2 písm. a/ O. s. p. rozhodnutie žalovaného č. KR 2007/00156 zo dňa
6 zákona č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o štátnej službe“) potvrdil prvostupňové rozhodnutie vedúceho služobného úradu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Galante č. 156/2007 zo dňa
5 zákona č. 453/2003 Z. z. o orgánoch štátnej správy v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj „zákon č. 453/2003 Z. z.“) platnom v čase odvolania žalobkyne z funkcie riaditeľky Vládou Slovenskej republiky, t. j.
názoru krajského súdu v rozpore s úpravou zákona č. 453/2003 Z. z. a aj v logickom rozpore s úpravou jedenástej hlavy zákona o štátnej službe, z ktorých vyplýva, že prvostupňový a odvolací orgán sú dva odlišné orgány. Nie je
neho možné, aby tá istá osoba, vedúci úradu, rozhodovala ako prvostupňový orgán a aj o odvolaní. Krajský súd uviedol, že ustanovenia § 126 a § 138 zákona o štátnej službe pripúšťajú aj výklad,
ktorého tak prvostupňovým ako aj odvolacím orgánom je vedúci príslušného úradu, čo by sa mohlo považovať za osobitnú úpravu odlišnú od všeobecnej úpravy správneho poriadku, avšak takýto výklad by bol
jeho názoru v rozpore so všeobecne platnými zásadami správneho konania a v rozpore s právom účastníka správneho konania na riadne preskúmanie jeho veci. Krajský súd preto uložil žalovanému, aby po tom, čo mu bude vec vrátená na ďalšie konanie, predložil ju na rozhodnutie o odvolaní druhostupňovému orgánu, Ústrediu práce, sociálnych vecí a rodiny. Výrok o trovách konania odôvodnil tým, že právo na ich úplnú náhradu priznal úspešnej žalobkyni s poukazom na § 250k O.s.p.. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote žalovaný odvolanie
1 O.s.p. z dôvodov
2 písm. a/ a f/ O.s.p. navrhujúc, aby odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu zmenil tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne a zaviaže žalobkyňu na náhradu trov konania žalovaného. Odvolanie odôvodnil tým, že napadnutý rozsudok krajského súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, nakoľko neboli použité správne ustanovenia právneho predpisu, v dôsledku čoho sa žalovaný nestotožnil s jeho odôvodnením. Poukázal na to, že odvolanie žalobkyne z funkcie riaditeľky Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Galante Vládou Slovenskej republiky na základe jej uznesenia č. 28 zo dňa 10. januára 2007 bolo vykonané v zmysle ustanovenia § 5 ods. 5 zákona č. 453/2003 Z. z., avšak predmetom konania na krajskom súde bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia o skončení štátnozamestnaneckého pomeru žalobkyne po tom, čo bola odvolaná z funkcie riaditeľky Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Galante Vládou Slovenskej republiky, a nie preskúmanie zákonnosti odvolania žalobkyne z funkcie riaditeľky, 6Sžo/1/2009 4 preto sa krajský súd
názoru žalovaného nemohol zaoberať zákonnosťou odvolania žalobkyne z funkcie riaditeľky. Ohľadne názoru krajského súdu na nedodržanie zásady dvojinštančnosti správneho konania žalovaný namietal, že krajský súd nesprávne pri svojom rozhodovaní aplikoval príslušné ustanovenia zákona o štátnej službe, zákona č. 453/2003 Z. z. a správneho poriadku. Poukázal na to, že konanie vo veciach štátnozamestnaneckého pomeru upravuje zákon o štátnej službe vo svojej jedenástej hlave, pričom výslovne a jednoznačne upravuje problematiku týkajúcu sa odvolacieho orgánu v konaniach vo veciach štátnozamestnaneckého pomeru v ustanovení § 138 ods. 1 v spojení s ustanovením § 10 ods. 1.
názoru žalovaného aplikácia ustanovenia § 58 ods. 1 správneho poriadku v danom prípade neprichádza do úvahy, pretože osobitným zákonom, ktorý upravuje postavenie odvolacieho orgánu v konaniach vo veciach štátnozamestnaneckého pomeru voči zákonu o správnom konaní je zákon o štátnej službe, ktorý ustanovuje iný odvolací orgán ako všeobecný predpis o správnom konaní. Odôvodnenie krajského súdu týkajúce sa porušenia zásady dvojinštančnosti správneho konania s odkazom na ustanovenie § 4 ods. 6 písm. c/ zákona č. 453/2003 Z. z. je
právneho názoru žalovaného nesprávne, nakoľko Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny vykonáva v druhom stupni štátnu správu vo veciach, v ktorých v správnom konaní v prvom stupni rozhoduje úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, pričom § 5 ods. 7 zákona č. 453/2003 Z. z. vymedzuje, v ktorých prípadoch vykonáva príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny štátnu správu v prvom stupni - štátnu správu v oblasti sociálnych vecí služieb a zamestnanosti, kam patria úseky štátnych sociálnych dávok, sociálnej pomoci, evidencie nezamestnaných, sprostredkovanie vhodného zamestnania a ďalšie. Konanie vo veciach štátnozamestnaneckého pomeru nie je takýmto úsekom. Žalovaný mal preto za to, že v správnom konaní, v ktorom bolo vydané preskúmavané rozhodnutie o odvolaní proti rozhodnutiu o skončení štátnozamestnaneckého pomeru žalobkyne, sa postupovalo zákonom stanoveným spôsobom, v súlade so všeobecne platnými zásadami správneho konania a s uplatnením práva žalobkyne ako účastníčky správneho konania na riadne preskúmanie jej veci pri dodržaní zásad dvojinštančnosti správneho konania, a že odvolacím orgánom voči rozhodnutiu o skončení štátnozamestnaneckého pomeru bol riaditeľ a vedúci služobného úradu žalovaného vymenovaný vládou, a nie vedúci služobného úradu Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny. Záverom poukázal na obdobný právny názor vyslovený Najvyšším súdom Slovenskej republiky v rozsudku č. k. 6Sžo 15/2008 zo dňa 6. augusta 2008. Žalobkyňa sa k odvolaniu žalovaného písomne nevyjadrila. 6Sžo/1/2009 5 Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.) prejednal odvolanie žalovaného súc viazaný jeho rozsahom a dôvodmi (§ 212 ods. 1 O.s.p. s použitím § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.) na odvolacom pojednávaní nariadenom
2 veta druhá O.s.p. a dospel k záveru, že odvolaniu žalovaného je potrebné priznať úspech. Žalovaný na odvolacom pojednávaní namietol aj zmätočnosť napadnutého rozsudku, nakoľko krajský súd vo výroku rozsudku zrušil aj prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu, avšak v odôvodnení uložil žalovanému, aby po tom, čo mu bude vec súdom vrátená na ďalšie konanie, predložil ju na rozhodnutie o odvolaní druhostupňovému orgánu, Ústrediu práce, sociálnych vecí a rodiny. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len "rozhodnutie správneho orgánu"). Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté (§ 244 ods. 1, 2, 3 O.s.p.).
1 O.s.p.
ustanovení tejto hlavy (rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov) sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. V zmysle citovaného ustanovenia treba považovať za osobitnú náležitosť žaloby aj konkrétne tvrdenie žalobcu, že bol ukrátený na svojich právach nezákonným rozhodnutím správneho orgánu, pričom musí ísť o subjektívne práva vyplývajúce z právneho predpisu, ktoré musia byť v žalobe konkretizované. 6Sžo/1/2009 6 Predmetom súdneho preskúmavacieho konania na základe žaloby podanej žalobkyňou bolo rozhodnutie vedúceho služobného úradu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Galante č. KR 2007/00156 zo dňa 19. marca 2007, ktorým ako orgán príslušný
1 zákona o štátnej službe na základe stanoviska poradnej odvolacej komisie rozhodol o odvolaní žalobkyne proti rozhodnutiu vedúceho služobného úradu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Galante o skončení štátnozamestnaneckého pomeru zo dňa 15. januára 2007 spisové č. 156/2007, osobné č. 5086, tak, že jej odvolanie zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil s poukazom na § 138 ods. 6 zákona o štátnej službe. Vyššie označeným prvostupňovým rozhodnutím bola žalobkyňa
ustanovenia § 10 ods. 8, § 40 ods. 2 písm. b/ zákona o štátnej službe odvolaná zo štátnozamestnaneckého miesta odborný radca v odbore 1.01 Riadenie štátnej správy v stálej štátnej službe v služobnom úrade žalovaného, a to dňom
6 zákona č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení platnom a účinnom v čase začatia konania o skončení štátnozamestnaneckého pomeru žalobkyne (ďalej len „zákon o štátnej službe“) vedúci úradu v služobnom úrade uvedenom v § 7 ods. 1 písm. c/ (orgán miestnej štátnej správy) a d/ (iný orgán štátnej správy) je jeho štatutárny orgán. V zmysle § 10 ods. 8 písm. a/ zákona o štátnej službe služobný úrad po odvolaní vedúceho úradu postupuje
2 písm. b/, ak ide o štátneho zamestnanca v stálej štátnej službe.
2 písm. b/ zákona o štátnej službe v stálej štátnej službe alebo v dočasnej štátnej službe služobný úrad skončí štátnozamestnanecký pomer odvolaním aj z dôvodu nezaradenia odvolaného vedúceho úradu alebo predstaveného na vykonávanie štátnej služby na štátnozamestnanecké miesto toho istého odboru štátnej služby a na tú istú 6Sžo/1/2009 7 funkciu (§ 16 ods. 3) z dôvodu, že služobný úrad takéto miesto nemá alebo sa so štátnym zamestnancom nedohodne inak, pričom sa poskytne predstavenému náhrada vo výške dvojnásobku jeho funkčného platu; vedúcemu úradu a predstavenému, ktorý bol odvolaný
2, sa poskytne náhrada vo výške trojnásobku jeho funkčného platu. Konanie vo veciach štátnozamestnaneckého pomeru je predmetom úpravy Jedenástej hlavy zákona o štátnej službe (§ 125 až § 144).
1, 2 zákona o štátnej službe konanie vo veciach štátnozamestnaneckého pomeru (ďalej len „konanie“) sa vzťahuje na veci týkajúce vzniku, zmeny a skončenia štátnozamestnaneckého pomeru. Na konanie
odseku 1 sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak.
zákona o štátnej službe orgánom príslušným na konanie a rozhodovanie v prvom stupni je vedúci úradu vo veciach vymenovania do štátnej služby a vzniku štátnozamestnaneckého pomeru, zmeny štátnozamestnaneckého pomeru a skončenia štátnozamestnaneckého pomeru. Príslušný orgán, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal, môže odvolaniu sám v celom rozsahu vyhovieť. Ak tak neurobí, je povinný bez zbytočného odkladu, najneskôr do 15 dní od doručenia odvolania, predložiť odvolanie so spisovým materiálom poradnej odvolacej komisii (§ 137 ods. 7 zákona o štátnej službe).
1 zákona o štátnej službe odvolacím orgánom je vedúci úradu, ktorý rozhoduje na základe stanoviska poradnej odvolacej komisie.
ods. 4 citovaného ustanovenia rozhodnutiu o odvolaní musí predchádzať prerokovanie odvolania v poradnej odvolacej komisii. Predmetom úpravy zákona č. 453/2003 Z. z. o orgánoch štátnej správy v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov je
jeho ustanovenia § 1 zriadenie a postavenie orgánov štátnej správy v oblasti
ods. 4 tohto ustanovenia je úrad služobným úradom zamestnancov úradu a zamestnancov pracoviska zriadeného úradom.
ods. 5 citovaného ustanovenia v znení účinnom od 1. januára 2007 úrad riadi a za jeho činnosť zodpovedá riaditeľ, ktorého vymenúva a odvoláva vláda Slovenskej republiky na návrh ministra práce, sociálnych vecí a rodiny.
ods. 7 citovaného ustanovenia úrad vykonáva v prvom stupni štátnu správu v oblasti sociálnych vecí a služieb zamestnanosti. Postavenie a pôsobnosť Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny je predmetom úpravy ustanovenia § 4 zákona č. 453/2003 Z. z..
ods. 4 tohto ustanovenia ústredie je služobným úradom zamestnancov ústredia a zamestnancov pracoviska zriadeného ústredím.
6 písm. c/ zákona č. 453/2003 Z. z. ústredie vykonáva v druhom stupni štátnu správu vo veciach, v ktorých v správnom konaní v prvom stupni rozhoduje úrad práce, sociálnych vecí a rodiny.
453/2003 Z. z. v znení účinnom od 1. januára 2007riaditeľ úradu, ktorý bol vymenovaný
zákona účinného do 31. decembra 2006, sa považuje za riaditeľa úradu vymenovaného
tohto zákona.
1 správneho poriadku ak osobitný zákon neustanovuje inak, odvolacím orgánom je správny orgán najbližšieho vyššieho stupňa nadriadený správnemu orgánu, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. 6Sžo/1/2009 9 Krajský súd v prejednávanom prípade dospel k záveru, že v súlade so všeobecnou zásadou dvojinštantnosti správneho konania malo o odvolaní žalobkyne proti rozhodnutiu vedúceho služobného úradu žalovaného o skončení štátnozamestnaneckého pomeru rozhodnúť Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, a to v súlade s ustanovením § 4 ods. 6 písm. c/ zákona č. 453/2003 Z. z..
odvolacieho súdu tento právny záver krajského súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Zásada dvojinštantnosti zakotvená v ustanovení § 58 správneho poriadku, ktorý je všeobecným predpisom o správnom konaní, neznamená nevyhnutne podmienku, aby bol vždy odvolacím orgánom inštančne nadriadený orgán. Toto všeobecné pravidlo býva často prelomené ustanovením osobitného zákona, ktoré špeciálnym spôsobom upravuje odvolací orgán v situácii, keď vzhľadom na existujúcu štruktúru verejnej správy takýto nadriadený orgán neexistuje. To inými slovami znamená, že osobitný zákon prelamuje zásadu vertikálnej dvojinštančnosti a ustanovuje horizontálnu dvojinštančnosť. V prejednávanom prípade išlo o konanie vo veci skončenia štátnozamestnaneckého pomeru. Osobitný zákon upravujúci právne vzťahy pri vykonávaní štátnej služby, zákon o štátnej službe, v § 138 ods. 1 jednoznačne a presne ustanovuje, ktorý orgán je odvolacím orgánom príslušným rozhodnúť o odvolaní proti rozhodnutiu orgánu prvého stupňa. Expressis verbis je ním vedúci úradu, ktorý rozhoduje na základe stanoviska poradnej odvolacej komisie. Ide o striktné ustanovenie, neposkytujúce orgánu aplikácie práva priestor na uváženie alebo na prihliadnutie okolnosti konkrétne riešeného prípadu, nakoľko toto ustanovenie zaväzuje jednoznačne. Aplikácia ustanovenia § 4 ods. 6 písm. c/ zákona č. 453/2003 Z. z. vo vzťahu ku konaniu vo veciach štátnozamestnaneckého pomeru nemôže prichádzať do úvahy, nakoľko predmetom úpravy zákona č. 453/2003 Z. z. je zriadenie a postavenie orgánov štátnej správy a ich kompetencie v oblasti sociálnych vecí a rodiny a služieb zamestnanosti. § 5 ods. 7 zákona vymedzuje kompetencie úradu pri výkone štátnej správy v oblasti sociálnych vecí a služieb zamestnanosti. Konanie úradu práce, sociálnych vecí a rodiny ako služobného úradu vo veciach štátnozamestnaneckého pomeru je predmetom samostatnej právnej úpravy, zákona č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov. 6Sžo/1/2009 10 Z vyššie uvedených dôvodov dospel odvolací súd na rozdiel od krajského súdu k záveru, že preskúmavané rozhodnutie žalovaného bolo vydané orgánom na to oprávneným, vedúcim služobného úradu, a preto považoval odvolaciu námietku žalovaného v tomto smere za opodstatnenú a výklad krajského súdu o tejto otázke urobený nad rámec zákona. Dôvodná je i námietka žalovaného vo vzťahu k preskúmaniu zákonnosti odvolania žalobkyne z funkcie riaditeľky žalovaného uznesením Vlády Slovenskej republiky, pretože aj
názoru odvolacieho súdu toto odvolanie z funkcie nebolo predmetom rozhodovania žalovaného, nakoľko o tom rozhodla Vláda Slovenskej republiky v súlade s ustanovením § 5 ods. 5 zákona č. 453/2003 Z. z.,
ktorého úrad riadi a za jeho činnosť zodpovedá riaditeľ, ktorého vymenúva a odvoláva Vláda Slovenskej republiky na návrh ministra práce, sociálnych vecí a rodiny, v spojení s § 11 zákona č. 453/2003 Z. z. (Riaditeľ úradu, ktorý bol vymenovaný
zákona účinného do 31. decembra 2006, sa považuje za riaditeľa úradu vymenovaného
tohto zákona.). Taktiež je potrebné vytknúť krajskému súdu, že neodôvodnil, z akého dôvodu zrušil aj prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu. Okolnosť, že krajský súd vo výroku napadnutého rozsudku zrušil aj prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu, avšak v jeho odôvodnení uložil žalovanému, aby po tom, čo mu bude vec súdom vrátená na ďalšie konanie, predložil ju na rozhodnutie o odvolaní druhostupňovému orgánu, ktorým je Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, spôsobuje zmätočnosť napadnutého rozsudku. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na svoju doterajšiu rozhodovaciu prax v obdobných právnych veciach – 6Sžo 5/2008 a 6Sžo 15/
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.