N a j v y š š í s ú d 2 Obo 21/2009 Slovenskej republiky ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jozefa Štefanka a členiek JUDr. Anny Petruľákovej a JUDr. Ivany Izakovičovej v právnej veci žalobcu: O. a. s., (predtým I. a. s.), Š. B., IČO: X. proti žalovanému: Ing. M. – správca konkurznej podstaty úpadcu M. a. s., C. P. IČO: X. zast. JUDr. V. - advokátka, R. B., o určenie pravosti, výšky a poradia – oddeleného uspokojenia pohľadávky, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa
- decembra 2008 č. k. 43 Cbi 94/02-512 takto r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa
- decembra 2008 č. k. 43 Cbi 94/02-512 p o t v r d z u j e. Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. O d ô v o d n e n i e : Krajský súd v Bratislave napadnutým rozsudkom určil, že pohľadávka žalobcu vo výške 59 929 977,14 Sk v konkurze na majetok úpadcu žalovaného, vedeného na Krajskom súde v Bratislave pod spisovou značkou 5 K 5/01, výlučne z nároku oddeleného uspokojenia žalobcu predajom presne označených založených nehnuteľností – pozemkov: a stavieb pôvodne zapísaných na liste vlastníctva číslo: X.. k. ú. P. obce P. je oprávnená. V ostatnej časti súd žalobu zamietol. Žiadnemu z účastníkov nepriznal náhradu trov konania. Podľa odôvodnenia žalobou podanou na súde dňa
- 2002 si uplatnil žalobca právo na určenie pravosti, výšky a poradia pohľadávky – nároku na oddelené uspokojenie prihlásenej 2 Obo 21/2009 2 do konkurzu na majetok úpadcu dlžníka v znení uznesenia vydaného na pojednávaní konanom dňa
- 2003 a opravy vykonanej na pojednávaniach dňa
- 2008 v celkovej výške 66 312 250,13 Sk. Domáhal sa uspokojenia svojej pohľadávky výlučne z výťažku speňaženia presne označených pozemkov a stavieb. Krajský súd v Bratislave vyhlásil dňa
- 2004 rozsudok číslo konania: 43 Cbi 94/02- 173, ktorým súd žalobu zamietol z dôvodu, že na úpadcu žalovaného záväzky z úverových zmlúv uzatvorených dňa
- 1992 pod číslom 83S12492 a zo dňa
- 1992 pod číslom 83S1294 zo dňa
- 1993 a pod číslom 83S01293 neprešli a povinnosť splácať úvery zostáva na spoločnosti T. spol. s. r. o. Rozsudok bol uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Obo 94/04 zo dňa
- 2005, právoplatným dňa
- 2005 zrušený. Najvyšší súd Slovenskej republiky sa stotožnil so záverom prvostupňového súdu, že záväzok z úverových zmlúv na úpadcu neprešiel, ale uzavrel, že súd l. stupňa sa nezaoberal aj pravosťou pohľadávky uplatnenej z titulu plnenia zo zmluvy o zriadení záložného práva, hoci konkurzná prihláška žalobcu z
- 2001 obsahuje právny dôvod zabezpečenia úveru poskytnutého na základe vyššie uvedených úverových zmlúv. Preto sa súd mal zaoberať aj určením pravosti pohľadávky týmto uplatneným titulom. Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že žaloba je čiastočne dôvodná. Súd zistil, že žalobca uzatvoril so spoločnosťou T. s. r. o. dve záložné zmluvy a to dňa
- 1992 pod číslom 83 S 12492 na nehnuteľnosti a dňa
- 1993 pod číslom 83 S 012393 na hnuteľné veci. Ešte predtým spoločnosť T. spol. s. r. o. nadobudla podnik M., š. p. P. privatizáciou – zmluvou o predaji podniku uzatvorenou pod číslom 84/92 dňa
- 2002 s Fondom národného majetku Slovenskej republiky. Vklad záložného práva k nehnuteľnostiam zapísaným na liste vlastníctva č X. k. ú. P. obce P. v prospech žalobcu na zabezpečenie pohľadávky podľa záložnej zmluvy na sumu 57 000 000,–Sk bol do katastra povolený pod VZ X.. Potom, čo F. od spomenutej zmluvy o predaji podniku odstúpil, a predal podnik inej spoločnosti, ktorá však v r. 1998 zanikla jej rozdelením bez likvidácie na 4 podniky, vlastníkom nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva číslo X. k. ú. P. hnuteľných vecí sa stal úpadca žalovaného. Na liste vlastníctva číslo X. bolo i v čase vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu zapísané záložné právo v prospech žalobcu na zabezpečenie pohľadávky z úverovej zmluvy na 57 000 000,--Sk a záložné právo trvalo aj v čase vyhlásenia konkurzu na majetok žalovaného. Záložné právo však podľa záložnej zmluvy bolo zriadené iba na časť nehnuteľností zapísaných na uvedenom liste vlastníctva. Na základe tejto skutočnosti vychádzajúc z ust. § 23 ods. 1, 2 a 4, § 24 a § 28 ako aj § 151a ods. 1 a §151b ods. 1,2,3 a4, § 151d ods. 2, § 151f ods. 1 a § 151g Obč. zák. súd dospel 2 Obo 21/2009 3 k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná iba v časti, a to výlučne z nároku na oddelené uspokojenie žalobcu speňažením založených nehnuteľností – pozemkov a stavieb špecifikovaných žalobcom na pojednávaní konanom dňa
- 2008 zapísaných pôvodne na liste vlastníctva číslo X. k. ú. P.. Súd nemohol akceptovať námietku, že zmenený petit podľa uznesenia súdu zo
- 2003 bol žalobcom uplatnený až po uplynutí prekluzívnej lehoty stanovenej v § 23 ods. 2 ZKV. Konkurzná prihláška ako aj žaloba žalobcu obsahuje aj právny dôvod zabezpečenia úveru a žalobca si v žalobe podanej v súdom stanovenej lehote uplatnil včas jednak nárok na určenie pravosti tejto pohľadávky, jej výšku ako aj nároku podľa § 28 ZKV – nároku oddeleného uspokojenia, ktorý nárok sa považuje za uplatnenie poradia pohľadávky. Zmenou petitu žaloby podľa uznesenia súdu nedošlo totiž k rozšíreniu žaloby o doteraz neuplatnený nárok ani k rozšíreniu žaloby o doteraz neuplatnený dôvod, ale iba k obmedzeniu uplatneného nároku a to výlučne iba z dôvodu oddeleného uspokojenia sa speňažením založených nehnuteľností. Keďže nebolo vykonané čiastočné späťvzatie súd rozhodol o celom nároku. V ostatnej časti súd žalobu zamietol. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 3 O. s. p. Proti tomuto rozsudku sa odvolal žalovaný a navrhol ho buď zmeniť tak, že odvolací súd žalobu v celom rozsahu zamietne a žalobcu zaviaže na náhradu trov prvostupňového i odvolacieho konania, alebo zrušiť a vec vrátiť súdu l. stupňa na ďalšie konanie. Napadnutému rozhodnutiu vytýka nesprávne právne posúdenie otázky včasnosti uplatnenia práva, o ktorom súd napadnutým rozsudkom rozhodol v súvislosti so zmenou petitu, nesprávne posúdenie výšky pohľadávky. Namieta tiež neplatnosť zmluvy o zriadení záložného práva. Pokiaľ ide o rozhodnutie o náhrade trov konania namieta, že súd mal postupovať podľa ust. § 142 ods. 2 O. s. p., náhradu trov pomerne rozdeliť, pričom svoje trovy
- stupňovéhoho konania vyčíslil sumou 36 914,91 eur. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol napadnutý rozsudok súdu l. stupňa potvrdiť. Najvyšší súd Slovenskej republiky prejednal odvolanie podľa § 212 ods. 1 O. s. p. bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 214 ods. 2 O. s. p. a dospel k záveru, že nie je dôvodné. Základným problémom, ktorý treba v odvolacom konaní vyriešiť je otázka, či žalobca si včas uplatnil právo na určenie pravosti výšky a poradia - oddeleného uspokojenia pohľadávky v rozsahu a obsahu, ako to súd l. stupňa napadnutým rozsudkom určil. 2 Obo 21/2009 4 Súd l. stupňa sa touto otázkou v rozsudku zo dňa
- 2004 č. k. 43 Cbi 94/02-173 nezaoberal ani nevysporiadal, preto odvolací súd uznesením zo dňa
- 2005 č. k. 2 Obo 94/04-197 na základe odvolania žalobcu tento rozsudok súdu l. stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie s usmernením vysporiadať sa pravosťou pohľadávky uplatnenej aj titulom, plnenia zo zmluvy o zriadení záložného práva, čo súd l. stupňa urobil napadnutým rozsudkom. V odôvodnení riešenia tejto otázky v napadnutom rozsudku sa uvádza, že konkurzná prihláška ako aj žaloba žalobcu obsahuje aj právny dôvod zabezpečenia úveru a žalobca si v žalobe podanej v súdom stanovenej lehote uplatnil včas jednak nárok na určenie pravosti tejto pohľadávky, jej výšky ako aj nárok podľa § 28 ZKV – na oddelené uspokojenie, ktorý nárok sa považuje za uplatnenie poradia pohľadávky. Podľa názoru súdu zmenou petitu žaloby nedošlo k rozšíreniu žaloby o doteraz neuplatnený nárok ani k jej rozšíreniu o doteraz neuplatnený dôvod, ale došlo k obmedzeniu uplatneného nároku výlučne iba z dôvodu oddeleného uspokojenia sa speňažením založených nehnuteľností. Súd l. stupňa tiež uviedol, že keďže nedošlo k čiastočnému späťvzatiu žaloby, rozhodol o celom nároku. Toto odôvodnenie záveru súdu l. stupňa, že rozhodol o žalobou včas uplatnenom nároku je v súlade s ust. § 157 ods. 2 O. s. p. stručné a výstižné, vysvetľuje prečo súd vo výroku určil pravosť a výšku pohľadávky žalobcu 58 929 977,14 Sk výlučne z nároku oddeleného uspokojenia žalobcu predajom založených nehnuteľností podľa zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam zo dňa
- 1992, pričom zostatok tejto pohľadávky predstavoval stav ku dňu vyhlásenia konkurzu na majetok T. s. r. o. vyhlásenom Krajským súdom v Banskej Bystrici zo dňa
- 1997 a vo zvyšku žalobu zamietol. Odvolací súd sa s výrokom súdu l. stupňa i jeho odôvodnením plne stotožnil a preto v súlade s ust. § 219 ods. 2 O. s. p. napadnutý rozsudok ako odôvodnený potvrdil. Tvrdenie žalovaného v odvolaní, že súd nesprávne posúdil výšku pohľadávky pričom sa odvoláva na citované ust. § 151d ods. 2 Obč. zák. v znení účinnom do
- 2002 vychádza z interpretácie výrazu „ zodpovedá do výšky ceny nadobudnutej veci “ v zmysle nadobúdacej ceny veci – čo je interpretácia nesprávna. Rovnako nesprávne je odvolateľovo tvrdenie, že zmluva o zriadení záložného práva zo dňa
- 1992 má nedostatky, ktoré ju robia neplatnou. Súd l. stupňa žiadne nedostatky tejto zmluvy, ktoré by spôsobili jej neplatnosť nezistil a výrok, ktorý v napadnutom rozsudku vyslovil je správny. Pokiaľ ide o odvolanie proti rozhodnutiu o náhrade trov konania, aj v tejto časti sa odvolací súd s výrokom súdu l. stupňa stotožnil, aj keď jeho dôvodnosť opiera o ust. § 142 ods. 2 O. s. p., pričom vychádza z mienky, že odvolanie sa na ust. § 142 ods. 3 O. s. p. v odôvodnení tejto časti rozhodnutia je zrejmou chybou v odpise, čomu nasvedčuje aj skutočnosť, že 2 Obo 21/2009 5 odôvodnenie len odkazuje na toto ustanovenie bez jeho citovania, prípadne bližšieho rozoberania čo do rozhodnutia o nepriznaní náhrady trov žiadnemu z účastníkov Na tomto základe odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny v súlade s ust. § 219 ods. 1 a 2 O. s. p. potvrdil. Úspešnému žalobcovi vzniklo v zmysle § 224 ods. 1 v spojení s ust. § 142 ods. 1 O. s. p. právo na náhradu trov odvolacieho konania, pretože mu žiadne nevznikli, odvolací súd mu ju nepriznal. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. V Bratislave
- júna 2009 JUDr. Jozef Štefanko, v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: M. N. 2 Obo 21/2009 6