2 písm. a/, c/ OSP z r u š u j e a v r a c i a vec žalovanému na ďalšie konanie. Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a . O d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom krajský súd zamietol žalobu žalobcu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. PD 209-2003/D 26920-II/54-2008 zo dňa 25.03.
1 písm. d/ zákona o dizajnoch č. 444/2002 Z.z. v rozhodnom období, úrad vymaže zapísaný dizajn z registra, ak je v zapísanom dizajne použité označenie s rozlišovacou spôsobilosťou, ktoré pred dňom vzniku práva prednosti (§ 32) zapísaného dizajnu poskytuje majiteľovi tohto označenia právo domáhať sa zákazu používať toto označenie.
1 citovaného zákona, dizajn má osobitý charakter, ak sa celkový dojem, ktorý vyvoláva u informovaného užívateľa, odlišuje od celkového dojmu, ktorý u takého užívateľa vyvoláva dizajn sprístupnený verejnosti pred dňom vzniku práva prednosti (§ 32).
3 citovaného zákona dizajn, na ktorý sa požaduje ochrana
tohto zákona, sa nepovažuje za sprístupnený verejnosti, ak bol sprístupnený verejnosti pôvodcom dizajnu, jeho právnym nástupcom alebo treťou osobou ako dôsledok poskytnutia informácie alebo konania pôvodcu dizajnu alebo jeho právneho nástupcu počas 12 mesiacov pred dňom vzniku práva prednosti (§ 32); to platí aj v prípade, ak bol dizajn sprístupnený verejnosti ako dôsledok zneužitia vzťahu k pôvodcovi alebo jeho právnemu nástupcovi. Z dôkazov predložených navrhovateľom výmazu (reklamné prospekty, kópie faktúr za dodanie reklamných prospektov zo dňa 04.12.2002, 17.09.2003, kópia autorskej korektúry na predtlač inzerátu na jedálny lístok, kópia zálohovej faktúry za reklamný inzerát zo dňa 26.11.2002, igelitová taška s logom firmy L., dodací list za dodanie igelitových tašiek zo dňa 09.04.2002 spolu s faktúrou zo dňa 10.04.2002, etikety a obaly výrobku omietková malta – papierové vrece, faktúry s dodacím listom zo dňa 04.03.2002, 03.04.2002, 17.04.2002, 21.05.2002, 27.06.2002, 25.09.2002, obal výrobku omietková malta – papierové vrece, kópie faktúry za dodávku z 05.08.2002, kópie faktúry za dodanie štočkov na podtlač obalov, kópie 3 Sžhuv 2/2009 3 listov z časopisu Stavebníctvo a bývanie č. 11 + 12/2001, kópia faktúry za inzerciu v časopise Stavebníctvo a bývanie č. 11 + 12/2001), ale aj z dôkazov uvedených žalobcom v rozklade (faktúra za spracovanie logá „L.“ zo dňa 17.07.2000, faktúra za reklamné práce zo dňa 25.08.2000, faktúra zo dňa 13.12.2000), mal žalovaný aj
názoru súdu jednoznačne preukázané, že skôr ako 12 mesiacov pred dňom vzniku práva prednosti (t.j. pred dňom 10.11.2002, keď deň práva prednosti bol považovaný deň, keď navrhovateľ podal žiadosť o zápis dizajnu do registra, čo bolo dňa 10.11.2003) už bol verejnosti sprístupnený dizajn ktorý bol zhodný s napadnutým dizajnom č. 26920 (nálepky 1, 2, 4, 5). Sprístupnený bol ako žalobcom tak aj navrhovateľom, keďže bolo preukázané, že dizajn používal najprv majiteľ a neskôr aj navrhovateľ predmetný dizajn, preto už nemožno považovať za nový a ani za dizajn majúci osobitný charakter v zmysle § 4 ods. 1, § 5 ods. 1 v spojení s § 6 ods. 3 zákona č. 444/2002 Z.z., čo je naplnením predpokladu dôvodu na výmaz
1, písm. d/ citovaného zákona. Skutočnosti o používaní a zverejnení dizajnu žalobcom už od roku 2000 potvrdil žalobca aj v rozklade, keď o tom uviedol aj dôkazy. Taktiež v rozklade potvrdil žalobca, že aj navrhovateľ používal dizajny s tým, že tieto boli používané v zmysle Zmluvy o používaní dizajnov uzatvorenej medzi žalobcom a navrhovateľom dňa 11.08.
1 písm. d/ Zákona o dizajnoch. Nepriamo túto skutočnosť potvrdil aj žalobca, keď v rozklade poukázal na Zmluvu o používaní dizajnu zo dňa 11.08.2000, keď uviedol, že navrhovateľ začal používať dizajny až roku až koncom roku 2001. V súvislosti s výmazovými dôvodmi dizajnu
1 písm. b/ a d/ Zákona o dizajnoch súd taktiež ako žalovaný uvádza, že nie je dôležité skúmanie, či dizajn vytvoril a zverejnil ako prvý žalobca, pretože pri skúmaní podmienok na zápis je základnou podmienkou jeho novosť a osobitný charakter. Súd prvého stupňa sa po preskúmaní veci stotožnil so závermi žalovaného v napadnutom rozhodnutí, pretože vychádzali z náležite zisteného skutkového stavu a správnej aplikácie zákona o dizajnoch. Rozhodnutie žalovaného (ale aj I. st. správneho orgánu) je zrozumiteľné a náležite logicky zdôvodnené. V tejto súvislosti súd poukazuje 3 Sžhuv 2/2009 4 na to, že v danom prípade išlo o rozhodnutie správneho orgánu, vydaného na základe povolenej správnej úvahy (správne uváženie). V rozhodnutiach, ktoré správny orgán vydal na základe povolenej voľnej úvahy, preskúmava súd v zmysle § 245 ods. 2 O.s.p. iba, či také rozhodnutia nevybočili z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Súd neposudzuje účelnosť a vhodnosť správneho rozhodnutia. Zákonom je teda založené voľné uváženie orgánu aj vo veciach rozhodovania o výmaze dizajnu a toto uváženie súd nemôže nahradiť svojim vlastným rozhodnutím, ani skúmať účelnosť vydaného rozhodnutia. Súd preskúmava iba to, či skutkové okolnosti, z ktorých pri voľnej úvahe správny orgán vychádzal, boli zistené správnym procesným postupom a či právny následok založený rozhodnutím nie je v rozpore so zákonom, a či rozhodnutie bolo z hľadiska aplikovanej právnej normy logické a úplné z hľadiska hodnotenia dôkazov. Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zastúpení advokátom včas odvolanie. Odvolaním napadnutý rozsudok pokladám za nezákonný a neodôvodnený, pretože sporný dizajn už nemožno považovať za nový, a ani za dizajn majúci charakter v zmysle § 4 ods. 1, § 5 ods. 1 v spojení s § 6 ods. 3 zák č. 444/2002 Z.z., pričom navrhovateľ aj ďalšími dôkazmi potvrdil správnosť a zákonnosť svojich argumentov. Zároveň trpí predmetný rozsudok vadou konania spočívajúcou v tom, že účastníkovi konania a to navrhovateľovi bola konaním súdu odobratá možnosť konať pred súdom. Uvedené vyplýva z toho, že dňa 15.10.2008 súd konal a rozhodol bez prítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu aj napriek tomu, že títo svoju účasť na pojednávaní riadne ospravedlnili a trvali na konaní pred súdom. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 28.01.2009 k odvolaniu žalovaného navrhoval, aby odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdil. Uviedol, že v konaniach, ktoré predchádzali vydaniu prvostupňového a druhostupňového správneho rozhodnutia, žalovaný skúmal, či sú splnené všetky podmienky stanovené zákonom pre výmaz zapísaného dizajnu z registra dizajnov, t.j. žalovaný skúmal, či dizajn č. 26920 bol v čase jeho zápisu do registra dizajnov nový a mal osobitný charakter (§ 36 ods. 1 písm. b/ zákona č. 444/2002 Z.z.) a ďalej skúmal existenciu výmazového dôvodu
ustanovenia § 36 ods. 1 písm. d/ uvedeného zákona. Žalovaný v konaní o výmaze napadnutého dizajnu č. 26920 na základe dôkazov, ktoré predložil navrhovateľ výmazu (L. s.r.o., N.) a aj sám žalobca, zistil, že skôr ako dvanásť mesiacov pred dňom vzniku práva prednosti napadnutého dizajnu bol verejnosti sprístupnený dizajn. Ktorý je zhodný s napadnutým dizajnom č. 26920 (konkrétne s dizajnom nálepiek a etikiet 1, 2, 4 a 5) a konštatoval tak, že sú splnené zákonné 3 Sžhuv 2/2009 5 predpoklady na výmaz napadnutého dizajnu v zmysle stanovenia § 36 ods. 1 písm. b/ zákona o dizajnoch žalovaný ďalej zistil, že navrhovateľ výmazu dôkazmi predloženými v konaní preukázal dlhodobé používanie označenia „L.“ pred dňom podania prihlášky dizajnu č. 26920 (od roku 2001) v úprave zhodnej s nápisom na nálepkách chránených napadnutým dizajnom na celom území Slovenskej republiky (konkrétne s dizajnom nálepiek a etikiet 1 až 4). Pretože označenie „L.“ možno na základe dokladov predložených v konaní o výmaz napadnutého dizajnu považovať za osobitné označenie podniku navrhovateľa výmazu s rozlišovacou spôsobilosťou, bolo možné navrhovateľovi výmazu priznať právo domáhať sa zákazu používania tohto označenia v napadnutom dizajne v zmysle ustanovenia § 36 ods. 1 písm. d/ zákona o dizajnoch. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa z dôvodov a v rozsahu uvedenom v odvolaní žalobcu (§ 212 ods. 1 O.s.p, § 246c ods. 1 O.s.p.) bez nariadenia pojednávania (§ 250ja ods. 2 prvá veta O.s.p.) a
3, prvá veta O.s.p. rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že zrušil rozhodnutie žalovaného a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Najvyšší súd má za to, že v danom prípade v konaní ide o zásadnú právnu otázku posudzovania novosti § 4 zák.č. 444/2002 Z.z. o dizajnoch v znení neskorších predpisov a osobitého charakteru dizajnov § 5 zák.č. 444/2002 Z.z o dizajnoch v znení neskorších predpisov. Najvyšší súd zistil, že v danom prípade nejde o výmaz dizajnu, ktorý by bol v konflikte s iným dizajnom, ktorého znaky by sa odlišovali iba v nepodstatných detailoch (zhodné dizajny v zmysle ust. § 4 ods. 2 zák.č. 444/2002 Z.z o dizajnoch v znení neskorších predpisov), ale ide o ten istý dizajn, o ktorom je nesporné, že je žalobca je jeho pôvodcom a že navrhovateľ výmazu L., s.r.o. ho používal na základe zmluvy so žalobcom s tým, že zmluva mu umožňovala používať dizajny len v čase od jej platnosti od 11.08.2000 po dobu pôsobenia žalobcu ako konateľa v spoločnosti L., s.r.o. do 15.10.2003. Najvyšší súd má za to, že z ust. § 4 ods. 2 zák.č. 444/2002 Z.z o dizajnoch v znení neskorších predpisov vyplýva, že základnou podmienkou na to, aby došlo k posudzovaniu novosti je konflikt dvoch dizajnov. Pokiaľ je dizajn iba jeden je zrejmé, že sa nemá k čomu odlišovať v nepodstatných detailoch. Rovnako otázka osobitého charakteru
3 Sžhuv 2/2009 6 Pokiaľ ide o dôvod výmazu
ust. § 36 ods.1, písm. d/ zákona o dizajnoch, takýto návrh môže v zmysle § 36 ods. 4 zákona o dizajnoch podať iba osoba, ktorej skoršie práva sú dotknuté. Označenie L. je pritom priezviskom žalobcu, a preto námietka žalobcu, že je potrebné skúmať legitímnosť používania obchodného mena navrhovateľa L., s.r.o. je dôvodná. O náhrade trov konania odvolací súd rozhodol
224 ods. 1, 2 O.s.p. v spojení s § 250k ods. 1 O.s.p. a § 246c O.s.p . P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. V Bratislave, dňa 28. mája 2009 JUDr. Ivan R u m a n a , v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Alena Augustiňáková
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.