1 Trestného zákona účinného do
1 písm. a), písm. b), písm. c) Tr. por. z r u š u j e sa napadnutý rozsudok v celom rozsahu.
1 Tr. por. vec sa v r a c i a súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Odôvodnenie Rozsudkom Špecializovaného trestného súdu Pezinok, pracovisko Banská Bystrica (v poradí druhým) z 22. februára 2016, sp. zn. BB-3Tš/25/2006, bol obžalovaný Mgr. H. Y. v bode I a II rozsudku uznaný vinným z trestného činu prijímania úplatku a inej nenáležitej výhody
1 Trestného zákona účinného do 31. decembra 2005 (ďalej len „Trestný zákon“) a z pomoci
1 písm. c) Trestného zákona k trestnému činu prijímania úplatku a inej nenáležitej výhody
1, ods. 2 Trestného zákona. Tým istým rozsudkom bol obžalovaný Mgr. H. Y. v bode V. rozsudku uznaný vinným z trestného činu prijímania úplatku a inej nenáležitej výhody
1 Trestného zákona a z pomoci
1 písm. c) Trestného zákona k trestnému činu prijímania úplatku a inej nenáležitej výhody
1, ods. 2 Trestného zákona. Obžalovaný C. L. bol v bode III. citovaného rozsudku uznaný vinným z trestného činu podplácania
1, ods. 2 Trestného zákona a obžalovaní Q. F. a H. F. boli v bode IV. rozsudku uznaní vinnými z trestného činu podplácania
1, ods. 2 Trestného zákona spáchaného v spolupáchateľstve
2 Trestného zákona. Obžalovaní sa mali vyššie uvedených trestných činov dopustiť na tom skutkovom základe, že obžalovaný Mgr. H. Y. I. Obžalovaný Mgr. H. Y. ako obhajca obvinených L. L., nar. XX. L. XXXX, bytom F., ul. Y. XX a T. L., nar. XX. L. XXXX, bytom F., ul. L. XX, stíhaných vyšetrovateľom Odboru boja proti organizovanej kriminalite Stred pod ČVS: PPZ-26/BOK-S-I-2004 za trestný čin výtržníctva a trestný čin vydierania po tom, čo boli obaja obvinení vzatí do väzby uznesením Okresného súdu v Brezne, sp. zn. Tp 58/04 zo dňa
2 Trestného zákona s použitím § 35 ods. 2 Trestného zákona a s použitím nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. PL.ÚS 106/2011, z 28. novembra 2012 publikovaného v Zbierke zákonov pod č. 428/2012 Z. z. uložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 7 rokov.
2 písm. a) Trestného zákona bol obžalovaný Mgr. H. Y. zaradený na výkon trestu odňatia slobody do I. nápravnovýchovnej skupiny.
1 Trestného zákona súd uložil obžalovanému Mgr. H. Y. peňažný trest vo výmere 500.000 Sk (16.596,96 €) a rozhodol, že
2 Trestného zákona vymožená suma peňažného trestu pripadá štátu.
3 Trestného zákona súd ustanovil pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, náhradný trest odňatia slobody vo výmere 1 rok. Obžalovanému C. L. bol za to
2 Trestného zákona uložený trest odňatia slobody vo výmere 18 mesiacov.
2 písm. a) Trestného zákona súd obžalovaného C. L. zaradil na výkon trestu odňatia slobody do I. nápravnovýchovnej skupiny. Obžalovanému Q. F. bol
2 Trestného zákona uložený trest odňatia slobody vo výmere 18 mesiacov.
2 písm. a) Trestného zákona súd obžalovaného Q. F. na výkon trestu odňatia slobody zaradil do I. nápravnovýchovnej skupiny. Rovnako obžalovanej H. F. bol
2 Trestného zákona uložený trest odňatia slobody vo výmere 18 mesiacov a
2 písm. a) Trestného zákona ju súd na výkon trestu odňatia slobody zaradil do I. nápravnovýchovnej skupiny. Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie všetci obžalovaní. Obžalovaný Mgr. H. Y. vo svojom odvolaní poukazuje na názor vyslovený v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 19. júna 2012, sp. zn. 1 Tdo V 16/2011 (v prejednávanej veci), v ktorom dovolací senát najvyššieho súdu konštatoval, že výpoveď svedkyne V. v prípravnom konaní predstavuje zásadné porušenie práva na obhajobu obžalovaných. Prvostupňový súd tento názor nerešpektoval, a naďalej na túto výpoveď prihliadal a založil na nej svoje rozhodnutie. Najvyšší súd v citovanom rozsudku ďalej uviedol, že je potrebné dokázať súčinnosť medzi sudcami Krajského súdu v Banskej Bystrici v súvislosti s predmetnou trestnou činnosťou. Špecializovaný trestný súd však nevykonal výsluchy sudcov tohto súdu, a to aj napriek tomu, že to obhajoba navrhovala. Obžalovaný ďalej v odvolaní namietal, že nebol dokázaný jeho vplyv na sudcov, ktorí mali byť uplácaní, a teda v danom prípade môže ísť o trestný čin podvodu.
prvostupňového súdu síce obžalovaný manažoval proces uplácania a majú to preukazovať aj prepisy telefonických hovorov, ale z týchto nie je zrejmé pôsobenie obžalovaného na sudcov. Skutočnosť, že sa obžalovaný zaujímal o výsledok konania, je bežnou praxou advokátov v súvislosti s obhajobou klientov. V rámci telefonických rozhovorov medzi sudcami JUDr. Y. a JUDr. Y. nie je meno obžalovaného ani spomenuté. Argument súdu prvého stupňa, že nemohlo ísť o trestný čin podvodu, pretože osoby boli z väzby, resp. z výkonu trestu odňatia slobody prepustené, neobstojí, pretože nebolo vykonané dokazovanie k tomu, či neboli splnené zákonné podmienky na prepustenie týchto osôb. K skutku v bode I. 1/ obžalovaný Mgr. H. Y. uviedol, že súd svoje zistenia založil len na výpovedi svedka L. L. a nebral do úvahy výpovede obžalovaného, obžalovaného C. L. a T. L., ktorí zhodne tvrdili, že išlo o odmenu za právne zastupovanie. Obžalovaný nepovažuje svedka L. L. za dôveryhodného svedka, a to s odkazom na znalecký posudok vyhotovený Prof. PhDr. Antonom Heretikom, CSc. (vyhotovený v inej trestnej veci), kde sa uvádza, že ide o osobu, ktorá nemá zábrany využívať druhých vo svoj prospech a manipulovať s nimi za účelom získania neoprávnených výhod. Obžalovaný ďalej poukázal na skutočnosť, že svedok L. L. navyše nebol trestne stíhaný, hoci sa podieľal na predmetnej trestnej činnosti. Svedkovia W. L. a H. L. sú príbuznými L. L., a preto ich výpovede možno hodnotiť ako účelové. Obžalovaný tiež poukázal na skutočnosť, že žiadny dôkaz nepreukazuje odovzdanie peňazí sudcovi JUDr. Y. z jeho strany. K skutku v bode II. 1/ obžalovaný Mgr. H. Y. namietal, že súd v rozpore s právnym názorom dovolacieho senátu najvyššieho súdu (sp. zn. 1 Tdo V 16/2011) neskúmal, či boli splnené podmienky na utajenie svedka F. (pôvodne utajovaný svedok č. 2). Jeho výpoveď preto nemohla byť použitá ani pred súdom na vyjasnenie rozporov vo výpovediach tohto svedka, a nie je možné na ňu prihliadať pri rozhodovaní. Svedok F. je navyše nepriamym svedkom, nemal byť prítomný pri údajnom podplácaní. Na hlavnom pojednávaní si svedok pamätal viac, ako pred niekoľkými rokmi. Obžalovaný Mgr. H. Y. v odvolaní namietal niekoľko rozporov vo výpovediach tohto svedka. Svedok v úvode udával, že videl otca bratov F. raz, pričom v ďalšej časti výpovede uviedol, že rodičia bratov F. chodili pravidelne vykrikovať pod okná väznice. Svedok ďalej uviedol, že rodičia bratov F. kričali pod oknami väznice niekedy po slovensky a niekedy po arabsky. Zdá sa nepravdepodobné, že by chodili kričať citlivé informácie pod okná väznice po slovensky, keď obaja obžalovaní (Q. a H. F.) aj ich syn vedia po arabsky. K skutku v bode II. 2/ obžalovaný Mgr. H. Y. uviedol, že z tohto skutku ho usvedčuje iba svedok Y., ktorý sa snažil účelovo vylákať peniaze od svedkov Y. F. a K. F.. Žiaden dôkaz nesvedčí o tom, že malo ísť o financie pre obžalovaného Mgr. Y.. Obžalovaný ďalej poukázal na skutočnosť, že svedok Y. sa navyše podieľal na trestnej činnosti, ale nebol za ňu trestne stíhaný. K skutku v bode II. 3/ obžalovaný Mgr. H. Y. poukázal na skutočnosť, že súd bral do úvahy nezákonnú výpoveď svedkyne V. v prípravnom konaní, ktorou sa zaoberal aj veľký senát najvyššieho súdu vo svojom rozsudku (sp. zn. 1 Tdo V 16/2011). Svedkyňa V. na hlavnom pojednávaní uviedla, že peniaze, ktoré odovzdala obžalovanému Mgr. H. Y., boli odmenou za právne služby. Súd však výpovedi z hlavného pojednávania neuveril a priklonil sa k nezákonnej výpovedi z prípravného konania. K skutku v bode V. obžalovaný v odvolaní uviedol, že výpoveď utajovaného svedka H. Q. nemožno v konaní použiť rovnako, ako výpoveď utajovaného svedka T. F.. K tomuto skutku obžalovaný v odvolaní ďalej uviedol, že svedok X. C. vypovedal, že nedochádzalo ku komunikácii medzi N. U. ml. a jeho rodinou cez okno cely. Namietal tiež, že súd napriek návrhom obhajoby nepredvolal N. U. ml. na hlavné pojednávanie a nevypočul ho. V odvolaní obžalovaný Mgr. H. Y. ďalej namietal, že skutočnosť, že riadne neviedol účtovné záznamy, môže viesť maximálne k jeho postihu na základe účtovných a daňových zákonov, a nie v trestnoprávnej rovine. Obžalovaný ďalej uviedol, že súd mal pri kvalifikácii skutkov aplikovať ustanovenia o pokračujúcom trestnom čine, a nie o opakovanom spáchaní trestného činu. Obžalovaný vyjadril nesúhlas s výškou uloženého trestu. Súd sám konštatoval, že došlo k porušeniu práv obžalovaných na prejednanie veci v primeranej lehote, čo v súlade s judikatúrou slovenských súdov odôvodňuje uloženie trestu pod dolnú hranicu zákonnej sadzby, prípadne podmienečný odklad výkonu trestu odňatia slobody. Súd pri ukladaní trestu na túto skutočnosť nereflektoval.
obžalovaného nebola hodnoverným spôsobom preukázaná výška údajných úplatkov 1.100.000,- Sk, nakoľko v tomto ohľade existujú nevyriešené rozpory medzi tvrdeniami svedkov a obžalovaných. Súd tiež nezohľadnil tvrdenie svedkyne V., že jej bolo vrátených 200.000,- Sk z údajne pôvodne odovzdaných 400.000,- Sk. Navrhol preto najvyššiemu súdu, aby rozsudok Špecializovaného trestného súdu zrušil a vrátil mu vec na opätovné prejednanie a rozhodnutie. Obžalovaný C. L. vo svojom odvolaní uviedol, že jediným dôkazom, na základe ktorého bol odsúdený, bola výpoveď svedka L. L., aj to údajne na základe oznámenia, že obžalovaný Mgr. H. Y. sa mu priznal, že mu obžalovaný C. L. poskytol úplatok vo výške 300.000,-Sk za vybavenie prepustenia jeho brata z väzby na slobodu. Svedok L. L.
obžalovaného C. L. nie je dôveryhodným svedkom a je páchateľom závažnej trestnej činnosti, čo preukazuje aj znalecký posudok vyhotovený Prof. PhDr. Antonom Heretikom, CSc. (vyhotovený v inej trestnej veci). Svedok U., riaditeľ Sekcie kontroly a inšpekčnej služby Ministerstva vnútra Slovenskej republiky tiež uviedol, že svedkovi L. L. mali byť poskytnuté výhody, aké sa iným svedkom neposkytujú. Obžalovaný C. L. ďalej vo svojom odvolaní uviedol, že obžalovanému Mgr. H. Y. dal financie vo výške 40.000,- Sk ako odmenu za právne služby. Nikdy mu obžalovaný Mgr. H. Y. nehovoril, že má ísť o úplatok, ani u ktorého sudcu má úplatok skončiť. Obžalovaní Q. F. a H. F. vo svojom odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu poukázali na záverečnú reč ich obhajcu z hlavného pojednávania pred Špecializovaným trestným súdom z
1 Trestného poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorému podali odvolanie všetci obžalovaní, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo, majúc na zreteli, že na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania
1 Trestného poriadku a zistil, že odvolania obžalovaných sú prípustné (§ 306 ods. 1 Trestného poriadku), boli podané oprávnenými osobami (§ 307 ods. 1 písm. b/ Trestného poriadku) a včas (§ 309 ods. 1 Trestného poriadku), pričom zistil, že podané odvolania obžalovaných sú dôvodné. Trestnou vecou obžalovaných sa už najvyšší súd zaoberal dvakrát, prvýkrát ako súd odvolací (sp. zn. 2 Toš 1/2009) a druhýkrát ako súd dovolací (sp. zn. 1 Tdo V 16/2011). Prvým rozhodnutím najvyššieho súdu v tejto veci boli uznesením
H. Y., C. L., Q. a H. F.. Naposledy najvyšší súd rozsudkom z
2 Trestného zákona, nezaoberal sa však otázkou posúdenia toho, či ide o opakovanie alebo pokračovanie v trestnej činnosti. Ani v právnej vete rozsudku nevyjadril, či ide o pokračovací čin alebo reálny súbeh trestných činov. To, že súd hodnotil trestné činy ako reálny súbeh možno usudzovať len z použitia ustanovenia § 35 ods. 2 Trestného zákona“. Súd prvého stupňa mal
najvyššieho súdu povinnosť skúmať, či sú v danej veci naplnené znaky pokračovacieho trestného činu, teda či bola preukázaná subjektívna súvislosť spočívajúca v jednotiacom zámere páchateľa, ktorý jednotlivými čiastkovými útokmi napĺňa skutkovú podstatu rovnakého trestného činu a objektívna súvislosť, spojená rovnakým alebo podobným spôsobom vykonania, blízkou súvislosťou v čase a predmete útoku, samozrejme len za situácie, ak by bolo preukázané, že došlo k spáchaniu skutku (resp. skutkov). V rozsudku najvyššieho súdu z 19. júna 2012, sp. zn. 1 Tdo V 16/2011, ako súdu dovolacieho, je ďalej uvedené, že „zo skutkových zistení obidvoch súdov vyplývajú zásadné nedostatky týkajúce sa zisťovania základných náležitostí právneho posúdenia veci. V spise sa nenachádza ani jeden relevantný dôkaz o súčinnosti sudcov Krajského súdu Banská Bystrica s obvineným obhajcom Mgr. H. Y. v tom smere, že peniaze, ktoré prevzal od klientov (resp. ich príbuzných) boli použité, alebo mali byť použité na uplácanie sudcov tohto súdu, ktorí rozhodovali v trestných veciach Y. V. a spol., T. L. a L. L., teda táto časť skutkového deja nebola doposiaľ hodnoverným spôsobom preukázaná, hoci má zásadný význam pre zákonu zodpovedajúce posúdenie veci. Sudca JUDr. Y. Y. v trestnej veci obvinených Y. V. a spol., v ktorých mal údajne intervenovať obvinený Mgr. H. Y., nemal rozhodovať ako samosudca, ale v senáte ako predseda s rovnakými hlasovacími právomocami ako ďalší dvaja členovia senátu. Vo veciach obvinených T. L. a L. L. sudca Y. ani nerozhodoval. Zatiaľ nie je zrejmé, či obvinený mal reálnu možnosť ovplyvniť výkon právomoci verejných činiteľov, nestotožnených sudcov, ktorí v daných trestných veciach rozhodovali a či konal s nimi v súčinnosti. Ak Mgr. H. Y. nemal možnosť ovplyvniť rozhodovanie verejných činiteľov a iných osôb (C. L., L. L., Q. a H. F., Y. Y., M. V.) rozličnými náznakmi takúto možnosť len predstieral, aby ich uviedol do omylu, alebo ak nemal úmysel využiť svoj vplyv, aby ovplyvnil výkon právomoci verejného činiteľa a peniaze za to predsa prijal, mohlo by jeho konanie naplniť znaky trestného činu podvodu
Súdom obidvoch stupňov je potrebné vytknúť, že napriek skutkovým zisteniam obsahovo nadväzujúcim na vykonané dôkazy, sa potom podrobne nezaoberali právnym posúdením skutku aj z pohľadu tohto trestného činu. Samotný fakt, že došlo k prepusteniu z väzby niektorých obvinených ešte neznamená, že sa tak muselo stať v dôsledku uvedenej súčinnosti, či ovplyvňovania výkonu právomoci verejných činiteľov, ako o tom uvažuje prvostupňový súd. Na podklade toho prichádza do úvahy otázka posúdenia údajného pôsobenia obvineného Mgr. H. Y. na všetkých sudcov, ktorí konali a rozhodovali v trestných veciach osôb, pre ktoré mali ich blízke osoby podplácať. Rovnako je potrebné objasniť aj otázku úmyslu Mgr. H. Y. pôsobiť na verejných činiteľov, či jeho možnosti vplyvu, ako aj jeho postavenie, prípadne určiť akcesoritu a mieru účasti tohto obvineného vo vzťahu k sudcovi JUDr. Y. Y., najmä podrobne posúdiť ich súčinnosť.“ V napadnutom rozsudku Špecializovaného trestného súdu Pezinok, pracovisko Banská Bystrica z
1 Trestného zákona a z pomoci k trestnému činu prijímania úplatku a inej nenáležitej výhody
1 písm. c) k § 160a ods. 1, ods. 2 Trestného zákona. Za to mu bol uložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 7 rokov a peňažný trest vo výške 500.000,- Sk. Obžalovaný C. L. bol napadnutým rozsudkom uznaný vinným v bode III. rozsudku z trestného činu podplácania
1, ods. 2 Trestného zákona a bol mu uložený trest odňatia slobody vo výmere 18 mesiacov. Obžalovaní Q. F. a H. F. boli uznaní vinnými z trestného činu podplácania
1, ods. 2 Trestného zákona spáchaného v spolupáchateľstve. Za to bol obom uložený trest odňatia slobody vo výmere 18 mesiacov. Z predloženého spisového materiálu vyplýva, že prvostupňový súd sa v rámci konania po zrušení jeho prvého rozsudku v tejto trestnej veci venoval najmä dokazovaniu k skutku v bode V. napadnutého rozsudku. K skutku v bode IV. napadnutého rozsudku súd odtajnil pôvodne utajeného svedka č. 2 T. F.. Svedok na hlavnom pojednávaní vypovedal, že bol v cele s W. F. a raz stál pri okne jeho otec a matka (obžalovaní F.) a s obžalovaným Mgr. H. Y. sa rozprávali o sume 100.000,- až 200.000,- Sk za podplatenie sudcu, aby W. F. prepustili na slobodu. Q. F. mal odovzdať peniaze za prepustenie svojho syna obžalovanému Mgr. H. Y. a ten ich mal odovzdať sudcovi, ktorého meno si svedok nepamätá. Obžalovaný Mgr. Y. mal chodiť viackrát pod okná väznice a kričať bratom F., že sa veci dali do pohybu. Komunikáciu s W. F. mali jeho rodičia viesť väčšinou po slovensky, ale pod oknami väznice vykrikovali aj po arabsky. Na strane 25 napadnutého rozsudku sa súd prvého stupňa vysporiadal s otázkou výpovede svedkyne V. z prípravného konania, ku ktorej uviedol, že sa nepodarilo bezpečne preukázať, že vyšetrovateľ o jej výsluchu upovedomil obhajcov. Ďalej súd konštatoval, že plnomocenstvo pre obhajcu obžalovaného Mgr. Y., pre JUDr. U., bolo vystavené 21. marca 2006 (v deň sporného výsluchu svedkyne V.) a obhajca R. až v máji požiadal o písomné vyrozumenie o vyšetrovacích úkonoch. Svedkyňa V. bola vypočutá kontradiktórnym spôsobom na hlavnom pojednávaní, kde zmenila svoju výpoveď oproti prípravnému konaniu. V prípravnom konaní svedkyňa tvrdila, že obžalovanému Mgr. Y. dávala peniaze na vybavenie prepustenia manžela z väzby, kým na hlavnom pojednávaní tvrdila, že išlo o peniaze za právne služby. Zmenu svojej výpovede svedkyňa odôvodnila tým, že na prvom hlavnom pojednávaní bola v strese, pretože po ňu prišli policajti, a navyše bola chorá. Súd tiež uviedol, že o nepresvedčivosti výpovede svedkyne svedčí aj to, že táto nepovedala manželovi, že dala obžalovanému Mgr. Y. 400.000,- Sk na jeho prepustenie z väzby, čo sa vymyká bežnej manželskej komunikácii. Prvostupňový súd v napadnutom rozsudku hodnotí výpoveď pôvodne utajovaného svedka F. ako presvedčivú a pravdivú, keďže svedok hovorí logicky. Svedok preukázal triezvy úsudok tým, že si uvedomuje, že nie je možné veriť všetkému, čo sa hovorí vo väzbe, a že po dlhodobom pobyte vo väzbe väzeň vie, kedy spoluväzeň hovorí pravdu a kedy nie. Výpoveď manželov F. súd hodnotí ako nepravdivú, pretože manželia si odporujú v okolnostiach ohľadom možnosti komunikovať kričaním z ulice do ústavu na výkon väzby. V ďalšej časti napadnutého rozsudku sa súd venoval právnemu posúdeniu konania obžalovaného Mgr. H. Y. ako trestného činu podvodu. O trestný čin podvodu
súdu v danom prípade nemohlo ísť, pretože k prepusteniu osôb či už z väzby alebo z výkonu trestu odňatia slobody skutočne došlo. Obžalovaný Mgr. Y. mal manažovať celý proces, ako to vyplýva z telefonických hovorov medzi obžalovaným Mgr. Y. a sudcom JUDr. Y. a medzi sudcami JUDr. Y. a JUDr. Y., keď sa v inotajoch rozprávajú o tom, ako vec dopadla. Ak bol v senáte, ktorý v danej veci rozhodoval, JUDr. Y., z telefonátov je zrejmé, že hneď po pojednávaní informoval obžalovaného Mgr. Y., že vec je rozhodnutá. Ak sudca JUDr. Y. nebol v senáte, ktorý danú vec rozhodoval, oslovil v tejto súvislosti iného kolegu. Vyplýva to z prepisov telefonických hovorov na č. l. 302, 402 a
1 písm. a), písm. b), písm.
1 Trestného poriadku, ak po zrušení napadnutého rozsudku alebo niektorej jeho časti treba urobiť vo veci nové rozhodnutie, vráti odvolací súd vec súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, len vtedy, ak by doplnenie konania odvolacím súdom bolo spojené s neprimeranými ťažkosťami alebo by mohlo viesť k iným skutkovým záverom. Najvyšší súd zdôrazňuje, že v zmysle ustanovenia § 391 ods. 1 Trestného poriadku orgán, ktorému bola vec prikázaná, je viazaný právnym názorom, ktorý vyslovil vo veci dovolací súd, a je povinný vykonať úkony, ktorých vykonanie dovolací súd nariadil. Rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 19. júna 2002, sp. zn. 1 Tdo V 16/2011, bolo Špecializovanému trestnému súdu prikázané, aby v rámci nového prerokovania veci reagoval na námietky týkajúce sa zásadného porušenia práva na obhajobu vo vzťahu k výpovedi utajovaného svedka č. 2, aby posúdil jeho vierohodnosť a bližšie špecifikoval dôvody utajenia tohto svedka s uvedením možného ohrozenia alebo nebezpečenstva, ktoré svedkovi hrozilo, a to najmä, ak ide o jediný usvedčujúci dôkaz pre uznanie viny obvinených Q. a H. F.. Súd prvého stupňa sa síce venoval posúdeniu vierohodnosti svedka F., avšak nevenoval pozornosť zvyšným aspektom, ktorých posúdenie mu bolo najvyšším súdom nariadené. Súdu prvého stupňa bolo citovaným rozsudkom najvyššieho súdu ako súdu dovolacieho taktiež nariadené, aby sa v rámci nového prerokovania veci venoval posúdeniu údajného pôsobenia obžalovaného Mgr. H. Y. na všetkých sudcov, ktorí konali a rozhodovali v trestných veciach osôb, pre ktoré mali ich blízke osoby podplácať, úmyslu obžalovaného Mgr. Y. pôsobiť na verejných činiteľov, jeho možnosti vplyvu, ako aj jeho postaveniu, prípadne aby súd určil akcesoritu a mieru účasti tohto obžalovaného vo vzťahu k sudcovi JUDr. Y., najmä aby podrobne posúdil ich súčinnosť. Ďalšia citácia vytknutých pochybení a povinností, ktoré nariadil dovolací súd v písomných dôvodoch svojho rozsudku, by bolo na tomto mieste len jeho opakovaním, preto odvolací súd na ne v podrobnostiach poukazuje. Iba po posúdení vyššie uvedených skutočností bude možné ustáliť, či konanie obžalovaného Mgr. Y. možno skutočne subsumovať pod skutkovú podstatu trestného činu tak, ako je to uvedené v napadnutom rozsudku, alebo prichádza do úvahy subsumovanie jeho konania pod skutkovú podstatu trestného činu podvodu. V tejto súvislosti je irelevantné tvrdenie súdu prvého stupňa, že nemôže ísť o trestný čin podvodu, pretože k prepusteniu osôb na slobodu skutočne došlo. Je potrebné skúmať, či osoby neboli prepustené na slobodu v dôsledku splnenia zákonných podmienok na ich prepustenie v každom jednom prípade. V nadväznosti na posúdenie vyššie uvedených okolností bude ďalej úlohou súdu prvého stupňa opätovne vyhodnotiť otázku, či ide o pokračovací čin alebo reálny súbeh trestných činov. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov rozhodol najvyšší súd tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.