Najvyšší súd 2 Obo 91/2009 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: R.J.B., trvale bytom T.K., zastúpeného JUDr. D.S., advokátom, N.K. proti žalovanému: JUDr. D.N., advokát, J.B., správca konkurznej podstaty A., o zaplatenie 663 878 377,48 Eur (20 000 000 000 Sk) s príslušenstvom, o uznanie nároku žalobcu v sume 19 288,224 Eur (581 077,04 Sk), o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave zo dňa
- mája 2009, č. k. 8Cbsi 48/2005-149, takto r o z h o d o l: Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa
- mája 2009, č. k. 8Cbsi 48/2005-149 p o t v r d z u j e . O d ô v o d n e n i e: Napadnutým uznesením prvostupňový súd zamietol návrh žalobcu na rozšírenie žaloby zo dňa
- 2009 vo výške 82 733,28 Eur, spočívajúci v uplatnení si celkovej náhrady mzdy za obdobie od
- 1999 do
- 2009, presne špecifikovanej vo výroku napadnutého uznesenia a vypočítanej podľa údajov Štatistického úradu SR, voči správcovi konkurznej podstaty. Svoje rozhodnutie súd prvého stupňa odôvodnil ustanovením § 95 ods. 1 O.s.p., ako aj zisteným skutkovým stavom, na základe čoho dospel k záveru, že rozšírenie žaloby nie je možné vykonať, pretože vyčíslené rozšírenie o sumu 82 733,28 Eur nebolo predmetom prieskumného konania a žalobca si túto pohľadávku neuplatnil v prihláške. Uviedol, že špecifikáciu tejto pohľadávky (náhradu mzdy) si žalobca uplatnil priamo aj voči správcovi podaniami zo dňa
- 2009 a zo dňa
- Poukázal na skutočnosť, že predmetom konania vedeného pod spisovou značkou 8Cbsi 48/05 je preskúmanie 2 Obo 91/2009 2 oprávnenosti pohľadávky uplatnenej žalobcom v konkurznej prihláške č. 932 podľa § 23 zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, tvrdiac, že prvostupňový súd rozhodol o návrhu na rozšírenie žaloby napriek tomu, že nebol podaný návrh na rozšírenie žaloby. V odvolaní uviedol, že jeho úmyslom nebolo podať návrh na rozšírenie žaloby a fakticky ho ani nepodal. Dôvodil, že len súd prvého stupňa sám vyhodnotil jeho podanie zo dňa
- 2009 ako návrh na rozšírenie žaloby. Vzniknutú situáciu vysvetlil tak, že svojim podaním zo dňa
- 2009 si uplatnil (na základe § 31 ods. 5 zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní) u správcu konkurznej podstaty nároky na náhradu mzdy v celkovej výške 82 733,28 Eur za obdobie troch mesiacov pred začatím konkurzu a v priebehu konkurzu. Poznamenal, že originál žiadosti zaslal poštou správcovi konkurznej podstaty úpadcu dňa
- 2009 a v ten istý deň zaslal kópiu žiadosti na vedomie Krajskému súdu v Bratislave k spisovej značke 6K 30/
- Podanie zo dňa
- 2009 však zaslal poštou dňa
- 2009 aj Krajskému súdu v Bratislave k spisovej značke 8Cbsi 48/05, čo odôvodnil tým, že považoval za potrebné vyjadriť sa k právnej otázke jeho pohľadávky v celkovej výške 581 077,04 Sk, uplatnenej v tomto konaní. Ďalej uviedol, že na začiatku pojednávania konaného dňa
- 2009 založil do spisu svoje ďalšie vyjadrenie k veci zo dňa
- Na tomto pojednávaní oznámil súdu, že žiadosťou zo dňa
- 2009 si uplatnil u správcu konkurznej podstaty úpadcu nároky na náhradu mzdy v celkovej výške 82 733,28 Eur za obdobie troch mesiacov pred začatím konkurzu a v priebehu konkurzu. Kópiu uvedenej žiadosti založila predsedníčka senátu do spisu. Na margo priebehu tohto pojednávania vo svojom odvolaní skonštatoval, že mu nie je zrejmé, či prvostupňový súd už v tomto momente považoval jeho žiadosť zo dňa
- 2009 adresovanú správcovi konkurznej podstaty za návrh na rozšírenie žaloby, ale faktom je, že súd nepokračoval v konaní o pôvodnom návrhu, ale začal sa zaoberať jeho žiadosťou zo dňa
- Za účelom vyjadrenia sa žalovaného k podanej žiadosti žalobcu súd pojednávanie odročil. Vyjadrenie žalovaného mu bolo doručené dňa
- Následne dňa
- 2009 zaslal žalobca súdu svoje vyjadrenie zo dňa
- 2009, v ktorom reflektoval len na časť vyjadrenia žalovaného, týkajúcu sa pôvodného návrhu, nepredpokladajúc, že jeho pracovné nároky podľa § 31 ods. 3 ZKV, ktorých splatnosť nastala po vyhlásení konkurzu, a preto nemohli byť prihlásené podľa § 20 ZKV, sú, resp. môžu byť predmetom tohto konania. Z uvedeného vyvodil zrejmosť jeho úmyslu nepodať návrh na rozšírenie žaloby. V dôvodoch svojho odvolania žalobca popísal priebeh pojednávania konaného dňa
- 2009, na ktorom súd 2 Obo 91/2009 3 prvého stupňa vyhlásil, že pojednáva iba o rozšírení návrhu nim podaného dňa
- 2009 s konštatovaním, že na tomto návrhu naďalej trvá. Namietal, že písomné znenie zápisnice z pojednávania je zavádzajúce, pretože jeho žiadosť zo dňa
- 2009 iba súd považoval za rozšírenie žaloby, napriek jeho názorovému zotrvaniu na pracovnom nároku uplatnenom v žiadosti zo dňa
- Na podporu svojich tvrdení označil za dôkaz zápisnice z pojednávaní zo dňa
- 2009 a dňa
- 2009, zvukové záznamy z týchto pojednávaní a ich porovnanie. Zároveň podotkol, že aj bez komparácie písomných vyhotovení zápisníc z pojednávaní so zvukovými záznamami je zrejmé, že iniciatíva v tom smere, aby sa jeho žiadosť zo dňa
- 2009 považovala za návrh na rozšírenie žaloby, vychádzala od súdu. Vytkol prvostupňovému súdu pochybenie spočívajúce v nesprávnom označení dátumu podania návrhu na rozšírenie žaloby, keď súd žalobcovu žiadosť zo dňa
- 2009 adresovanú správcovi konkurznej podstaty, považujúc ju za návrh na rozšírenie žaloby, ktorý zamietol, v napadnutom rozhodnutí datoval nesprávne dňom
- Všetky dôvody odvolania napokon zhrnul do tvrdení, že prvostupňový súd nesprávne považoval jeho žiadosť zo dňa
- 2009 adresovanú správcovi konkurznej podstaty úpadcu za návrh na rozšírenie žaloby; že nikdy nepodal v predmetnom konaní návrh na rozšírenie žaloby ani ústne do zápisnice na pojednávaniach a ani iným spôsobom; a že prvostupňový súd svojvoľne pojednával o údajnom rozšírení návrhu a dňa
- 2009 svojvoľne rozhodol o návrhu na rozšírenie žaloby. Odvolací petit formuloval ako žiadosť o zrušenie napadnutého uznesenia a zastavenie konania o rozšírení žaloby. Záverom vyslovil názor o procesnom pochybení súdu prvého stupňa, ktorého sa mal dopustiť nerešpektovaním ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, pojednávajúcich o zmenenom návrhu na začatie konania. Konkrétne namietal, že prvostupňový súd návrh na rozšírenie žaloby zamietol bez toho, aby predtým uznesením rozhodol o pripustení zmeny žaloby. V tejto súvislosti poznamenal, že o pripustení alebo nepripustení zmeny súd rozhoduje uznesením, proti ktorému nie je prípustné odvolanie. Na margo uvedeného procesného nedostatku uviedol, že ak odvolací súd dospeje k záveru, že v konaní na prvom stupni bola rozšírená žaloba, potom vzhľadom na § 23 ods. 2 ZKV navrhuje zmenu napadnutého uznesenia tak, že súd zmenu žaloby nepripustí. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie treba zrušiť, pretože súd I. stupňa rozhodoval bez návrhu. 2 Obo 91/2009 4 Odvolací súd vychádzal vo svojom rozhodnutí z ust. § 221 ods. 1 písm. j/ O.s.p., podľa ktorého súd rozhodnutie zruší, ak sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ako také neexistovali. Obsah spisu potvrdzuje opodstatnenosť odvolateľovho tvrdenia, že jeho písomné podanie a ústne vyjadrenie v konaní na súde I. stupňa neboli návrhom na rozšírenie žaloby a z čoho pri aplikácii cit. ust. § 221 písm. g/ O.s.p. vyplýva, že súd I. stupňa napadnutým uznesením rozhodol bez návrhu. Na tomto základe odvolací súd napadnuté uznesenie súdu I. stupňa zrušil. P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
- októbra 2009 JUDr. Jozef Štefanko, v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: M.