2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov v spojení s ust. § 16 ods. 10 zákona č. 55/1997 Z.z. o ochranných známkach v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o ochranných známkach) zmenil rozhodnutie prvostupňového orgánu tak, ţe: - ochranná známka č. X. sa vymazáva z registra ochranných známok, - výmaz je v zmysle § 18 zákona č. 55/1997 o ochranných známkach účinný od 28. marca 2006, - kaucia v sume 82, - 50 eura sa
55/1997 Z.z. o ochranných známkach vracia navrhovateľovi. Krajský súd rozsudok odôvodnil tým, ţe po preskúmaní veci a postupu ţalobcu v rozsahu a z dôvodov uvedených v ţalobe dospel k záveru, ţe rozhodnutie a postup ţalovaného sú v súlade so zákonom. Z obchodného registra Českej republiky mal za preukázané, ţe navrhovateľ výmazu ochrannej známky S., s.r.o., Česká republika, bol dňa 08.02.1999 zapísaný do obchodného registra Českej republiky a pod obchodným menom S., s.r.o. aj od roku 1999 podnikal s predmetom podnikania: vydavateľská a nakladateľská činnosť, kúpa tovaru za účelom jeho ďalšieho predaja a predaj, marketingové sluţby a organizovanie a usporiadanie vzdelávacích akcií. Napadnutá ochranná známka č. X. „S.“ majiteľa S., s.r.o. bola zapísaná do registra ochranných známok dňa 06.08.2003 s právom prednosti od 12.02.2003 pre tovary „periodické a neperiodické publikácie a tlačoviny, časopisy, periodiká“ v triede 16, pre sluţby „reklamná činnosť všetkých druhov, reklamná inzercia, vydávanie a aktualizovanie reklamných materiálov prostredníctvom svetovej informačnej komunikačnej siete (internet)“ v triede 35 a pre sluţby „vydávanie kníh, vydávanie textov s výnimkou reklamných alebo náborových, vydavateľská a nakladateľská činnosť prostredníctvom svetovej informačnej komunikačnej siete (internet), publikovanie na internete“ v triede 41 medzinárodného triedenia tovarov a sluţieb. 3 3Sžh/2/2010 Konštatoval, ţe z ustanovenia § 16 ods. 10 zákona o ochranných známkach, ktoré citoval vyplýva, ţe pre uplatnenie tohto ustanovenia musia byť splnené tri kumulatívne podmienky a to, ţe 1/ návrh na výmaz môţe podať oprávnený subjekt, ktorý musí preukázať svoju oprávnenosť relevantnými dokladmi, 2/ oprávnený subjekt musí dokladovať podnikanie pod svojím obchodným menom pre rovnaké alebo podobné tovary alebo sluţby s tými, ktoré sú zapísané pre napadnutú známku, a 3/ zároveň musí byť splnená podmienka zhodnosti či zameniteľnosti napadnutej ochrannej známky s obchodným menom navrhovateľa, prípadne s jeho podstatnou časťou. Navrhovateľ výmazu v priebehu správneho konania pred prvostupňovým a druhostupňovým správnym orgánom dokladmi, a to dodanými časopismi, kópiami titulných strán časopisov spolu s tiráţou preukázal, ţe pouţíval obchodné meno S., s.r.o., Česká republika, uţ v čase pred podaním prihlášky napadnutej ochrannej známky, ţe vydával pod obchodným menom S., s.r.o. odborné lekárske časopisy v Českej republike zamerané na odvetvie medicíny, pediatriu, psychiatriu, urológiu, internú medicínu a podobne, a predloţil tri faktúry preukazujúce dodávanie odborných časopisov aj na Slovensko, ktorých odberateľmi boli právnické osoby so sídlom v Slovenskej republike zamerané tieţ na oblasť medicíny. Dodávanie časopisov na Slovensko v období pred podaním prihlášky napadnutej ochrannej známky preukazuje aj colná deklarácia z roku 2002, kde sa udáva dovoz časopisov v mnoţstve 1800 ks. Týmito dokladmi preukázal podnikanie pod obchodným menom S.S. S.. na území SR v období pred podaním prihlášky napadnutej ochrannej známky „S.“, ktorá je vyjadrená slovným označením, a je uţ na prvý pohľad zrejmé, ţe sa zhoduje s podstatnou časťou obchodného mena navrhovateľa výmazu S., s.r.o. zapísaná do obchodného registra v Českej republike. Navrhovateľ výmazu obchodnej známky podniká v oblasti tovarov a sluţieb, ktoré sú rovnaké alebo podobné s tými tovarmi a sluţbami, ktoré sú zapísané ohľadom napadnutej ochrannej známky. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam bola splnená aj ďalšia podmienka pre výmaz, a to zhodnosť alebo podobnosť sluţieb a tovarov. Krajský súd sa nestotoţnil s tvrdením ţalobcu, ţe mu bolo odopreté právo konať pred správnym orgánom, resp. vyjadriť sa k dôkazom a skutočnostiam, ktoré 4 3Sžh/2/2010 uviedol a predloţil navrhovateľ výmazu, resp. spochybnil doklady, ktoré boli predloţené v podobe internetového výpisu uţ skôr. K vyjadreniu navrhovateľa výmazu ochrannej známky zo dňa 05.03.2009 boli predloţené origináli dokladov, do ktorých mal ţalobca moţnosť nahliadnuť uţ v čase rozkladu a toto vyjadrenie navrhovateľa neobsahovalo nové dôkazy, ktoré by boli rozhodujúce pre posúdenie zákonných podmienok pre uplatnenie výmazu ochrannej známky. Rovnako nesúhlasil ani s tvrdením ţalobcu, ţe mu bola odňatá moţnosť konať pred orgánom verejnej správy, čím bola porušená zásada dvojinštančnosti, pretoţe odvolací orgán preskúmaval rozhodnutie prvostupňového orgánu v celom rozsahu a účastníci konania môţu v priebehu celého odvolacieho konania uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak osobitný právny predpis neustanovuje inak. Keďţe ustanovenie § 40b ods. 3 zákona o ochranných známkach upravuje, ţe úrad rozhoduje na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, neobstojí tvrdenie ţalobcu, ţe rozhodnutie ţalovaného bolo vydané na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu veci, nesprávneho hodnotenia vykonaných dôkazov , a ţe sa ţalovaný nevysporiadal so všetkými jeho námietkami. Neobstojí ani námietka týkajúca sa nezrozumiteľnosti a nepreskúmateľnosti rozhodnutia pre nedostatok dôvodov, pretoţe rozhodnutie má všetky zákonom predpísané náleţitosti, je vecné, zrozumiteľné a ţalovaný sa v jeho dôvodoch vysporiadal s tým, prečo došlo k zmene rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu. Proti rozsudku krajského súdu podal včas odvolanie ţalobca, ktorý ţiadal rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť tak, ţe najvyšší súd rozhodnutie ţalovaného v spojení s prvostupňovým správnym rozhodnutím zruší, vec vráti na ďalšie konanie a prizná mu náhradu trov konania. Odvolanie odôvodnil tým, ţe v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., ţe súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p.), a ţe rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.) . V dôvodoch ďalej uviedol, ţe rozhodnutie súdu sa dostatočne nezaoberá dôvodmi ţaloby, pretoţe v nej sa domáhal preskúmania rozhodnutia a postupu ţalovaného z procesnej stránky a najmä toho, akým spôsobom bolo vedené správne 5 3Sžh/2/2010 konanie a tieţ, či rozhodnutia spĺňajú všetky zákonom predpísané náleţitosti. Hlavnou úlohou súdu bolo vyhodnotiť postup ţalovaného pri vykonávaní dôkazov a uspokojivo posúdiť, či sa vo svojom rozhodnutí dostatočne vysporiadal s jeho argumentmi a námietkami ohľadne predloţených dokladov, a prečo nereagoval na jeho argumenty prednesené v konaní ohľadom odňatia moţnosti konať pred orgánom štátnej správy a efektívne brániť svoje práva. Nepoprel, ţe sa mohol oboznámiť s obsahom dôkazov predloţených spolu s rozkladom, čo aj urobil a preloţené dôkazy – výtlačky faktúr z elektronického systému spochybnil. Poukázal na to, ţe vo svojom vyjadrení k rozkladu spochybnil samotnú existenciu takýchto dokladov o podnikaní navrhovateľa na výmaz ochrannej známky keď uviedol, ţe počítačový program, v ktorom boli vytlačené doklady preukazujúce podnikanie navrhovateľa na výmaz v čase, keď mali byť doklady vystavené (
dátumu uvedenom na výtlačkoch), neexistoval. V konaní pred ţalovaným sa snaţil uviesť, ţe doklady sú podvrh, vyhotovené účelovo a bez toho, aby skutočne preukazovali predaj tovaru slovenským spoločnostiam zo strany navrhovateľa výmazu nie preto, ţe by boli predloţené v kópii, ale preto, ţe logicky nemohli byť vyhotovené v programe, ktorý k dátumu ich vyhotovenia ešte neexistoval. Bez preukázania existencie týchto faktúr by totiţ aj v druhom stupni ţalovaný musel opätovne konštatovať, ţe podmienky pre výmaz napadnutej ochrannej známky č. X. „S.“, predpokladané ustanovením § 16 ods. 10 zákona o ochranných známkach nemoţno povaţovať za naplnené, pretoţe navrhovateľ výmazu nepredloţil relevantný dôkaz, ktorý by preukázal pouţívanie jeho obchodného mena v obchodnom styku na podobných tovaroch. Vo vyjadrení k rozkladu sa nemal dôvod vyjadrovať k obsahu predloţených dokladov, ktorých hodnovernosť, ako relevantných dokladov svedčiacich o podnikaní navrhovateľa a ich samotnú existenciu spochybnil. Vyjadrovať sa k obsahu takto spochybnených dokladov bolo v danom štádiu nepodstatné a evidentne si nedôveryhodnosť dokladov predloţených k rozkladu uvedomoval aj samotný navrhovateľ na výmaz ochrannej známky, pretoţe doloţil do konania doklady o podnikaní vo forme, ktorá bola pre ţalovaného akceptovateľná, nakoľko boli podkladom pre druhostupňové rozhodnutie ţalovaného. A práve k doloţeným dokladom sa nemohol vyjadriť. Vyslovil názor a zdôraznil, ţe napriek tomu, ţe
súdu aj ţalovaného boli doloţené doklady po obsahovej stránke totoţné ako tie skôr predloţené, v danom štádiu konania (keď nebolo preukázané, 6 3Sžh/2/2010 ţe doklady o podnikaní skutočne existujú) bol obsah pre neho druhoradý a mal právo a tieţ záujem oboznámiť sa následne s novými dokladmi, posúdiť ich hodnovernosť, vyjadriť sa, či boli vyhotovené v čase v akom to tvrdil navrhovateľ výmazu, a či a ako je preukázaná ich akceptácia druhou stranou – slovenskými spoločnosťami. Práve v nemoţnosti vyjadriť sa k novodoloţeným dokladom (aj keď po obsahovej stránke boli identické) vidí ţalobca upretie práva konať pred správnym orgánom, porušenie zásady aktívnej činnosti a rovnosti účastníkov konania. Ďalej uviedol, ţe je nesporné aj následné hodnotenie doloţených faktúr ţalovaným, ktorý v napadnutom správnom rozhodnutí neuviedol, či vôbec a ako skúmal ich skutočnú existenciu, a či vôbec a akým spôsobom boli tieto faktúry akceptované slovenskými spoločnosťami, ktorým boli určené. Bez ďalšieho sa uspokojil s odpisom faktúr, ktoré povaţoval za hodnoverné doklady, preukazujúce podnikanie navrhovateľa výmazu. Z napadnutého rozsudku tieţ vyplýva, ţe súd prvého stupňa zistil skutkový stav v rozpore s obsahom spisov. Nie je pravdou čo konštatoval prvostupňový súd, ţe k vyjadreniu navrhovateľa výmazu zo dňa 05.03.2009 boli predloţené originály dokladov, do ktorých mal moţnosť nahliadnuť uţ v čase rozkladu, pretoţe navrhovateľom na výmaz boli spolu s vyjadrením zo dňa 05.03.2009 predloţené iba kópie faktúr, nie originály. Porušenie zásady dvojinštančnosti vidí ţalobca v tom, ţe o časti veci rozhodoval iba druhostupňový orgán.
zhodnej konštatácie prvostupňového ako aj druhostupňového správneho orgánu, a v konečnom dôsledku aj krajského súdu, pre naplnenie dôvodu na výmaz ochrannej známky
ustanovenia § 16 ods. 10 zákona o ochranných známkach musia byť splnené tri kumulatívne podmienky , ktorými sú : oprávnený subjekt, poskytovanie rovnakých alebo podobných tovarov alebo sluţieb – podnikanie, a zhodnosť, či zameniteľnosť napadnutej ochrannej známky s obchodným menom. Prvostupňový správny orgán vo svojom rozhodnutí uviedol, ţe nepristúpil k hodnoteniu a posudzovaniu ostatných zákonných podmienok, nakoľko mal preukázanú absenciu jednej z uvedených podmienok, ktorou je podnikanie navrhovateľa výmazu s rovnakými alebo podobnými tovarmi či sluţbami, čo stačilo 7 3Sžh/2/2010 k tomu aby vyslovil záver, ţe navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno . Ostatné podmienky teda vyhodnocoval len druhostupňový správny orgán, čím de facto vydal nové prvostupňové rozhodnutie, voči ktorému ţalobca nemal moţnosť vyuţiť riadny opravný prostriedok a prípadne napadnúť posúdenie ostatných dvoch podmienok pre uplatnenie ustanovenia § 16 ods. 10 zákona o ochranných známkach. Pochybenie krajského súdu vidí v tom, ţe sa vyššie uvedenými argumentmi vôbec nezaoberal, nijako sa k nim nevyjadril, len všeobecne vyhodnotil, ţe rozhodnutie ţalovaného obsahuje všetky zákonom predpísané náleţitosti , ţe je vecné, zrozumiteľné a ţalovaný sa v dôvodoch vysporiadal s tým, prečo došlo k zmene rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu. Vytkol pochybenie ţalovaného a nesprávnosť jeho rozhodnutia v tom, ţe sa nevyjadril k jeho argumentácii a námietkam, ktorými spochybňoval dôkazy v konaní. Ţalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok krajského súdu ako správny potvrdiť a nesúhlasil s námietkami ţalobcu uvedenými v odvolaní. K námietke hodnovernosti existencie doloţených dokladov uviedol, ţe tak ako aj prvostupňový súd zohľadnil skutočnosť, ţe ţalobca spochybňoval doklady predloţené navrhovateľom výmazu ochrannej známky v konaní o podanom návrhu, preto v druhostupňovom rozhodnutí pri hodnotení dôkazných prostriedkov vzal do úvahy práve stanovisko navrhovateľa výmazu z 05.03.2009, ktorým odstránil pochybnosti o hodnovernosti dôkazov a predloţil kópie originálov troch faktúr. Obsahovo išlo o tie isté faktúry, ktoré uţ boli predloţené v rámci podaného rozkladu a účelom bolo len odstránenie pochybností o ich pravosti. Uvedené platí aj vo vzťahu k predloţenej kópii výpisu z obchodného registra ČR, s ktorým sa prvostupňový súd jednoznačne vysporiadal. Opätovne poukázal na skutočnosť, ţe v stanovisku navrhovateľa z 05.03.2009 neboli predloţené nové doklady, ku ktorým by ţalobca nebol mal moţnosť vyjadriť sa. Ten sa však pravdepodobne z dôvodu zrejmého preukázania naplnenia podmienok na výmaz napadnutej ochrannej známky a nedostatku iných argumentov obmedzil len na spochybňovanie pravosti dokladov. Zdôraznil, ţe hodnotenie dôkazov vykonáva správny orgán, ktorý posúdi aj pochybnosti účastníkov konania o pravosti, resp. existencii dôkazov. Ţalobca v konaní nepreukázal, ţe v správnom konaní došlo k porušeniu zásady aktívnej činnosti a rovnosti účastníkov konania, pretoţe mal moţnosť vyjadriť sa ku všetkým 8 3Sžh/2/2010 skutočnostiam a dokladom, ktoré predloţil navrhovateľ , a v tejto súvislosti poukázal aj na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (rozsudok NS SR vo veci sp. zn. 4 Sţ 98-102/02). Ďalej uviedol, ţe ţalobca v ţalobe namietal jeho údajné procesné pochybenie avšak nijako neobjasnil, aký malo vplyv na vecnú stránku napadnutého rozhodnutia. Len jednoduché tvrdenie bez poukázania na to, ako by neexistencia tohto pochybenia ovplyvnila konečné rozhodnutie, nie je dostatočné pre konštatovanie nezákonnosti rozhodnutia vo veci samej. K ďalšej námietke, ţe zistenie skutkového stavu je v rozpore s obsahom spisov ţalovaný uviedol, ţe krajský súd dostatočne uviedol a zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie podaného návrhu na výmaz a vyhodnotil všetky podmienky nevyhnutné na preukázanie takto uplatneného dôvodu pre výmaz ochrannej známky z registra ochranných známok. Vo vzťahu k námietke, ţe prvostupňový súd nesprávne vyhodnotil argumentáciu týkajúcu sa porušenia zásady dvojinštančnosti konania uviedol, ţe neobstojí, pretoţe predmetom posúdenia v druhostupňovom rozhodnutí bola zhodnosť alebo zameniteľnosť napadnutej ochrannej známky „S.“ s podstatnou časťou obchodného mena „S.“ navrhovateľa S., s.r.o. a porovnanie predmetu podnikania, resp. poskytovania tovarov a sluţieb navrhovateľom pod jeho obchodným menom. Vo vzťahu k časti porovnania označení nie je pochybnosť o zhodnosti predmetných označení. Čo sa týka porovnania tovarov a sluţieb chránených napadnutou ochrannou známkou s tovarmi alebo sluţbami, ktoré sú predmetom podnikania navrhovateľa, z podaného návrhu na výmaz vyplynulo, ţe pôvodný majiteľ ochrannej známky spolupracoval s navrhovateľom a vydával na Slovensku slovenskú verziu pôvodných českých časopisov. Neskôr začal majiteľ ochrannej známky „konkurovať“ navrhovateľovi v Českej republike aj v Slovenskej republike. Z uvedeného je potom zrejmé, aj bez ďalšieho podobného porovnania tovarov a sluţieb napadnutej ochrannej známky, ţe tieto sú rovnaké alebo podobné s predmetom činnosti navrhovateľa. Preto posúdenie týchto dvoch podmienok bolo jednoznačné a ţalovaný v záujme hospodárnosti a efektívnosti konania nepovaţoval za potrebné vec vrátiť na nové posúdenie prvostupňovému správnemu orgánu , najmä ak posúdenie označení ani porovnanie tovarov a sluţieb nebolo spochybnené ani samotným ţalobcom v podanej ţalobe. K námietke porušenia dvojinštančnosti konania ţalobca namietal, ţe ţalovaný skúmal novo doloţené dokumenty iba v rámci jedného stupňa. Aj k tomu sa dostatočne vyjadril prvostupňový súd . Ţalovaný 9 3Sžh/2/2010 v konaní o rozklade zhodnotil podaný návrh na výmaz s prihliadnutím na všetky relevantné doklady a dospel k záveru, ţe navrhovateľ výmazu v preskúmavanom prípade uniesol dôkazné bremeno a preukázal naplnenie zákonných podmienok potrebných pre úspešné uplatnenie podaného návrhu na výmaz. Krajský súd svoje rozhodnutie dostatočne skutkovo a právne odôvodnil a okrem naplnenia samotných podmienok uplatneného návrhu na výmaz ochrannej známky, posúdil aj hodnotenie predloţených dôkazných prostriedkov spochybnených ţalobcom a moţno konštatovať, ţe sa vysporiadal so všetkými námietkami ţalobcu, ktorými spochybňoval dôkazy v konaní. Navrhovateľ výmazu ochrannej známky sa k odvolaniu nevyjadril. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 , s § 246c ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, ďalej len O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v rozsahu odvolacích dôvodov a konanie mu predchádzajúce v zmysle ustanovenia § 246c ods. 1 v spojení s §§ 211 a nasl. O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 O.s.p.) , a po tom čo bolo vyhlásenie rozhodnutia zverejnené najmenej 5 dní vopred na webovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk, rozsudok verejne vyhlásil (§ 156 ods. 1, 3 O.s.p.). V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe ţalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupu orgánov verejnej správy (§ 244 ods. 1 O.s.p.).
1 zákona č. 55/1997 Z.z. o ochranných známkach v platnom znení (ďalej len „zákon o ochranných známkach“), ochranná známka je akékoľvek označenie, ktoré moţno graficky znázorniť , a ktoré tvoria najmä slová, vrátane osobných mien, písmená, číslice, kresby, tvar výrobku alebo jeho obal, prípadne ich vzájomné kombinácie spôsobilé rozlíšiť tovary alebo sluţby jednej osoby od tovarov alebo sluţieb inej osoby, zapísané do registra ochranných známok. 10 3Sžh/2/2010
2 zákona o ochranných známkach, za zameniteľné sa považujú označenia alebo ochranné známky, a za podobné sa považujú tovary alebo služby, ak taká zameniteľnosť alebo podobnosť vyvoláva nebezpečenstvo zámeny označení alebo ochranných známok, alebo tovarov, alebo služieb pochádzajúcich od rôznych osôb, alebo nebezpečenstvo vzniku mylnej predstavy o vzájomnej spojitosti s označením alebo s ochrannou známkou so skorším právom prednosti vo vedomí spotrebiteľskej verejnosti. Predmetom odvolacieho konania v danej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým zamietol ţalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ţalovaného správneho orgánu, ktorým bol vykonaný výmaz ochrannej známky ţalobcu z registra ochranných známok
10 zákona o ochranných známkach, a preto odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa a konanie mu predchádzajúce najmä z toho pohľadu, či sa súd prvého stupňa vysporiadal so všetkými námietkami uvedenými v ţalobe, a z takto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia. Je potrebné tieţ uviesť, ţe predmetom preskúmavacieho konania je rozhodnutie a postup ţalovaného správneho orgánu, ktorý napadnutým rozhodnutím rozhodoval s konečnou platnosťou o výmaze ochrannej známky (majiteľom ktorej bol ţalobca) z registra ochranných známok. Úlohou súdu pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu
piatej časti druhej hlavy O.s.p. je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadováţil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náleţitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj procesnoprávnymi predpismi.
1 písm. b/ zákona o ochranných známkach za ochrannú známku nemožno uznať označenie, ktoré nemá rozlišovaciu schopnosť. 11 3Sžh/2/2010
zákona o ochranných známkach, na konanie vo veci ochrannej známky sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní (odkaz na zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní – správny poriadok) s výnimkou ustanovení § 19, 23, 28 – 30, § 32-34, § 39, 49, 50, § 59 ods. 1 a § 60.
1, 2, 3 zákona o ochranných známkach, účastníci konania sú povinní predložiť alebo navrhnúť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Úrad vykonáva dokazovanie a hodnotí dôkazy
svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Úrad rozhoduje na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ktoré boli účastníkmi predložené alebo navrhnuté.
10 zákona o ochranných známkach, úrad vymaže z registra zhodnú alebo zameniteľnú ochrannú známku, ak v konaní začatom na návrh podnikateľa zistí, že ochranná známka je zhodná alebo zameniteľná s obchodným menom alebo s podstatnou časťou zapísanými do obchodného alebo do obdobného registra pre tohto podnikateľa, ak pred dňom podania prihlášky napadnutej ochrannej známky podnikal s rovnakými alebo s podobnými tovarmi alebo službami. Zákonodarca v citovanej právnej norme § 16 ods. 10 zákona o ochranných známkach ustanovil povinnosť úradu vymazať ochrannú známku zapísanú v registri ochranných známok po preukázaní, že zistí, že ochranná známka je zhodná alebo zameniteľná s obchodným menom alebo s jeho podstatnou časťou zapísanými do obchodného alebo do obdobného registra tohto podnikateľa, ak pred dňom podania prihlášky napadnutej ochrannej známky podnikal s rovnakými alebo podobnými tovarmi alebo službami. Zákonnou podmienkou pre výmaz z registra je teda zistenie, ţe ochranná známka je zhodná, či zameniteľná s obchodným menom navrhovateľa, prípadne s jeho podstatnou časťou, ţe oprávnený subjekt dokladoval podnikanie pod svojim obchodným menom pre rovnaké alebo podobné tovary alebo sluţby s tými, ktoré sú zapísané pre napadnutú známku , a ţe návrh na výmaz môţe podať oprávnený subjekt, ktorý musí preukázať svoju oprávnenosť relevantnými dokladmi. Ak teda z ustanovenia § 16 ods. 10 zákona o ochranných známkach 12 3Sžh/2/2010 vyplýva, ţe pre uplatnenie tohto ustanovenia musia byť splnené tri kumulatívne podmienky, v danom prípade tieto podmienky boli aj splnené. Navrhovateľ výmazu ochrannej známky v podanom návrhu predloţil výpis z českého obchodného registra pre spoločnosť S., s.r.o. a v rámci konania o rozklade kópiu originálneho výpisu vedeného Krajským súdom v Ostrave, z ktorého vyplýva, ţe je zapísaný pod obchodným menom S., s.r.o. od 08.02.1999 s predmetom podnikania: vydavateľská a nakladateľská činnosť, kúpa tovaru za účelom jeho ďalšieho predaja a predaj, marketingové sluţby a organizovanie a usporiadanie vzdelávacích akcií, čím preukázal, ţe jeho obchodné meno bolo zapísané do obchodného registra pred dátumom podania prihlášky napadnutej ochrannej známky (dňa 12.02.2003). Ako dôkaz ďalej predloţil materiál – doklady (špecifikované v napadnutom rozhodnutí), po zhodnotení ktorých ţalovaný dospel k záveru, ţe navrhovateľ nimi preukázal, ţe v čase pred podaním prihlášky napadnutej známky vydával pod svojim obchodným menom S., s.r.o. odborné lekárske časopisy v Českej republike, ktoré boli zamerané na rôzne odvetvia medicíny ako je pediatria, psychiatria, urológia, interná medicína a podobne. Dodávanie časopisov v počte 1800 ks preukazuje colná deklarácia z roku 2002 a predloţené faktúry skutočnosť, ţe ich odberateľmi boli právnické osoby so sídlom v Slovenskej republike. Z nich tieţ vyplynulo, ţe odborníci z oblasti medicíny do časopisov prispievajú, pričom ide o špecializovanú odbornú verejnosť, ktorá úzko spolupracuje (Česká republika a Slovenská republika), vymieňa si nadobudnuté poznatky a navrhovateľom prevádzkovaná česká webová stránka X. tri roky pred podaním prihlášky napadnutej ochrannej známky je touto verejnosťou aj prirodzene vyuţívaná. Uvedené skutočnosti zhodnotil ţalovaný ako orgán rozhodujúci o rozklade tak, ţe navrhovateľ preukázal podnikanie pod obchodným menom S., s.r.o. vo vzťahu k územiu Slovenskej republiky v období pred podaním prihlášky napadnutej ochrannej známky, čiţe pred 12.02.2003. Keďţe napadnutá ochranná známka „S.“ je tvorená výhradne slovným označením, bez akéhokoľvek porovnávania je evidentné, ţe sa zhoduje s podstatnou časťou obchodného mena navrhovateľa S. S.S. zapísaného v tejto forme do obchodného registra Českej republiky , a tým je splnená ďalšia z kumulatívnych podmienok uplatnenia výmazového dôvodu
10 zákona o ochranných známkach. Keďţe z predloţených dokladov vyplýva 13 3Sžh/2/2010 podnikanie navrhovateľa výmazu v oblasti tovarov a sluţieb rovnakých alebo podobných s tými, pre ktoré je zapísaná napadnutá známka, a vydavateľská činnosť navrhovateľa (z predloţených dokumentov) je zrejmá tak ako aj reklamná činnosť a inzercia (vydávané odborné časopisy v nemalej miere obsahovali reklamu a inzerciu) najmä v oblasti farmaceutických výrobkov alebo lekárskych zariadení, vzhľadom na prevádzkovanie internetovej stránky navrhovateľom má za to, ţe je splnená zhodnosť alebo podobnosť sluţieb aj v oblasti informačnej komunikačnej siete. Pre rozhodovanie ţalovaného bol smerodajný stav z obdobia pred podaním prihlášky napadnutej ochrannej známky, ale získal informáciu, ţe obidva subjekty (prihlasovateľ a navrhovateľ výmazu) boli úzko spolupracujúce, ak nie aj ekonomicky prepojené subjekty, ktoré podnikali v oblasti vydávania a distribúcie odborných lekárskych časopisov tak v Čechách ako aj na Slovensku, pričom v obidvoch krajinách podnikali pod obchodným názvom S., s.r.o. Treba dodať, ţe zmyslom a účelom ochranných známok je rozlíšenie výrobkov a sluţieb rôznych výrobcov, resp. poskytovateľov sluţby. Základným a rozhodujúcim kritériom pre posudzovanie zameniteľnosti známok označujúcich zhodné alebo podobné výrobky či sluţby je vţdy hľadisko beţného spotrebiteľa, a preto sa skúmanie podobnosti musí zakladať na porovnaní známkových motívov, stretávajúcich sa v označení. V danom prípade namietaná ochranná známka je zapísaná v registri ochranných známok iba ako slovná známka jedným slovom „S.“ a hodnotiac celkový dojem tejto ochrannej známky z hľadiska vizuálneho, jej označenie nemá dostatočnú rozlišovaciu spôsobilosť, v dôsledku čoho neplní základnú funkciu ochrannej známky
1 písm. b/ zákona o ochranných známkach. Ţalobné námietky smerujú k postupu ţalovaného, ním hodnotených dôkazov a nezrozumiteľnosti rozhodnutia pre nedostatok dôvodov. V tejto súvislosti povaţuje odvolací súd za potrebné zdôrazniť, ţe nemôţe namiesto hodnotenia správneho orgánu postaviť hodnotenie vlastné, ale môţe ţalobou napadnuté rozhodnutie posúdiť na základe konkrétnych ţalobných námietok iba z hľadiska jeho súladu či rozporu so zákonom. 14 3Sžh/2/2010 V prejednávanej veci krajský súd dokazovanie nevykonával , stotoţnil sa so závermi ţalovaného a v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol a vyhodnotil všetky námietky, ktoré vzniesol ţalobca v podanej ţalobe. Najvyšší súd nezistil, ţe by úsudok ţalovaného, ktorý vychádzal z hodnotenia riadne zistených skutkových okolností, spočíval na mylnom pochopení zákona alebo na skutkovej podstate odporujúcej spisu a zásadám logického myslenia, alebo ţe by bol inak chybný. Ţalovaný komplexne vyhodnotil a presvedčivo odôvodnil svoj záver, reagoval na všetky námietky, ktoré majú pre vec zásadný význam, a tieţ zodpovedajúcim spôsobom odôvodnil všetky skutočnosti, na základe ktorých zmenil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu v konaní o návrhu na výmaz ochrannej známky. Tomuto zodpovedá, a
odvolacieho súdu je aj postačujúce, hodnotenie dokladov predloţených navrhovateľom a stanovisko ţalovaného k spochybneniu datovania ním predloţených faktúr kvôli pouţitiu ekonomického softvéru (systému) P. 2007. Nebol dôvod neuveriť navrhovateľovi výmazu, ţe pouţíval jeho staršie verzie a na predloţených faktúrach figuruje z dôvodu časového hľadiska ich tlačenia, nie však z dôvodu času ich vystavenia, najmä ak internetovými výpismi preukázal, ţe subjekty, resp. spoločnosti, ktorým boli faktúry adresované, v danom čase na území Slovenska aj pôsobili. Na zdôraznenie senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uvádza, ţe z preskúmavaného rozhodnutia ţalovaného, zo strán 4 a 5, vyplýva a senát povaţuje za dostatočne preukázané, akým spôsobom navrhovateľ na území Slovenskej republiky pouţíval predmetnú ochrannú známku ako aj v ktorom období. Uviedol zoznam lekárov - predplatiteľov odborných časopisov vydávaných navrhovateľom výmazu, predloţil daňové doklady, colnú deklaráciu, ktorou preukázal dovoz predmetného tovaru – odbornej literatúry na územie Slovenskej republiky.
1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 15 3Sžh/2/2010 Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotoţňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môţe sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (§ 219 ods. 2 O.s.p.). Najvyšší súd sa v celom rozsahu stotoţnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia povaţujúc za nadbytočné opakovať pre účastníkov známe fakty a skutkové okolnosti prejednávanej veci spolu s právnymi závermi krajského súdu a vzhľadom na to, ţe odvolanie ţalobcu neobsahuje ţiadne nové tvrdenia a dôkazy, ktoré by mohli ovplyvniť vecnú správnosť rozsudku krajského súdu, napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa
1, 2 O.s.p. v spojení s § 250ja ods. 3 vety druhej O.s.p. potvrdil. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol súd
1 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 246c ods. 1 vety prvej tak, ţe účastníkom ich náhradu nepriznal, pretoţe ţalobca v odvolacom konaní nemal úspech a ţalovanému zo zákona ich náhrada neprináleţí. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný. V Bratislave dňa 10. marca 2011 JUDr. Jana Zemková, PhD., predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Emília Čičková
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.