Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 4Sžo/64/2016 Identifikačné číslo spisu: 1015200381 Dátum vydania rozhodnutia: 05.12.2017 Meno a priezvisko: JUDr. Nora Halmová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:20

§ 246cods.

1 prvá veta O.s.p. zrušil a podľa § 221 ods. 2 O.s.p. konanie zastavil, pretože žalobou napadnuté rozhodnutie č. SP-OBP-843-6/2014-DBS-A zo dňa 16.12.2014 (odpoveď na žiadosť o nahliadnutie do bezpečnostného spisu) bolo imanentnou súčasťou konania najvyššieho súdu v konaní 8Sž/13/2014. 4.2 Podľa § 244 ods. 1, 2 a 3 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy. Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť. 4.3 Podľa § 247 ods. 1 a 2 O.s.p., podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť. 4.4 Podľa § 248 písm.

1. a)O.s.p. súdy nepreskúmavajú rozhodnutia správnych orgánov predbežnej povahy a procesné rozhodnutia týkajúce sa vedenia konania. 4.5 Na vady konania pred správnym orgánom sa prihliada len ak vzniknuté vady mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.). 4.6 Podľa § 221 ods. 1 písm.
2. a)O.s.p. súd rozhodnutie zruší, len ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov. 4.7 Podľa § 221 ods. 1 písm.
3. d)O.s.p. súd rozhodnutie zruší, len ak v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie. 4.8 Podľa § 221 ods. 2 O.s.p. ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, prerušiť konanie, zastaviť konanie, alebo postúpiť vec orgánu, do právomoci ktorého vec patrí. 4.9 Podľa § 250i ods. 1 O.s.p. pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia, súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia. 4.10 Podľa § 81 ods. 1 zákona č. 215/2004 Z. z., na rozhodovanie podľa tohto zákona sa okrem § 55 ods. 6, § 65 ods. 4, § 79 až 80 nevzťahujú všeobecne záväzné právne predpisy o správnom konaní. 4.11 Podľa § 50 ods. 6 zákona č. 215/2004 Z. z., na rozhodnutie podľa odsekov 2 a 5 sa primerane vzťahuje ustanovenie § 26 ods. 3 a 4 a § 30. 4.12 Podľa § 30 ods. 4 zákona č. 215/2004 Z. z., rozhodnutie Slovenskej informačnej služby, Vojenského spravodajstva a Policajného zboru podľa §26 ods. 2 a § 29 je preskúmateľné súdom. Na preskúmanie rozhodnutia je príslušný Najvyšší súd Slovenskej republiky. 4.13 Podľa § 33 ods. 1 zákona č. 215/2004 Z. z., úrad vedie bezpečnostný spis, v ktorom sú založené podkladové materiály bezpečnostnej previerky pre stupeň utajenia Prísne tajné, Tajné a Dôverné, záznam z bezpečnostného pohovoru a poznatky z bezpečnostnej previerky. 4.14 Podľa § 35 ods. 3 zákona č. 215/2004 Z. z., za oprávnenú osobu sa považuje aj osoba, ktorá sa v konaní pred štátnym orgánom, na základe súhlasu vedúceho, do ktorého pôsobnosti utajovaná skutočnosť patrí, jednorazovo oboznámi s utajovanými skutočnosťami v rozsahu potrebnom na konanie, a to advokát, notár, znalec, tlmočník, súdny exekútor alebo starosta obce po podpísaní vyhlásenia o mlčanlivosti a poučení o povinnostiach pri ochrane utajovaných skutočností a možných dôsledkoch ich porušenia. Poučenie vykoná ten, kto bude oprávnený rozhodnúť o prizvaní takejto osoby na konanie, o čom vyhotoví písomný záznam. 4.15 Z obsahu pripojeného spisu najvyššieho súdu 8Sž/13/2014 má odvolací súd v tejto preskúmavanej veci za preukázané, že žalovaný viedol pod č. SP-OBP-843-2/2013-DBS-C bezpečnostný spis žalobcu, v ktorom sú založené podkladové materiály bezpečnostnej previerky žalobcu. 4.16 Rozhodnutím č. SP-OBP-843-6/2013-DBS-C zo dňa 17.03.2014 žalovaný rozhodol o tom, že žalobca prestal spĺňať podmienku priemyselnej bezpečnosti podľa § 46 písm.
4. c)zákona č. 215/2004 Z. z., a to podmienku bezpečnostnej spoľahlivosti, pretože podľa § 49 ods. 1, 2 zákona č. 215/2004 Z. z. žalobcu nemožno považovať za bezpečnostne spoľahlivého, nakoľko u neho bolo zistené bezpečnostné riziko, a to existencia obchodných a majetkových vzťahov s osobami z prostredia organizovaného zločinu. Žalovaný podľa § 50 ods. 5 zákona č. 215/2004 Z. z. zrušil žalobcovi platnosť potvrdenia o priemyselnej bezpečnosti č. SP-BP-843-4/2011-C, ktoré vydal dňa 24.08.2011 pre oboznamovanie sa s utajovanou skutočnosťou stupňa utajenia „Dôverné". Výbor Národnej rady Slovenskej republiky na preskúmavanie rozhodnutí Národného bezpečnostného úradu, rozhodnutím zo dňa 26.06.2014, č. CRD-1705/12/2013-VPRNBU zamietol odvolanie žalobcu, ktoré podal proti rozhodnutiu žalovaného zo dňa 17.03.2014. Žalobca ďalej podal proti druhostupňovému rozhodnutiu na najvyšší súd žalobu, ktorú najvyšší súd rozsudkom sp. zn. 8Sž/13/2014-81 zo dňa 26.02.2015 zamietol. Z odôvodnenia citovaného rozsudku vyplýva, že senát Najvyššieho súdu SR zistil z bezpečnostného spisu žalobcu, že právny zástupca žalobcu požiadal o nahliadnutie do spisu žiadosťou zo dňa 05.11.2013. Riaditeľ žalovaného listom zo dňa 30.01.2014 oznámil právnemu zástupcovi žalobcu, že jeho žiadosti nevyhovuje a súčasne neudeľuje súhlas s jednorazovým oboznámením sa s bezpečnostným spisom žalobcu vedeným pod č. SP-OBP-843-2/2013-DBS-C právnemu zástupcovi žalobcu podľa § 35 ods. 3 zákona č. 215/2004 Z. z. z dôvodu, že bezpečnostný spis je utajovanou skutočnosťou stupňa utajenia „Dôverné". Z bezpečnostného spisu žalobcu tiež vyplýva, že žalovaný listami č. NBÚ-V-3036/2013-SP-OEP a č. NBÚ-V-3037/2013-SP-OEP zo dňa 21.11.2013 vyžiadal súhlas aj od ďalších vedúcich k jednorazovému oboznámeniu sa právneho zástupcu žalobcu s utajovanými skutočnosťami. Z listinných dôkazov č. SP-OBP-843-8/2013-DBS-B zo dňa 28.11.2013 a č. NBÚ-V-30371/2013 zo dňa 17.12.2013 vyplýva, že vedúci, do ktorých pôsobnosti označené utajované skutočnosti patria, oznámili žalovanému, že neudeľujú súhlas s jednorazovým oboznámením sa právneho zástupcu žalobcu s týmito utajovanými skutočnosťami. 4.17 Žiadosťou zo dňa 24.10.2014 až počas konania pred Najvyšším súdom Slovenskej republiky 8Sž/13/2014) žiadal právny zástupca žalobcu opätovne o umožnenie nahliadnuť právnemu zástupcovi do spisu žalobcu č. SP-OBP-843/2013-DBS-C. Žalovaný rozhodnutím č. SP-OBP-843-6/2014-DBS-A zo dňa 16.12.2014 nevyhovel žiadosti o umožnenie nahliadnutia právnemu zástupcovi žalobcu do spisu žalobcu č. SP-OBP-843/2013-DBS-C a žalovaný súčasne opätovne neudelil súhlas s jednorazovým oboznámením sa s bezpečnostným spisom podnikateľa č. SP-OBP-843-2/2013-DBS-C advokátskej kancelárii podľa § 35 ods. 3 zákona č. 215/2004 Z. z. 4.18 Najvyšší súd zdôrazňuje, že žalobca voči rozhodnutiu najvyššieho súdu 8Sž/13/2014 z 26. februára 2015 podal ústavnú sťažnosť a Ústavný súd SR rozhodnutím III. ÚS 576/2016-21 zo dňa 13.09.2016 sťažnosť žalobcu odmietol ako zjavne neopodstatnenú. Z predmetného uznesenia Ústavného súdu SR mal najvyšší súd za preukázané, že žalobca (sťažovateľ) sa po podaní žaloby na najvyšší súd domáhal sprístupnenia spisového materiálu na účely realizácie efektívnej obrany, keďže odôvodnenie správneho rozhodnutia žalobcovi neumožňovalo s ohľadom na jeho nepreskúmateľnosť vecne reagovať na dôvody, ktoré boli podkladom pre jeho vydanie. Žalobca uviedol, že Výbor jeho odvolanie zamietol bez toho, aby mu umožnil oboznámiť sa s vykonanými dôkazmi v spisovom materiáli, do ktorého mu bolo umožnené nahliadnuť až počas konania na najvyššom súde, ktorého súčasťou však neboli predmetné utajované skutočnosti (dôkazy). Namietal, že tieto dôkazy neboli žalobcovi ani jeho právnemu zástupcovi v žiadnej forme sprístupnené, ani priamo či nepriamo reprodukované, a to napriek tomu, že legitímny a proporcionálny dôvod na takýto postup neexistoval a najmä nebol preukázaný a odôvodnený. V uvedenom postupe videl žalobca porušenie jeho základného práva vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a tiež základného práva na právnu pomoc v konaní zaručeného v čl. 47 ods. 2 Ústavy SR, keďže advokát poskytujúci mu právnu pomoc v príslušnom konaní nemal prístup k relevantným podkladom a informáciám, a nemohol mu tak zabezpečiť účinnú a efektívnu právnu pomoc. 4.19 Najvyšší súd poukazuje na skutočnosť, že tak ako najvyšší súd v konaní 8Sž/13/2014, tak aj Ústavný súd SR v konaní III. ÚS 576/2013-21 sa zaoberali požiadavkou právneho zástupcu žalobcu o nahliadnutie do spisového materiálu (bezpečnostného spisu Úradu), o nevyhovení žiadosti a súčasne neudeleniu súhlasu s jednorazovým oboznámením sa s bezpečnostným spisom žalobcu v zmysle § 35 ods. 3 zákona č. 215/2004 Z. z. z dôvodov, že bezpečnostný spis je utajovanou skutočnosťou stupňa utajenia „Dôverné". Ústavný súd SR v predmetnom uznesení III. ÚS 576/2016-21 ďalej uviedol, že v rámci uvedeného režimu ochrany, právna úprava nahliadania do bezpečnostného spisu sa reguluje tak, že účastníkovi konania neposkytuje automatickú možnosť oboznámenia sa so spisom. Ustanovenie § 35 ods. 2 zákona č. 215/2004 Z. z. obmedzuje možnosť účastníka konania oboznámiť sa so spisom obsahujúcim utajované skutočnosti prostredníctvom svojho právneho zástupcu, pričom ide o inštitút nenárokovateľný, pretože je možnosť nahliadnutia podmienená súhlasom vedúceho, do ktorého pôsobnosti utajované skutočnosti patria. Z konkrétneho prípadu žalobcu vyplýva, že jeho právnemu zástupcovi jednorazové nazretie do bezpečnostného spisu príslušným subjektom umožnené nebolo. Ďalej poukázal, že všeobecný súd v konaní 8Sž/13/2014 sa nevyhýbal oboznámeniu sa s utajovanými skutočnosťami, do bezpečnostného spisu vo veci žalobcu nazrel, tak poskytol žalobcovi vertikálnu ochranu jeho práv. Realizoval to síce bez možnosti žalobcu konfrontovať sa s relevantnými informáciami utajovaného charakteru, ale samotná právna úprava pri vyvažovaní verejného záujmu na neodhalení materiálu a záujmu účastníka konania doň nahliadnuť uprednostňuje verejný záujem. Ďalej poukázal, že okrem Úradu bol s relevantnými utajovanými skutočnosťami oboznámený aj odvolací orgán - Výbor a predovšetkým aj najvyšší súd v konaní sp. zn. 8Sž/13/2014. 4.20 Najvyšší súd SR námietky žalobcu vyhodnotil s poukazom na uvedené tak, že neobstoja, pretože utajované informácie podliehajú špeciálnemu režimu podľa zákona o ochrane utajovaných skutočností. Ústavný súd na záver skonštatoval, že najvyšší súd v predmetnom konaní neporušil základné právo sťažovateľa (žalobcu) podľa čl. 46 ods. 2 Ústavy SR a sprostredkovane ani ostatné procesné práva (podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, podľa čl. 47 ods. 2 Ústavy SR a podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru) a práva podľa čl. 19 ods. 1 a ods. 3 Ústavy SR a podľa čl. 8 Dohovoru. Je teda nevyhnutné konštatovať, že žalobca uvedené námietky uplatnené v žalobe v tomto konaní, už uplatňoval v žalobe v konaní na Najvyššom súde Slovenskej republiky vo veci 8Sž/13/2014 a uvedeným ako procesným rozhodnutím sa už najvyšší súd zaoberal. Skutočnosť, že právny zástupca žalobcu sa ešte v procese súdneho prieskumu a ani administratívnom konaní nemohol oboznámiť s utajenými skutočnosťami bolo vyhodnotené tak, že v tomto druhu konania nešlo o vadu, ktorá by zakladala nezákonnosť súdom preskúmavaného rozhodnutia vo veci 8Sž/13/2014. Uvedený rozsudok najvyššieho súdu 8Sž/13/2014 prešiel aj testom ústavnosti na Ústavnom súde Slovenskej republiky vo veci III. ÚS 576/2016 a pochybenie nebolo zistené. 4.21 Z dôvodu vedeného vyššie postupoval Najvyšší súd Slovenskej republiky v tejto veci podľa § 221 ods. 1 písm.
5. a)a
6. d)O.s.p.

§ 248písm.

a) O.s.p., zrušil rozsudok Krajského súdu v Bratislave a konanie zastavil, pretože procesné rozhodnutia súdy v správnom súdnictve nepreskúmavajú a naviac uvedeným rozhodnutím sa súd už zaoberal ako procesným rozhodnutím práve vo veci 8Sž/13/2014. 4.22 O trovách konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1, 2 o.s.p.

§ 146ods.

1 písm. c) O.s.p. a

§ 246cods.

1 veta prvá O.s.p. 5. 5.1 Dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť nový procesný predpis - Správny súdny poriadok. Podľa § 492 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP"), odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov. Vzhľadom k tomu, že predmetné odvolacie konanie začalo pred dňom nadobudnutia účinnosti SSP, t.j. pred 01.07.2016, dokončilo sa podľa ustanovení O.s.p. Poučenie: Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.