M., pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia
1 písm. d/ Trestného zákona, vedenej na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 0T/199/2016, o dovolaní ministerky spravodlivosti Slovenskej republiky proti trestnému rozkazu Okresného súdu Bratislava II, sp. zn. 0T/199/2016, z 20. mája 2016, takto rozhodol:
1 Trestného poriadku z dôvodu uvedeného v ustanovení § 371 ods. 1 písm. i/ Trestného poriadku trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava II, sp. zn. 0T/199/2016, z 20. mája 2016 a v konaní, ktoré mu predchádzalo, bol p o r u š e n ý z á k o n v ustanoveniach § 348 ods. 1 písm. d/ Trestného zákona, § 61 ods. 1, ods. 2, ods. 8 Trestného zákona v neprospech obvineného H. M. .
2 Trestného poriadku trestný rozkaz Okresného súdu Bratislava II, sp. zn. 0T/199/2016, z 20. mája 2016, sa z r u š u j e . Zrušujú sa aj ďalšie rozhodnutia na zrušené rozhodnutie obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
1 Trestného poriadku Okresnému súdu Bratislava II sa prikazuje, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol. Odôvodnenie Okresný súd Bratislava II trestným rozkazom, sp. zn. 0T/199/2016, z 20. mája 2016, právoplatným 20. mája 2016 uznal obvineného H. M. za vinného zo spáchania prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia
1 písm. d/ Trestného zákona, ktorého sa dopustil tak, že dňa
1 Trestného zákona, § 353 ods. 2 Trestného poriadku, § 36 písm. l/ Trestného zákona, § 37 písm. m/ Trestného zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov, výkon ktorého mu bol
1 písm. a/ Trestného zákona podmienečne odložený a
1 Trestného zákona súd určil obvinenému skúšobnú dobu vo výmere 18 (osemnásť) mesiacov. Zároveň
1, ods. 2 Trestného zákona obvinenému uložil trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkých druhov na dobu 1 (jeden) rok. Proti predmetnému trestnému rozkazu Okresného súdu Bratislava II, sp. zn. 0T/199/2016, z
1 písm. i/ Trestného poriadku, že rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia. Navrhla, aby súd
1 Trestného poriadku vyslovil, že trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava II, sp. zn. 0T/199/2016, z 20. mája 2016 bol porušený zákon v ustanovení § 348 ods. 1 Trestného zákona, § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona v neprospech obvineného H. M. a aby
2 Trestného poriadku napadnutý trestný rozkaz zrušil a zrušil aj ďalšie rozhodnutia na trestný rozkaz obsahovo nadväzujúce, pokiaľ vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad a aby
1 Trestného poriadku Okresnému súdu Bratislava II prikázal, aby vec v potrebnom rozsahu znova prerokoval a rozhodol. V dovolaní poukázala na nález Ústavného súdu SR, sp. zn. II. ÚS/525/2014, z 12. februára 2015, v zmysle ktorého
Trestného zákona ak súd odsudzuje páchateľa za trestný čin, ktorý spáchal predtým, než bol trest uložený skorším rozsudkom vykonaný a ukladá mu trest rovnakého druhu, nesmie tento trest spolu s doteraz nevykonanou časťou trestu uloženého skorším rozsudkom prevyšovať najvyššiu výmeru dovolenú týmto zákonom pre tento druh trestu. Ak je jedným z týchto trestov trest odňatia slobody, rozumie sa takou najvyššou výmerou doba dvadsiatich piatich rokov alebo trest odňatia slobody na doživotie. Z § 43 Trestného zákona vyplýva, že výkon neskoršie uloženého trestu začne až po vykonaní trestu rovnakého druhu uloženého skorším rozsudkom. Výkon trestu zákazu činnosti začína právoplatnosťou rozsudku, ktorým bol uložený (R 8/1969) a predlžuje ho len doba výkonu nepodmienečného trestu odňatia slobody (§ 61 ods. 8 Trestného zákona). Z uvedeného vyplýva, že sankcia zákazu činnosti uložená správnym orgánom a trest zákazu činnosti uložený súdom nie sú zákazy rovnakého druhu a teda sa nespočítavajú, ale plynú súbežne. To znamená, že trest zákazu činnosti uložený súdom v trestnej veci Okresného súdu Bratislava V, sp. zn. 1T/6/2014, nezačal plynúť
1 písm. i/ Trestného poriadku. Pochybenie súdu bolo zistené v rámci prieskumu trestnej veci vedenej na Okresnom súde Bratislava V, sp. zn. 0T/116/2016, na základe podnetu predsedu súdu JUDr. Dušana Srogončíka. Ministerka spravodlivosti ďalej uviedla, že uznesením Okresného súdu Bratislava II, sp. zn. 0T/199/2016, z
1 písm. d/ Trestného zákona, pričom skutok spáchal dňa
4 Trestného poriadku s podaním dovolania výkon uznesenia o výkone trestu odňatia slobody. K dovolaniu ministerky spravodlivosti sa vyjadril obvinený H. M. prostredníctvom obhajcu JUDr. Michala Ciklaminiho, advokáta v Bratislave podaním zo
1 Trestného poriadku zamietnuť. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 377 Trestného poriadku) zistil, že dovolanie je prípustné (§ 368 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Trestného poriadku), bolo podané oprávnenou osobou (§ 369 ods. 1 Trestného poriadku), v zákonom stanovenej lehote (§ 370 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku), na mieste kde možno tento mimoriadny opravný prostriedok podať (§ 370 ods. 3 Trestného poriadku), bolo odôvodnené a v podanom dovolaní je uvedený dôvod dovolania
1, ods. 2 Trestného poriadku) a dospel k záveru, že dovolanie je dôvodné.
1 Trestného poriadku ak bol dovolacím súdom zistený dôvod dovolania
Trestného poriadku, vysloví rozsudkom porušenie zákona v príslušných ustanoveniach, o ktoré sa tento dôvod opiera.
2 Trestného poriadku súčasne s výrokom uvedeným v odseku 1 dovolací súd zruší napadnuté rozhodnutie alebo jeho časť, alebo aj chybné konanie, ktoré napadnutému rozhodnutiu predchádzalo. Po zrušení rozhodnutia odvolacieho súdu dovolací súd
okolností prípadu zruší aj predchádzajúce rozhodnutie súdu prvého stupňa. Ak je nezákonný len niektorý výrok napadnutého rozhodnutia alebo rozhodnutia súdu prvého stupňa a ak ho možno oddeliť od ostatných, zruší dovolací súd len tento výrok. Ak však zruší, hoci len sčasti výrok o vine, zruší vždy súčasne celý výrok o treste ako aj ďalšie výroky, ktoré majú vo výroku o vine svoj podklad. Zruší aj ďalšie rozhodnutia na zrušené rozhodnutie obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
1 Trestného poriadku dovolací súd po zrušení napadnutého rozhodnutia alebo niektorého jeho výroku prikáže spravidla súdu, o ktorého rozhodnutie ide, aby vec v potrebnom rozsahu prerokoval a rozhodol.
Trestného poriadku dovolací súd môže rozhodnúť aj na neverejnom zasadnutí o dovolaní, ak zistí, že dôvody dovolania, ktoré bolo podané v prospech obvineného, sú zjavne preukázané a je zrejmé, že vytýkané nedostatky povedú k postupu
1. Dovolací súd po zistení, že nie sú dané žiadne zákonné dôvody pre odmietnutie dovolania, prerokoval dovolanie na neverejnom zasadnutí
Trestného poriadku, so zameraním na dôvod dovolania
1 písm. i/ Trestného poriadku. Dovolací súd po preskúmaní veci zistil, že zákon bol porušený napadnutým trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava II, sp. zn. 0T/199/2016, z 20. mája 2016 v neprospech obvineného H. M. z dôvodu § 371 ods. 1 písm. i/ Trestného poriadku a že vytýkané porušenie zákona povedie k postupu
1 Trestného poriadku, a preto dovolaniu vyhovel.
1 písm. i/ Trestného poriadku dovolanie možno podať, ak rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok proti právoplatným rozhodnutiam súdu, ktorým sa má zabezpečiť náprava procesných a hmotnoprávnych chýb, taxatívne uvedených ako dovolacie dôvody v ustanovení § 371 ods. 1 písm. a/ až písm. n/ Trestného poriadku. Vo vzťahu k dovolaciemu dôvodu
1 písm. i/ Trestného poriadku dovolací súd uvádza, že podstatou správnej právnej kvalifikácie je, že skutok ustálený súdmi v pôvodnom konaní bol subsumovaný pod správnu skutkovú podstatu trestného činu upravenú v Trestnom zákone. Opačný prípad odôvodňuje naplnenie dovolacieho dôvodu
1 písm. i/ Trestného poriadku. Z obsahu podaného dovolania je zrejmé, že ministerka spravodlivosti podaným dovolaním namieta, že skutku tak, ako ho ustálil vo svojom výroku okresný súd, sa obvinený nedopustil, a to z dôvodu, že v čase vedenia motorového vozidla dňa
1 písm. d/ Trestného zákona, ktorého námietka nesprávnej právnej kvalifikácie trestného činu je predmetom prieskumu dovolacieho súdu, bol trestný rozkaz Okresného súdu Bratislava V, sp. zn. 1T/6/2014, z
1 písm. d/ Trestného zákona napadnutým trestným rozkazom. Sporným v tomto konaní zostalo po právnej stránke posúdiť, či obvinený vykonával dňa 18. mája 2016 takúto činnosť viesť motorové vozidlo na území Slovenskej republiky ako zakázanú. Najvyšší súd v prvom rade považoval za potrebné vyriešiť otázku, či sankcie zákazu činnosti uložené v konaní o priestupkoch
Zákona o priestupkoch (ďalej len „sankcia zákazu činnosti“) a tresty zákazu činnosti uložené v súdnom konaní odsudzujúcim rozsudkom (ďalej len „trest zákazu činnosti“) plynú súbežne, resp. či ich plynutie na seba nadväzuje (sčítavajú sa), pretože odpoveď na túto otázku tvorí podstatu problému a v aplikačnej praxi vyvoláva nejednotný postup prokurátorov i súdov. Niet pochýb o tom, že sankcia zákazu činnosti viesť motorové vozidlo uložená v konaní
Zákona o priestupkoch má trestnú povahu, to ale neznamená, že musí byť akceptovaná v trestnom konaní ako absolútna, prípadne ako s absolútnou trestnou povahou, tak ako trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel uložený súdom v konaní
Trestného zákona. Sankcia zákazu činnosti viesť motorové vozidlo uložená orgánom verejnej moci - Okresným riaditeľstvom Policajného zboru v konaní o priestupkoch
Zákona o priestupkoch, hoci má rovnaký preventívny účinok (bráni páchateľovi viesť motorové vozidlo do budúcna pod hrozbou trestného stíhania za spáchanie prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia) i represívny účinok (odplata za „zlé, zákonu nevyhovujúce“ vedenie motorového vozidla) ako trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel uložený súdom v konaní
Trestného zákona, to ale neznamená, že musí byť považovaná za „absolútnu“ pre celé trestné konanie. Pre účely konania
Trestného zákona nemá sankcia zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel povahu trestu, tak ako samotný trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel. Engelovské kritériá v takomto prípade nemožno aplikovať, pretože na konanie o podmienečnom upustení od výkonu zvyšku trestu zákazu činnosti sa nevzťahuje čl. 6 ods. 1 Dohovoru, nakoľko konanie o podmienečnom upustení od výkonu zvyšku trestu zákazu činnosti nie je konaním o trestnom obvinení (Plische proti Rakúsku z roku 1964, X. proti Spojenému kráľovstvu z roku 1970, Helmut Aldrihan proti Rakúsku z roku 1990 a ďalšie). S ohľadom na to odkaz prokurátora na trestnú povahu sankcie zákazu činnosti stráca argumentačnú silu pokiaľ ide o konanie
V konaní
Trestného zákona sa podmienečne upúšťa od výkonu zvyšku trestu zákazu činnosti a teda účinky tohto trestu sa na určitý čas a za splnenia určitých podmienok odkladajú. V konaní
3, ods. 4 Zákona o priestupkoch sa upúšťa od výkonu zvyšku sankcie zákazu činnosti a teda ide o definitívne ukončenie účinkov tejto sankcie. Rozdiel je markantný, keď na upustenie od výkonu zvyšku sankcie zákazu činnosti (definitívne ukončenie účinkov) sa vyžadujú benevolentnejšie podmienky - len úvaha orgánov verejnej moci, pričom na dočasný odklad účinkov trestu zákazu činnosti sa vyžadujú prísnejšie podmienky: „Ak odsúdený v čase výkonu trestu spôsobom svojho života preukázal, že ďalší výkon tohto trestu už nie je potrebný“. Ak by sa pripustilo, že trest zákazu činnosti začne plynúť (vykonávať sa) až potom, ako uplynie (po vykonaní) sankcia zákazu činnosti, potom by pri určení polovice výkonu trestu zákazu činnosti v konaní
Trestného zákona pri sčítaní dvoch tam uvedených (sankcie a trestu) súd rozhodoval aj o tom, na čo nie je zo zákona oprávnený a teda aj o podmienečnom upustení od výkonu zvyšku sankcie, čo ale Zákon o priestupkoch nepripúšťa. Súd by si tak atrahoval niečo, čo nemá dovolené. Pri určení polovice vykonanej časti trestu zákazu činnosti pre potrebu rozhodovania o podmienečnom upustení od výkonu zvyšku tohto trestu sa postupne v trestnom konaní súdom uložené tresty zákazu činnosti, za predpokladu, že ide o zákaz tej istej činnosti spočítavajú. Sankcia zákazu činnosti uložená v konaní o prístupkoch nie je trestom uloženým súdom v odsudzujúcom rozsudku a preto plynie samostatne, nezávisle od trestu zákazu činnosti, ak tomu istému páchateľovi bol uložený v súdnom konaní trest zákazu činnosti za iný skutok, ktorých plynutie sa prelína, tak sankcia zákazu činnosti i trest zákazu činnosti plynú súbežne. Sankcia zákazu činnosti alebo jej doposiaľ nevykonaná časť netvorí pre účely ukladania tzv. ďalšieho trestu v zmysle § 43 Trestného zákona limitujúcu hranicu pre uloženie najvyššej výmery dovolenej Trestným zákonom pre tento druh trestu. Sankcia zákazu činnosti ani v tomto prípade nemá trestnú povahu. Za stavu keď sa nepoužije sčítavacia zásada, v prípade ak súd uloží páchateľovi, ktorý už vykonáva sankciu zákazu činnosti trest zákazu činnosti, dôjde k „amnestovaniu“ časti sankcie zákazu trestu činnosti. Takýto stav, ale zodpovedá súčasnému zneniu Trestného zákona nie len v ustanovení § 61, § 69, § 70, ale i § 63 a napokon i § 436 až § 438 Trestného poriadku, v ktorých sa výslovne používa odkaz len na trest zákazu činnosti, nie aj na sankciu zákazu činnosti (logická výnimka viď § 69 ods. 4 písm. b/ Trestného zákona). Doslovný výklad týchto ustanovení je nevyhnutný, pretože je pre obvineného priaznivejší. Sčítavacia zásada a tak prípadný teleologický výklad zákona neprichádza do úvahy, nakoľko by neprípustne zhoršila postavenie obvineného v rozpore s doslovným, jasným a presným znením zákona. V ďalšom najvyšší súd poukazuje na § 61 ods. 8 Trestného zákona,
ktorého v dobe výkonu trestu zákazu činnosti sa nezapočítava doba nepodmienečného trestu odňatia slobody; započítava sa však doba, počas ktorej bolo páchateľovi pred právoplatnosťou rozsudku
osobitných predpisov odňaté oprávnenie na činnosť, ktorá je predmetom zákazu a doba, počas ktorej už nesmel na základe opatrenia štátneho orgánu túto činnosť vykonávať. Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že len výkon nepodmienečného trestu odňatia slobody (a nič iné) odkladá začiatok plynutia výkonu trestu zákazu činnosti, aj s ohľadom na znenie tohto zákonného ustanovenia nemožno vysloviť, že už vykonávaná sankcia zákazu činnosti odkladá začiatok výkonu trestu zákazu činnosti a preto platí, že výkon trestu zákazu činnosti začína zásadne právoplatnosťou rozsudku. Tento začiatok odkladá len výkon nepodmienečného trestu odňatia slobody, ktorý obvinený vykonáva alebo má vykonať. Z obsahu spisu vyplýva, že trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava V, sp. zn. 1T/6/2014, z 21. januára 2014, právoplatným 15. februára 2014, bol obvinený H. M. uznaný za vinného z prečinu ohrozovania pod vplyvom návykovej látky
2 Trestného zákona, za čo mu bol uložený
2 Trestného zákona, § 36 písm. j/, § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) mesiace, výkon ktorého bol obvinenému
1 písm. a/ Trestného zákona podmienečne odložený a
1 Trestného zákona určená skúšobná doba 20 (dvadsať) mesiacov. Zároveň bol obvinenému
1, ods. 2 Trestného zákona uložený trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na 2 (dva) roky. S ohľadom na uvedené dovolací súd uzatvára, že obvinenému H. M. v čase vedenia motorového vozidla značky Fiat Stilo
1 písm. i/ Trestného poriadku splnený, pričom zákon bol porušený v neprospech obvineného. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací so zreteľom na uvedené zistenia
1 Trestného poriadku vyslovil vo výroku tohto rozsudku uvedené porušenie zákona v neprospech obvineného,
2 Trestného poriadku zrušil trestný rozkaz Okresného súdu Bratislava II, sp. zn. 0T/199/2016, z 20. mája 2016 a chybné konanie, ktoré mu predchádzalo, zrušil aj všetky ďalšie rozhodnutia na zrušené rozhodnutie obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad a
1 Trestného poriadku prikázal okresnému súdu, aby vec v potrebnom rozsahu opätovne prerokoval a rozhodol.
2 Trestného poriadku ak sa vykonáva na obvinenom trest odňatia slobody uložený mu pôvodným rozsudkom a dovolací súd na dovolanie výrok o tomto treste zruší, rozhodne súčasne o väzbe. Z obsahu predloženého spisu Najvyšší súd Slovenskej republiky zistil, že u obvineného sa nejedná o prípad
vyššie citovaného ustanovenia § 380 ods. 2 Trestného poriadku, preto nebolo potrebné rozhodovať o väzbe obvineného. Poučenie: Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.