4 SSP z dôvodu návrhu žalobcu na prikázanie veci Krajskému súdu v Bratislave z dôvodu vhodnosti. Žalobca v podanej žalobe tvrdil, že na Krajskom súde v Bratislave prebiehajú ďalšie konania pod sp. zn. 5S/114/2016, sp. zn. 2S/152/2016 a sp. zn. 2S/164/2016, ktoré sú skutkovo aj právne obdobné s prejednávanou vecou. Uviedol, že sídla žalobcu aj žalovaného sú v Bratislave,
názoru žalobcu by došlo k zníženiu nákladov spojených so správnym súdnym konaním a zároveň by sa zabránilo tomu, aby v rovnakom type konaní s obdobným skutkovým a právnym stavom vznikli pri rozhodovaní neodôvodnené rozdiely, ktoré by boli zapríčinené tým, že by o veci rozhodol iný správny súd. 3. Žalovaný vo svojom podaní z 27. apríla 2017 vyjadril súhlas s prikázaním veci Krajskému súdu v Bratislave z dôvodu hospodárnosti a účelnosti prejednania veci. 4.
3 SSP, vec možno prikázať inému správnemu súdu tej istej inštancie aj z dôvodu vhodnosti. Účastníci konania majú právo sa vyjadriť k tomu, ktorému správnemu súdu by mala byť vec z dôvodu vhodnosti prikázaná, a tiež k dôvodom prikázania. 5.
4 veta druhá SSP, o prikázaní veci inému krajskému súdu rozhoduje najvyšší súd. 6. Najvyšší súd Slovenskej republiky prejednal (§ 85 ods. 4 SSP) návrh žalobcu na prikázanie veci Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 11S/41/2017 Krajskému súdu v Bratislave z dôvodu vhodnosti a dospel k záveru, že sú splnené zákonné predpoklady pre prikázanie veci
vyššie citovaného ustanovenia § 85 ods. 3 SSP. 7. Predpokladom na prikázanie veci inému súdu z dôvodu vhodnosti
3 SSP je predovšetkým existencia okolností, ktoré umožňujú hospodárnejšie a rýchlejšie prejednanie veci. Pritom je potrebné mať na zreteli, že všeobecná miestna príslušnosť súdu, ktorý má vec prejednať, je zásadou základnou a prípadná delegácia inému súdu je len výnimkou z tejto zásady. Pri rozhodovaní súd musí postupovať nielen
ustanovenia § 85 ods. 3 SSP a dbať, aby pre takéto rozhodnutie boli splnené podmienky, ale musí tiež rešpektovať ústavné právo zakotvené v článku 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky,
ktorého nikto nesmie byť odňatý svojmu zákonnému sudcovi a príslušnosť sudcu stanoví zákon. 8. Dôvody vhodnosti
3 SSP môžu byť rôzne v závislosti od predmetu preskúmania, postavenia strán sporu a iných okolnostiach. Pôjde však predovšetkým o skutočnosti, z ktorých je možné vyvodiť, že iným, než príslušným súdom, bude vec prejednaná rýchlejšie a hospodárnejšie. K prikázaniu veci inému, než príslušnému súdu by preto malo dochádzať len výnimočne a zo závažných dôvodov, keď dôvody odňatia veci príslušnému súdu a jej prikázanie súdu inému musia byť natoľko významné, aby dostatočne odôvodňovali prielom do citovaného ústavného princípu zákonného sudcu. Teda dôvodom na výnimku z tejto zásady na základe návrhu na delegáciu z dôvodu vhodnosti môžu byť len také okolnosti, ktoré celkom jednoznačne a zároveň v súlade so zákonom a ústavným právom na zákonného sudcu odôvodňujú vhodnosť prejednania veci iným, než príslušným súdom.
1 SSP ak tento zákon neustanovuje inak, použijú sa na konanie pred správnym súdom primerane ustanovenia prvej a druhej časti Civilného sporového poriadku okrem ustanovení o intervencii. Ak niektorá otázka nie je riešená ani v Civilnom sporovom poriadku, správny súd postupuje primerane
základných princípov konania tak, aby sa naplnil účel správneho súdnictva. 13.
3 CSP na najvyššom súde koná a rozhoduje senát alebo veľký senát. 14.
1 CSP senát sa skladá z predsedu senátu a dvoch sudcov. 15. Zloženie senátu v tejto veci najvyšší súd odvodil z ustanovenia § 25 veta prvá SSP a § 44 ods. 3 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) v spojení s § 46 ods. 1 CSP, v ktorých je upravené zloženie senátu najvyššieho súdu tak, že sa skladá z predsedu senátu a dvoch sudcov. Zároveň vychádzal i z obsahu dôvodovej správy k SSP, z obsahu ktorej vyplýva, že v správnom súdnictve päťčlenný senát najvyššieho súdu rozhoduje
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.