c/ zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „O.s.p.“), § 1 ods. 1, 2, 3 zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov a vecne tým, že v danom prípade absentuje existencia naliehavého právneho záujmu. Konštatoval, že pred určovacou žalobou má prednosť žaloba o plnenie a žalobkyňa sa mala domáhať plnenia voči žalovanej z uzavretého právneho vzťahu, nakoľko z dokazovania jednoznačne vyplynulo, že po doručení výpovede zmluvy o poskytnutí právnej pomoci nesúhlasila s vyplatením navrhnutej odmeny žalovanou za poskytnuté právne služby a len z toho dôvodu doručila súdu predmetnú žalobu, pričom v konaní o plnenie by súd prejudiciálne riešil platnosť odstúpenia žalovanou od uzavretej zmluvy. V odôvodnení rozsudku ďalej uviedol, že fyzická alebo právnická osoba má právo, nie povinnosť zvoliť si advokáta na svoje zastupovanie a zároveň takáto osoba má právo, aby uvedené zastupovanie ukončila, pričom advokát má následne právo domáhať sa vyplatenia odmeny za poskytnuté služby. Zo žiadneho právneho predpisu však nevyplýva nárok na to, aby ním zastúpená osoba zmluvný vzťah neukončila. Strany sporu pritom uzatvorili zmluvu, ktorú označili ako zmluvu o poskytnutí právnej služby, a to ako inominátnu
2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „Obchodný zákonník“); súd prvej inštancie v tejto súvislosti konštatoval, že žalobkyňa ako advokátka mohla žalovanú zastupovať len v rozsahu zákona o advokácii a v prípade straty dôvery nie je možné zastúpeného nútiť, aby v zmluvnom vzťahu s advokátom zotrval. O trovách konania rozhodol
ustanovení § 142 ods. 1 O.s.p.
1, 2 O.s.p. ako vecne a právne správny potvrdil a žalovanej náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že v zmysle ustanovenia § 269 Obchodného zákonníka je dôležité rozlišovať zmluvy upravené v Obchodnom zákonníku ako zmluvné typy a zmluvy nepomenované (inominátne), pričom podstatné časti zmluvy majú kvalifikovať alebo diskvalifikovať zmluvu ako určitý zmluvný typ upravený Obchodným zákonníkom. To znamená, že dohoda o podstatných častiach zmluvy nie je nevyhnutná na platnosť zmluvy, vyžaduje sa však ako kvalifikačné kritérium zmluvného typu. Označenie zmluvy, resp. jej názov pritom nie je rozhodujúci, ale vždy rozhoduje obsah samotnej zmluvy. Niekedy sa pod iným názvom skrýva konkrétny zákonom upravený zmluvný typ, čo vyplýva z toho, že zmluva obsahuje podstatné časti zmluvy tohto typu, čo je aj prípad zmluvy uzatvorenej medzi stranami sporu. Je totiž nepochybné, že uzavretá zmluva má všetky podstatné časti zmluvy mandátnej
1 Obchodného zákonníka. Ak žalovaná písomne vypovedala uzavretú zmluvu, postupovala v súlade s § 574 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka, a zároveň jej vznikla povinnosť
4 Obchodného zákonníka na úhradu nákladov vynaložených
Dospel k záveru, že posúdenie naliehavého právneho záujmu je otázkou právnej kvalifikácie rozhodujúcich skutočností a naliehavý záujem je spravidla daný v prípade, keď sa nemožno domáhať priamo plnenia, tiež vtedy, ak by bez tohto určenia bolo ohrozené právo žalobcu alebo bez tohto určenia jeho právne postavenie bolo neisté. V danom prípade je zrejmé, že žalobkyňa nesúhlasila so spôsobom ukončenia zmluvného vzťahu so žalovanou, v dôsledku čoho nedosiahla požadovanú odmenu za zmluvne poskytnuté služby právnej pomoci. Odvolací súd poukázal na to, že požadovaným určením sa nijakým spôsobom nedosiahne cieľ sledovaný žalobkyňou - vyplatenie odmeny; tej sa môže domáhať výlučne žalobou na plnenie. Odvolací súd ohľadne námietky žalobkyne, týkajúcej sa obsadenia súdu a zákonného sudcu, s poukazom na Rozvrh práce Okresného súdu Bratislava I na rok 2011 (ďalej len „Rozvrh práce“) účinného dňom 1. septembra 2011 do 17. októbra 2011 (teda v čase podania žaloby), uviedol, že z obsahu súdneho spisu vyplýva, že vec bola náhodným výberom pridelená do oddelenia „C“ , pričom reklamácia voči zapísaniu veci do tohto oddelenia nebola podaná, čím nemohlo dôjsť k prevedeniu veci do registra „Cb“. Vzhľadom na skutočnosť, že základná podmienka zákonného prideľovania vecí (náhodným výberom prostredníctvom elektronickej podateľne) bola v danej veci splnená a Rozvrh práce predvídal situáciu pridelenia veci do iného registra než je stanovený
charakteru sporov (podanie námietky, stanovenie lehoty na podanie námietky, neprihliadanie na neskoro podanú námietku) bez toho, aby takýto postup mohol bol kvalifikovaný ako nezákonný (s účinkami odňatia veci zákonnému sudcovi), možno vyvodiť, že námietka žalobkyne o rozhodnutí nezákonným sudcom nie je dôvodná. O trovách konania rozhodol
ustanovení § 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p.
ustanovení § 420 písm. e/ a § 421 ods. 1 písm. a/ Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“). Uviedla, že o jej odvolaní voči rozsudku súdu prvej inštancie rozhodoval odvolací súd, ktorý bol nesprávne obsadený, pretože rozhodoval nezákonný senát. Uvedená vada mala spočívať v tom, že spor, ktorý je obchodnou vecou, odvolací súd v rozpore s Rozvrhom práce Krajského súdu v Bratislave na rok 2014 nepreviedol do registra pre obchodné veci, t. j. do registra „Cob“, a odvolací súd vyhodnotil odvolaciu námietku dovolateľky týkajúcu sa nezákonného sudcu na súde prvej inštancie ako nedôvodnú. Dovolateľka ďalej namietala nesprávne právne posúdenie naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, že právny vzťah medzi ňou a žalovanou trvá. S poukazom na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky upriamila pozornosť na vhodnosť, účinnosť a správne zvolenie procesného nástroja ochrany práva žalobkyne. Žiadala rozsudok odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.
novej právnej úpravy nie je „ďalším odvolaním“ a dovolací súd nesmie byť vnímaný (procesnými stranami ani samotným dovolacím súdom) ako tretia inštancia, v rámci konania ktorej by bolo možné preskúmať akékoľvek rozhodnutie odvolacieho súdu [viď napríklad rozhodnutia sp. zn. 1 Cdo 113/2012, 2 Cdo 132/2013, 3 Cdo 18/2013, 4 Cdo 280/2013, 5 Cdo 275/2013, 6 Cdo 107/2012 a 7 Cdo 92/2012 (poznámka dovolacieho súdu: pokiaľ sa v ďalšom texte odkazuje v zátvorke na „Cdo“, ide o odkaz na rozhodnutie najvyššieho súdu príslušnej spisovej značky)].
je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. 12.
1 C.s.p. je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. 13. Dovolanie prípustné
možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 1 C.s.p.). 14. Dovolanie prípustné
možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.). 15. Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 C.s.p.). Dovolacím dôvodom je nesprávnosť vytýkaná v dovolaní (por. § 428 C.s.p.). Pokiaľ nemá dovolanie vykazovať nedostatky, ktoré v konečnom dôsledku vedú k jeho odmietnutiu
f/ C.s.p., je (procesnou) povinnosťou dovolateľa vysvetliť v dovolaní, z čoho vyvodzuje prípustnosť dovolania a označiť v dovolaní náležitým spôsobom dovolací dôvod (§ 420 alebo § 421 C.s.p. v spojení s § 431 ods. 1 C.s.p. a § 432 ods. 1 C.s.p.). V dôsledku spomenutej viazanosti dovolací súd neprejednáva dovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v dovolaní uplatneným dovolacím dôvodom.
oboch uvedených ustanovení, dovolací súd sa pri skúmaní prípustnosti dovolania obmedzí len na posúdenie prípustnosti dovolania z hľadiska § 420 C.s.p., c/ ak sú v dovolaní uplatnené viaceré vady zmätočnosti uvedené v § 420 písm. a/ až f/ C.s.p., dovolací súd sa pri skúmaní prípustnosti dovolania obmedzí výlučne na skúmanie prípustnosti dovolania z hľadiska existencie tej vady zmätočnosti, ktorá je v tomto ustanovení uvedená na prednejšom mieste.
ustanovenia § 420 písm. e/ C.s.p. (nezaoberal sa teda prípustnosťou jeho dovolania z hľadiska § 421 ods. 1 písm. a/ C.s.p.).
ktorého nemožno nikoho odňať jeho zákonnému sudcovi. Príslušnosť súdu ustanoví zákon. Uvedený ústavný príkaz predstavuje pre každého účastníka konania rovnakú záruku, že na rozhodovanie o jeho veci sú povolávané súdy a sudcovia
vopred vybraných zásad (procesných pravidiel). 23. Princíp nebyť odňatý zákonnému sudcovi bol v civilnom sporovom konaní premietnutý aj do ustanovenia § 420 písm. e/ C.s.p.
tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd. Súdna prax je pritom jednotná v tom, že súd treba považovať za nesprávne obsadený aj vtedy, ak nekoná zákonný sudca. 24. Koho treba považovať za zákonného sudcu a akým spôsobom možno vykonať jeho zmenu upravuje ustanovenie § 3 ods. 3 a ods. 4 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“),
ktorého zákonný sudca je sudca, ktorý vykonáva funkciu sudcu na príslušnom súde a bol určený v súlade so zákonom a s rozvrhom práce na konanie a rozhodovanie o prejednávanej veci. Ak súd rozhoduje v senáte, zákonnými sudcami sú všetci sudcovia určení
rozvrhu práce na konanie a rozhodovanie v senáte. Zmenu v osobe zákonného sudcu možno vykonať len v súlade so zákonom a s rozvrhom práce. 25. Ústavný súd opakovane judikuje, že za zákonného sudcu
čl. 48 ods. 1 ústavy je zásadne potrebné považovať toho, kto bol určený na prejednanie a rozhodnutie veci v súlade s rozvrhom práce súdu (napr. I. ÚS 52/97, II. ÚS 47/99, II. ÚS 118/02, III. ÚS 46/04, III. ÚS 46/2012, IV. ÚS 161/08). Ústavný súd pojem zákonného sudcu vykladá tak, že ním je sudca, ktorý bol pridelený na výkon funkcie na súd toho stupňa súdnej moci, ktorý je vecne a miestne príslušný rozhodnúť za predpokladu, že
rozvrhu práce ide o sudcu oprávneného konať a rozhodnúť určitý druh súdnej agendy. Je nutné dodať, že tu nejde o rozvrh práce bez ďalšieho, ale rozvrh práce súladný so zákonom a nadzákonnými normami.
1 zákona o súdoch na účely tohto zákona sa rozvrhom práce rozumie akt riadenia predsedu súdu, ktorým sa riadi organizácia práce súdu pri zabezpečovaní výkonu súdnictva na príslušný kalendárny rok. 29.
2 písm. a/ zákona o súdoch rozvrh práce obsahuje určenie senátov, samosudcov, súdnych úradníkov a notárov poverených vybavovaním jednotlivých druhov vecí, ktoré došli na súd. 30.
1 zákona o súdoch ak tento zákon neustanovuje inak, veci určené
predmetu konania sa v súlade s rozvrhom práce prideľujú jednotlivým senátom alebo samosudcom náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených ministerstvom tak, aby bola vylúčená možnosť ovplyvňovania pridelenia vecí. Súdnym úradníkom sa prideľujú veci
rozvrhu práce tak, aby sa zabezpečilo ich rovnomerné zaťaženie a riadny chod súdu. 31.
2 zákona o súdoch podmienka náhodného výberu
odseku 1 je splnená vtedy, ak sa má vec prideliť jednému z aspoň dvoch senátov. 32.
bodu VII. odsek 3. Všeobecných zásad platných pre občianskoprávne, správne a obchodnoprávne kolégium na rok 2014 (jeho znenia v čase, kedy vec došla na súd), ktoré sú súčasťou Rozvrhu práce Krajského súdu v Bratislave na rok 2014 (ďalej len „Zásady“), v prípade rozporu v posúdení, či sa jedná o vec registra „Co“ alebo „Cob“ je rozhodujúce, ako bola vec vedená na súde prvého stupňa, t. j. veci zapísané na prvostupňovom súde do registra „C“ sa na odvolacom súde zapíšu do registra „Co“ a veci zapísané na súde prvého stupňa do registra „Cb“ sa na odvolacom súde zapíšu do registra „Cob“. Keď odvolací obchodný senát (Cob) zistí, že ide o civilnú vec, ktorá bola pôvodne na okresnom súde zapísaná do súdneho oddelenia „Cb“, prevedie ju do registra „Co“, to neplatí, ak ide o spory zo spotrebiteľských zmlúv zapísané pred 01.01.2010; keď odvolací civilný senát (Co) zistí, že ide o obchodnú vec, ktorá bola pôvodne na okresnom súde zapísaná do súdneho oddelenia „C“, prevedie ju do registra „Cob“. V prípade nejasnosti, do akého súdneho oddelenia má byť vec
druhu agendy pridelená, rozhoduje predseda súdu, prípadne
jeho poverenia podpredseda súdu. V prípade, keď odvolací obchodný senát (Cob), odvolací civilný senát (Co) tieto úkony nevykoná najneskôr do 20 dní odo dňa nápadu veci, vec sám prejedná a rozhodne.
7 Vyhlášky MS SR č. 543/2005 Z.z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku, ak bola vec zapísaná do nesprávne určeného súdneho registra, môže byť prevedená
pokynu predsedu súdu do správne určeného súdneho registra s novou spisovou značkou najneskôr do 30 dní odo dňa zapísania veci do pôvodného súdneho registra. Ak nedôjde v lehote
predchádzajúcej vety k prevodu veci do správne určeného súdneho registra, vec dokončí senát alebo samosudca
pôvodného pridelenia. 33. Z obsahu spisu vyplýva, že spor bol na súde prvej inštancie náhodným výberom pridelený do oddelenia „C“, pričom reklamácia voči zapísaniu sporu do tohto oddelenia nebola podaná a nedošlo k prevedeniu do registra „Cb“, a preto spor bol na okresnom súde prejednaný a rozhodnutý v oddelení „C“. Vzhľadom na túto skutočnosť bolo odvolanie žalobkyne na odvolacom súde náhodným výberom pridelené do oddelenia „Co“, pričom reklamácia voči zapísaniu veci do tohto oddelenia nebola podaná, čím nemohlo dôjsť k prevedeniu veci do registra „Cob“. 34.
dovolacieho súdu spôsob, akým bol v danom prípade posudzovaný spor pridelený občianskoprávnemu senátu, nevybočuje z rámca rozvrhu práce Krajského súdu v Bratislave platného v čase, kedy spor došiel na súd, resp. z rámca zákona o súdoch, najmä tých jeho ustanovení, ktoré sa týkajú spôsobu prideľovania vecí. Prípustnosť dovolania preto z § 420 písm. e/ C.s.p. nevyplýva. 35. Z vyššie uvedených dôvodov dospel dovolací súd k záveru, že žalobkyňa neopodstatnene namieta existenciu procesnej vady uvedenej v § 420 písm. e/ C.s.p. Najvyšší súd preto jej dovolanie
c/ C.s.p. ako procesne neprípustné odmietol.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.