Obsah (4)

§ 246c§§ 211§ 224§ 250k

3Sţo 183/2010 Najvyšší súd Slovenskej republiky ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu senátu JUDr. Ivana Rumanu a sudkýň JUDr. Jany Zemkov

§ 246cods.

l a § 142 ods. l O.s.p. tak, ţe ich náhradu odporcovi nepriznal. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, ţe krajský súd po p reskúmaní napadnutého rozhodnutia správneho orgánu , konania mu predchádzajúceho a z predloţeného administratívneho spisu mal súd za preukázané, ţe navrhovatelia si v zákonnej lehote uplatnili spoločný nárok podľa § 5 ods. l zákona č. 503/2003 Z.z. na navrátenia vlastníctva k pozemkom v katastrálnom území R. – EN parc. č. X. o výmere 891 m2 , EN parc. č . X. o výmere 771 m2 , EN parc. č. X. o výmere 152 m2 a EN parc. č. X. o výmere 849 m2 , ktoré boli vyvlastnené rozhodnutím Okresného národného výboru v Čadci – odboru územného plánovania č. ÚP/1643/330/1986 zo dňa 3.11.1986 na „zriadenie Okrasného sadovníctva a skleníkového hospodárstva v R. u S. v kat. území R.“, a ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 11.12.1986. Svoj nárok si uplatnili v zmysle § 3 ods. 1 písm. l/ - vyvlastnenie za náhradu, ak nehnuteľnosť existuje a nikdy neslúţila na účel, na ktorý bola vyvlastnená , a podľa § 3 ods. l písm. o/ - prevzatie nehnuteľnosti bez právneho dôvodu . Správny orgán na základe vykonaných dôkazov a ohliadky na mieste zistil , ţe nehnuteľnosti nikdy neslúţili účelu , pre ktorý boli vyvlastnené, pretoţe o zmene účelu vyuţitia pozemkov rozhodlo obecné zastupiteľstvo v R. uznesením č.12/1996 zo dňa 24.mája 1996, ktorým schválilo vyuţitie predmetných pozemkov pre skupinovú výstavbu rodinných domov, pričom táto zmena bola v súlade s platným územným plánom, v ktorom boli dotknuté plochy navrhované na rozšírenie obytnej zóny. V súčasnosti je celý areál oplotený, zastavaný rodinnými domami, prístupovými komunikáciami , športovým areálom s tenisovými kurtmi a okrasnými záhradami súvisiacimi s rodinnými domami, čím podľa správneho orgánu došlo k naplneniu ust. § 3 ods. l písm. l/ zákona č. 503/2003 Z.z. Zároveň bolo zistené, ţe parcela EN č. X. nebola predmetom vyvlastňovacieho rozhodnutia, no napriek tomu bola pôvodným vlastníkom zobratá a v súčasnosti sa nachádza vo vlastníctve právnickej osoby, konkrétne K. D. Ţ. , a je evidovaná na LV č. X. a č. X. , čo je moţné povaţovať za nehnuteľnosť prevzatú bez právneho dôvodu v súlade s ust. § 3 ods. l písm. o/ citovaného zákona. Uvedené skutočnosti predstavujú zákonnú prekáţku na vydanie pôvodných parciel v zmysle ustanovenia § 6 ods. l písm. a/ zákona č. 503/2003 Z.z. , a preto bolo moţné rozhodnúť len o náhrade. K námietkam navrhovateľov vo vzťahu k spochybneniu vyvlastňovacieho rozhodnutia zo dňa 3.11.1986 krajský súd poukázal na to, ţe aj keď sa správny orgán o tejto skutočnosti v odôvodnení nezmienil, správne vychádzal z tohto vyvlastňovacieho rozhodnutia a ani navrhovatelia nespochybnili , ţe pozemky ku dňu účinnosti zákona č. 503/2003 Z.z. a ani v tomto čase nie je moţné vydať nakoľko sú zastavané (§ 6 ods. l písm. a/ 3 3 Sţo 183/2010 zákona) a tvoria zákonnú prekáţku vydania, sú vo vla stníctve fyzických osôb a právnickej osoby, okrem povinnej osoby. Čo sa týka poţiadavky navrhovateľa v 2 rade, ţe za pozemky ţiada takú finančnú náhradu , za ktorú ich obec odpredala , krajský súd uviedol, ţe postup pri priznaní náhrady , či uţ vo forme náhradných pozemkov alebo finančnej náhrady upravuje zákon č. 503/2003 Z.z. , a keďţe jednotlivé prevody boli realizované pred účinnosťou zákona č. 503/2003 Z.z. , aj námietky vo vzťahu k neplatnostiam jednotlivých prevodov vo vzťahu k fyzickým osobám a právnickej osobe, ktorých pozemky sú zastavané, sú bezpredmetné. Proti rozsudku krajského súdu podali včas odvolanie navrhovatelia v 2/ a 3/ rade, ktorí navrhli napadnutý rozsudok pre nedostatočne zistený skutkový stav a nesprávne vyhodnotenie dôkazov zrušiť , a aby odškodnenie bolo odvodené od predajných zmlúv ako stavebné pozemky, nakoľko im bol nárok na vlastnícke práva nezákonne upretý. Namietali postup akým získala Obec R. vlastnícke právo k vyvlastneným pozemkom bez obmedzen ia aj to, ţe svojim uznesením zmenila účel vyvlastnenia na skupinovú výstavbu rodinných domov aj napriek tomu, ţe pred vydaním tohto rozhodnutia aj niektorí pôvodní vlastníci vyslovili nesúhlas so zmenou účelu vyvlastnenia. Odporca v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť, pretoţe jeho závery vychádzajú z náleţite zisteného skutkového stavu a správnej aplikácie príslušných zákonných ustanovení. Prešetrením podkladových materiálov doloţených navrhovateľmi k uplatnenému reštitučnému nároku , vyţiadaním si písomnej a grafickej identifikácie parciel vyhotovených Správou katastra v Čadci , zadováţení všetkých dostupných materiálov k uvedenej veci z Obecného úradu v R., ohliadke predmetnej lokality na tvári miesta dňa 20.05.2005 a 16.10.2010 a po odstránení všetkých nedostatkov uvedených v zrušujúcich rozsudkoch Krajského súdu v Ţ. sp. zn. 10Sp/32/2006 a sp. zn. 22Sp/113/2008 vydal správny orgán napadnuté rozhodnutie , ktoré je v súlade so zákonom. Navrhovateľka v l/ rade vo svojom písomnom vyjadrení súhlasila s rozhodnutím súdu prvého stupňa. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2, § 246c Občianskeho súdneho poriadku, ďalej len O.s.p. , preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok krajského súdu a konanie mu predchádzajúce v zmysle ust. § 246c ods. 1,

§§ 211a nasl.

O.s.p., vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá O.s.p.) a po tom, čo deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke najvyššieho súdu www.supcourt.gov.sk, www.nsud.sk rozsudok verejne vyhlásil (§ 156 ods. 1,3 O.s.p.). Predmetom preskúmavacieho konania v danej veci bolo rozhodnutie obvodného pozemkového úradu o reštitučnom nároku podľa zákona č. 503/2003 Z.z. o navrátení vlastníctva k pozemkom a o zmene a doplnení zákona NR SR č. 180/1995 Z.z. o niek torých opatreniach na usporiadanie 4 3 Sţo 183/2010 vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 503/2003 Z.z.) . Citovaný zákon č. 503/2003 Z.z. v ustanovení § 1 upravuje navrátenie vlastníctva k pozemkom, ktoré neboli vydané podľa osobitného predpisu (zákon č. 229/1991 Zb., a § 37 a 49 zákona SNR č. 330/1991 Zb .) . Vlastnícke právo sa vracia k pozemkom, ktoré tvoria: a/ poľnohospodársky pôdny fond alebo do neho patria, b/ lesný pôdny fond. Kto je oprávnenou osobou určuje ust. § 2 zákona č. 503/2003 Z.z. Zákon č. 503/2003 Z.z. je jedným zo zákonov reštitučného charakteru, ktorého cieľom je spolu s ostatnými reštitučnými zákonmi zabezpečiť tzv. reštitučné procesy zmiernenia niektorých majetkových krívd, ku ktorým došlo v zákone presne ustanovenom období, vo vzťahu k presne vymedzenému okruhu osôb a na základe v zákone taxatívne ustanovených prípadoch straty majetku. Najvyšší súd k interpretácii zákona o navrátení vlastníctva uvádza, ţe aj v tomto prípade ide o reštitučný zákon, ktorým sa demokratická spoločnosť snaţí aspoň čiastočne zmierniť následky minulých majetkových a iných krívd, spočívajúcich v porušovaní všeobecne uznávaných ľudských práv a slobôd zo strany štátu. Štát a jeho orgány a obce sú teda povinné postupovať v konaní podľa tohto zákona a v súlade so záujmami osôb, ktorých ujma má byť aspoň čiastočne kompenzovaná. Tento výklad vychádza zo skutočnosti , ţe zmyslom všetkých reštitučných zákonov bolo zmiernenie niektorých majetkových krívd, ku ktorým došlo v rozhodnom období, pričom zákonodarca si bol vedomý, ţe odstránenie všetkých krívd nie je reálne , a ţe sa musí uspokojiť len s nápravou k niektorým. Právo na navrátenie vlastníctva k pozemku môţe uplatniť oprávnená osoba do 31.12.2004 na obvodnom pozemkovom úrade, v ktorého obvode vlastnila pozemok a zároveň preukáţe skutočnosti podľa §

1. Neuplatnením práva v lehote právo zanikne (§ 5 ods. 1 zákona). Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 503/2003 Z.z., oprávneným osobám sa navráti vlastníctvo k pozemku, ktorý prešiel na štát, alebo na inú právnickú osobu v dôsledku l/ vyvlastnenia za náhradu, ak nehnuteľnosť existuje a nikdy neslúžila na účel, na ktorý bola vyvlastnená, o/ prevzatia nehnuteľnosti bez právneho dôvodu. Vlastnícke právo k pozemkom alebo jeho častiam nemožno navrátiť, ak a / pozemok je vo vlastníctve fyzickej osoby a právnickej osoby, okrem povinnej osoby (§ 4 ods. l), (§ 6 ods. l písm.a/ zákona č. 503/2003 Z.z.). 5 3 Sţo 183/2010 Najvyšší súd z obsahu spisového materiálu zistil , ţe pôvodný vlastník, resp. pôvodní vlastníci, rodičia navrhovateľov v
2. aţ
3. rade, R. H. a E. H., rod. G. boli vlastníkmi nehnuteľnost í v kat. území R., parciel EN č. X. o výmere 891 m2 , parc. EN č . . o výmere 771 m2 , parc. EN č. X. o výmere 152 m2 a parc. EN č. X. o výmere 849 m2 . Uvedené nehnuteľnosti boli vyvlastnené rozhodnutím Okresného národného výboru v Čadci – odboru územného plánovania č. ÚP/1643/330/1986 zo dňa 3.11.1986 pre „zriadenie Okrasného sadovníctva a skleníkového hospodárstva v R. u S. v katastri obce R.“ , okrem parcely EN č. X. , ktorá bola opomenutá vo vyvlastňovacom rozhodnutí a preto ju správny orgán povaţoval za parcelu zobratú bez právneho dôvodu. Za vyvlastnené nehnuteľnosti bola pôvodným vlastníkom vyplatená finančná náhrada vo výške 1065,20 Kčs (0,40 za 1m2). Správny orgán, ktorý zistil , ţe navrhovatelia sú oprávnenými osobami ako deti pôvodných vlastníkov a spĺňajú podmienky § 2 ods. 2 písm. c/ zákona , posudzoval ich nárok podľa zákona č. 503/2003 Z.z. Na základe predloţených dokladov a vykonaným dokazovan ím zistil , ţe areál, v ktorom sa nachádzajú pozemky , na ktoré si navrhovatelia uplatnili reštitučný nárok je oplotený a pozemky neslúţia účelu , na ktorý boli vyvlastnené . Na pozemkoch nie je zriadené Okrasné sadovníctvo a skleníkové hospodárstvo, pretoţe uznesením obecného zastupiteľstva v R. č. 12/96 zo dňa 24.5.1996 bolo rozhodnuté o zmene účelu vyuţitia pozemkov tak, ţe bolo schválené vyuţitie predmetných pozemkov na skupinovú výstavbu rodinných domov a v súčasnosti je celý areál oplotený a zastavaný rodinnými domami, prístupovými komunikáciami, športovým areálom, tenisovými kurtmi. Vzhľadom na uvedené nie je moţné nehnuteľnosti vydať, pretoţe sú vo vlastníctve fyzických osôb a právnickej osoby K. D. Ţ. , okrem povinnej osoby. Správny orgán sa zaoberal nielen námietkami navrhovateľov, ale postupoval v súlade s právnym názorom Krajského súdu v Ţ iline vysloveným v jeho rozhodnutiach sp . zn. 22Sp/113/2008 a sp. zn. 10Sp/32/
4. Podľa § 219 ods. l O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotoţňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môţe sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (§ 219 ods. 2 O.s.p.). Odvolací súd sa k výstiţným a dostatočným dôvodom uvedeným v rozsudku krajského súdu pripája a na doplnenie dodáva, ţe správny orgán dôsledne postupoval v dôkaznom konaní pre presné a úplné zistenie skutkového stavu veci v súvislosti s prechodom nehnuteľností na štát (vyvlastnením, resp. prevzatím bez právneho dôvodu), na základe čoho dosp el k nepochybnému záveru, ţe ich nie je moţné vydať pre zákonnú prekáţku ustanovenú v § 6 ods. 1 písm. a/ zákona č. 503/2003 Z.z. Za správny povaţuje preto odvolací súd výklad právnej normy ustanovenia § 3 ods. l písm. l/ a o/ zákona č. 503/2003 Z.z. súdom prvého stupňa a správnym orgánom v tom, ţe ak ţiadané nehnuteľnosti sú vo 6 3 Sţo 183/2010 vlastníctve fyzických osôb a právnických osôb a neslúţia účelu, na ktorý boli vyvlastnené, resp. ide o prevzatie nehnuteľnosti bez právneho dôvodu, došlo k splneniu základnej podmienky na priznanie práva na náhradu, ale nedošlo k splneniu základnej podmienky na navrátenie vlastníctva podľa zákona č. 503/2003 Z.z. navrhovateľom, keďţe v čase uplatnenia nároku boli nehnuteľnosti uţ vo vlastníctve týchto fyzických osôb a právnických osôb. Nič na tom nemení ani námietka navrhovateľov uvedená v odvolaní proti rozsudku Krajského súdu v Ţ. v tom, ţe nevyhodnotil dôkazný materiál týkajúci sa postupu pri vyvlastňovaní resp. prevode nehnuteľností na Obec R. , ktorý nebol zapísaný vkladom , ale záznamom. Správny orgán a súd prvého stupňa dostatočne odôvodnili všetky skutočnosti vo vzťahu k uplatnenému reštitučnému nároku a preto aj odvolací súd vyhodnotil t ieto námietky vo vzťahu k uplatnenému reštitučnému nároku ako nedôvodné. Odvolací súd námietku navrhovateľov vo vzťahu k ich nároku na priznanie práva na náhradu za pozemky v cene zodpovedajúcej hodnote stavebných pozemkov nepreskúmaval , pretoţe o finančnej náhrade nerozhoduje správny orgán ale Slovenský pozemkový fond v samostatnom konaní . Odporca v predmetnom konaní mohol rozhodnúť len o uplatnenom reštitučnom nároku navrhovateľov podľa zákona o navrátení vlastníctva , a o tom aj rozhodol. Vychádzajúc z vyššie uvedeného Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok krajského súdu podľa § 250j ods. 3 O.s.p.

§ 246cods.

l a § 219 ods. l , 2 O.s.p. potvrdil , keďţe sa stotoţnil s právnym posúdením veci a s jeho závermi, ktoré náleţite odôvodnil. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa § 246c O.s.p.,

§ 224ods.

l O.s.p. a

§ 250kods.

1 O.s.p. a navrhovateľom, ktorí v konaní nemali úspech ich náhradu nepriznal . P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný. V Bratislave dňa 15. marca 2011 JUDr. Ivan R u m a n a, v.r . predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Emília Čičková