Najvyšší súd 6Sžo/211/2008 Slovenskej republiky ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Hargaša a sudkýň JUDr. Jaroslavy
§ 246cods.
1 vety prvej O.s.p.) na pojednávaní nariadenom podľa § 250ja ods. 2 vety druhej O.s.p.
§ 250lods.
2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľov nie je dôvodné. H., ktorá bola účastníčkou konania na krajskom súde (pôvodne navrhovateľkou v
- rade), počas odvolacieho konania dňa
- septembra 2009 zomrela, a preto odvolací súd v súlade s § 107 ods. 3 O.s.p.
§ 246cods.
1 vety prvej O.s.p. pokračoval v odvolacom konaní s jej deťmi, navrhovateľmi
- až 4., ktorí sú podľa oznámenia navrhovateľa
- na odvolacom pojednávaní dňa
- septembra 2009 výlučnými dedičmi zomrelej H.. Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 503/2003 Z. z. právo na navrátenie vlastníctva k pozemku môže uplatniť oprávnená osoba do
- decembra 2004 na obvodnom pozemkovom úrade, v ktorého obvode vlastnila pozemok a zároveň preukáže skutočnosti podľa §
- Neuplatnením práva v lehote právo zanikne. Odvolací súd z obsahu spisového materiálu zistil, že t. č. nebohá H. a navrhovatelia
- až
- podaním zo dňa
- augusta 2007 adresovaným a doručeným Obvodnému pozemkovému úradu v Galante dňa
- augusta 2007 požiadali o navrátenie vlastníctva k pozemkom v katastrálnom území S.: PK parcela č. X. vo výmere 518 m² a PK parcela č. X. vo výmere 1 982 m², ktoré boli vyvlastnené nebohému L. (manželovi t. č. neb. H. a otcovi navrhovateľov
- až 4.), spôsobom uvedeným v § 3 zákona č. 503/2003 Z. z. V žiadosti navrhovatelia uviedli, že o navrátenie vlastníctva k predmetným pozemkom žiadajú opätovne, nakoľko už v minulosti si uplatňovali reštitučný nárok. Z obsahu administratívneho spisu tiež vyplynulo, že navrhovatelia si podľa zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku uplatnili na Pozemkovom úrade Galanta právo na vydanie iných nehnuteľností, o ktorom nároku bolo rozhodnuté dňa
- novembra 1993 pod č. j. 178/93-M tak, že síce spĺňajú podmienky § 6 ods. 1 písm. n/ zákona č. 229/1991 Zb., avšak vlastnícke právo k nehnuteľnostiam v katastrálnom území S. zapísaným v PK pod parcelnými číslami X. sa im nepriznalo, čím nebolo dotknuté ich právo na náhradu podľa § 11 ods. 2 alebo § 16 zákona č. 229/1991 Zb. Z obsahu podaní, na ktoré sa navrhovatelia odvolávajú vo svojom opravnom prostriedku a aj v odvolaní proti napadnutému rozsudku tvrdiac, že nimi už prv uplatnili reštitučný nárok k predmetným nehnuteľnostiam, konkrétne z podania Slovenského pozemkového fondu zo dňa
- novembra 1997 adresovaného navrhovateľke 4., jednoznačne vyplynulo, že išlo o vysporiadanie práve toho reštitučného nároku, o ktorom už bolo rozhodnuté Pozemkovým úradom Galanta dňa 6 Sžo/211/2008 4
- novembra 1993 pod č. j. 178/93-M. Následným podaním zo dňa
- novembra 1997 adresovaným Slovenskému pozemkovému fondu navrhovateľka
- vyjadrila nesúhlas s navrhovaným finančným vysporiadaním. Vychádzajúc z obsahu uvedených podaní nemožno tieto ani podľa názoru odvolacieho súdu považovať za uplatnenie právo na navrátenie vlastníctva k pozemkom v katastrálnom území S.: PK parcela č. X. vo výmere 518 m² a PK parcela č. X. vo výmere 1 982 m², ktoré boli iba predmetom žiadosti navrhovateľov z
- augusta
- Lehota na uplatnenie práva na vrátenie pozemku uvedená v § 5 ods. 1 zákona č. 503/2003 Z. z. je lehotou hmotnoprávnou a uplatnenie reštitučného nároku muselo byť odporcovi, t. j. v danom prípade Obvodnému pozemkovému úradu v Galante, v obvode ktorého sa nachádzali predmetné pozemky, doručené v prekluzívnej lehote do
- decembra
- V danom prípade reštitučný nárok navrhovateľov bol na Obvodný pozemkový úrad v Galante doručený až
- augusta 2007, teda oneskorene. Na základe uvedeného odporca správne rozhodol, keď navrhovateľom nepriznal právo na navrátenie vlastníctva k predmetnej nehnuteľnosti z dôvodu nesplnenia podmienky ustanovenej v § 5 ods. 1 zákona č. 503/2003 Z. z. Nepochybil preto krajský súd, keď potvrdil napadnuté rozhodnutie odporcu. Zistenie skutkového stavu, z ktorého krajský súd vychádzal, nebolo preto v rozpore s obsahom spisov a napadnutý rozsudok krajského súdu vychádzal zo správneho právneho posúdenia veci. Najvyšší súd Slovenskej republiky s poukazom na závery uvedené vyššie považoval námietky navrhovateľov uvedené v odvolaní rozsudku krajského súdu za nedôvodné, ktoré nemohli ovplyvniť posúdenie danej veci. Preto napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p v spojení s § 250ja ods. 3 vetou druhou a
§ 250lods.
2 O.s.p. potvrdil. Pritom sa stotožnil s právnym posúdením a dôvodmi krajského súdu, viazaný tiež rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 vetou prvou O.s.p.). O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.
§ 246cods.
1 vety prvej O.s.p. tak, že navrhovateľom nepriznal ich náhradu, pretože neboli v odvolacom konaní úspešní a odporcovi náhradu trov konania nepriznal preto, že mu z dôvodu neúspešného odvolania navrhovateľov žiadne trovy nevznikli. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave, dňa 23. septembra 2009 JUDr. Jozef Hargaš, v. r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Peter Szimeth