2 písm. d/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) zrušil rozhodnutie ţalovaného č. MK-4201/2009- 10/10704 zo dňa 04.09.2009, vec mu vrátil na ďalšie konanie a zaviazal ţalovaného zaplatiť ţalobcovi trovy konania vo výške 510,04 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku. 3 Sţo 211/2010 2 Rozsudok odôvodnil tým, ţe rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, zo dňa 12.11.2007 nadobudlo právoplatnosť dňa 28.01.2008 v časti vyhlásenia piatich reliéfov za kultúrnu pamiatku, a napriek tomu ţalovaný vydal dňa 04.09.2009 rozhodnutie č. MK/4201/2009-10/10704, ktorým zmenil výrok rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu tak, ţe vyhlásil za národnú kultúrnu pamiatku administratívnu budovu bývalej obecnej radnice v Prievoze a vetu na konci výrokovej časti rozhodnutia o zamietnutí ostatnej časti návrhu Pamiatkového úradu SR vypustil. Vzhľadom na to, ţe rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu v časti vyhlásenia národnej kultúrnej pamiatky piatich reliéfov bolo právoplatné, povaţoval krajský súd rozhodnutie ţalovaného za nezákonné, pretoţe keď sa stane rozhodnutie právoplatným, je ním viazaný nielen jeho adresát, ale aj jeho pôvodca, a rozhodnutie je povaţované za zákonné a vecne správne. Právoplatnému rozhodnutiu musí N. moc poskytovať výkonu práv účinnú ochranu a ich nositeľov garanciu nenarušiteľnosti takýchto práv. Je nesporné, ţe Pamiatkový úrad SR podal návrh na vyhlásenie uvedenej nehnuteľnosti za národnú kultúrnu pamiatku v zmysle § 15 zákona č. 49/2002 Z.z. o ochrane pamiatkového fondu v znení neskorších predpisov, a prvostupňový správny orgán vyhlásil päť reliéfov nachádzajúcich sa na nehnuteľnosti za národnú kultúrnu pamiatku, a v ostatnej časti návrh Pamiatkového úradu SR zamietol. Ţalovaný však vyhlásil nehnuteľnosť za národnú kultúrnu pamiatku na základe tých istých dôkazov a dokladov, ktoré boli k dispozícii aj prvostupňovému správnemu orgánu a sú zaloţené v administratívnom spise. V prípade, ţe sa riadil odborným názorom, ktorý povaţoval za presvedčivo odôvodnený, a ktorý sa opiera o návrh na začatie konania o vyhlásení nehnuteľnej veci „Obecná radnica v Prievoze“ za národnú kultúrnu pamiatku a tomuto návrhu vyhovel, bolo jeho povinnosťou rozhodnutie riadne zdôvodniť. Keďţe rozhodnutie ţalovaného neobsahuje dôvody, na základe ktorých zmenil prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu, nie sú v ňom uvedené chyby postupu, ktoré sa mu vytýkajú, je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Ţalovaný tieţ nepostupoval v zmysle § 47 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov, pretoţe rozhodnutie neobsahovalo skutočnosti, ktoré boli podkladom na zmenu rozhodnutia, nie je v ňom uvedené akými úvahami bol vedený P. hodnotení dôkazov a ako pouţil správnu úvahu P. pouţití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodol a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Záverom sa krajský súd nestotoţnil s právnym názorom ţalobcu týkajúcim sa návrhu Pamiatkového úradu SR, pretoţe tento návrh nepozostával z niekoľkých častí (čiastkových návrhov), ktorými by pamiatkový úrad navrhol vyhlásiť za národnú kultúrnu pamiatku jednotlivo pamiatkovo hodnotené časti predmetnej budovy, a z toho dôvodu nemal ţalovaný postupovať
upozornenia prokurátora. Keďţe prvostupňový správny orgán vyhlásil za národnú kultúrnu pamiatku iba päť reliéfov a v ostatnom sa návrhom nezaoberal,
krajského súdu správne postupoval prvostupňový správny orgán, keď rešpektoval upozornenie prokurátora a vydal doplňujúce rozhodnutie dňa 29.04.2009. Proti rozsudku krajského súdu podal včas odvolanie ţalovaný, v ktorom navrhol napadnutý rozsudok
1 písm. h/ zrušiť. Namietal, ţe zákon č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov a jeho príslušné ustanovenia stanovujú povinnosť 3 Sţo 211/2010 3 orgánu verejnej správy vybaviť upozornenie prokurátora a odstrániť protiprávny stav bez zbytočného odkladu. Ministerstvo kultúry nemohlo konať inak, len tak, ţe upozorneniu prokurátora vyhovie, výrok rozhodnutia opraví v zmysle upozornenia a tým odstráni protiprávny stav. Krajský súd na strane jednej v napadnutom rozsudku priznal právo správnemu orgánu vstúpiť do právoplatne skončeného konania (na základe upozornenia prokurátora), na strane druhej konanie odvolacieho správneho orgánu na druhom stupni po podanom rozklade voči takémuto prvostupňovému rozhodnutiu povaţuje za nezákonné. Správny orgán má zo zákona povinnosť skúmať, či vec, ktorú Pamiatkový úrad SR navrhuje vyhlásiť za národnú kultúrnu pamiatku disponuje takými pamiatkovými hodnotami, ktoré sú v zmysle zákona dôvodom na jej ochranu. Odvolací správny orgán na základe predloţených dôkazov a najmä návrhu na začatie konania o vyhlásení nehnuteľnej veci „Obecná radnica v Prievoze“ za národnú kultúrnu pamiatku zistil, ţe celá budova bývalej obecnej radnice spĺňa podmienky
1 zákona č. 49/2002 Z.z., preto minister kultúry ako odvolací orgán zmenil prvostupňové rozhodnutie a celú budovu radnice vyhlásil za národnú kultúrnu pamiatku. Vyhlásením národnej kultúrnej pamiatky administratívna budova (býv. obecná radnica v Prievoze) na R.R. čís. súpisné X., čís. parc. X., v , v mestskej časti R., okr. Bratislava II, Bratislavský kraj, zapísanej na liste vlastníctva č. X., sa sledoval všeobecný spoločenský záujem, t.j. ochrana pamiatkového fondu tak, ako je definovaná zákonom, pričom tým nenarušuje vlastnícke právo ako základné ľudské právo chránené zákonom a ústavou. Správny orgán P. rozhodovaní postupoval v súlade so zákonom a tvrdenie súdu o nedostatočnom odôvodnení napadnutého rozhodnutia a jeho nepreskúmateľnosti povaţuje za nepreukázané. Ţalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok krajského súdu potvrdiť a priznať náhradu trov odvolacieho konania. Uviedol, ţe tým, ţe sa krajský súd stotoţnil s postupom prvostupňového správneho orgánu, (ktorý rešpektujúc upozornenie prokurátora vydal dňa 29.04.2009 doplňujúce rozhodnutie, ktorým svoje rozhodnutie zo dňa 12.11.2007 doplnil o vetu: „V ostatnej časti sa návrh Pamiatkového úradu SR č. PÚ-07/1664- 1/6229/BRO na vyhlásenie stavby čís. súpisné X. za národnú kultúrnu pamiatku zamieta.“), nepriznal správnemu orgánu právo vstúpiť do právoplatne skončeného konania ako to tvrdí ţalovaný. K vstupu do právoplatne skončeného konania v časti vyhlásenia piatich reliéfov za kultúrnu pamiatku doplňujúcim rozhodnutím zo dňa 29.04.2009 (vydaným po upozornení prokurátora) vôbec nedošlo, nakoľko týmto rozhodnutím sa len doplnil pôvodný, uţ právoplatný výrok o časť, ktorá odstránila prokurátorom vytýkanú nečinnosť správneho orgánu vo zvyšnej časti návrhu Pamiatkového úradu SR, a bolo tak uţ rozhodnuté o celom jeho návrhu. Vydanie doplňujúceho rozhodnutia dňa 29.04.2009 (po upozornení prokurátora) nemalo ţiaden vplyv na právoplatnosť časti rozhodnutia zo dňa 12.11.2007, právoplatnej dňa 28.01.2008, ktorou bol súbor piatich reliéfov tvoriacich výtvarnú výzdobu budovy (bývalej obecnej radnice v P.) na R.R. číslo súpisné X., v Bratislave vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku. Krajský súd správne povaţoval konanie ţalovaného v rozkladovom konaní za nezákonné, pretoţe práve napadnutým rozhodnutím zo dňa 4.9.2009 došlo z jeho strany k nezákonnému vstupu do uţ právoplatne skončeného konania a to zmenou rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu, ktoré bolo v časti vyhlásenia národnej kultúrnej pamiatky piatich reliéfov uţ 3 Sţo 211/2010 4 právoplatné. Aj keď odvolací orgán zistil, ţe celá budova bývalej obecnej radnice v Prievoze spĺňa podmienky
1 zákona č. 49/2002 Z.z., nepredstavovalo to zákonný dôvod na zmenu prvostupňového právoplatného rozhodnutia, nakoľko sa v tej istej veci uţ skôr (dňa 12.11.2007 s právoplatnosťou dňa 28.01.2008) právoplatne rozhodlo a skutkový stav sa vôbec nezmenil. Odvolací správny orgán vychádzal z toho istého návrhu na začatie konania ako správny orgán prvého stupňa, ktorého rozhodnutie zo dňa 12.11.2007 je právoplatné. Konanie ţalovaného, v ktorom došlo k vydaniu napadnutého rozhodnutia tak trpí vadou konania (prekáţkou prv právoplatne rozhodnutej veci), ktorá spôsobila nezákonnosť napadnutého rozhodnutia ţalovaného. Zdôraznil, ţe prvostupňový správny orgán P. rozhodovaní o vyhlásení predmetnej budovy za národnú kultúrnu pamiatku, na rozdiel od druhostupňového správneho orgánu, prihliadal na dobromyseľne nadobudnuté práva ţalobcu ako vlastníka stavby, rozhodnutím Mestskej časti B - R. o umiestnení stavby ,,Špecializovaná zdravotná starostlivosť, rekonštrukcia a prístavba“ č. SÚ/2006/11974-6/Zar zo dňa 17.07.2006, právoplatným dňa 23.08.2006, ktoré nadobudlo právoplatnosť trinásť mesiacov pred tým, ako došlo zo strany Pamiatkového úradu SR k podaniu návrhu na vyhlásenie predmetnej nehnuteľnosti za národnú kultúrnu pamiatku (05.09.2007). Popri sledovaní všeobecného spoločenského záujmu musel P. rozhodovaní tieţ zohľadniť, ţe Pamiatkový úrad SR podal návrh v čase, kedy uţ boli zo strany ţalobcu realizované práce na plánovanej, pre zachovanie účelového vyuţitia predmetného objektu nevyhnutnej rekonštrukcie a vynaloţené značné finančné prostriedky, pričom počas dlhého obdobia, ktoré predchádzalo začatiu uvedených prác sa Pamiatkový úrad SR o predmetný objekt vôbec nezaujímal. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní ţalovaného (§ 212 ods. 1 O.s.p.) postupom
2 veta prvá O.s.p. a po tom, ako bolo oznámenie o vyhlásení rozsudku vyvesené na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke Najvyššieho súdu SR www.supcourt.gov.sk, www.nsud.sk, rozsudok verejne vyhlásil (§ 156 ods. 1, 3 O.s.p.). Odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne (§ 219 ods. 1 O.s.p.).
2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotoţňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môţe sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Z obsahu spisu krajského súdu, ktorého súčasťou je aj administratívny spis najvyšší súd zistil, ţe Pamiatkový úrad Slovenskej republiky podal dňa 04.09.2007 z vlastného podnetu na Ministerstvo kultúry, sekcia kultúrneho dedičstva Bratislava, návrh na vyhlásenie administratívnej budovy (bývalej radnice) v B – R. na R. za národnú kultúrnu pamiatku v zmysle § 15 zákona č. 49/2002 Z.z. o ochrane pamiatkového fondu v znení zákona č. 479/2005 Z.z. Ţalobca ako vlastník stavby na základe Zmluvy o predaji časti podniku č. 3 Sţo 211/2010 5 2128/2002 uzavretej s Fondom národného majetku SR dňa 16.12.2002, ktorý má povinnosť zachovávať činnosť spojenú s poskytovaním zdravotnej starostlivosti
zákona č. 277/1994 Z.z. , v písomnom vyjadrení k začatému správnemu konaniu povaţoval návrh za účelový a nekorektný z dôvodu, ţe počas dlhého obdobia ţivotnosti stavby sa Pamiatkový úrad SR o predmetný objekt nezaujímal a tieţ preto, ţe do jeho rekonštrukcie investoval značné finančné prostriedky. Dôvod na vyhlásenie za národnú kultúrnu pamiatku neexistuje, a on sám ako vlastník má záujem na zachovaní a rešpektovaní všetkých pamiatkovo hodnotných detailov, ktoré sú vo vyhovujúcom stave, najmä plastík nachádzajúcich sa na priečelí budovy. Ministerstvo kultúry SR – sekcia kultúrneho dedičstva, ako príslušný správny orgán rozhodnutím zo dňa 12. novembra 2007 číslo: MK-4032/2007-51/17147
1 v spojení s § 2 ods. 2 zákona a v súlade s ustanovením § 46 správneho poriadku vyhlásila za národnú kultúrnu pamiatku súbor piatich reliéfov (kosec, kočiš, murár, kováč, oráč) tvoriacich výtvarnú výzdobu administratívnej budovy (bývalej obecnej radnice v P.) na R., číslo súpisné X., čís. parc. X. v B, v mestskej časti R., okr. B. II, stavba vo vlastníctve ţalobcu, pozemok vo vlastníctve SR, v správe Ministerstva hospodárstva SR. Predmetné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 28. januára 2008 a o rozklade podanom
1 zákona č. 71/1967 Zb. Stavebným úradom Mestskej časti Bratislava - R. minister kultúry rozhodol tak, ţe konanie
1 písm. a/ správneho poriadku zastavil. Dňa 05.04.2009 Generálna prokuratúra SR vydala upozornenie na porušenie zákona, keďţe správny orgán opomenul rozhodnúť o celom návrhu pamiatkového úradu a obmedzil sa iba na rozhodnutie o jeho časti (päť reliéfov, vo vzťahu ku ktorým je právoplatné). Následne prvostupňový správny orgán svojím rozhodnutím zo dňa 29. apríla 2009 číslo: MK- 2978/2009-51/5625 na upozornenie prokurátora GP SR
zákona č. 151/2001 Z.z. o prokuratúre zmenil vydané rozhodnutie zo dňa 12. novembra 2007 č. MK- 4032/2007-51/17147 takto: na koniec výrokovej časti rozhodnutia sa dopĺňa veta: „V ostatnej časti sa návrh Pamiatkového úradu Slovenskej republiky č. PÚ-07/1664-1/6229/BRO na vyhlásenie stavby číslo súpisné X. za národnú kultúrnu pamiatku zamieta.“ Proti tomuto rozhodnutiu podalo Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava rozklad, ktorý odôvodnilo tým, ţe nielen súbor piatich kamenných reliéfov, ale budova bývalej obecnej radnice v Prievoze ako celok má pamiatkovú hodnotu, pretoţe patrí z hľadiska kultúrno-historického k významným reprezentantom funkcionalistickej architektúry. Ţalovaný ako odvolací správny orgán napadnutým rozhodnutím zmenil výrok prvostupňového správneho orgánu tak, ţe vyhlásil za národnú kultúrnu pamiatku administratívnu budovu (bývalú obecnú radnicu v Prievoze) na R. v B. a ním doplnenú vetu, ktorou v ostatnej časti návrh Pamiatkového úradu SR zamietol, vypustil. Zákon č. 49/2002 o ochrane pamiatkového fondu v znení zákona č. 479/2005 Z.z. v ustanovení § 1 ods. 1 upravuje podmienky ochrany kultúrnych pamiatok, pamiatkových území, archeologických nálezov a archeologických nálezísk v súlade s vedeckými poznatkami a na základe medzinárodných zmlúv v oblasti európskeho a svetového kultúrneho dedičstva, ktorými je Slovenská republika viazaná. 3 Sţo 211/2010 6 Vyhlasovanie kultúrnej pamiatky je upravené v ustanovení § 15 zákona č. 49/2002 Z.z. Ministerstvo vyhlasuje hnuteľnú vec alebo nehnuteľnú vec, ktorá má pamiatkovú hodnotu, za kultúrnu pamiatku na návrh pamiatkového úradu (§ 15 ods. 1 zákona č. 49/2002 Z.z.). Vlastník hnuteľnej veci navrhnutej na vyhlásenie za kultúrnu pamiatku je účastníkom konania. Ak má byť vyhlásená za kultúrnu pamiatku nehnuteľná vec, účastníkom konania je aj obec, ak nie je stavebným úradom; stavebný úrad je dotknutým orgánom (§ 15 ods. 3 tohto zákona).
4 veta prvá zákona č. 49/2002 Z.z., na konanie vo veciach ochrany pamiatkového fondu sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní (zákon č. 71/1967 Zb., správny poriadok), v znení neskorších predpisov ak tento zákon neustanovuje inak.
1 veta prvá, ods. 2, 3 zákona č. 71/1967 Zb. rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náleţitosti. Rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu,
ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený P. hodnotení dôkazov, ako pouţil správnu úvahu P. pouţití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Najvyšší súd po preskúmaní odvolaním napadnutého rozsudku krajského súdu a konania mu predchádzajúceho dospel k záveru, ţe krajský súd správne dospel k záveru, ţe ţalobou napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné , pretoţe z neho nie sú zrejme dôvody, ktoré viedli odvolací správny orgán k zmene prvostupňového rozhodnutia, a teda nie sú splnené podmienky vyplývajúce z vyššie citovaných ustanovení správneho poriadku. Ţalovaný totiţ v odôvodnení svojho rozhodnutia iba cituje dôvody pamiatkového úradu uvádzané v návrhu na vyhlásenie administratívnej budovy bývalej obecnej radnice v Prievoze za kultúrnu pamiatku, čo nie je moţné povaţovať za dostatočné. Ak sa ţalovaný stotoţnil s týmto návrhom pamiatkového úradu, mal sa s ním v rozhodnutí (ako podkladom na rozhodnutie), vysporiadať. Samotné odvolanie sa na návrh je nedostatočné a ţalovaný k nemu okrem konštatovania, ţe ,,Odvolací správny orgán na základe predloţených dôkazov zistil, ţe celá budova bývalej obecnej radnice v Prievoze spĺňa podmienky
1 zákona, ako to navrhol aj Pamiatkový úrad Slovenskej republiky,“ nič neuviedol. Rozhodnutie ţalovaného nie je preto moţné povaţovať za riadne odôvodnené a nebolo moţné ani vyuţiť postup
1 správneho poriadku a vydať rozhodnutie bez odôvodnenia, pretoţe ţalovaný nevyhovel účastníkom v plnom rozsahu. 3 Sţo 211/2010 7 V zmysle § 15 ods. 3 zákona č. 49/2002 Z.z. bol v predmetnej veci účastníkom konania ţalobca ako vlastník stavby, ktorý s návrhom pamiatkového úradu na vyhlásenie bývalej Obecnej radnice v Prievoze za kultúrnu pamiatku od počiatku nesúhlasil. V tomto smere však rozhodnutiu ţalovaného chýba akákoľvek argumentácia k námietkam, ktoré uplatnil v priebehu správneho konania a i z tohto dôvodu je napadnuté rozhodnutie nepreskúmateľné. Treba zdôrazniť, ţe správne rozhodnutie vyžaduje správnu interpretáciu a musí byť zrozumiteľné nielen pre orgán, ktorý ho vydal, ale pre všetkých účastníkov konania. Úlohou súdu v preskúmavacom konaní nie je totiţ nahrádzať činnosť správnych orgánov, ale len preskúmavať zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Poukazujúc na uvedené najvyšší súd dospel k záveru, ţe napadnutý rozsudok krajského súdu je vecne správny, preto ho
1, 2 O.s.p. potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd
1 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. tak, ţe ţalobcovi, ktorý mal v odvolacom konaní úspech, priznal právo na náhradu trov odvolacieho konania. Trovy odvolacieho konania pozostávajú z náhrady trov právneho zastúpenia ţalobcu v odvolacom konaní a to za jeden úkon právnej sluţby – vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 11.08.2010 vo výške 120,23 € a reţijný paušál 7,21 €, t.j. 127,44 € + 19% DPH = 151,65 EUR tak, ako boli uplatnené v súlade s § 11 ods. 4 v spojení s § 14 ods. 1 písm. b/, § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych sluţieb v znení neskorších predpisov. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný. V Bratislave dňa 15. marca 2011 JUDr. Ivan R u m a n a , v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Emília Čičková
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.