← Slovensko

prepustenie zo služobného pomeru profesionálneho vojaka

Obsah (10)§ 120§ 20§ 21§ 31§ 36§ 177§ 33§ 3§ 67§ 79

Najvyšší súd 6Sžo/63/2009 Slovenskej republiky ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Baricovej a členov senátu JUDr.

§ 120OSP ?

3. Má sa článok 1 Smernice vykladať v tom zmysle, že za zákonnú treba považovať právnu úpravu týkajúcu sa diskriminácie osôb podľa veku a

§ 20ods.

4 písm. b/ (§ 17 ods. 2 písm. c/) zákona č. 346/2005 Z.z. s dôsledkami neprijatia do služobného pomeru v dočasnej štátnej službe alebo v prípravnej štátnej službe v Slovenskej republike ? 4. Má sa článok 1 Smernice vykladať v tom zmysle, že za zákonnú treba považovať právnu úpravu týkajúcu sa diskriminácie osôb podľa veku a

§ 21ods.

3 písm. a/, písm. b/ zákona č. 346/2005 Z.z. s dôsledkom prepustenia pred dosiahnutím výsluhového dôchodku pokiaľ spĺňa všetky ostatné podmienky ? 5. Má sa článok 1 Smernice vykladať v tom zmysle, že za zákonnú treba považovať právnu úpravu týkajúcu sa

§ 31ods.

2, ods. 3, § 32, § 33, § 197 zákona č. 346/2005 Z.z. s dôsledkom nepovýšenia ? 6. Má sa článok 1 Smernice vykladať v tom zmysle, že za zákonnú treba považovať právnu úpravu týkajúcu sa

§ 36ods.

3 a § 197 zákona č. 346/2005 Z.z. s dôsledkami ustanovenia do funkcie bez povýšenia ? 7. Má sa článok 1 Smernice vykladať v tom zmysle, že za zákonnú treba považovať právnu úpravu týkajúcu sa

§ 177ods.

7 zákona č. 346/2005 Z.z. s dôsledkami nepreplatenia nevyužitých výstrojových náležitostí za výstrojné súčiastky ? 6Sžo/63/2009 11 8. Má sa článok 1 Smernice vykladať v tom zmysle, že za zákonnú treba považovať právnu úpravu týkajúcu sa

zákona č. 370/1997 Z.z., zákona č. 380/1997 Z.z. a § 3 a § 4 zákona č. 480/1992 Zb. s dôsledkom nevyplatenia minimálnej mzdy vojakovi v náhradnej, ďalšej a prípravnej službe ? 9. Má sa článok 1 Smernice vykladať v tom zmysle, že za zákonnú treba považovať právnu úpravu týkajúcu sa

§ 33ods.

2 zákona č. 461/2003 Z.z. s dôsledkom neplatenia nemocenských dávok 270 dní po prepustení profesionálneho vojaka z ozbrojených síl Slovenskej republiky ? 10. Má sa článok 1, článok 2 ods. 1 Smernice vykladať v tom zmysle, že za zákonnú treba považovať právnu úpravu týkajúcu sa

§ 33a § 197 zákona č.

346/2005 Z.z. s dôsledkom povýšenia ? 11. Má sa článok 2 ods. 1 Smernice vykladať v tom zmysle, že za zákonnú treba považovať právnu úpravu týkajúcu sa

§ 120

OSP s dôsledkom rozdielneho zaobchádzania s osobami v sporovom a v nesporovom konaní ? 12. Má sa článok 2 ods. 1 – nepriama diskriminácia Smernice vykladať v tom zmysle, že za zákonnú treba považovať právnu úpravu týkajúcu sa diskriminácie osôb podľa veku a

§ 20ods.

4 písm. b/ (§ 17 ods. 2 písm. c/) zákona č. 346/2005 Z.z. s dôsledkami neprijatia do služobného pomeru v dočasnej štátnej službe alebo v prípravnej štátnej službe v Slovenskej republike ? 13. Má sa článok 2 ods. 3 Smernice vykladať v tom zmysle, že za zákonnú treba považovať právnu úpravu týkajúcu sa

§ 120OSP s dôsledkom akceptovania dôkazov, ktoré sa považujú za obťažovanie ?

14. Má sa článok 2 ods. 1 a ods. 3 Smernice vykladať v tom zmysle, že za zákonnú treba považovať právnu úpravu týkajúcu sa

§ 31ods.

2, ods. 3, § 32, § 33, § 197 zákona č. 346/2005 Z.z. s dôsledkom nepovýšenia ? 15. Má sa článok 2 ods. 1 a ods. 3 Smernice vykladať v tom zmysle, že za zákonnú treba považovať právnu úpravu týkajúcu sa

§ 177ods.

7 zákona č. 346/2005 Z.z. s dôsledkami nepreplatenia nevyužitých výstrojových náležitostí za výstrojné súčiastky ? 16. Má sa článok 3 ods. 1 Smernice vykladať v tom zmysle, že za zákonnú treba považovať právnu úpravu týkajúcu sa

§ 120

OSP s dôsledkom vzťahovania sa na všetky osoby rovnako aj v sporovom aj v nesporovom konaní ? 17. Má sa článok 3 ods. 1 Smernice vykladať v tom zmysle, že za zákonnú treba považovať právnu úpravu týkajúcu sa diskriminácie osôb podľa veku a

§ 20ods.

4 písm. b/ (§ 17 ods. 2 písm. c/) zákona č. 346/2005 Z.z. s dôsledkami neprijatia do služobného pomeru v dočasnej štátnej službe alebo v prípravnej štátnej službe v Slovenskej republike ? 18. Má sa článok 3 ods. 1 Smernice vykladať v tom zmysle, že za zákonnú treba považovať právnu úpravu týkajúcu sa diskriminácie osôb podľa veku a

§ 3ods.

1 zákona č. 346/2005 Z.z. s dôsledkami neprijatia do služobného pomeru v dočasnej štátnej službe alebo v prípravnej štátnej službe v Slovenskej republike ? 6Sžo/63/2009 12 19. Má sa článok 3 ods. 1 Smernice vykladať v tom zmysle, že za zákonnú treba považovať právnu úpravu týkajúcu sa

§ 31ods.

2, ods. 3, § 32, § 33, § 197 zákona č. 346/2005 Z.z. s dôsledkom nepovýšenia ? 20. Má sa článok 3 ods. 1 Smernice vykladať v tom zmysle, že za zákonnú treba považovať právnu úpravu týkajúcu sa

§ 33a § 197 zákona č.

346/2005 Z.z. s dôsledkom povýšenia ? 21. Má sa článok 3 ods. 1 Smernice vykladať v tom zmysle, že za zákonnú treba považovať právnu úpravu týkajúcu sa

§ 36ods.

3 a § 197 zákona č. 346/2005 Z.z. s dôsledkami ustanovenia do funkcie bez povýšenia ? 22. Má sa článok 3 ods. 1 Smernice vykladať v tom zmysle, že za zákonnú treba považovať právnu úpravu týkajúcu sa

§ 177ods.

7 zákona č. 346/2005 Z.z. s dôsledkami nepreplatenia nevyužitých výstrojových náležitostí za výstrojné súčiastky ? 23. Má sa článok 3 ods. 1 Smernice vykladať v tom zmysle, že za zákonnú treba považovať právnu úpravu týkajúcu sa

zákona č. 370/1997 Z.z., zákona č. 380/1997 Z.z. a § 3 a § 4 zákona č. 480/1992 Zb. s dôsledkom nevyplatenia minimálnej mzdy vojakovi v náhradnej, ďalšej a prípravnej službe ? 24. Má sa článok 3 ods. 1 Smernice vykladať v tom zmysle, že za zákonnú treba považovať právnu úpravu týkajúcu sa

§ 33ods.

2 zákona č. 461/2003 Z.z. s dôsledkom neplatenia nemocenských dávok 270 dní po prepustení profesionálneho vojaka z ozbrojených síl Slovenskej republiky ? 25. Má sa článok 7 Smernice vykladať v tom zmysle, že za zákonnú treba považovať právnu úpravu týkajúcu sa

§ 120

OSP s dôsledkom vykonania všetkých dôkazov a návrhov osoby, ktorá je predmetom konania začatého bez návrhu ? 26. Má sa článok 7 Smernice vykladať v tom zmysle, že za zákonnú treba považovať právnu úpravu týkajúcu sa

§ 177ods.

7 zákona č. 346/2005 Z.z. s dôsledkami nepreplatenia nevyužitých výstrojových náležitostí za výstrojné súčiastky ? 27. Má sa článok 10 Smernice vykladať v tom zmysle, že za zákonnú treba považovať právnu úpravu týkajúcu sa

§ 120OSP s dôsledkom nevyvrátenia dôkazov, tvrdení a návrhov odporcu – Ing.

M. a zdravotníckym zariadením – ÚVN RK? 28. Má sa článok 10 Smernice vykladať v tom zmysle, že za zákonnú treba považovať právnu úpravu týkajúcu sa

§ 31ods.

2, ods. 3, § 32, § 33, § 197 zákona č. 346/2005 Z.z. s dôsledkom nepovýšenia ? 29. Má sa článok 10 Smernice vykladať v tom zmysle, že za zákonnú treba považovať právnu úpravu týkajúcu sa

§ 67ods.

1 zákona č. 328/2002 Z.z. s dôsledkom nevypočítania alebo nezdokladovania všetkých zaplatených poistných odvodov na výsluhové zabezpečenie za profesionálnych vojakov (za zamestnávateľa aj za zamestnanca) ? 30. Má sa článok 39 ZES vykladať v tom zmysle, že za zákonnú treba považovať právnu úpravu týkajúcu sa

§ 120OSP ?

  1. Má sa článok 39 ZES vykladať v tom zmysle, že za zákonnú treba považovať právnu úpravu týkajúcu sa diskriminácie osôb podľa veku a zdravotne postihnutých 6Sžo/63/2009 13 osôb podľa § 20 ods. 4 písm. b/ (§ 17 ods. 2 písm. c/) zákona č. 346/2005 Z.z. s dôsledkami neprijatia do služobného pomeru v dočasnej štátnej službe alebo v prípravnej štátnej službe v Slovenskej republike ?
  2. Má sa článok 39 ZES vykladať v tom zmysle, že za zákonnú treba považovať právnu úpravu týkajúcu sa diskriminácie osôb podľa veku a

§ 21ods.

3 písm. a/ a písm. b/ zákona č. 346/2005 Z.z. s dôsledkom prepustenia pred dosiahnutím výsluhového dôchodku pokiaľ spĺňa všetky ostatné podmienky ?

  1. V kontexte voľného pohybu osôb ochraňuje článok 39 ZES kombináciou uplynutia maximálnej doby služby a uplynutie doby výsluhy v hodnosti s dôsledkom nedosiahnutia doby výsluhového dôchodku pri splnení všetkých podmienok zamestnania ?
  2. Má sa článok 40 ZES vykladať v tom zmysle, že za zákonnú treba považovať právnu úpravu týkajúcu sa diskriminácie osôb podľa veku a

§ 20ods.

4 písm. b/ (§ 17 ods. 2 písm. c/) zákona č. 346/2005 Z.z. s dôsledkami neprijatia do služobného pomeru v dočasnej štátnej službe alebo v prípravnej štátnej službe v Slovenskej republike ?

  1. V kontexte voľného pohybu osôb ochraňuje článok 40 ZES pred dôsledkami neprijatia do služobného pomeru v dočasnej štátnej službe alebo v prípravnej štátnej službe v Slovenskej republike do veku 55 rokov ?
  2. V kontexte voľného pohybu osôb ochraňuje článok 40 ZES pred priamou diskrimináciou, nepriamou diskrimináciou, obťažovaním a rozdielnym zaobchádzaním s dôsledkami neprijatia do služobného pomeru v dočasnej štátnej službe alebo v prípravnej štátnej službe v Slovenskej republike ?
  3. V kontexte voľného pohybu osôb ochraňuje článok 40 ZES kombináciou uplynutia maximálnej doby služby a uplynutia doby výsluhy v hodnosti s dôsledkom nedosiahnutia doby výsluhového dôchodku pri splnení všetkých podmienok zamestnania ?
  4. Má sa článok 40 ZES vykladať v tom zmysle, že za zákonnú treba považovať právnu úpravu týkajúcu sa diskriminácie osôb podľa veku a

§ 21ods.

3 písm. a/ a písm. b/ zákona č. 346/2005 Z.z. s dôsledkom prepustenia pred dosiahnutím výsluhového dôchodku pokiaľ spĺňa všetky ostatné podmienky ? 39. Má sa článok 41 ZES vykladať v tom zmysle, že za zákonnú treba považovať právnu úpravu týkajúcu sa diskriminácie osôb podľa veku a

§ 20ods.

4 písm. b/ (§ 17 ods. 2 písm. c/) zákona č. 346/2005 Z.z. s dôsledkami neprijatia do služobného pomeru v dočasnej štátnej službe alebo v prípravnej štátnej službe v Slovenskej republike ?

  1. V kontexte voľného pohybu osôb ochraňuje článok 41 ZES kombináciou uplynutia maximálnej doby služby a uplynutia doby výsluhy v hodnosti s dôsledkom nedosiahnutia doby výsluhového dôchodku pri splnení všetkých podmienok zamestnania ?
  2. Má sa článok 41 ZES vykladať v tom zmysle, že za zákonnú treba považovať právnu úpravu týkajúcu sa diskriminácie osôb podľa veku a

§ 21ods.

3 písm. a/ a písm. b/ zákona č. 346/2005 Z.z. s dôsledkom 6Sžo/63/2009 14 prepustenia pred dosiahnutím výsluhového dôchodku pokiaľ spĺňa všetky ostatné podmienky ? 42. Má sa článok 43 ZES vykladať v tom zmysle, že za zákonnú treba považovať právnu úpravu týkajúcu sa diskriminácie osôb podľa veku a

§ 21ods.

3 písm. a/ a písm. b/ zákona č. 346/2005 Z.z. s dôsledkom prepustenia pred dosiahnutím výsluhového dôchodku pokiaľ spĺňa všetky ostatné podmienky ? 43. Má sa článok 43 ZES vykladať v tom zmysle, že za zákonnú treba považovať právnu úpravu týkajúcu sa

§ 177ods.

7 zákona č. 346/2005 Z.z. s dôsledkom nepreplatenia nevyužitých výstrojných náležitostí alebo nevymenenia nevyužitých výstrojných náležitostí za výstrojné súčiastky ?

  1. Má sa článok 43 ZES a odvodené právne akty vykladať v tom zmysle, že za zákonnú treba považovať právnu úpravu týkajúcu sa osôb – študentov interného štúdia vojenských škôl v ďalšej službe (podľa zákona č. 92/1949 Zb.), v prípravnej službe (podľa zákona č. 370/1997 Z.z.) v náhradnej službe (podľa zákona č. 92/1949 Zb.), ktorá im nezabezpečuje, že budú zachované všetky ich práva, ktoré nadobudli od dátumu ich prvého nastúpenia na náhradnú službu, ďalšiu službu, prípravnú službu s dôsledkami nevyplácania aspoň minimálnej mzdy mesačne a neplatenia odvodov na výsluhové zabezpečenie (resp. sociálne zabezpečenie) z minimálnej mzdy ?
  2. Má sa článok 43 ZES vykladať v tom zmysle, že za zákonnú treba považovať právnu úpravu týkajúcu sa

§ 67ods.

1 zákona č. 328/2002 Z.z. s dôsledkom nevypočítania alebo nezdokladovania všetkých zaplatených poistných odvodov na výsluhové zabezpečenie za profesionálnych vojakov (za zamestnávateľa aj za zamestnanca) ? 46. Má sa článok 56 ZES vykladať v tom zmysle, že za zákonnú treba považovať právnu úpravu týkajúcu sa

§ 177ods.

7 zákona č. 346/2005 Z.z. s dôsledkom nepreplatenia nevyužitých výstrojných náležitostí alebo nevymenenia nevyužitých výstrojných náležitostí za výstrojné súčiastky ?

  1. Má sa článok 56 ZES a odvodené právne akty vykladať v tom zmysle, že za zákonnú treba považovať právnu úpravu týkajúcu sa osôb – študentov interného štúdia vojenských škôl v ďalšej službe (podľa zákona č. 92/1949 Zb.), v prípravnej službe (podľa zákona č. 370/1997 Z.z.) v náhradnej službe (podľa zákona č. 92/1949 Zb.), ktorá im nezabezpečuje, že budú zachované všetky ich práva, ktoré nadobudli od dátumu ich prvého nastúpenia na náhradnú službu, ďalšiu službu, prípravnú službu s dôsledkami nevyplácania aspoň minimálnej mzdy mesačne a neplatenia odvodov na výsluhové zabezpečenie (resp. sociálne zabezpečenie) z minimálnej mzdy ?
  2. Má sa článok 56 ZES vykladať v tom zmysle, že za zákonnú treba považovať právnu úpravu týkajúcu sa

zákona č. 370/1997 Z.z., zákona č. 380/1997 Z.z. a § 3 a § 4 zákona č. 480/1992 Zb. s dôsledkom nevyplatenia minimálnej mzdy vojakovi v náhradnej, ďalšej a prípravnej službe ? 49. Má sa článok 56 ZES vykladať v tom zmysle, že za zákonnú treba považovať právnu úpravu týkajúcu sa

§ 67ods.

1 zákona č. 328/2002 Z.z. s dôsledkom nevypočítania alebo nezdokladovania všetkých zaplatených poistných odvodov na výsluhové zabezpečenie za profesionálnych vojakov (za zamestnávateľa aj za zamestnanca) ? 6Sžo/63/2009 15

  1. Má sa článok 58 ZES a odvodené právne akty vykladať v tom zmysle, že za zákonnú treba považovať právnu úpravu týkajúcu sa osôb – študentov interného štúdia vojenských škôl v ďalšej službe (podľa zákona č. 92/1949 Zb.), v prípravnej službe (podľa zákona č. 370/1997 Z.z.) v náhradnej službe (podľa zákona č. 92/1949 Zb.), ktorá im nezabezpečuje, že budú zachované všetky ich práva, ktoré nadobudli od dátumu ich prvého nastúpenia na náhradnú službu, ďalšiu službu, prípravnú službu s dôsledkami nevyplácania aspoň minimálnej mzdy mesačne a neplatenia odvodov na výsluhové zabezpečenie (resp. sociálne zabezpečenie) z minimálnej mzdy ?
  2. Má sa článok 58 ZES vykladať v tom zmysle, že za zákonnú treba považovať právnu úpravu týkajúcu sa

zákona č. 370/1997 Z.z., zákona č. 380/1997 Z.z. a § 3 a § 4 zákona č. 480/1992 Zb. s dôsledkom nevyplatenia minimálnej mzdy vojakovi v náhradnej, ďalšej a prípravnej službe ? 52. Má sa článok 58 ZES vykladať v tom zmysle, že za zákonnú treba považovať právnu úpravu týkajúcu sa

§ 67ods.

1 zákona č. 328/2002 Z.z. s dôsledkom nevypočítania alebo nezdokladovania všetkých zaplatených poistných odvodov na výsluhové zabezpečenie za profesionálnych vojakov (za zamestnávateľa aj za zamestnanca) ? 53. Má sa článok 1, článok 2 ods. 1 a ods. 3, článok 3 ods. 1 Smernice a článok 39, 40 a článok 41 ZES vykladať v tom zmysle, že za zákonnú treba považovať právnu úpravu týkajúcu sa

§ 79zákona č.

346/2005 Z.z. s dôsledkom vydania služobného hodnotenia proti vôli profesionálneho vojaka ? 54. Je možné považovať odpísanie tvrdenia žalobcu (protistrany) Ing. M. z odvolania za vykonanie dôkazu ? Ing. M. tvrdí, že nie. 55. Je možné považovať odpísanie tvrdenia žalobcu - Ing. M. z odvolania za splnenie dôkaznej povinnosti súdu ? Ing. M. tvrdí, že nie. Podľa § 109 ods. 1 písm. c/ OSP súd konanie preruší, ak rozhodol, že požiada Súdny dvor Európskych spoločenstiev o rozhodnutie o predbežnej otázke podľa medzinárodnej zmluvy (článok 234 ZES). Podľa článku 234 ods. 1 ZES Súdny dvor má právomoc vydať predbežný nález o otázkach, ktoré sa týkajú:

  1. a)výkladu tejto zmluvy;
  2. b)platnosti a výkladu aktov orgánov Spoločenstva a ECB;
  3. c)výkladu štatútov orgánov zriadených aktom Rady, ak to tak tieto štatúty stanovia. Ak je takáto otázka predložená niektorému súdu členského štátu a tento súd usúdi, že rozhodnutie o tejto otázke je nevyhnutné pre vydanie rozhodnutia, môže požiadať Súdny dvor, aby o nej vydal nález. Ak sa takáto otázka položí v konaní pred vnútroštátnym súdnym orgánom a tento súdny orgán usúdi, že rozhodnutie o nej je nevyhnutné pre vydanie jeho rozhodnutia, môže sa obrátiť na Súdny dvor, aby o nej rozhodol (článok 234/2 ZES). Ak sa takáto otázka položí v konaní pred vnútroštátnym súdnym orgánom, proti ktorého rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok podľa vnútroštátneho práva, je tento súdny orgán povinný obrátiť sa na Súdny dvor (článok 234/3 ZES). 6Sžo/63/2009 16 Cieľom prejudiciálneho konania je zabezpečiť jednotný výklad a aplikáciu komunitárneho práva. Súdny dvor má podľa článku 234 ZES právomoc rozhodovať o prejudiciálnych otázkach týkajúcich sa celého komunitárneho práva, časti unijného práva na základe článku 46 Zmluvy o Európskej únii a niektorých dohovorov uzatvorených medzi členskými štátmi a to na základe článku 293 ZES. Z uvedeného teda vyplýva, že vnútroštátny súd môže v zásade položiť len takú otázku, ktorá sa týka výkladu komunitárneho práva, konkrétne výkladu Zmluvy o založení ES, platnosti sekundárneho komunitárneho práva (aktov orgánov Európskeho spoločenstva a Európskej centrálnej banky), výkladu sekundárneho komunitárneho práva (výklad právnych aktov Európskeho spoločenstva a Európskej únie) a výkladu štatútov orgánov zriadených aktom Rady ES, pričom musí preukázať, v čom je posúdenie nastolenej otázky podstatné pre jeho konkrétne rozhodnutie vo veci samej. Kľúčovým rozhodnutím pre výnimky z obligatórnosti konania o predbežnej otázke, ktorá vyvstala pred súdom, ktorého rozhodnutie nie je napadnuteľné opravnými prostriedkami podľa vnútroštátneho práva, je rozsudok Súdneho dvora vo veci C – 283/81 CILFIT Srl a Lanificio di Gavardo SpA v. Ministerstvo zdravotníctva zo 6. októbra 1982 (ECR 3415). Súdny dvor vo výroku tohto rozsudku uviedol, že tretí odsek článku 177 (v súčasnosti článok 234 ZES) musí byť interpretovaný v takom zmysle, že súdny orgán, proti rozhodnutiu ktorého nie je prípustný opravný prostriedok podľa vnútroštátneho práva, je povinný, ak pred ním vznikne otázka komunitárneho práva, dodržať povinnosť predložiť takúto otázku Súdnemu dvoru, ak nedospel k záveru, že daná otázka nie je relevantná, alebo ak predmetné komunitárne ustanovenie ešte nebolo Súdnym dvorom interpretované, alebo ak správna aplikácia komunitárneho práva nie je taká zjavná, že vylučuje akékoľvek rozumné pochybnosti. Z uvedeného vyplýva, že súdny orgán rozhodujúci v poslednom stupni, nie je povinný predložiť Súdnemu dvoru otázku interpretácie komunitárneho práva, ak táto nie je relevantná, inými slovami, ak odpoveď na takúto otázku, nech by bola akákoľvek, nemôže mať nijaký vplyv na riešenie prípadu. V súvislosti s podaným návrhom žalobcu na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/ OSP má Najvyšší súd Slovenskej republiky za to, že v danej veci nemal povinnosť v zmysle článku 234 ZES obrátiť sa na Súdny dvor so žiadosťou o vydanie nálezu o predbežnej otázke z dôvodu, že jednak vyššie uvedené otázky považuje za neprípustné (ich vyriešenie nie je potrebné pre rozhodnutie vo veci samej) a jednak tieto otázky svojím obsahom nespĺňajú povahu prejudiciálnych otázok v zmysle citovaného článku ZES (nevyvstala nijaká relevantná otázka dotýkajúca sa komunitárneho práva vo vzťahu k preskúmavanej veci). Najvyšší súd Slovenskej republiky sa pri posudzovaní žalobcom položených otázok odvoláva i na rozhodnutie Súdneho dvora č. C-186/90 zo dňa 28.11.1991 vo veci Giacomo Durighello v. Instituto Nazionale Della Previdenza Sociale, ktorým Súdny dvor práve otázku, vyriešenie ktorej nebolo potrebné pre rozhodnutie konkrétneho vnútroštátneho sporu, vyhlásil za neprípustnú. 6Sžo/63/2009 17 Obsahom žalobcom podaných otázok je výklad vyššie citovaných článkov Smernice Rady 2000/78/ES z 27. novembra 2000, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní transformovanej do slovenského právneho systému zákonom č. 365/2004 Z.z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „antidiskriminačný zákon“), ktorým bol s účinnosťou od 1. júla 2004 zmenený a doplnený zákon č. 370/1997 Z.z., pričom práve doplnené ustanovenie § 4a zákona č. 370/1997 Z.z. (v súčasnosti § 3 ods. 3 zákona č. 346/2005 Z.z.) upravuje postup občana pri nedodržaní zásady rovnakého zaobchádzania spočívajúcej v zákaze diskriminácie z dôvodu pohlavia, náboženského vyznania alebo viery, rasy, príslušnosti k národnosti alebo etnickej skupine, zdravotného postihnutia, veku, sexuálnej orientácie, manželského stavu a rodinného stavu, farby pleti, jazyka, politického alebo iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, majetku, rodu alebo iného postavenia, na ktoré sa žalobca vo svojom podaní odvoláva, avšak je to práve antidiskriminačný zákon, ktorý garantuje v prípade nedodržania zásady rovnakého zaobchádzania v rámci samostatného konania, na základe návrhu osoby namietajúcej, že jej právo bolo dotknuté porušením zásady rovnakého zaobchádzania, právnu ochranu spočívajúcu v tom, že sa môže domáhať, aby ten, kto nedodržal zásadu rovnakého zaobchádzania, upustil od svojho konania, a ak je to možné napravil protiprávny stav alebo poskytol primerané zadosťučinenie. Najvyšší súd Slovenskej republiky zároveň dáva žalobcovi, ktorý však v rámci konania súdu nepreukázal status zdravotne postihnutej osoby, do pozornosti ustanovenie § 8 ods. 5 antidiskriminačného zákona v súlade s ktorým, diskriminácia z dôvodu zdravotného postihnutia nie je objektívne odôvodnené rozdielne zaobchádzanie spočívajúce v ustanovení podmienky zdravotnej spôsobilosti na prístup k zamestnaniu alebo podmienky na výkon určitých činností v zamestnaní, ak to vyžaduje povaha tohto zamestnania alebo činnosti, a ustanovenia § 13 ods. 1 písm. k/ a ods. 2 zákona č. 346/2005 Z.z., v zmysle ktorého do štátnej služby možno prijať občana, ktorý je zdravotne spôsobilý, psychicky spôsobilý a fyzicky zdatný, pričom túto podmienku musí profesionálny vojak spĺňať po celú dobu štátnej služby. Z uvedeného teda vyplýva, že ak dôjde k skončeniu štátnej služby profesionálneho vojaka z dôvodu, že tento nie je zdravotne spôsobilý na jej výkon, nejde o diskrimináciu, ale o obligatórny dôvod skončenia služobného pomeru, ktorého povaha vyžaduje podmienku zdravotnej spôsobilosti. Z vyššie uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky potvrdil napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave ako vecne správny podľa § 250ja ods. 3 veta druhá OSP v spojení s § 219 ods. 1 a 2 OSP, keď sa v zásade stotožnil aj s právnym posúdením a dôvodmi krajského súdu viazaný tiež rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP). Návrhu žalobcu na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/ OSP Najvyšší súd Slovenskej republiky nevyhovel a tento zamietol. Procesný úkon súdu - prerušenie konania závisí od úvahy súdu, či požiada Súdny dvor o vyriešenie predbežnej otázky, a preto nemôže byť vyvolaný podnetom alebo návrhom účastníka 6Sžo/63/2009 18 konania. Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako je zhora uvedené, v rozhodnutí podrobne odôvodnil, že v preskúmavanej veci postup podľa § 109 ods. 1 písm. c/ OSP (v spojení s § 211 ods. 2 OSP a § 246c ods. 1 veta prvá OSP) potrebný nebol, nakoľko vyriešenie „otázok“, ktoré žiadal žalobca položiť Súdnemu dvoru nebolo potrebné pre rozhodnutie vo veci samej a vo vzťahu k preskúmavanej veci (rozhodnutie o prepustení žalobcu zo služobného pomeru profesionálneho vojaka podľa § 70 ods. 1 písm. c/ zákona č. 346/2005 Z.z.) nevyvstala nijaká relevantná otázka dotýkajúca sa komunitárneho práva. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 OSP v spojení § 246c ods. 1 veta prvá OSP a § 250k ods. 1 OSP v spojení s § 211 ods. 2 OSP a § 246c ods. 1 veta prvá OSP, tak že účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko žalobca v konaní úspešný nebol a žalovaný si v odvolacom konaní trovy neuplatnil. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave, dňa 14. októbra 2009 JUDr. Jana Baricová, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Peter Szimeth

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.