma 22.140.000,- Sk (734.913,36 eur) bola prevedená z účtu L. B., a.s. B. v konkurze č. XXXXXXXXXX/XXXX, vedeného v Slovenskej sporiteľni, a.s. B., na účet spoločnosti Q., s.r.o. K., č. účtu XXXXXXXXXX/XXXX, vedeného v Ľ. banke, a.s., pobočka X., z takto získaných finančných prostriedkov, ktoré prišli na účet spoločnosti Q., vedeného v Ľ. B., a.s. pobočka X., F. P. časť vo výške 7.935.000,- Sk (263.393,75 eur) v dňoch od
  5. júna 2002 do
  6. júna 2002 vybral v hotovosti, peniaze odovzdal P. Š., ktorý ich odovzdal JUDr. B. H., zostávajúcu časť previedol na vopred určené spoločnosti, a to časť vo výške 7.700.000,- Sk (255.593,18 eur) dňa
  7. júna 2002 bez akéhokoľvek právneho titulu na účet spoločnosti Q., s.r.o., L. XX, X., IČO: XX XXX XXX, č. účtu XXXXXXXXXX/XXXX, vedeného v K. B., a.s. pobočka X. a časť vo výške 6.500.000,- Sk (215.760,47 eur) dňa
  8. júna 2002 bez akéhokoľvek právneho titulu na účet spoločnosti M., s.r.o., Č. XXXX/XX, B., IČO: XX XXX XXX, č. účtu XXXXXXXXXX/XXXX, vedeného v K. B., a.s., pobočka X., prístup k účtom spoločnosti Q. a M., aj napriek tomu, že nebol majiteľom ani konateľom týchto spoločností, mal ako samostatný disponent H. Z., ktorý z účtu spoločnosti Q. dňa
  9. júla 2002 poukázal sumu 3.000.000,- Sk (99.581,76 eur) na účet spoločnosti Q., s.r.o., č. účtu XXXXXXXXXX/XXXX, vedeného v K. B., a.s. pobočka X. a časť vo výške 3.400.000,- Sk (112.859,32 eur) dňa
  10. júla 2002 poukázal na účet spoločnosti Q., s.r.o., č. účtu XXXXXXXXXX/XXXX, vedeného v Ľ. B., a.s., pobočka X., súčasne v dňoch
  11. júla 2002 až
  12. júla 2002 H. Z. vykonal hotovostné výbery z účtu M., s.r.o., č. účtu XXXXXXXXXX/XXXX, vedeného v K. B., a.s. pobočka X. v celkovej výške 6.500.000,- Sk (215.760,47 eur), z ktorých časť vo výške asi 1.000.000,-Sk (33.193,32 eur)

pokynov JUDr. B. H. odovzdal P. Š. v advokátskej kancelárii v B. na ul. X. č. XX F. O., ďalšiu časť vo výške 3.000.000,- Sk (99.581,76 eur) F. P. a H. Z. odovzdali v presne nezistený deň mesiaca júl 2002 pred budovou advokátskej kancelárie na X. opäť F. O., ktorá peniaze následne odovzdávala JUDr. B. H., finančné prostriedky, ktoré H. Z. dňa

  1. júla 2002 vo výške 3.400.000,- Sk (112.859,32 eur) poukázal na účet spoločnosti Q., vedeného v Ľ. B., a.s. pobočka X., T. B. dňa
  2. júla 2002 bez vedomia F. P. poukázal na osobný účet č. XXXXXXXX/XXXX, vedený v Č., a.s. B., po tom, čo sa toto dozvedel F. P., požiadal o pomoc P. E., telefonicky v presne nezistený deň v mesiaci júl 2002 vyzvali T. B., aby vrátil takto získané finančné prostriedky, čo T. B. neurobil, preto spoločne požiadali Petra V. a P. F., aby za odmenu 600.000,- Sk (19.916,35 eur) overili a zistili zostatky na uvedenom osobnom účte T. B. a zistili spôsob, ako sa k týmto peniazom môžu dostať bez vedomia T. B., čo X. V. a P. F. i urobili, zistili zostatok, o tomto informovali F. P., ktorý si potom na základe ich pokynu dňa
  3. júla 2002 založil v Č., a.s. pobočka X. svoj osobný účet č. XXXXXXXX/XXXX, X. V. za spoluúčasti P. F. dňa
  4. júla 2002 vypísali a za T. B. podpísali príkaz k prevodu sumy 75.940,- eur z účtu T. B. č. XXXXXXXX/XXXX na účet F. P. č. XXXXXXXX/XXXX, súčasne obaja spoločne vypísali za T. B. podpísali príkaz k prevodu sumy 70.000,- Sk (2.323,57 eur) z účtu T. B.Ň. č. XXXXXXXX/XXXX, vedeného v Č., a.s. B. - E. na účet F. P. č. XXXXXXXX/XXXX, vedeného v Č., a.s. pobočka X., takto vypísané príkazy k prevodu predložili v Č., a.s. pobočka X. dňa
  5. júla 2002 k realizácii, kde im po predchádzajúcom dohovore X. B., ktorý s nimi spolupracoval už pri zisťovaní zostatkov účtu, overil totožnosť T. B., hoci vedel, že menovaný tento príkaz nepodpísal, ani nepredložil k realizácii a dňa
  6. júla 2002 bola prevedená suma 75.940,- eur na osobný účet F. P., z takto získaných finančných prostriedkov si F. P. dňa
  7. júla 2002 vybral v hotovosti zo svojho účtu č. XXXXXXXX/XXXX v Č., a.s. pobočka X., sumu 650.000,- Sk (21.576,05 eur) a v ČSOB, a.s. pobočka Poprad nahlásil výber zostávajúcej časti, ktorý chcel uskutočniť dňa
  8. júla 2002, čo mu však nebolo umožnené, nakoľko došlo k zablokovaniu jeho osobného účtu, sumu 70.000,- Sk (2.323,57 eur) si F. P. priebežne v dobe od
  9. júla 2002 do
  10. júla 2002 vyčerpal prostredníctvom svojej platobnej karty, finančné prostriedky, ktoré z vyššie uvedených účtov vybrali F. P. a H. Z., P. Š. odovzdával osobne alebo prostredníctvom F. O. JUDr. B. H., pričom takto svojim konaním spoločne spôsobili L. B., a.s. B. v konkurze škodu vo výške 22.140.000,- Sk (734.913,36 eur), 2/ obžalovaní Mgr. X. U. a JUDr. Mag. F. O. ako správcovia konkurznej podstaty L. B., a.s., G. Z. č. X, B., v konkurze, na ktorú bol uznesením Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 3K 297/00, dňa
  11. septembra 2002 vyhlásený konkurz, aj napriek tomu, že boli povinní

§ 8ods.

2 zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v platnom znení postupovať s odbornou starostlivosťou, v rozpore s ustanovením § 14 ods. 1 písm. i) citovaného zákona,

ktorého nie je započítanie inak započítateľnej pohľadávky možné po vyhlásení konkurzu a v rozpore s ustanovením § 33 ods. 1 písm. d) citovaného zákona,

ktorého sú z uspokojenia v konkurznom konaní vylúčené zmluvné sankcie, postihujúce majetok úpadcu, ak nárok na ne vznikol po vyhlásení konkurzu, spoločne po predchádzajúcej dohode dňa

  1. augusta 2002 v B. na G. Z., v sídle L. B., a.s. v konkurze, podpísali za úpadcu L. B., a.s. v konkurze Dohodu o urovnaní so spoločnosťou D., s.r.o. B. v zastúpení konateľkou Ing. P. K. a spoločnosťou Q., a.s. Q. v zastúpení predsedom predstavenstva Ing. F. F., v zmluve uznali záväzok L. B., a.s. v konkurze voči spoločnosti D., s.r.o., postúpený spoločnosti D. zmluvou o postúpení pohľadávky od spoločnosti Q., a.s. vo výške 135.214.800,- Sk (4.488.309,10 eur), vyplývajúci z dodatkov k Zmluve o sprostredkovaní medzi L. B., a.s. a Q. z
  2. septembra 1999, predmetom ktorých je dohoda o zmluvnej pokute vo výške 135.214.800,-Sk (4.488.309,10 eur), splatnej dňom
  3. novembra 2001 a uvedený záväzok L. B., a.s. v konkurze voči spoločnosti D. započítali s pohľadávkou L. B., a.s. v konkurze voči spoločnosti Q., a.s. Q. vo výške 90.234.974,- Sk (2.995.252,41 eur) a v článku III. bod
  4. sa zaviazali namiesto pôvodného záväzku vo výške 135.214.800,- Sk (4.488.309,10 eur) do desiatich dní odo dňa podpísania predmetnej zmluvy uhradiť na účet spoločnosti D., s.r.o. ako postupníkovi, sumu vo výške 35.000.000,- Sk (1.161.787,16 eur) a uvedenú sumu prevodným príkazom zo dňa
  5. septembra 2002, ktorý obaja podpísali, previedli z účtu L. B., a.s. v konkurze č. XXXXXXXXXX/XXXX na účet spoločnosti D., s.r.o. č. XXXXXXXXXX/XXXX, čím spôsobili L. B., a.s, G. Z. č. X, B. v konkurze škodu vo výške 35.000.000,- Sk ( 1.161.787,16 eur). Za to bol

§ 248ods.

5 Tr. zák. účinného do

  1. septembra 2003 a § 35 ods. 1 Tr. zák. účinného do
  2. septembra 2003, s použitím § 40 ods. 1 Tr. zák. účinného do
  3. septembra 2003 obžalovaným JUDr. B. H., Mgr. X. U., JUDr. Mag. F. O. a Mgr. F. O. uložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 2 (dvoch) rokov.

§ 58ods.

1 písm. a) Tr. zák. účinného do 1. septembra 2003 im súd výkon trestu podmienečne odložil.

§ 59ods.

1 Tr. zák. účinného do 1. septembra 2003 Mgr. X. U. a JUDr. Mag. F. O. určil skúšobnú dobu vo výmere 5 (piatich) rokov.

§ 59ods.

1 Tr. zák. účinného do 1. septembra 2003 JUDr. B. H. a Mgr. F. O. určil skúšobnú dobu vo výmere 4 (štyroch) rokov. Obžalovaným Mgr. X. V. a Ing. P. F. bol

§ 248ods.

5 Tr. zák. účinného do

  1. septembra 2003 a použitím § 40 ods. 1 Tr. zák. účinného do
  2. septembra 2003 uložený trest odňatia slobody vo výmere 20 (dvadsiatich) mesiacov.

§ 58ods.

1 písm. a) Tr. zák. účinného do 1. septembra 2003 im súd výkon trestu podmienečne odložil.

§ 59ods.

1 Tr. zák. účinného do 1. septembra 2003 (ďalej len „Tr. zák.“) im súd určil skúšobnú dobu vo výmere 3 (troch) rokov.

§ 227Tr.

por. účinného do 1. januára 2006 súd obžalovaným F. P. a P. E. trest neuložil.

§ 228ods.

1 Tr. por. účinného do 1. januára 2006 súd uložil obžalovaným Mgr. X. U., JUDr. B. H., JUDr. Mag. F. O., F. P., P. E., Mgr. X. V., Ing. P. F., a Mgr. F. O. povinnosť spoločne a nerozdielne nahradiť poškodenému L. B., a.s. v konkurze, G. Z. X, B., škodu vo výške 734.913,36 eur.

§ 228ods.

1 Tr. por. účinného do

  1. januára 2006 (ďalej len „Tr. por.“) súd uložil obžalovaným Mgr. X. U. a JUDr. Mag. F. O. povinnosť spoločne a nerozdielne nahradiť poškodenému L. B., a.s. v konkurze, G. Z. X, B., škodu vo výške 1.161.787,16 eur. II. O d v o l a n i a a vyjadrenia k nim Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie všetci obžalovaní (prostredníctvom svojich obhajcov a niektorí aj vlastnými odvolaniami) proti všetkým výrokom napadnutého rozsudku, ktoré sa ich týkajú. Obžalovaný Mgr. X. U. podal odvolanie do zápisnice o hlavnom pojednávaní proti všetkým výrokom napadnutého rozsudku, ktoré sa ho týkajú. Po doručení písomného vyhotovenia rozsudku (obžalovanému a jeho obhajcom JUDr. Petrovi Vačokovi a JUDr. Tiborovi Sanákovi bol rozsudok Špecializovaného trestného súdu doručený dňa
  2. júla 2016) obžalovaný dňa
  3. júla 2016 prostredníctvom obhajcu JUDr. Petra Vačoka písomne odôvodnil svoje odvolanie. V odôvodnení odvolania uviedol, že prvostupňový súd ho v bode 1/ rozsudku odsúdil za čin, ktorý mal spáchať ako člen organizovanej skupiny. Pre účely preukázania obligatórnych znakov skutkovej podstaty tohto trestného činu musí mať súd preukázané všetky kvalifikačné prvky pojmu „zločinecká skupina“. Ide o štruktúrovanosť skupiny, existenciu aspoň troch osôb, existenciu počas určitého časového obdobia, koordinované konanie zamerané na cieľ, ktorým je v tomto prípade spáchanie trestného činu sprenevery, teda získanie finančnej výhody. Obžalovaný Mgr. X. U. sa mal trestnej činnosti dopustiť s osobami uvedenými v napadnutom rozsudku. Z vykonaného dokazovania však vyplýva, že tieto osoby nepoznal, nikdy sa spolu nestretli a ani neviedli žiadnu korešpondenciu. Trestnej činnosti sa mal obžalovaný dopustiť v kancelárii obžalovaného JUDr. B. H.. K tomuto uviedol, že
  4. marca 2002 bol naňho spáchaný pokus vraždy a v tom čase bol na nemocničnom ošetrení, pričom z nemocničného zariadenia nevychádzal. Zo strany Ministerstva vnútra Slovenskej republiky mu bola poskytnutá 24 - hodinová osobná ochrana. Osoby obžalovaných H. Z., F. P., P. E., Mgr. X. V., Ing. P. F., Mgr. F. O. a JUDr. B. H. v čase, ktorý je považovaný za čas spáchania trestného činu obžalovaný Mgr. X. U. nepoznal a s týmito osobami nikdy nebol v žiadnom kontakte. Niektorých menovaných videl prvýkrát počas vyšetrovania a niektorých až na hlavnom pojednávaní. Výnimku tvoril obžalovaný JUDr. Mag. F. O. (ktorý bol ustanovený ako osobitný správca konkurznej podstaty), ktorého obžalovaný Mgr. X. U. spoznal po nástupe do funkcie správcu konkurznej podstaty. Po vykonaní dokazovania na hlavnom pojednávaní nebolo zo žiadneho dôkazu zistené, že by sa obžalovaný s uvedenými osobami (ostatnými spoluobžalovanými) niekedy predtým stretol a že by sa s nimi na niečom dohováral - styk s obžalovaným JUDr. Mag. F. O. bol čisto služobný. Pravdou je, že obžalovaný Mgr. X. U. reagoval na návrh osobitného správcu zodpovedného za správu majetku zabezpečiť účtovné doklady spôsobom, aby nedošlo k ich znehodnoteniu vplyvom chemických zmien počas doby konkurzu.

§ 9

v tom čase platného zákona o konkurze a vyrovnaní, ak to vyžadoval rozsah správy, mohol súd ustanoviť na pomoc správcovi aj osobitných správcov pre určité odbory správy. Osobitný správca mal práva, povinnosti a zodpovednosť správcu v medziach svojej pôsobnosti. Pre ustanovenie do funkcie, odmeňovanie a zbavovanie funkcie osobitných správcov a zástupcu správcu platili ustanovenia o správcovi. Obžalovaný JUDr. Mag. F. O. bol za osobitného správcu ustanovený pred nástupom obžalovaného Mgr. X. U.. Zmluvu s obchodnou spoločnosťou Q. s.r.o. K. obžalovaný Mgr. X. U. nespracoval, reagoval len na podnet osobitného správcu, ktorý bol v medziach svojej pôsobnosti zodpovedný za správu majetku. Po predložení zmluvy, ktorej predmetom bola chemická ochrana písomností, obžalovaný Mgr. X. U. zmluvu podpísal s tým, že bol presvedčený, že pre uchovanie účtovných dokladov je takáto ochrana dôvodná. Plne sa spoľahol na osobu, ktorá mala právomoci správcu v tejto oblasti správy konkurznej podstaty.

§ 89ods.

1 Tr. por. v trestnom stíhaní treba okrem iného dokazovať, či stíhaný skutok spáchal obvinený a z akých pohnútok. Pohnútkou spáchania majetkového trestného činu je získanie osobného prospechu. Z vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní nebolo zistené, že obvinený Mgr. X. U. by mal akýkoľvek prospech zo sumy, ktorá mala byť použitá na chemickú ochranu písomností a nebolo zistené, že by za to žiadal peniaze, ani to, že by peniaze dostal. Pri právnej kvalifikácii trestného činu je potrebné starostlivo analyzovať všetky znaky skutkovej podstaty, nielen objektívny znak (čo v základnej rovine predmetného trestného činu obžalovaný nespochybnil), ale aj subjektívny znak - zavinenie, ktoré možno preukázať subjektívnymi a objektívnymi okolnosťami prípadu. Konkrétnou analýzou možno jednoznačne konštatovať, že vo vzťahu k okolnosti, či bol obžalovaný Mgr. X. U. členom organizovanej skupiny alebo nie platí jednoznačný záver, že tieto okolnosti nie sú ani po dokazovaní na hlavnom pojednávaní z aspektu jeho pozitívnej vôle ničím preukázané a rovnako nie je preukázané, že si prisvojil vec, ktorá mu bola zverená alebo že s ňou naložil v rozpore s účelom, na ktorý mu bola cudzia vec daná do opatrovania alebo do dispozície, a to spôsobom, ktorým mal mariť základný účel zverenia. Spôsob, akým obžalovaný nakladal s hodnotami konkurznej podstaty dokazuje aj skutočnosť, že bezprostredne po ustanovení za správcu majetku úpadcu obžalovaný rokoval a docielil podstatné zníženie zmluvou určenej sumy za archiváciu, o čom sú v trestnom aj konkurznom spise doložené dôkazy a o týchto mal vedomosť aj prvostupňový súd. Aj keď obžalovaný podpísal zmluvu so spoločnosťou Q., s.r.o. K., nechcel tým spôsobiť porušenie alebo ohrozenie chráneného záujmu a ani nebol uzrozumený s tým, že takéto porušenie alebo ohrozenie nastane. Motívom jeho konania bolo zabezpečiť ochranu potrebných písomností, nevyhnutných pre úspešný priebeh konkurzného konania. Z ustanovenia § 89 ods. 1 Tr. por. vyplýva, že v trestnom stíhaní treba dokazovať aj okolnosti, ktoré viedli k trestnej činnosti alebo umožnili jej spáchanie. Ak konkurzný súd v zmysle § 9 ods. 1 zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní (ďalej len „zákon o konkurze a vyrovnaní“) ustanovil osobitného správcu, ktorý mal práva, povinnosti a zodpovednosť správcu v medziach svojej pôsobnosti, už tým obžalovaný Mgr. X. U. nemal dôvod predpokladať, že dôjde k následku tvoriacemu predmet tohto trestného konania. Osobitný správca konkurznej podstaty je zvláštnym subjektom konkurzného konania, samostatným procesným orgánom, ktorého ustanovuje do funkcie konkurzný súd a samostatne pôsobí v rozsahu súdom určenej pôsobnosti. Napadnutý rozsudok je takmer doslovným opisom obžaloby, pričom prvostupňový súd sa nevysporiadal s faktami zistenými a uvedenými obžalovaným Mgr. X. U.. Požiadavka logicky a presvedčivým spôsobom zdôvodniť dôkazný postup vyplýva z § 168 ods. 1 Tr. por. (obžalovaný mal zrejme na mysli § 125 Tr. por., pozn.), ktorý upravuje požiadavky kladené na odôvodnenie rozsudku. V zmysle tohto ustanovenia je potrebné vyložiť, ktoré skutočnosti vzal súd pri svojom rozhodnutí za preukázané, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a akými úvahami sa riadil pri hodnotení dôkazov (najmä ak si vzájomne odporujú). Z odôvodnenia musí byť tiež zrejmé, ako sa súd vyrovnal s obhajobným tvrdením obžalovaného a akými právnymi úvahami sa riadil, keď posúdil ním zistené skutočnosti

príslušných ustanovení Trestného zákona v otázke viny a trestu. Na hlavnom pojednávaní nebol produkovaný žiadny dôkaz svedčiaci o tom, že by sa obžalovaný stretával s ostatnými spoluobžalovanými (ktorých vôbec nepoznal) a tiež nebolo vzaté do úvahy, že bol v nemocnici a mal 24 - hodinovú policajnú ochranu. K bodu 2/ napadnutého rozsudku obžalovaný Mgr. X. U. uviedol, že už z výrokovej vety rozsudku vyplýva, že išlo o dohodu o urovnaní. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že spoločnosť Q., a.s. mala voči L. B., a.s. pohľadávku - vyplýva to z výpovede svedka Ing. F. F., ktorý bol členom predstavenstva tejto spoločnosti a z výpovede svedka L. F., konateľa obchodnej spoločnosti K. Q. s.r.o., ktorý potvrdil, že asi v lete 2002 ho kontaktoval Ing. F. F. s tým, že spoločnosť Q. a.s. má v úmysle predať svoju pohľadávku voči L. B., a.s. Išlo o deblokovanie ruského dlhu voči Slovenskej republike, pričom pohľadávka bola v objeme cca 140 mil. USD a o jej existencii je dostatok dôkazov v konkurznom spise. Zo zákona je zrejmé, že spoločnosť Q., a.s. ako veriteľ mala možnosť prihlásiť sa do konkurzu a žiadať, aby bola jej pohľadávka uspokojená. Táto vysoká pohľadávka by sa stala nárokom voči konkurznej podstate a musela by byť pomerne uspokojená, t.j. odčerpala by veľké množstvo finančných prostriedkov potrebných na vyplácanie. K započítaniu tejto pohľadávky došlo medzi spoločnosťou Q., a.s. a spoločnosťou D., s.r.o., čo nie je v rozpore so zákonom. Dohodou o urovnaní stanovenej čiastky došlo k vyplateniu len malej časti zákonom nárokovateľnej sumy voči konkurznej podstate, čo znamenalo, že ušetrené finančné prostriedky ostali v konkurznej podstate a mohli byť použité v prospech uspokojenia ostatných veriteľov. Tvrdenie, že sa obžalovaný Mgr. X. U. podieľal na spôsobenej škode, sa teda nezakladá na pravde. Zároveň

zákona č. 140/1961 Zb. je potrebné analyzovať, či je v tomto prípade konanie obžalovaného nebezpečné pre spoločnosť, keďže nebezpečnosť činu pre spoločnosť je materiálnou podmienkou, ktorá musí byť splnená, aby išlo o trestný čin. Tým, že v danom prípade došlo k značnému zníženiu výšky pôvodnej pohľadávky, ktorá bola proti konkurznej podstate, nie je v tomto prípade možné toto konanie posudzovať ako spoločensky nebezpečné. Poukázal pritom na § 3 ods. 4 Tr. zák., ako aj na zákon o konkurze a vyrovnaní, platný v danom čase.

§ 8

tohto zákona je správca povinný pri výkone funkcie postupovať s odbornou starostlivosťou a zodpovedá za škodu vzniknutú porušením povinností, ktoré mu ukladá zákon. V tomto prípade bolo chráneným záujmom využiť možnosť výrazného zníženia pôvodnej pohľadávky a tým zabezpečiť väčší prínos pre uspokojenie konkurzných veriteľov.

vyššie uvedeného zákona, ktorý riešil problematiku konkurzov v danom čase, správca konkurznej podstaty, resp. osobitný správca ručili za vznik škôd aj vlastným majetkom. Ak by touto činnosťou spôsobil obžalovaný škodu, musel by správca konkurznej podstaty, ktorý bol ustanovený pri odvolaní obžalovaného, škodu vymáhať. Toto sa však nestalo. Aj v tomto prípade išlo o činnosť, ktorá spadala do oblasti správy (správa majetku), ktorú mal na starosti osobitný správca - obžalovaný JUDr. Mag. F. O. a ktorý obžalovanému Mgr. X. U. predložil ním odsúhlasený a parafovaný návrh zmluvy o urovnaní. Vzhľadom na povinnosti správcu konkurznej podstaty si obžalovaný Mgr. X. U. po preštudovaní návrhu zmluvy osvojil názor osobitného správcu pre túto oblasť a zmluvu spolu s ním podpísal. Keďže konanie obžalovaného Mgr. X..J. v tomto prípade nie je pre spoločnosť nebezpečné, nemohol teda ani zasiahnuť do Trestným zákonom chráneného objektu v rozsahu objektu trestného činu, pre ktorý bol súdom prvého stupňa odsúdený. Vzhľadom na uvedené obžalovaný Mgr. X. U. navrhol, aby ho Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) spod obžaloby s poukazom na § 285 písm. c) Tr. por. oslobodil, pretože nie je dokázané, že spáchal skutky, pre ktoré bol prvostupňovým súdom odsúdený. Obžalovanému JUDr. Mag. F. O. bol rozsudok Špecializovaného trestného súdu doručený dňa

  1. júla 2016, jeho obhajcom JUDr. Vojtechovi Kubalovi bol doručený
  2. júla 2016 a JUDr. Tomášovi Vaňovi dňa
  3. júla
  4. Odvolanie voči nemu podal obžalovaný vlastným písomným podaním dňa
  5. júla 2016 (proti všetkým výrokom, ktoré sa ho týkajú) a následne aj prostredníctvom obhajcu JUDr. Vojtecha Kubalu dňa
  6. júla
  7. V podanom odvolaní poprel spáchanie skutkov, ktoré sú mu v napadnutom rozsudku kladené za vinu a uviedol, že v priebehu celého súdneho konania nebolo preukázané, že by sa dopustil predmetných skutkov. V skutku uvedenom v bode 1/ rozsudku nebola preukázaná jeho vina a z napadnutého rozsudku nie je zrejmé, na základe akých dôkazov ho súd uznal vinným zo spáchania tohto skutku. V skutku uvedenom v bode 2/ rozsudku nebolo preukázané jeho zavinenie a taktiež z napadnutého rozsudku nie je zrejmé, na základe čoho (akých dôkazov, vykonaných na hlavnom pojednávaní) bol uznaný za vinného. Opakovane zdôraznil, že trvá na svojej nevine, keďže jeho vina nebola žiadnym spôsobom preukázaná. Prvostupňový súd považoval za nosné dôkazy výpovede svedkov, ktorí však obžalovaného JUDr. Mag. F. O. vo svojich výpovediach ani nespomínajú. Špecializovaný trestný súd vo svojom rozsudku neodôvodnil, ako dospel k záveru o jeho vine a ktoré dôkazy by jeho vinu mali preukazovať. Obžalovaný poukázal aj na skutočnosť, že prvostupňový súd nevykonal dôkazy navrhované obhajobou a ani v odôvodnení svojho rozhodnutia nešpecifikoval, aké dôkazy boli obhajobou navrhované, ktoré z navrhovaných dôkazov odmietol vykonať a z akého dôvodu tak postupoval. Vzhľadom na neprimeranú dĺžku konania, ako aj na ostatné uvedené skutočnosti obžalovaný JUDr. Mag. F. O. navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok Špecializovaného trestného súdu

§ 258ods.

1 písm. a), b), c), f) Tr. por. zrušil a trestné stíhanie voči nemu zastavil. V odvolaní podanom prostredníctvom obhajcu obžalovaný JUDr. Mag. F. O. doplnil, že

jeho názoru súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol len hypotézy, ktoré však nie sú podložené žiadnymi dôkazmi. Udalosť, popísaná v skutkovej vete napadnutého rozsudku v bode 1/, konkrétne „v presne nezistenom dni mesiaca apríl 2002 v B. v advokátskej kancelárii na ul. X. XX, JUDr. B. H. po predchádzajúcej dohode s JUDr. F. O. a Mgr. X. U. oslovil P. Š. ...“ nebola

obžalovaného v konaní preukázaná, keďže svedok P. Š. vypovedal, že obžalovaného JUDr. Mag. F. O. nepozná a nestretol sa s ním. Rovnako aj časť skutkovej vety uvedenej v bode 1/ napadnutého rozsudku, konkrétne „...následne JUDr. B. H. doručil podpísanú zmluvu JUDr. O. a Mgr. U. ...“ je

obžalovaného len konštrukciou súdu, nepodloženou žiadnym dôkazom. Naopak, vyvracia ju skutočnosť, že obžalovaný JUDr. Mag. F. O. predmetnú zmluvu nepodpísal, čo by

neho bolo vylúčené, ak by bola pravdivá konštrukcia súdu. To, že celá táto obchodná transakcia išla mimo obžalovaného JUDr. Mag. F. O., má

obžalovaného preukazovať aj skutočnosť, že obžalovaný Mgr. X. U. zmluvu podpísal a na základe tejto zmluvy potom aj plnil príkazom na úhradu. Obžalovaný JUDr. Mag. F. O. ďalej zdôraznil, že jeho podpis likvidačného listu nastal ex post, teda až po „dokončení prípadu“, z čoho vyplýva, že žiadna škoda jeho podpisom nemohla vzniknúť. Medzi uzavretím zmluvy, finančným plnením a podpisom likvidačného listu je

neho pretrhnutá kauzalita a samotné podpísanie likvidačného listu nemôže svedčiť o jeho vine. Z procesného hľadiska je však

obžalovaného rozhodujúce, že jeho účasť na tomto skutku nie je ničím preukázaná, okrem výpovede obžalovaného Mgr. X. U., ktorý v rámci svojej obrany tvrdí, že zmluvu dostal od obžalovaného JUDr. Mag. F. O.. Toto svoje tvrdenie však nevie ničím preukázať, z čoho je zrejmé, že je to len jeho obrana, ktorá má zmenšiť jeho vinu. Obžalovaný JUDr. Mag. F. O. opakovane zdôraznil, že vykonané dokazovanie svedčí o jeho nevine a z tohto dôvodu navrhol, aby ho odvolací súd v tomto bode obžaloby oslobodil. Ku skutku popísanom v bode 2/ napadnutého rozsudku obžalovaný uviedol, že prvostupňový súd tu nesprávne vyhodnotil dôkaznú situáciu - nie je pochýb o tom, či ku skutku došlo, ale či naplnil skutkovú podstatu trestného činu porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku

§ 255Tr.

zák., účinného v čase spáchania skutku.

obžalovaného nebol v konaní žiadnym dôkazom preukázaný priamy a ani nepriamy úmysel zo strany obžalovaných spôsobiť následok uvedený v skutku. Naopak, logickou sa javí obrana obžalovaných JUDr. Mag. F. O. a Mgr. X. U., že konali na prospech L. B., a.s. v konkurze. Postoj obžalovaného JUDr. Mag. F. O. ku skutku pod bodom 2/ je taký, že spolu s obžalovaným Mgr. X. U. považovali uzatvorenie dohody o započítaní za výhodné pre banku a nevedeli, že to zákon vylučuje, teda skutku sa dopustili z nevedomosti a nie úmyselne, v zmysle Trestného zákona (konkrétne § 255 Tr. zák., kde zákon vyžaduje úmyselné zavinenie, keďže § 255a Tr. zák., kde postačovala aj nedbanlivostná forma zavinenia, bol do Trestného zákona začlenený až novelou účinnou od 1. septembra 2002). Keďže v čase spáchania skutku nebola možná pri trestnom čine porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku nedbanlivostná forma zavinenia,

obžalovaného JUDr. Mag. F. O. ho mal prvostupňový súd aj spod tohto skutku oslobodiť. Svoje tvrdenie o tom, že vykonané dokazovanie svedčí o jeho nevine, obžalovaný zdokladoval výpismi z výpovedí svedkov, ktorí sa k podstate veci vyjadrili nasledovne: - svedkyňa RSDr. P. Q. vypovedala, že zmluvu so spoločnosťou Q., s.r.o. K. pravdepodobne vôbec nevidela a nedala ju Ing. L. Q.. Svedkyňa tiež podrobne a z titulu svojej funkcie v L. B., a.s. vypovedala o systéme preberania, odosielania a rozdeľovania došlej pošty. Svedkyňa jednoznačne spochybnila výpoveď svedka Ing. L. Q. vo vzťahu k jeho meneným výpovediam, odkiaľ mal k dispozícii zmluvu L. B., a.s. so spoločnosťou Q., s.r.o. K., - svedok JUDr. L. A. vo svojej výpovedi uviedol, že o zmluve so spoločnosťou Q., s.r.o. K. nevedel a nevypovedal o žiadnych skutočnostiach svedčiacich o vine obžalovaného JUDr. Mag. F. O., - svedok RNDr. U. A. taktiež vypovedal, že o zmluve uzatvorenej so spoločnosťou Q., s.r.o. K. vôbec nevedel a z jeho výpovede nemožno vyvodiť žiadnu skutočnosť preukazujúcu vinu obžalovaného JUDr. Mag. F. O. na tomto trestnom čine. Svedok vo svojej výpovedi uviedol, že s obžalovaným riešil otázky spojené s archiváciou dokumentov, avšak zdôraznil, že išlo o legálnu činnosť, vyplývajúcu z postavenia obžalovaného ako osobitného správcu, na rozdiel od konzervácie dokumentov, ktorá je obsahom spornej zmluvy so spoločnosťou Q., s.r.o. K. a je predmetom prejednávanej trestnej veci. Kľúčové je z hľadiska obhajoby vyjadrenie tohto svedka na hlavnom pojednávaní, keď na otázku obžalovaného JUDr. Mag. F. O., či mu tento niekedy oznámil, že dokumenty z L. B., a.s. sa budú konzervovať, odpovedal, že určite nie, lebo svedok by voči tomu podal námietku, keďže by to považoval za nezmysel, - svedkyňa Ing. V. A. vo svojej výpovedi uviedla, že o okolnostiach uzatvorenia zmluvy s firmou Q., s.r.o. K. nevie nič, keď prišla faktúra na vyplatenie 22 miliónov Sk, tak si vyžiadala zmluvu od RNDr. U. A.. Z uvedených výpovedí sa

obžalovaného ani náznakom nedá vyvodiť jeho trestná zodpovednosť, pričom táto nie je preukázaná ani z ďalších vykonaných dôkazov, ku ktorým uviedol nasledovné: - svedok Ing. L. Q. vypovedal, že podklady k spornej zmluve medzi L. B., a.s. a spoločnosťou Q., s.r.o. K. dala na stôl svedkyňa RSDr. P. Q. s tým, že ich má od obžalovaného JUDr. Mag. F. O. a boli ním aj šifrované, avšak na hlavnom pojednávaní už toto svoje tvrdenie spontánne nepotvrdil a vypovedal len všeobecne k systému kolobehu pošty a dokumentov v L. B., a.s. a veľmi neurčito vypovedal ohľadom vzniku predmetnej zmluvy so spoločnosťou Q., s.r.o. K.. Navyše bol

obžalovaného JUDr. Mag. F. O. svedok Ing. L. Q. usvedčený zo lži výpoveďami svedkov JUDr. B. Z. a JUDr. X. O. (ktorí popreli tvrdenie svedka Ing. L. Q. o tom, že by s ním mali prejednávať zákazku týkajúcu sa konzervácie dokumentov so spoločnosťou Q., s.r.o. K.), ako aj svedkyne RSDr. P. Q. (ktorá poprela, že by svedkovi Ing. L. Q. akýmkoľvek spôsobom predmetnú zmluvu doručila, naviac s vyjadrením, že je od obžalovaného JUDr. Mag. F. O.). Obžalovaný tiež poukázal na skutočnosť, že postavenie svedka Ing. L. Q. v L. B., a.s. v čase jej konkurzu je značne neprehľadné a podozrivé, keďže jeho oficiálna funkcia nekorešpondovala s jeho skutočnými právomocami a činnosťou. Z vykonaného dokazovania je

obžalovaného jednoznačne preukázané, že táto osoba (svedok Ing. L. Q.) bola obžalovaným Mgr. X. U.J. ako správcom konkurznej podstaty predstavená osobám činným v konkurze ako jeho zástupca v čase jeho neprítomnosti. Z výpovede svedka Ing. L. Q. sa nedá vylúčiť, že svojou výpoveďou chce chrániť obžalovaného Mgr. X. U., s ktorým mal preukázateľné pracovné aj osobné vzťahy a za angažovanie v konkurznom konaní v L. B., a.s. mu bol aj zaviazaný.

obžalovaného JUDr. Mag. F. O. sa tiež nedá vylúčiť, že svedok Ing. L. Q. svojimi výpoveďami chránil aj seba (vzhľadom na jeho skutočné postavenie v konkurznom konaní). S poukazom na uvedené je

obžalovaného výpoveď svedka Ing. L.Š. Q. nedôveryhodná a z tohto dôvodu na ňu nie je možné prihliadať. O účasti obžalovaného JUDr. Mag. F. O. na skutku tak vypovedá len obžalovaný Mgr. X. U.Ö., avšak jeho výpoveď je len jeho obranou, svoje tvrdenia nevie hodnoverne preukázať a navyše značne znevážil hodnovernosť svojej výpovede, keď túto zmenil v kľúčovej časti skutku, teda ako sa dostal ku zmluve so spoločnosťou Q., s.r.o. K., ktorú podpísal (keďže v prípravnom konaní tvrdil, že mu túto zmluvu priniesla sekretárka - svedkyňa RSDr. P. Q. a na hlavnom pojednávaní zmenil svoju výpoveď tak, že mu zmluvu predložil obžalovaný JUDr. Mag. F. O.). Za podstatné dôkazy preukazujúce jeho nevinu považuje obžalovaný JUDr. Mag. F. O. najmä to, že predmetnú zmluvu nepodpísal on, ale obžalovaný Mgr. X. U. (ako správca konkurznej podstaty), rovnako tak sám zabezpečil plnenie z tejto zmluvy, obžalovaného JUDr. Mag. F. O. k týmto úkonom formálne ani materiálne nepotreboval. Navyše, na predmetnej zmluve nie je jeho podpis a ani žiadna parafa, čo vylučuje jeho dispozíciu na celej obchodnej veci so spoločnosťou Q., s.r.o. K.. Predmetná zmluva je navyše napísaná v počítačovom programe T 602, pričom expertízou vykonanou na počítači obžalovaného JUDr. Mag. F. O. bolo preukázané, že obžalovaný v tom čase takýto program nepoužíval a nenapísal v ňom ani jednu zmluvu. Záverom obžalovaný poukázal na to, že v rozsudku vo vzťahu k jeho osobe absentuje odôvodnenie pri oboch skutkoch v tom smere, čo súd považoval za preukázané a hlavne ktorými dôkazmi. Keďže sa v predmetnej trestnej veci cíti nevinný a jeho vina nebola v trestnom konaní preukázaná, navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok

§ 258ods.

1 písm. a), b), c), f) Tr. por. zrušil vo všetkých výrokoch a

§ 259ods.

3 Tr. zák. obžalovaného spod obžaloby oslobodil, alternatívne aby odvolací súd

§ 258ods.

1 Tr. por. vec vrátil prvostupňovému súdu na nové konanie a rozhodnutie. Obžalovanému F. P., ako aj jeho obhajkyni Mgr. Petre Hrubovej bol rozsudok Špecializovaného trestného súdu doručený dňa

  1. júla
  2. Odvolanie voči nemu podal prostredníctvom obhajkyne dňa
  3. júla
  4. Podané odvolanie odôvodnil tým, že Špecializovaný trestný súd uznesením sp. zn. 1Tš/23/2005 rozhodol o pokračovaní v trestnom stíhaní obvinených F. P. a P. E. pre trestný čin sprenevery

§ 248ods.

1, ods. 4 písm. b), ods. 5 Tr. zák. u obidvoch a pre trestný čin legalizácie príjmu z trestnej činnosti

§ 252ods.

1 písm. a), ods. 3, ods. 5 Tr. zák. u obvineného F. P.. Týmto uznesením zároveň súd

§ 23ods.

1 Tr. por. vylúčil konanie proti obvineným F. P. a P. E. zo spoločného konania a konaniu bola pridelená sp. zn. PK - 1T/20/

  1. Vzhľadom na to, že vylúčením veci na samostatné konanie išlo o nové, samostatné konanie, ktoré sa vykonáva znovu od začiatku, vznášal obžalovaný F. P., či už sám alebo prostredníctvom obhajkyne námietku voči príslušnosti súdu a zákonného sudcu, keďže obžalovaný aj obhajkyňa boli toho názoru, že príslušným súdom na prejednanie veci je Krajský súd v Prešove, na ktorom bola v roku 2004 pôvodne podaná obžaloba, a to z dôvodu, že v zmysle Trestného poriadku je na prejednanie a rozhodnutie o vyššie uvedených trestných činoch príslušný Krajský súd v Prešove. Obžalovaný svoju námietku vzniesol opakovane svojimi prípismi zo dňa
  2. decembra 2013 a
  3. januára 2015 a prostredníctvom ustanovenej obhajkyne prípismi zo dňa
  4. novembra 2014 a
  5. decembra 2014, a to v konaní pod sp. zn. PK-1T/20/2010 a následne prípisom zo dňa
  6. mája 2016, doručeným súdu
  7. mája 2016 v konaní pod sp. zn. 1Tš/23/2005 (ktorý pripojil aj k podanému odvolaniu, keďže mal pochybnosti o tom, či súd toto podanie riadne zažurnalizoval v spise, keďže na hlavnom pojednávaní dňa
  8. mája 2016 sa o ňom nezmienil). Obžalovaný má za to, že súd sa týmito jeho námietkami v konaní pod sp. zn. PK-1T/20/2010, ani v konaní pod sp. zn. 1Tš/23/2005 kvalifikovane nevysporiadal. Vyjadrenie Špecializovaného trestného súdu zo dňa
  9. júna 2014,

ktorého o námietke nemôže rozhodnúť z dôvodu, že o tejto otázke už bolo rozhodnuté v dôsledku rôznych podaní obvinených, je bez základu a nemôže obstáť, keďže vznesená námietka sa týka konania pod sp. zn. PK-1T/20/2010, pričom Špecializovaným trestným súdom spomínané rozhodnutia najvyššieho súdu a Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) nemožno aplikovať na toto konanie, keďže tieto rozhodnutia sa týkali iných konaní, ktoré tomuto konaniu časovo predchádzali. V tejto súvislosti obžalovaný zdôraznil, že ak sa vec vylučuje na samostatné konanie, ide o nové, samostatné konanie a treba ho vykonať znova od začiatku (R 93/1999). Z uvedeného

názoru obžalovaného vyplýva, že obvinený má právo vznášať námietky aj voči príslušnosti súdu, pričom súd je povinný zaoberať sa touto námietkou a rozhodnúť o nej zákonným spôsobom, t.j. odôvodneným rozhodnutím, nie obyčajným listom. Argumentácia súdu, že o príslušnosti bolo rozhodnuté inými súdmi na podnet iných obvinených neobstojí aj z toho dôvodu, že uznesenie najvyššieho súdu z 19. januára 2005, sp. zn. 4 To 101/2004

neho doposiaľ nie je právoplatné, keďže vo výrokovej časti neobsahuje rozhodnutie o sťažnostiach prokurátora a obžalovaného F. P., ktorí okrem iného namietali aj vecnú príslušnosť Špecializovaného trestného súdu. Uvedené je vadou, ktorá bráni tomu, aby súd spravodlivo rozhodol o podanej obžalobe voči obžalovanému F. P.. Taktiež podotkol, že každé odôvodnené podanie treba vybaviť tak, aby vecné rozhodnutie o ňom nebolo vylúčené, pričom treba dbať, aby vyriešenie otázky podmienok konania (vrátane príslušnosti súdu), bolo vybavené bezodkladne v čo možno najkratšom čase. Zároveň uviedol, že o každej námietke, teda aj o jeho námietke z

  1. decembra 2013, ako aj o ďalších námietkach v konaní musí súd vždy rozhodnúť formou uznesenia s odôvodnením a poučením o opravnom prostriedku. V ďalšej časti svojho odvolania obžalovaný F. P. poukázal na nelogický a nezákonný postup prvostupňového súdu, keď po záverečných rečiach v konaní pod sp. zn. 1T/20/2010 dňa
  2. apríla 2016 vyhlásil procesné uznesenie, ktorým konanie sp. zn. 1T/20/2010 spojil s konaním 1Tš/23/2005 s odkazom na § 23 ods. 3 Tr. por. Tento postup súdu

obžalovaného v slovenskej justícii nemá obdobu a nemá oporu v zákone ani v doterajšej rozhodovacej praxi súdov. V zmysle § 23 ods. 3 Tr. por., ak sú podmienky na spoločné konanie, môže súd spojiť na spoločné prejednanie a rozhodnutie veci, v ktorých boli podané samostatné obžaloby. Obžalovaný má za to, že nie je možné spojiť veci po záverečných rečiach, keďže po nich nasledujú už len záverečné slová (správne má byť právo posledného slova, pozn.) a vyhlásenie meritórneho rozhodnutia vo veci samej. Tým sa obžalovanému odňalo právo sa v konaní pod sp. zn. 1Tš/23/2005 riadne brániť, vyjadriť sa k vykonaným dôkazom a to buď osobne alebo prostredníctvom obhajcu. Z pojmu „prejedanie veci“ jednoznačne vyplýva, že pri spojení veci sa má vykonať súvislé dokazovanie k jednotlivým skutkom a veciam. Skutočnosť, že súd po spojení veci oboznámi ostatných účastníkov konania s obsahom záverečných rečí nemôže konvalidovať dokazovanie vykonané bez účasti obžalovaného F. P. v konaní pod sp. zn. 1Tš/23/2005, z ktorého bol vylúčený na samostatné konanie, a do ktorého opäť vstúpil až po záverečných rečiach dňa

  1. apríla
  2. Taktiež je potrebné zdôrazniť, že sa jedná o „spojenie“ tej istej veci - skutkov, voči ktorým bola podaná iba jedna obžaloba. Je teda možné konštatovať, že uznesením z
  3. mája 2016 došlo takpovediac k „spojeniu osôb - obvinených“, avšak nie k spojeniu veci v zmysle § 23 ods. 3 Tr. por. Spojením veci sa rozumie spojenie dvoch alebo viacerých samostatných vecí, v ktorých boli podané samostatné obžaloby. Súdu je predsa zrejmé, že vo veci bola na obžalovaných podaná iba jedna obžaloba pôvodne na Krajskom súde v Prešove (sp. zn. 1T/6/2004) a preto uznesenie o „spojení vecí“ z
  4. apríla 2016 bolo vydané nezákonne a svojvoľne. Obžalovaný taktiež poukázal na to, že mal vykázané predvolanie na
  5. apríla 2016 len na hlavné pojednávanie k sp. zn. 1T/20/2010 o 13:00 hod. Súd doposiaľ nemal vykázané, že by obžalovaného P. predvolal (na spomínané spojené konanie) na hlavné pojednávanie dňa
  6. apríla 2016 o 14:00 hod. k sp. zn. 1Tš/23/
  7. Na pojednávanie bez osobnej účasti dal obžalovaný súhlas len na hlavné pojednávanie k sp. zn. 1T/20/2010 na
  8. apríla 2016 o 13:00 hod. Na základe uvedeného obžalovaný požiadal, aby najvyšší súd napadnutý rozsudok prvostupňového súdu zrušil a vec postúpil vecne a miestne príslušnému Krajskému súdu v Prešove na ďalšie konanie a rozhodnutie. Obžalovaný P. E. podal do zápisnice o hlavnom pojednávaní odvolanie proti všetkým výrokom napadnutého rozsudku, ktoré sa ho týkajú. Po doručení písomného vyhotovenia rozsudku (doručeného obžalovanému dňa
  9. júla 2016 a jeho obhajcovi JUDr. Marcelovi Mašanovi dňa
  10. augusta 2016) obžalovaný dňa
  11. septembra 2016 prostredníctvom obhajcu JUDr. Marcela Mašana písomne odôvodnil svoje odvolanie. V odôvodnení odvolania obžalovaný P. E. uviedol, že v trestnom konaní nebolo nijakým spôsobom preukázané, že sa podieľal na skutku, ktorý mu je kladený za vinu. Preukázané bolo jedine to, že obžalovaný P. E. zoznámil obžalovaného F. P. s obžalovaným Ing. P. F., avšak o obsahoch a dôvodoch, prečo sa chcel zoznámiť, obžalovaný P. E. nebol informovaný. Obžalovaný F. P. informoval obžalovaného P. E., že potrebuje vybaviť hypotekárny úver na dokončenie rodinného domu. Ani z výpovedí jednotlivých svedkov nevyplýva žiaden dôkaz, ktorý by usvedčoval obžalovaného P. E., že by mal dohadovať záležitosti medzi obžalovaným F. P., obžalovaným Mgr. X. V. a obžalovaným Ing. P. F., a že by sa mal obžalovaný P. E. na tejto trestnej činnosti podieľať, resp. mať nejakú vedomosť o tejto trestnej činnosti. Súd v rozsudku iba konštatoval, že obžalovaný P. E. síce trestnú činnosť popieral, ale potvrdil, že pomáhal obžalovanému F. P. odblokovať účet a zoznámil ho s obžalovaným Ing. P. F.A.. Uvedené tvrdenia však neboli podložené žiadnymi relevantnými dôkazmi a z tohto dôvodu ide o zjavne arbitrárne rozhodnutie, kde bol obžalovaný odsúdený bez dôkazov (či už priamych alebo nepriamych). Na základe uvedeného obžalovaný P. E. navrhol napadnutý rozsudok vo vzťahu k jeho osobe zrušiť a oslobodiť ho v celom rozsahu spod obžaloby. Obžalovanému Mgr. X. V. bol rozsudok Špecializovaného trestného súdu doručený dňa
  12. júla 2016, jeho obhajcovi JUDr. Karolovi Orolínovi bol doručený dňa
  13. júla 2016 a Mgr. Martinovi Krakovskému dňa
  14. júla
  15. Blanketové odvolanie voči nemu podal prostredníctvom obhajcu dňa
  16. júla 2016 voči všetkým výrokom, ktoré sa ho týkajú s doplnením, že odôvodnenie odvolania doručí súdu v lehote 10 dní. Dôvody odvolania doplnil podaním zo dňa
  17. januára 2018, v ktorom uviedol, že sa v celom rozsahu pripája k právnemu názoru a argumentom obhajcu obžalovaného Ing. P. F., uvedeným v jeho odvolaní, a rovnako má za to, že vadným procesným postupom Špecializovaného trestného súdu a jeho rozsudkom zo dňa
  18. mája 2016 bol obžalovaný odňatý zákonnému sudcovi, keď o obžalobe zo dňa
  19. septembra 2004 nerozhodol príslušný súd, v dôsledku čoho bolo porušené jeho právo na rozhodnutie nestranným súdom zriadeným zákonom

čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“). Obžalovanému Ing. P. F., ako aj jeho obhajcom Mgr. Romanovi Tomanovi, PhD. a JUDr. Jánovi Havlátovi bol rozsudok Špecializovaného trestného súdu doručený dňa

  1. júla 2016; odvolanie voči nemu podal prostredníctvom obhajcu dňa
  2. júla 2016 proti výroku o vine, výroku o treste a výroku o náhrade škody, ako aj proti konaniu, ktoré napadnutému rozsudku predchádzalo. V podanom odvolaní uviedol, že dňa
  3. novembra 2004 podal prostredníctvom obhajcu sťažnosť proti I. výroku uznesenia Krajského súdu v Prešove z
  4. apríla 2004, sp. zn. 1T/6/
  5. Tento výrok uznesenia Krajského súdu v Prešove napadol sťažnosťou dňa
  6. novembra 2004 aj prokurátor Krajskej prokuratúry Trenčín, ktorú odôvodnil podaním č.k. 1Kv 59/02-2382 zo dňa
  7. novembra
  8. Uznesením najvyššieho súdu zo dňa
  9. januára 2005, sp. zn. 4 To 101/2004 bola okrem iného I. výrokom

§ 148ods.

1 písm. c) Tr. por. zamietnutá jeho sťažnosť z

  1. novembra
  2. V súvislosti s postúpením jeho trestnej veci bývalému Špeciálnemu súdu v Pezinku (teraz Špecializovanému trestnému súdu v Pezinku) a uznesením Krajského súdu v Prešove z
  3. apríla 2004 v spojení s uznesením najvyššieho súdu z
  4. januára 2005 podal obžalovaný Ing. P. F. dňa
  5. apríla 2005

čl. 127 ods. 1 ústavy sťažnosť na ústavný súd pre porušenie čl. 6 ods. 1 Dohovoru, v znení dodatkových protokolov a čl. 48 ods. 1 ústavy. Dňa

  1. mája 2005 bolo obžalovanému doručené uznesenie ústavného súdu zo dňa
  2. mája 2005, sp. zn. III. ÚS 133/05, ktorým ústavný súd sťažnosť zo dňa
  3. apríla 2005 odmietol jednak pre nedostatok právomoci ústavného súdu na jej prerokovanie a jednak ako zjavne neopodstatnenú. V ďalšej časti svojho odvolania obžalovaný odcitoval časť odôvodnenia citovaného uznesenia ústavného súdu a následne aj § 2 ods. 1 písm. b), § 3 ods. 3 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do
  4. júna 2016 (ďalej len „zákon o súdoch“), § 17 ods. 1, § 17 ods. 2, § 15a ods. 2 písm. b), § 15a ods. 2 písm. c), § 15a ods. 2 písm. d), § 15a ods. 2 písm. f), § 20 ods. 4, § 21 ods. 1, § 454a ods. 1, § 454a ods. 2 Tr. por., pričom skonštatoval, že zo žiadneho z týchto ustanovení Trestného poriadku nevyplýva, že by v danej trestnej veci bola daná právomoc (príslušnosť) Špecializovaného trestného súdu. Z citovaného uznesenia Krajského súdu v Prešove z
  5. apríla 2004 je zrejmé, že predmetná trestná vec bola postúpená Špecializovanému trestnému súdu z dôvodu, že v prejednávanej trestnej veci bolo v bode 1/ obžaloby potrebné konanie obžalovaných kvalifikovať po právnej stránke ako trestné činy

§ 248ods.

1, ods. 4 písm. a), ods. 5, § 248 ods. 1, ods. 5, § 252 ods. 1 písm. a), ods. 5 Tr. zák. spáchané v jednočinnom súbehu s trestným činom

§ 185aods.

1 Tr. zák. Z uznesenia najvyššieho súdu z 19. januára 2005 je zrejmé, že možnosť právneho posúdenia konania obžalovaných Mgr. X. U. a spol. v bodoch I./ a II./ podanej obžaloby aj ako trestného činu založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny

§ 185aods.

1 Tr. zák. nie je vylúčená, pričom takáto eventualita prichádza do úvahy až po vykonaní a vyhodnotení všetkých zabezpečených dôkazov na hlavnom pojednávaní. Vzhľadom na znenie § 222 ods. 1 Tr. por. má obžalovaný Ing. P. F. za to, že žiadna z jeho alternatív neumožňovala Špecializovanému trestnému súdu rozhodnúť o obžalobe z 8. septembra 2004, a z tohto dôvodu bolo jeho povinnosťou najneskôr pred odobratím sa na záverečnú poradu, resp. po záverečnej porade pri pokračovaní v hlavnom pojednávaní, postúpiť vec

§ 222ods.

1 Tr. por. príslušnému súdu. V záverečnej reči na hlavnom pojednávaní dňa 4. apríla 2016 obhajca obžalovaného Ing. P. F. okrem iného uviedol, že skutky, ktoré sú predmetom trestného konania po vykonanom dokazovaní nemožno kvalifikovať ako spáchané zločineckou skupinou. Poukázal tiež na § 222 ods. 1 Tr. por. a v súvislosti s tým navrhol, aby bola vec postúpená príslušnému súdu (keďže žiadna z alternatív, uvedených v

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.