160/2015 Z. z., Civilný sporový poriadok (ďalej len „C. s. p.“ alebo „Civilný sporový poriadok“) tvrdiac, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. K prípustnosti dovolania uviedli, že vo veci ide o právnu otázku, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená [§ 421 ods. 1 písm. b) C. s. p.]. Oprávnení považovali právne posúdenie odvolacieho súdu,
ktorého postačuje, že povinná splní oznamovaciu povinnosť o nemožnosti realizácie styku s maloletým prostredníctvom otca dieťaťa, za nesprávne. Rovnako za nesprávne považovali svoju povinnosť akceptovať náhradný termín styku s maloletým bez akejkoľvek dohody s povinnou.
oprávnených povinná nemôže svojvoľne bez dohody určovať náhradné termíny styku s maloletým dieťaťom a tieto navyše oznamovať oprávneným len prostredníctvom tretej osoby. Žiadali preto, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „dovolací súd“ alebo „najvyšší súd“) uznesenie odvolacieho súdu, ako aj súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
1 C. m. p. platí, že na konania
tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Pretože Civilný mimosporový poriadok neustanovuje inak, dovolací súd preskúmal vec z hľadiska prípustnosti dovolania oprávnených
príslušných ustanovení Civilného sporového poriadku.
1 C. s. p. dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky
1 C. s. p. dovolanie prípustné
možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci.
odseku 2 citovaného ustanovenia dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. 9. Právnym posúdením veci je aplikácia práva na zistený skutkový stav. Je to činnosť súdu spočívajúca v podradení zisteného skutkového stavu príslušnej právnej norme, ktorá vedie súd k záveru o právach a povinnostiach účastníkov právneho vzťahu. Súd pri tejto činnosti rieši právne otázky. Ich riešeniu predchádza riešenie skutkových otázok, teda zistenie skutkového stavu. Právne posúdenie je všeobecne nesprávne, ak sa súd dopustil omylu pri tejto činnosti, t. j. ak posúdil vec
právnej normy, ktorá na zistený skutkový stav nedopadá, alebo správne určenú právnu normu nesprávne vyložil, prípadne ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval. 10. Treba zdôrazniť, že na to, aby dovolanie bolo prípustné
p., nepostačuje námietka akéhokoľvek nesprávneho právneho posúdenia veci. Vždy musí ísť o právne posúdenie (vyriešenie právnej otázky), od ktorého záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu. To znamená, že dovolateľom vznesená námietka sa musí týkať nesprávnosti toho právneho posúdenia, ktoré bolo pre rozhodnutie vo veci podstatné, a teda na ktorom súd svoje rozhodnutie založil. 11. Dovolací súd sa preto z hľadiska prípustnosti dovolania
p. zaoberal v prvom rade tým, či oprávnenými namietané právne posúdenie veci, má povahu právneho posúdenia, od ktorého záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu. 12.
1 C. m. p. ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia.
ktorého nebol splnený základný predpoklad pre nariadenie výkonu rozhodnutia, a to, aby matka ako povinná si dobrovoľne nesplnila, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie. Tento jeho právny názor vychádzal z čiastkového právneho záveru, ktorého podstata spočívala vo vyriešení právnej otázky stretu práva oprávnených na styk s maloletým dieťaťom a najlepšieho záujmu dieťaťa, v konkrétnom prípade zlepšenia jeho nepriaznivého zdravotného stavu. Odvolací súd, zhodne so súdom prvej inštancie, posúdil stret týchto dvoch práv v prospech najlepšieho záujmu dieťaťa, ktorý sledovala aj matka maloletého dieťaťa. Styk oprávnených s maloletým dieťaťom sa preto neuskutočnil z ospravedlniteľného dôvodu. Pre rozhodnutie odvolacieho súdu bolo teda podstatné vyriešenie týchto dvoch právnych otázok a nie tých, ktoré oprávnení uviedli vo svojom dovolaní. 15. So zreteľom na vyššie uvedené možno uzavrieť, že právne otázky formulované oprávnenými v dovolaní nemajú povahu otázok, od vyriešenia ktorých záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu. V danom prípade nie je tak splnená základná podmienka v zmysle ustanovenia § 421 C. s. p. oprávňujúca dovolací súd k právnemu prieskumu napadnutého rozhodnutia. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto dovolanie oprávnených
f) C. s. p. ako neprípustné odmietol. 16. Najvyšší súd Slovenskej republiky o náhrade trov dovolacieho konania rozhodol
p. v spojení s § 453 ods. 1 C. s. p. a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov dovolacieho konania.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.