← Slovensko

o zaplatenie 26 175 536,98 Sk s prísl.

Najvyšší súd 2 M Obdo 5/2008 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa: P., spol. s r.o., G.B., IČO: X., zastúpený advokátom JUDr. J.M., J.B. proti odporcovi: S.M.B., IČO: X., zastúpený advokátom Doc. JUDr. R.Z.B., o zaplatenie 26 175 536,98 Sk s príslušenstvom, na dovolanie Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, Štúrova 2, Bratislava proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa

  1. mája 2007, č. k. 28 Cb 361/2006-593 a rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa
  2. novembra 2007, č. k. 3 Cob 160/2007-652, takto r o z h o d o l: Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Okresného súdu Bratislava I v Bratislave zo dňa
  3. mája 2007, č. k. 28 Cb 361/2006-593 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa
  4. novembra 2007, č. k. 3 Cob 160/2007-652 z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. O d ô v o d n e n i e: Rozsudkom Okresného súdu Bratislava I zo dňa
  5. mája 2007, č. k. 28 Cb 361/2006- 593 súd vyhovel žalobe a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 26 175 536,98 Sk so 14% úrokom z omeškania od
  6. decembra 2005 do zaplatenia a náhradu trov konania 1 407 261,90 Sk titulom zaplatenia odstupného z dôvodu ukončenia zmluvy o obchodnom zastúpení, keď ako predbežnú otázku posúdil platnosť výpovede. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že dňa 17.3.1995 uzavreli medzi sebou navrhovateľ ako obchodný zástupca a odporca ako zastúpený Zmluvu o výhradnom 2 M Obdo 5/2008 2 obchodnom zastúpení, predmetom ktorej bol záväzok navrhovateľa najmä vyvíjať aktivity, ktoré budú smerovať k uzatváraniu obchodov o predaji vysielacieho času odporcu určeného na reklamu a na sponzoring, prípadne k sprostredkovaniu takýchto obchodov a za tým účelom vyhľadávať záujemcov o uzavretie obchodov (zmlúv), uzatvárať obchody a zmluvy s fyzickými alebo právnickými osobami pri garancii ročného príjmu z predaja vysielacieho času na reklamu a pri napĺňaní podmienok obchodného zastupovania odporcu, za čo mu bol odporca povinný platiť províziu, ako bolo uvedené v čl. IV Zmluvy. Ako vyplynulo z obsahu zmluvy (najmä dodatku č. 9), zmluva bola uzavretá na dobu určitú do 31.12.2007 s tým, že podľa čl. I bod 1.
  7. Zmluvy bola táto zmluva uzavretá ako zmluva o výhradnom obchodnom zastúpení pri predaji reklamného času a podľa čl. III. bod 3.6 nesmel navrhovateľ aktivity, ktoré sú predmetom zmluvy, vykonávať priamo alebo nepriamo pre iné elektronické médiá. Predmetnú zmluvu odporca dňa 31.3.2005 vypovedal z dôvodu neuhradenia fa. č. 7111002121, č. 7111003127, fa. č. 7111003225, fa. č. 7111003339 a fa. č. 71003418 zo strany navrhovateľa, a to aj napriek upomienke zo dňa 15.3.
  8. Súd výpoveď danú odporcom považoval v rámci posúdenia predbežnej otázky skončenia zmluvy o výhradnom obchodnom zastúpení za platnú a platnosť tejto výpovede za otázku medzi účastníkmi konania nespornú. V predmetnej veci nedošlo zo strany odporcu ako zastúpeného k odstúpeniu od zmluvy, ale odporca zmluvu vypovedal, ani nedošlo k ukončeniu zmluvy o obchodnom zastúpení z ďalších dôvodov uvedených v § 669a Obchodného zákonníka, preto súd prvého stupňa dospel k záveru, že došlo k vzniku nároku navrhovateľa na odstupné. Navrhovateľ získal pre odporcu množstvo nových klientov, výrazne zlepšil obchodné vzťahy aj s dovtedajšími zákazníkmi a niekoľkonásobne zvýšil odporcovi obrat z tržby z reklamy, hoci naopak počúvanosť okruhov odporcu klesala. Navrhovateľ počas 10 rokov výlučne existoval z provízie platenej odporcom podľa predmetnej zmluvy, teda ukončením zmluvy s prihliadnutím na konkurenčnú doložku (bod 5.4 zmluvy doplnený dodatkom č. 21 k zmluve) v trvaní 2 rokov, navrhovateľ výrazne stratí príjem, resp. stratil celý svoj zdroj príjmov, pričom na získanie nových zdrojov príjmov má zmluvou obmedzené možnosti počas minimálne prvých 2 rokov po skončení zmluvy a i vynaložil náklady na vypracovanie vlastného software výlučne pre potreby odporcu a vynaložil náklady na vykonanie prieskumov, ktoré taktiež nie sú použiteľné pre iné subjekty, len pre odporcu. Províziu navrhovateľ vypočítal ako ročnú províziu z priemeru provízií získaných navrhovateľom v priebehu posledných piatich rokov trvania zmluvy, teda zo súčtu provízií za obdobie X/2000-IX/2001 - 24 169 653,84 Sk, súčtu provízií za obdobie X/2001 - IX/2002 - 31 554 314,13 Sk, súčtu provízií za obdobie X/2002 - IX/2003 - 26 474 149,90 Sk, súčtu 2 M Obdo 5/2008 3 provízií za obdobie X/2003- IX/2004 - 26 953 770,09 Sk, súčtu provízií za obdobie X/2004 - IX/2005 - 21 725 796,92 Sk, z ktorých určil navrhovateľ priemernú ročnú províziu vo výške 26 175 536,98 Sk. Do priemernej provízie zahrnul navrhovateľ aj provízie z nefinančných plnení (tzv. bártre), ktoré odporca neoprávnene vo svojej fakturácii nezohľadňoval. V danom prípade zmluva o výhradnom obchodnom zastúpení uzavretá medzi odporcom a navrhovateľom neobsahuje žiadnu úpravu ohľadne provízie v prípade obchodov, na ktoré sa obchodné zastúpenie v zmysle zmluvy vzťahuje a ktoré by odporca uzavrel sám, preto sa na takýto prípad použije právna úprava zakotvená v § 666 Obchodného zákonníka. Z tohto dôvodu je rovnako daný nárok navrhovateľa na provízie z reklám, za ktoré nebola daná finančná odplata, ale iné plnenie (tzv. bártrové obchody), ktoré obstaral odporca, keď v zmluve si zmluvné strany neupravili odlišnú úpravu, ako je uvedená v zákone. O uplatnenom nároku navrhovateľa na úrok z omeškania súd prvého stupňa rozhodol podľa § 340 Obchod. zák. Navrhovateľ vyzval odporcu na uhradenie odstupného v liste zo dňa 5.12.2005, pričom táto výzva bola podľa tvrdenia navrhovateľa doručená odporcovi dňa 8.12.2005 a v nej bola stanovená lehota na uhradenie odstupného na deň nasledujúci po doručení výzvy. Odo dňa 9.12.2006 je teda odporca so zaplatením odstupného v omeškaní. Základná úroková sadzba Národnej banky Slovenska uplatňovaná pred prvým dňom kalendárneho polroka, v ktorom došlo k omeškaniu a ktorá bola zároveň platná od prvého kalendárneho dňa takto určeného polroka je vo výške 4%. K tejto sadzbe súd pripočítal 10% v súlade s § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka a priznal navrhovateľovi úrok z omeškania vo výške 14%. O náhrade trov konania vo veci samej súd rozhodoval podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého ak mal účastník vo veci plný úspech, má voči druhému účastníkovi právo na náhradu trov konania. Spolu odmena + DPH + režijné paušály 407 261,90 Sk. Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal odvolanie žalovaný, navrhol rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. V odvolaní uviedol, že nespochybňuje skutkové zistenia týkajúce sa existencie nároku na odstupné a namietol spôsob výpočtu výšky odstupného, keď súd prvého stupňa zahrnul do výpočtu provízie, ktoré žalobca nezískal, o ktorých len tvrdí, že ich získať mal a v tejto súvislosti poukázal na tvrdenie žalobcu, že tieto nároky neuplatnil počas dlhoročnej spolupráce na súde, čo je významné pre posúdenie rozsahu, v akom sú tieto nároky žalobcu premlčané. Namietol, že súd prvého stupňa započítaním provízií, ktoré žalobca nezískal, ale ktorý nárok si v podobe započítania pohľadávky uplatnil v inom súdnom konaní, rozhodol o veci, o ktorej rozhoduje iný súd v konaní 32 Cb 502/
  9. V odvolaní ďalej uviedol, že skutočná výška provízií, ktoré žalobca 2 M Obdo 5/2008 4 získal, je o tretinu nižšia ako vyčíslil súd a predstavuje sumu 17 602 153,66 Sk. Ostatné nároky žalobcu žalovaný nikdy neuznal, ide o sporné nároky, ktorých oprávnenosť v súčasnosti posudzuje okresný súd v inom konaní. Ďalej v odvolaní namietol odňatie možnosti konať pred súdom, keď namietal nevyhoveniu žiadosti o odročenie pojednávania z dôvodu zmeny právneho zástupcu žalovaného päť dní pred pojednávaním pre riadne oboznámenie sa so sporom a pojednávanie v neprítomnosti právneho zástupcu žalovaného. Na odvolanie žalovaného Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací rozsudkom zo dňa
  10. novembra 2007, č. k. 3 Cob 160/2007-652 rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil a uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania. Odvolací súd sa plne stotožnil s právnym záverom súdu prvého stupňa, že žalobcovi vznikol nárok na provízie i z tzv. bártrových obchodov. Ďalej odvolací súd uviedol, že žalovaný v konaní nenamietal, že províziu žalobca vypočítal v nesprávnej výške alebo za neodvysielanú reklamu, namietal len premlčanie nároku na túto časť provízie, ktorá sa môže podľa jeho názoru zistiť len v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I, sp. zn. 32 Cb 502/
  11. Odvolací súd vyslovil, že z gramatického a logického výkladu znenia § 669 ods. 2 Obchod. zák. vyplýva, že sa vypočítava z provízie, na ktorú vznikol obchodnému zástupcovi nárok a nie len z provízií, ktoré boli realizované zastúpeným, t. j. vyplatené. Zákon v § 666 osobitne upravuje postavenie zastúpeného pri výhradnom obchodnom zastúpení, t. j. umožňuje zastúpenému samostatne uzatvárať obchody, na ktoré sa vzťahuje obchodné zastúpenie, teda zachováva právo zastúpeného, ale zachováva i právo obchodného zástupcu na províziu, pretože s výhradným obchodným zastúpením zákon prináša i obmedzenia pre obchodného zástupcu. Odvolací súd sa oboznámil s vecou vedenou pod sp. zn. 32 Cb 502/
  12. Vo veci, ktorá je predmetom tohto konania, si žalobca neuplatňuje právo na zaplatenie provízie, ale právo na odstupné. Toto právo mu vzniklo bez zreteľa na to, či provízia bola, bude, alebo nebude vyplatená, pretože pre výpočet odstupného je rozhodujúci vznik nároku na províziu a nie jej vyplatenie. Taktiež sa nestotožnil s tvrdením žalovaného o odňatí možnosti konať pred súdom postupom súdu prvého stupňa, keď pod odňatím možnosti konať pred súdom treba rozumieť taký procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných práv, ktoré mu priznáva občiansky súdny poriadok. Musí však ísť o znemožnenie realizácie konkrétnych procesných práv, ktoré by inak účastník mohol pred súdom uplatniť a z ktorých bol v dôsledku nesprávneho procesného postupu súdu vylúčený. V danej veci súd prvého stupňa nariadil pojednávanie na deň 13.4.2007, ktorého sa žalovaný nezúčastnil, ani nevyjadril k žalobe, hoci predvolanie spolu s návrhom na začatie konania mu bolo doručené 29.3.2007, teda v lehote podľa § 115 ods. 2 2 M Obdo 5/2008 5 O.s.p. a s kvalifikovaným poučením podľa § 120 O.s.p. Žalovaný si zvolil právneho zástupcu až 10.4.2007, teda 3 dni pred nariadeným termínom pojednávania. K žalobe sa právna zástupkyňa tiež nevyjadrila, ale 11.4.2007 požiadala o odročenie z dôvodu vycestovania mimo územia SR. Súd pojednávanie odročil na deň 27.4.2007 a predvolanie bolo právnej zástupkyni doručené náhradným doručením 22.4.
  13. Podľa úradného záznamu (l. č. 550) súd dňa 27.4.2007 telefonicky i elektronickou poštou oznámil právnej zástupkyni žalovaného o novom nariadenom termíne na deň
  14. 5.2007, teda žalovaný sa o tomto termíne mohol a mal dozvedieť už 10.4.2007 a nového právneho zástupcu splnomocnil až 11.5.2007, teda 8 dní pred nariadeným pojednávaním. Nový právny zástupca žalovaného požiadal podaním z 11.5.2007 o odročenie pojednávania z dôvodu poskytnutia lehoty na oboznámenie sa s vecou, ale vzhľadom na predchádzajúce správanie žalovaného sud prvého stupňa správne postupoval, keď jeho správanie považoval za „absolútnu nečinnosť“ a pojednávanie neodročil. Nie je povinnosťou súdu vyhovieť akejkoľvek žiadosti o odročenie, ale túto žiadosť posudzuje podľa konkrétnych okolností. Generálny prokurátor Slovenskej republiky podaním zo dňa 21.októbra 2008 na podnet účastníka konania podal mimoriadne dovolanie proti rozsudku súdu prvého stupňa a odvolacieho súdu. Navrhol uvedené súdne rozhodnutia zrušiť a vec vrátiť Okresnému súdu Bratislava I na ďalšie konanie. V mimoriadnom dovolaní poukázal na vady rozhodnutia vo veci, spočívajúce na nesprávnom právnom posúdení veci. Súčasne navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky v zmysle ust. § 243 O.s.p. v spojení s ust. § 243i ods. 2 O.s.p. odložil vykonateľnosť mimoriadnym dovolaním napadnutých rozhodnutí. V mimoriadnom dovolaní uviedol, že spôsob, akým súd posúdil platnosť výpovede nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, je v rozpore s tvrdeniami žalobcu a je v rozpore s obsahom spisu. Žalobca počas celého konania tvrdil, že výpovedné dôvody neexistovali. Tvrdil, že nemal povinnosť uhradiť faktúru žalovaného č. 7111002121 na sumu 18 151 610,10 Sk. Práve neuhradenie tejto faktúry bolo výpovedným dôvodom (hrubé porušenie zmluvy). Ak ale žalobca túto povinnosť nemal, znamená to, že je výpoveď neplatná. Samotné späťvzatie žaloby o určenie neplatnosti výpovede v konaní na Okresnom súde Bratislava I, sp. zn. 32 Cb 502/05 neodôvodňuje žalobca tým, že výpoveď považuje za platnú. Neplatnosť výpovede nie je otázkou skutkovou, ale otázkou právnou. Prvostupňový súd si preto nemohol (ako to nesprávne v odôvodnení uvádza) ustáliť platnosť výpovede ako otázku medzi účastníkmi nespornú. Nespornými môžu byť iba tvrdené skutočnosti, na základe ktorých sa právne vyhodnocuje, či je výpoveď platná alebo neplatná. 2 M Obdo 5/2008 6 Súd sa dôvodnosťou faktúry bližšie nezaoberal, ale skonštatoval, že ju považuje za vystavenú v rozpore so zmluvou. Ďalej uviedol, že okrem pochybenia pri vyhodnotení predbežnej otázky - platnosti výpovede - došlo k neprávnemu právnemu posúdeniu veci, aj tým, že súd na zistený skutkový stav neaplikoval správnu právnu normu, ustanovenie § 669a písm. a/ ObchZ. Výkladovým argumentom per analogiam možno dospieť k záveru, že ustanovenie § 669a písm. a/ ObchZ možno aplikovať aj vtedy, ak zastúpený vypovedal zmluvu pre porušenie zmluvného záväzku obchodným zástupcom. Teda ani v prípade výpovede zo zmluvy o obchodnom zastúpení pre porušenie záväzku obchodného zástupcu nevzniká obchodnému zástupcovi nárok na odstupné podľa § 669 ods. 1 ObchZ. V mimoriadnom dovolaní poukázal na súlad analogickej aplikácie ustanovenia § 669a písm. a/ Obchod. zák. s princípom zákazu výkonu práv v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, keď je v rozpore s touto zásadou, aby žalovaný, ktorý vypovedal zmluvu pre neplatenie žalobcu, bol zaviazaný vyplatiť žalobcovi odstupné za skončenie zmluvy. V tejto súvislosti poukázal na znenie smernice Rady č. 86/653/EHS z
  15. decembra 1986 o koordinácii právnych predpisov členských štátov, týkajúcich sa samostatných obchodných zástupcov. Ustanovenie § 669 ObchZ (právo na odstupné) je transformáciou článku 17 smernice a ustanovenie § 669a ObchZ (výnimky z práva na odstupné) transformáciou článku 18 smernice. Z hľadiska slovenského právneho poriadku sú ustanovenia tejto smernice priamo jeho súčasťou a sú preto aj priamo aplikovateľné, nakoľko zákonodarca prebral smernicu do slovenského právneho poriadku ustanovením § 774a ObchZ (smernica je uvedená v prílohe k Obchodnému zákonníku). Článok 18 písm. a/ smernice možno v slovenskej, anglickej verzii porovnať nasledovné: Náhrada alebo náhrada škody uvedená v článku 17 sa nevyplatí v prípadoch: a) keď zastúpený ukončil zmluvu o obchodnom zastúpení z dôvodov nedodržania záväzkov obchodného zástupcu, ktoré je dôvodom na okamžité ukončenie zmluvy o obchodnom zastúpení v zmysle právnych predpisov členského štátu; The indemnity or compensation referred to in Articie 17 shall not be payable: (a) where the principal has terminated the agency contract because of default attributable to the commercial agent, which would justify immediate termination of the agency contract under national law; V danom prípade sú preto splnené predpoklady uvedené v článku 18 smernice aj vtedy, ak zastúpený neukončil zmluvu okamžite, ale ju ukončil s výpovednou lehotou (ak neodstúpil od zmluvy, ale zmluvu vypovedal), a to preto, že objektívne právo pripúšťa ukončiť zmluvu okamžite (odstúpiť). Z anglickej (a francúzskej) jazykovej verzie nevyplýva, že zastúpený musí nevyhnutne ukončiť zmluvu okamžite (bez výpovednej lehoty), ale iba to, že právny poriadok pripúšťa, 2 M Obdo 5/2008 7 že porušenie právnej povinnosti by okamžité ukončenie zmluvy umožňovalo (použitý podmieňovací spôsob „would justify“, „justifierait“). Ďalej v mimoriadnom dovolaní namietol aj vyhodnotenie predbežnej otázky, či žalobca mal nárok na províziu aj z tzv. bártrových obchodov. Ustanovenia zmluvy o obchodnom zastúpení expressis verbis nárok žalobcu na províziu z bártrových obchodov ani nepriznávajú, ani ho nevylučujú. Výkladom ustanovení zmluvy však možno dospieť k záveru, že žalobca nárok na províziu z bártrových obchodov nemá. Zmluva totiž neviaže výšku provízie na konkrétny uzavretý obchod, ale na celkový dosiahnutý obrat (ustanovenia 4.6 a 4.7 zmluvy o obchodnom zastúpení). Konkrétna výhoda získaná bártrovým obchodom za umiestnenie reklamy zvyčajne výšku obratu neovplyvní, resp. nemusí ju ovplyvniť. Ustanovenie § 266 ods. 3 ObchZ ukladá vykonať výklad právneho úkonu aj prihliadnutím na prax, ktorú strany medzi sebou zaviedli, ako aj na následné správanie strán, pokiaľ to pripúšťa povaha veci. Prvostupňový, ako aj odvolací súd, neaplikovali pri výklade zmluvy kogentné ustanovenie § 266 ods. 3 ObchZ, teda pri zisťovaní obsahu zmluvy jej výkladom vôbec neprihliadli na dlhoročnú prax zmluvných strán a na správanie zmluvných strán po uzavretí zmluvy. Je zrejmé, že žalobca ani žalovaný nikdy počas dlhoročného fungovania zmluvného vzťahu nevykladali zmluvu tak, že by žalobca mal nárok na províziu z tzv. bártrových obchodov. Namietol nesprávnosť riešenia právnej otázky, či je základom pre výpočet odstupného aj provízia, ktorá obchodnému zástupcovi nebola vyplatená a ktorá je medzi stranami sporná Medzi stranami bolo sporné, či má žalobca nárok na províziu aj z bártrových obchodov. Pojem „získaná provízia“, uvedený v § 669 ods. 2 ObchZ, je v súvislosti s predmetnou smernicou potrebné vykladať tak, že ide o províziu, ktorú obchodný zástupca skutočne získal (ktorú obdržal, resp. ktorá mu bola vyplatená). Právny názor konajúcich súdov, že do základu na výpočet odstupného sa zahŕňa aj provízia, na ktorú vznikol obchodnému zástupcovi nárok, hoci nedošlo k jej vyplateniu, nie je správny. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací /§ 10a ods. 1 O.s.p./ prejednal dovolanie Generálneho prokurátora Slovenskej republiky podľa § 242 O.s.p. a zistil, že mimoriadne dovolanie je dôvodné. Predmetom sporu je žalobcom uplatnené právo na zaplatenie odstupného vo výške 26 175 536,98 Sk podľa ust. § 669 Obchod. zák., keď žalovaný zmluvu zo dňa 17.3.1995 o výhradnom obchodnom zastúpení v znení dodatkov č. 1 až 22 vypovedal listom zo dňa 31.3.2005, ktorá výpovedná lehota uplynula dňom 30.9.
  16. Žalovaný ako dôvod vypovedania zmluvy o obchodnom zastúpení uviedol hrubé porušenie zmluvy podľa článku 2 M Obdo 5/2008 8 V, bod 5.2 pre neplnenie finančných záväzkov, a to nasledovných (uvedené číslo faktúry, dátum vystavenia, čiastka, splatnosť, dni omeškania a ďalší text). Žalobca v návrhu na začatie konania, ako aj v listinných dokladoch, ktoré predložil súdu (list zo dňa 18.2.2005, list zo dňa 5.4.2005, list zo dňa 5.12.2005) neuznal dôvodnosť vypovedania zmluvy a túto považoval za neplatnú. Samostatným návrhom zo dňa 20.10.2005 na Okresnom súde Bratislava I v Bratislave, sp. zn. 32 Cb 502/05, žalobca uplatnil návrh na určenie neplatnosti výpovede zmluvy o výhradnom obchodnom zastúpení, ktorú podaním zo dňa 22.3.2007 zobral späť z dôvodu, že zmluva o výhradnom obchodnom zastúpení bola uzavretá na dobu určitú a nie je predpoklad, že predmetný spor bude do riadneho skončenia platnosti zmluvy skončený. Medzi účastníkmi zostal sporným výklad čl. V. zmluvy o obchodnom zastúpení, bod 5.2 zmluvy. Z tohto dôvodu sa súd prvého stupňa mal predovšetkým zaoberať základnou otázkou, a to otázkou platnosti samotnej zmluvy o obchodnom zastúpení, a preto zisťovanie slobodného a vážneho prejavu takéhoto právneho úkonu, jeho určitosť a zrozumiteľnosť vo všetkých ustanoveniach zmluvy v zmysle ust. § 37 Občian. zák. Po vyriešení základnej otázky platnosti alebo neplatnosti zmluvy mal ďalej skúmať platnosti vypovedania zmluvy o výhradnom obchodnom zastúpení ako zásadným predpokladom a teda predbežnou otázkou na vyriešenie otázky dôvodného uplatnenia nároku žalobcu, ktorý je predmetom tohto konania (pokiaľ by dospel k záveru, že zmluva o obchodnom zastúpení je platne uzavretou zmluvou). Súd prvého stupňa základnú otázku v konaní na súde prvého stupňa nevyriešil a nevykonal k tejto riadne dokazovanie. Súd prvého stupňa len na základe konštatovania, že odporca nespochybnil tvrdenie žalobcu o uplynutí výpovednej lehoty dňa 30.9.2005, dospel k záveru, že účastníci považujú toto tvrdenie za nesporné a na takomto nedokázanom základe sa ani platnosťou zmluvy a následne výpovede a dôvodnosťou vystavených sporných faktúr v ďalšom konaní nezaoberá. Bez vyriešenia tohto základného rozporu nie je možné v konečnom dôsledku zaujať správny právny záver ani o prejednávanej veci. Na tomto pochybení súdu prvého stupňa nie je potom v ďalšom možné zaujať stanovisko k výške odstupného, ako aj aplikácii a výkladu právnych noriem tak, ako ich uvádza v mimoriadnom dovolaní generálny prokurátor. Len všeobecne je možné uviesť, že ustanovenie § 669 ods. 2 Obchod. zák. pamätá aj na prípady, kedy zmluva bola vypovedaná a žiadna z dohodnutých provízií za uskutočnené, vykonané obchodné zastúpenie s konkrétnym pozitívnym výsledkom pre zastúpeného nebola pre omeškanie zástupcu vyplatená. V takomto prípade, podľa výkladu dovolateľa, by síce vznikol nárok na odstupné, ale nebolo by zastúpenému vyplatené žiadne odstupné z dôvodu, že reálne nebola vyplatená žiadna časť provízie, čo by bol výklad v rozpore s právnou úpravou a charakterom právneho inštitútu odstupného. Preto vyriešením 2 M Obdo 5/2008 9 otázky základnej, či provízia žalobcovi patrí aj za tzv. bártrové obchody, vyrieši aj otázku jej výpočtu s prihliadnutím na vyslovený názor dovolacieho súdu. Iné posúdenie nároku na províziu z tzv. bártrových obchodov je však s naznačeným, dovolateľom, prihliadnutím na prax, ktorú si strany medzi sebou zaviedli, ako aj následné správanie strán, ktoré posudzovanie povaha veci pripúšťa v zmysle ust. § 266 ods. 3 Obchod. zák. Touto otázkou sa však prvostupňový ani odvolací súd v konaní dôsledne nezaoberali a v rozhodnutí sa s ňou nevysporiadali. V prípade namietaného dovolateľom výkladu ust. § 669a Obchod. zák. ide podľa názoru dovolacieho súdu o nesprávny výklad citovaného ustanovenia zákona. Postupnosť a nadväznosť ustanovení §§ 668a až 671 riešia otázku nárokov zástupcu a zastúpeného po skončení právneho vzťahu obchodného zastúpenia, a to následne v ustanovení § 668a Obchod. zák. rieši otázku náhrady škody, v ustanovení § 669 odstupné, v ustanovení § 671 províziu za určitých v zákone stanovených podmienok. V ustanovení § 669a Obchod. zák. zákon rieši výhradne otázku odstupného po odstúpení od zmluvy (písmeno a/), skončení zmluvy odôvodnenými okolnosťami (písm. b/), pri prevode práv a povinností zo zmluvy na tretiu osobu (písm. c/). Len v týchto presne zákonom špecificky určených prípadoch nevznikne právo na odstupné. Nie je možné pri takomto prísne a zrejme určenej okolnosti vylučujúcej právo na odstupné použiť analogický výklad aplikovania § 669a písm. a/ Obchod. zák. aj na termín, ktorý nemožno zahrnúť pod pojem odstúpenie od zmluvy, a to vypovedanie zmluvy. Aj keď, ako bolo v dovolaní správne poukázané na úzky vzťah týchto dvoch inštitútov, ich spôsob vzniku a pôsobnosť na zánik záväzku, rozdielnosť právnej úpravy a dôsledkov pôsobenia týchto inštitútov je bez ďalšieho diametrálne odlišná a táto odlišnosť je vyjadrená aj v ust. § 669a Obchod. zák., v ktorom je výlučne upravené vylúčenie nároku na odstupné pri odstúpení od zmluvy. Smernica Rady č. 86/653/EHS je priamo súčasťou právneho poriadku, Obchodného zákonníka, ktorý ustanovením § 774a Obchod. zák. prebral túto normu priamo a ktorá tvorí jeho prílohu a súčasne články 17 a 18 v danom konkrétnom prípade sú transformované v ustanoveniach §§ 669 a 669a Obchod. zák. Transformáciou ustanovení článkov smernice Rady priamo do ustanovení Obchodného zákonníka členského štátu (Slovenskej republiky) v preklade jazyka členského štátu spôsobuje, že pri jeho aplikovaní platí verzia v jazyku príslušného členského štátu a výklad takéhoto ustanovenia patrí príslušnému národnému súdu členského štátu. Vzhľadom na uvedené dôvody, dovolací súd postupoval podľa § 243b ods. 2 prvá veta O.s.p. Podľa tohto ustanovenia, ak dovolací súd dôjde k záveru, že v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia nebol dostatočne zistený skutkový stav, uznesením zruší napadnuté rozhodnutie. 2 M Obdo 5/2008 10 O prípadných trovách dovolacieho konania rozhodne súd v novom rozhodnutí o veci samej. P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu nie je opravný prostriedok prípustný. V Bratislave
  17. augusta 2009 JUDr. Jozef Štefanko, v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: M.

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.