Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 1Cdo/4/2017 Identifikačné číslo spisu: 1110235361 Dátum vydania rozhodnutia: 18.12.2017 Meno a priezvisko: JUDr. Janka Cisárová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2017:1110235361.1 Uznesenie Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne Sociálnej poisťovne, so sídlom v Bratislave, ul.
- augusta 8 a 10, proti žalovaným 1/ U., bývajúcej v I., 2/ O., bývajúcemu v I., 3/ W. bývajúcej v Z., zastúpenej JUDr. Petrom Belicom, advokátom so sídlom Advokátska kancelária, Konventná 9, Bratislava, o zaplatenie 1 204 209 € s príslušenstvom, vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 12 C 143/2010, o dovolaní žalovanej 3/ proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z
- septembra 2014 sp. zn. 5 Co 234/2013, takto rozhodol: Dovolanie odmieta. Žalobkyňa má nárok na náhradu trov dovolacieho konania. Odôvodnenie
- Okresný súd Bratislava I (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) rozsudkom z
- júna 2012 č. k. 12 C 143/2010-105 v spojení s opravným uznesením z
- januára 2013 č. k. 12 C 143/2010-133 žalobu zamietol; o trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 zák. č. 99/1963 Zb., Občiansky súdny poriadok (ďalej aj „Občiansky súdny poriadok“ alebo „O.s.p.“) tak, že žalobkyňa je povinná zaplatiť žalovanému 2/ trovy konania 10 156,94 € k rukám právneho zástupcu JUDr. Milana Škultétyho a žalovaným 1/ a 3/ náhradu trov konania nepriznáva.
- Krajský súd v Bratislave (ďalej len „odvolací súd“) na odvolanie žalobkyne a žalovanej 3/ rozsudkom z
- septembra 2014 sp. zn. 5 Co 234/2013 rozsudok okresného súdu v napadnutej časti týkajúcej sa výroku vo veci samej a výroku náhrady trov konania potvrdil a žalobkyni uložil povinnosť zaplatiť žalovanému 2/ náhradu trov odvolacieho konania 6 811,31 € na účet právneho zástupcu JUDr. Milana Škultétyho, žalovaným 1/ a 3/ náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
- Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podala žalovaná 3/ (ďalej aj „dovolateľ“) dovolanie v časti výroku týkajúceho sa náhrady trov konania. Navrhla, aby dovolací súd rozsudok okresného súdu a odvolacieho súdu zmenil, a to nasledovne: „Žalobkyňa je povinná zaplatiť žalovanej 3/ náklady konania okresného súdu vo výške 6 809,80 € k rukám právneho zástupcu JUDr. Olgy Sovovej, Ph.D. a ďalej náklady odvolacieho konania vo výške 10 688,68 € k rukám právneho zástupcu JUDr. Olgy Sovovej, Ph.D.“; resp. aby vec v napadnutej časti vrátil okresnému alebo odvolaciemu súdu na nové konanie. Dovolanie odôvodnila tým, že rozhodnutie súdu prvej inštancie i odvolacieho súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.); v čom konkrétne spočíva nesprávne právne posúdenie veci v dovolaní neuviedla. Upozorňovala na odlišnú rozhodovaciu prax v otázke oprávnenia zastupovať. Argumentovala tým, že v inej veci, vedenej pred tým istým okresným súdom pod sp. zn. 15 C 82/2010 rovnakých účastníkov, súdu na jeho výzvu predložila požadované listiny preukazujúce jej oprávnenie zastupovať pred súdmi Slovenskej republiky a keďže vo veci, ktorá je predmetom dovolania jej bolo umožnené zastupovať, mala za to, že túto požiadavku už splnila a nie je potrebné ju znova preukazovať; pokiaľ prekážkou pre priznanie náhrady trov konania bol dôvod nepredloženia listín a oprávnení, nemal súd brať právneho zástupcu ako spôsobilého zastupovať v konaní, nemal mu súd doručovať všetky listiny. Podľa jej názoru odvolací súd mal vyzvať právneho zástupcu, aby predložil potrebné listiny, a pokiaľ tak neurobil, nie je možné to pričítať na ťarchu žalovanej 3/.
- Žalobkyňa navrhla dovolanie odmietnuť, pretože nespĺňa zákonné podmienky prípustnosti dovolania.
- V danom prípade bolo dovolanie podané
- decembra 2014, t. j. za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku, ktorý platil do
- júna
- Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“), ktorý nadobudol účinnosť
- júla 2016, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá C.s.p. (ale) právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
- Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd funkčne príslušný na rozhodnutie o dovolaní (§ 35 C.s.p.) po zistení, že dovolanie podala včas strana sporu (žalovaná 3/), v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 443 C.s.p.) dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť. Na stručné odôvodnenie (§ 451 ods. 3 veta prvá C.s.p.) dovolací súd uvádza nasledovné:
- Vychádzajúc z ustanovení § 470 ods. 1, 2 C.s.p., s prihliadnutím na základné princípy obsiahnuté v čl. 2 ods. 1, 2 a čl. 3 ods. 1 C.s.p., najvyšší súd posudzoval podmienky prípustnosti dovolania podľa právneho stavu účinného ku dňu podania dovolania, teda podľa príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku. Podľa právneho stavu účinného do
- júna 2016 bolo dovolaním možné napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu iba vtedy, pokiaľ to zákon pripúšťal (viď § 236 ods. 1 O.s.p.). Dôvody prípustnosti dovolania proti rozsudku vymedzoval § 238 O.s.p. a proti uzneseniu § 239 O.s.p. Dovolanie bolo prípustné proti každému rozhodnutiu tiež vtedy, ak v konaní došlo k závažnejším procesným vadám uvedeným v § 237 O.s.p.
- Dovolanie žalovanej 3/, keďže smeruje proti uzneseniu odvolacieho súdu o trovách konania (rozhodnutie o trovách konania má v zmysle § 167 ods. 1 O.s.p. vždy povahu uznesenia a túto povahu nestráca ani v prípadoch, keď je výrok o trovách konania obsiahnutý v rozsudku), proti akému uzneseniu O.s.p. účinný do
- júna 2016 dovolanie nepripúšťal (§ 239 ods. 3), bolo by prípustné iba vtedy, ak by konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, malo niektorú z vád uvedených v § 237 písm. a/ až g/ O.s.p.. Existenciu vád konania uvedených v § 237 O.s.p. žalovaná 3/ netvrdila a ani dovolací súd ich existenciu nezistil, preto prípustnosť dovolania neprichádza do úvahy ani podľa uvedeného ustanovenia. V uvedenej súvislosti dovolací súd uvádza, že pri nesprávnom právnom posúdení veci (na ktorom dovolateľ založil prípustnosť dovolania) nedochádza k odňatiu možnosti konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p., pretože nesprávne právne posúdenie veci je síce relevantný dovolací dôvod, ktorý možno uplatniť v procesne prípustnom dovolaní (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.), samo osebe však nesprávne právne posúdenie veci prípustnosť dovolania nezakladá (R 54/2012 a viaceré rozhodnutia najvyššieho súdu, napríklad sp. zn. 1 Cdo 62/2010, 2 Cdo 97/2010, 3 Cdo 53/2011, 4 Cdo 68/2011, 5 Cdo 44/2011, 6 Cdo 41/2011, 7 Cdo 26/2010 a 8 ECdo 170/2014).
- So zreteľom na uvedené najvyšší súd dovolanie žalovanej 3/ podľa § 447 písm. c/ C.s.p. ako neprípustné odmietol.
- Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania najvyšší súd neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 druhá veta C.s.p.). O výške náhrady trov dovolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie (§ 453 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 2 C.s.p.).
- Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 :
- Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.