1 OSP, sudcovia sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci, ak so zreteľom na ich pomer k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosti o ich nezaujatosti.
3 OSP, dôvodom na vylúčenie sudcu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú v postupe sudcu v konaní o prejednávanej veci alebo v jeho rozhodovaní v iných veciach.
OSP, ak sa sudca dozvie o skutočnostiach, pre ktoré je vylúčený, oznámi to neodkladne predsedovi súdu. V konaní môže zatiaľ urobiť len také úkony, ktoré nepripúšťajú odklad. Predseda súdu môže prideliť vec inému sudcovi, ak s tým sudca, o ktorého vylúčenie ide, súhlasí; pridelenie zabezpečí
osobitného predpisu. Ak ide o vylúčenie sudcu
1 a predseda súdu má za to, že nie je dôvod pochybovať o nezaujatosti sudcu, predloží vec na rozhodnutie súdu uvedenému v § 16 ods. 1. Na opakované oznámenia tých istých skutočností súd neprihliadne, ak už o nich nadriadený súd rozhodol; v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá.
1 zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov, sudca je predstaviteľ súdnej moci. Právomoc súdu sudca vykonáva na nezávislom a nestrannom súde oddelene od iných štátnych orgánov. Sudca je pri výkone svojej funkcie nezávislý a zákony a iné všeobecne záväzné právne predpisy vykladá
svojho najlepšieho vedomia a svedomia; rozhoduje nestranne, spravodlivo, bez zbytočných prieťahov a len na základe skutočností zistených v súlade so zákonom (§ 2 ods. 2 cit. zákona). Nestrannosť sudcov, ktorá je v civilnom procese zaisťovaná ustanovením § 14 ods.1 OSP o vylúčení sudcov, má aspekt subjektívny, ktorý spočíva v nedostatku vnútorného, psychického vzťahu sudcu k prejednávanej veci a účastníkom konania či ich zástupcom, ako i aspekt objektívny – kedy ide o neexistenciu okolností, ktoré by mohli viesť k pochybnostiam o tom, že sudca zmienený subjektívny vzťah k veci a účastníkom konania nemá. Tomuto zodpovedá aj právna úprava skutočností, ktoré sú z hľadiska vylúčenia sudcu považované za právne relevantné. Ide o existenciu určitého právne významného vzťahu sudcu a to k veci, v rámci ktorého by mal sudca konkrétny záujem na určitom spôsobe skončenia konania a rozhodnutia vo veci, alebo k účastníkom konania, 2 Ndob/15/2009 3 ktorý by bol založený na príbuzenskom alebo osobnom pomere k nim, alebo k zástupcom účastníkov konania, ktorý by bol založený na pomere vykazujúcom znaky vzťahu príbuzenského alebo osobného. K vylúčeniu sudcu z prejednávania a rozhodovania veci môže dôjsť iba vtedy, keď je evidentné, že vzťah sudcu k danej veci, účastníkom alebo ich zástupcom, dosahuje takú povahu a intenzitu, že aj napriek zákonom stanoveným povinnostiam nebude môcť alebo nebude schopný nezávisle a nestranne rozhodovať. Je potrebné, aby bol preukázaný vzťah sudcu k prejednávanej veci alebo účastníkom konania či ich zástupcom a je potrebné taktiež vychádzať z hmotno-právneho rozboru skutočností, ktoré k pochybnostiam viedli. Z prejednávania a rozhodovania veci nemôže byť vylúčený sudca, ktorý nie je preukázateľne zaujatý, a teda nestačí iba subjektívny pohľad a ničím nepodložené tvrdenie žalovanej o tom, že vec prejednávajúca predsedníčka senátu je voči nej zaujatá. Žalovanou uvádzaná výhrada voči vo veci konajúcej predsedníčke senátu spočívajúca v tvrdení, že nie je v danej veci zákonnou sudkyňou, pretože zákonným sudcom, ktorý dňa 24. 11. 2004 začal vo veci 9Cbs 180/04 na Krajskom súde v Bratislave konať, je JUDr. M. M., je právne irelevantná a nemôže byť dôvodom pre vylúčenie predsedníčky senátu, JUDr. J. G.j, z prejednávania a rozhodovania tejto veci. Najvyšší súd Slovenskej republiky zistil, že v rámci zmeny Rozvrhu práce Krajského súdu v Bratislave na rok 2007 bola Dodatkom č. 7 k tomuto rozvrhu práce realizovaná s účinnosťou od 01. marca 2007 zmena v osobe predsedu senátu, kde sa vyradil ako predseda senátu JUDr. M. M. a na jeho miesto sa zaradila JUDr. J. G.. V zmysle ustanovenia § 3 ods. 3 a 4 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákonný sudca je sudca, ktorý vykonáva funkciu na príslušnom súde a bol určený v súlade so zákonom a s rozvrhom práce na konanie a rozhodovanie o prejednávanej veci. Ak súd rozhoduje v senáte, zákonnými sudcami sú všetci sudcovia určení
rozvrhu práve na konanie a rozhodovanie v senáte. Zmenu v osobe zákonného sudcu možno vykonať len v súlade so zákonom a s rozvrhom práce. Neobstojí ani tvrdenie žalovanej, že o dôvode vznesenia námietky zaujatosti voči JUDr. J. G., z titulu neuznania jej osoby ako zákonného sudcu, sa po prvýkrát dozvedela dňa
svojho najlepšieho vedomia a svedomia v zmysle § 2 zák. č. 385/2000 Z. z. v znení zmien a doplnkov a je povinný prejednať a rozhodnúť všetky veci, ktoré mu boli pridelené v súlade s platným rozvrhom práce súdu. V danej veci z obsahu spisu nevyplýva žiadna skutočnosť, ktorá by vzbudzovala pochybnosť o nezaujatosti a nestrannosti sudkyne Krajského súdu v Bratislave, preto Najvyšší súd Slovenskej republiky, vzhľadom k vyššie uvedeným dôvodom, nevylúčil sudkyňu Krajského súdu v Bratislave JUDr. J. G. z prejednávania a rozhodovania tejto veci. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 30. júla 2009 JUDr. Jozef Štefanko, v. r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: M. N.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.